Sociálny fond: Účtovníctvo, tvorba a použitie

Sociálny fond je dôležitý nástroj sociálnej politiky zamestnávateľa, ktorý slúži na starostlivosť o zamestnancov. Jeho tvorba je pre mnohých zamestnávateľov zákonnou povinnosťou. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na sociálny fond, vrátane jeho účtovania, tvorby, použitia a daňových aspektov.

Úvod do sociálneho fondu

V podnikateľských aj nepodnikateľských subjektoch, ktoré sú zamestnávateľmi, sa vytvára sociálny fond. Finančné prostriedky z tohto fondu sa používajú na realizáciu podnikovej sociálnej politiky v oblasti starostlivosti o zamestnancov. Prvotnú tvorbu a následné použitie sociálneho fondu upravuje zákon č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde v znení neskorších predpisov.

Kto je povinný tvoriť sociálny fond?

Povinnosť tvoriť sociálny fond má zamestnávateľ, ktorým sa na účely zákona o sociálnom fonde rozumie právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá zamestnáva zamestnanca v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu. Inými slovami, pokiaľ ide o podnikateľské subjekty, povinnosť tvoriť sociálny fond majú tí podnikatelia, ktorí zamestnávajú aspoň jedného zamestnanca na základe pracovnej zmluvy, takzvane na „trvalý pracovný pomer“. Ak zamestnávateľ zamestnáva len zamestnancov na základe dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru (dohoda o pracovnej činnosti, dohoda o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce, dohoda o brigádnickej práci študentov, dohoda o vykonaní práce), tak sociálny fond netvorí.

Medzi zamestnávateľov povinných tvoriť sociálny fond patria:

  • Zamestnanci v pracovnom pomere s uzatvorenou pracovnou zmluvou podľa § 41 a nasl. zákona č. 311/2001 Z. z.
  • Zamestnanci vykonávajúci prácu vo verejnom záujme podľa § 1 ods. 4 zákona č. 552/2003 Z. z.

Obdobné pracovné vzťahy zahŕňajú napríklad:

  • Štátnu službu podľa zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže SR a Železničnej polície.
  • Zákon č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov.
  • Zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich.
  • Zákon č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe.
  • Zákon č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore.
  • Zákon č. 281/2015 Z. z.

Zdroje tvorby sociálneho fondu

Sociálny fond sa tvorí z niekoľkých zdrojov:

  1. Povinný prídel:
    • U zamestnávateľa, ktorého predmet činnosti je zameraný na dosiahnutie zisku, je povinná tvorba sociálneho fondu prídelom vo výške 0,6 % zo základu bez ohľadu na vykázanie zisku alebo straty z podnikania.
    • Zamestnávateľ, ktorý za predchádzajúci kalendárny rok dosiahol zisk a splnil všetky daňové povinnosti k štátu, obci a vyššiemu územnému celku a odvodové povinnosti k zdravotným poisťovniam a Sociálnej poisťovni, môže v nasledujúcom roku tvoriť sociálny fond prídelom až 1 % zo základu.
    • Zamestnávatelia, ktorých predmet činnosti nie je zameraný na dosiahnutie zisku a u ktorých je povinný prídel súčasťou vecných neinvestičných výdavkov mimo položky mzdových prostriedkov, tvoria sociálny fond v rámci možnosti svojho rozpočtu. Znamená to, že takýto zamestnávateľ tvorí sociálny fond povinne vo výške 0,6 %, prípadne vo výške 1 % zo základu uvedeného v § 4 ods. 1 zákona o sociálnom fonde, ak zvýšený prídel do sociálneho fondu umožňuje jeho rozpočet.
  2. Ďalší prídel:
    • Vo výške dohodnutej v kolektívnej zmluve alebo vo vnútornom predpise, ak u zamestnávateľa nemôže pôsobiť odborový orgán (najviac však vo výške 0,5 % zo základu ustanoveného v § 4 ods. 1).
    • Vo výške sumy potrebnej na úhradu výdavkov na dopravu do zamestnania a späť zamestnancom, ktorí dochádzajú do zamestnania verejnou dopravou a ktorých priemerný mesačný zárobok nepresahuje 50 % priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom SR za kalendárny rok predchádzajúci dva roky kalendárnemu roku, za ktorý sa tvorí sociálny fond (a to najviac vo výške 0,5 % zo základu ustanoveného v § 4 ods. 1).
  3. Ďalšie zdroje: ide o zdroje podľa zákona o sociálnom fonde alebo podľa iných všeobecne záväzných právnych predpisov, dary, dotácie a príspevky poskytnuté zamestnávateľovi do sociálneho fondu.

Základ pre výpočet prídelu do sociálneho fondu:

Základom na určenie ročného prídelu do sociálneho fondu je podľa § 4 ods. 1 zákona o sociálnom fonde súhrn hrubých miezd a platov zúčtovaných zamestnancom na výplatu za kalendárny rok. Základom na určenie mesačného prídelu do sociálneho fondu je súhrn hrubých miezd a platov zúčtovaných zamestnancom na výplatu za príslušný kalendárny mesiac.

Prečítajte si tiež: Príklady použitia sociálneho fondu

Príklad výpočtu:

Zamestnávateľ má 10 zamestnancov, ktorých mesačná hrubá mzda, ktorá je základom pre výpočet mesačného prídelu do sociálneho fondu, je 8 250 €. Ak tvorí povinný prídel vo výške 0,6 %, mesačný prídel do sociálneho fondu bude 49,50 € (8 250 € x 0,006).

Podmienky pre tvorbu 1 % prídelu:

Zamestnávateľ môže tvoriť povinný prídel do sociálneho fondu do výšky 1 % zo základu na určenie prídelu do sociálneho fondu, ak za predchádzajúci kalendárny rok dosiahol zisk a splnil všetky daňové povinnosti k štátu, obci a vyššiemu územnému celku a odvodové povinnosti k zdravotným poisťovniam a Sociálnej poisťovni.

Účtovanie sociálneho fondu

Podľa zákona o sociálnom fonde tvorbu a čerpanie prostriedkov sociálneho fondu vedie zamestnávateľ na osobitnom analytickom účte sociálneho fondu alebo na osobitnom účte sociálneho fondu v Štátnej pokladnici alebo v banke. Zamestnávateľ je povinný tvoriť sociálny fond mesačne, najneskôr v deň dohodnutý na výplatu mzdy. Ak zamestnávateľ vypláca mzdu vo viacerých výplatných termínoch, musí si túto povinnosť splniť najneskôr v posledný dohodnutý deň výplaty mzdy za uplynulý kalendárny mesiac.

V prípade, že zamestnávateľ vedie sociálny fond na samostatnom bankovom účte, je povinný vykonať prevod peňažných prostriedkov na tento samostatný bankový účet do piatich dní po dni dohodnutom na výplatu mzdy, najneskôr do konca kalendárneho mesiaca. Za mesiac december platí pre túto povinnosť termín do 31. Po skončení kalendárneho roka musí zamestnávateľ najneskôr do 31. januára vykonať zúčtovanie prostriedkov sociálneho fondu za predchádzajúci kalendárny rok.

Príklad účtovania faktúry:

Zaúčtovanie faktúry napr. za rekreáciu zamestnancov sa účtuje na ťarchu účtu sociálneho fondu a v prospech účtu dodávateľa.

Prečítajte si tiež: Sociálny fond bez osobitného účtu: Je to možné?

Použitie sociálneho fondu

Prostriedky sociálneho fondu je možné použiť na rôzne účely v prospech zamestnancov, ich rodinných príslušníkov, prípadne aj bývalých zamestnancov. Medzi najčastejšie účely patria:

  • Stravovanie zamestnancov nad rozsah ustanovený osobitnými predpismi.
  • Účasť na kultúrnych a športových podujatiach.
  • Rekreácie a služby, ktoré zamestnanec využíva na regeneráciu pracovnej sily.
  • Zdravotná starostlivosť.
  • Sociálna výpomoc a peňažné pôžičky.
  • Príspevok na dopravu do zamestnania a späť.

Zamestnávateľ môže poskytnúť príspevok zo sociálneho fondu nielen samotnému zamestnancovi, ale aj jeho manželovi/manželke a nezaopatreným deťom.

Obmedzenia použitia:

Zo sociálneho fondu nie je možné poskytovať príspevok na účely odmeňovania za prácu. Zamestnávateľ je povinný dodržiavať tzv. antidiskriminačný zákon (zákon č. 365/2004 Z. z.).

Daňové aspekty sociálneho fondu

Pre zamestnávateľa sú povinný prídel do sociálneho fondu a ďalší prídel do sociálneho fondu (spolu najviac 1,5 % z hrubých miezd) daňovým výdavkom. U zamestnancov sú vo všeobecnosti príjmy z prostriedkov sociálneho fondu súčasťou zdaniteľnej mzdy, avšak výnimkou sú tie plnenia, ktoré podľa zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov nie sú predmetom dane z príjmov alebo sú oslobodené od dane z príjmov. Najčastejšie ide o plnenia, z ktorých zamestnanec ani zamestnávateľ neplatia daň z príjmov ani poistenie bez ohľadu na to, či sú poskytované zo sociálneho fondu, alebo z iných zdrojov.

Príjmy oslobodené od dane:

  • Hodnota stravy poskytovanej zamestnávateľom zamestnancovi na spotrebu na pracovisku alebo v rámci stravovania zabezpečeného prostredníctvom iných subjektov.
  • Príspevky na rekreáciu zamestnancov do výšky 55 % oprávnených výdavkov, najviac však 275 eur za kalendárny rok.
  • Sociálna výpomoc poskytnutá zamestnancovi, ktorého dočasná pracovná neschopnosť trvá prevažnú časť zdaňovacieho obdobia, do výšky 2 000 eur za zdaňovacie obdobie.

Oslobodenie od dane do 500 eur:

Osobitné postavenie má uplatnenie oslobodenia podľa § 5 ods. 7 písm. o) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov na nepeňažné plnenie poskytnuté zamestnancovi v úhrnnej sume najviac 500 eur za rok od všetkých zamestnávateľov. Zamestnávateľom vynaložené prostriedky na toto nepeňažné plnenie nesmú byť uplatnené ako daňové výdavky.

Prečítajte si tiež: Všetko o 7. platovej triede pre sociálnych pracovníkov

Príklad zdaňovania:

Zamestnávateľ zakúpil pre zamestnanca permanentku na plaváreň v hodnote 100 eur. Zamestnanec si môže takéto nepeňažné plnenie uplatniť oslobodenie podľa § 5 ods. 7 písm. o) zákona o dani z príjmov. Zamestnávateľ však nemôže uplatniť tvorbu sociálneho fondu vo výške tohto nepeňažného plnenia, t. j. 100 eur, ako daňový výdavok.

Príklady z praxe

Príklad 1:

Sme malá spoločnosť s r.o., so šiestimi zamestnancami. Máme povinnosť tvoriť sociálny fond a účtovať o sociálnom fonde v účtovníctve spoločnosti? Áno, máte povinnosť tvoriť sociálny fond, ak zamestnávate aspoň jedného zamestnanca v pracovnom pomere alebo obdobnom pracovnom vzťahu.

Príklad 2:

Konateľ s.r.o. vykonáva funkciu konateľa s nárokom na jeho odmenu 100 eur mesačne. Spoločnosť nemá iných zamestnancov. V tomto prípade spoločnosť nemá povinnosť tvoriť sociálny fond, pretože konateľ nie je zamestnancom v pracovnom pomere.

tags: #sociálny #fond #účetnictvo