Sociálny fond: Tvorba, účtovanie a príklady použitia

Sociálny fond predstavuje významný nástroj sociálnej politiky zamestnávateľa. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o tvorbe, účtovaní a použití sociálneho fondu v súlade s platnou legislatívou Slovenskej republiky.

Úvod do sociálneho fondu

Sociálny fond je tvorený finančnými prostriedkami, ktoré zamestnávatelia používajú na realizáciu podnikovej sociálnej politiky, predovšetkým v oblasti starostlivosti o zamestnancov. Jeho fungovanie upravuje zákon č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde a o zmene a doplnení zákona č. 286/1992 Zb. V kontexte platných zákonných ustanovení je dôležité poznať povinnosti zamestnávateľa, možnosti odborových organizácií a spôsoby, ako môže zamestnávateľ efektívne realizovať sociálnu politiku prostredníctvom tohto fondu.

Kto je povinný tvoriť sociálny fond?

Povinnosť tvoriť sociálny fond sa vzťahuje na zamestnávateľa, ktorým je právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky alebo fyzická osoba s trvalým pobytom alebo miestom podnikania na území Slovenskej republiky a zamestnáva zamestnanca v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu. Obdobným pracovným vzťahom sa rozumie napríklad štátna služba.

Príklady:

  • S.r.o. zamestnávajúca zamestnanca: Ak s.r.o. zamestnáva zamestnanca na základe pracovnej zmluvy, je povinná tvoriť sociálny fond.
  • Občianske združenie zamestnávajúce zamestnanca: Aj občianske združenie, ktoré zamestnáva zamestnanca v pracovnom pomere, je povinné tvoriť sociálny fond.
  • S.r.o. a konateľ: Ak s.r.o. vypláca konateľovi odmenu na základe zmluvy o výkone funkcie konateľa (obchodno-právny vzťah), nevzniká povinnosť tvoriť sociálny fond. Ak má však konateľ so s.r.o. uzatvorenú aj pracovnú zmluvu (pracovno-právny vzťah), s.r.o. je povinná tvoriť sociálny fond.
  • Dohoda o vykonaní práce: Ak s.r.o. zamestnáva zamestnanca na základe dohody o vykonaní práce, nevzniká jej povinnosť tvoriť sociálny fond v súvislosti s týmto zamestnancom.

Tvorba sociálneho fondu

Sociálny fond sa tvorí z povinného prídelu, ďalšieho prídelu a z ďalších zdrojov.

Povinný prídel

Povinný prídel tvorí zamestnávateľ vo výške 0,6 % až 1 % zo základu, ktorým je súhrn hrubých miezd a platov zúčtovaných zamestnancom na výplatu za kalendárny rok (mesačne). Minimálny povinný prídel je 0,6 % a vzťahuje sa na všetkých zamestnávateľov. Vyšší prídel (do 1 %) je možný pri splnení určitých podmienok.

Prečítajte si tiež: Recenzia SLSP účtu pre dôchodcov

Podmienky pre tvorbu povinného prídelu vo výške do 1 %

Pre zamestnávateľov, ktorých predmetom činnosti je dosahovanie zisku (podnikatelia), platí obmedzenie tvorby sociálneho fondu formou povinného prídelu. Môžu tvoriť povinný prídel až do výšky 1 %, ak súčasne splnia tieto podmienky:

  1. Dosiahli zisk po zdanení za predchádzajúci kalendárny rok.
  2. Splnili daňové povinnosti.
  3. Splnili odvodové povinnosti.

Ak podnikateľ nesplní čo i len jednu z týchto podmienok, nemôže prispievať povinným príspevkom na tvorbu sociálneho fondu sumou vyššou ako 0,6 % z hrubých miezd.

Príklad:

Začínajúci podnikateľ (s.r.o.) vznikol v júli 2016. Keďže v predchádzajúcom roku neexistoval, nemôže zistiť splnenie podmienky dosiahnutia zisku. V takom prípade by mal prispievať povinným prídelom do sociálneho fondu vo výške 0,6 %.

Ďalší prídel

Ďalší prídel môže byť pre zamestnávateľa povinný (ak mu to vyplýva z kolektívnej zmluvy) alebo nepovinný. Tvorí sa:

  • vo výške dohodnutej v kolektívnej zmluve alebo vo vnútornom predpise (ak u zamestnávateľa nepôsobí odborový orgán), najviac však vo výške 0,5 % zo základu,
  • vo výške sumy potrebnej na úhradu výdavkov na dopravu do zamestnania a späť zamestnancom, ktorí dochádzajú do zamestnania verejnou dopravou a ktorých priemerný mesačný zárobok nepresahuje 50 % priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom SR za kalendárny rok predchádzajúci dva roky kalendárnemu roku, a to najviac vo výške 0,5 % zo základu.

Príklady:

  • Kompenzácia výdavkov na dopravu: Zamestnávateľ má 10 zamestnancov, ktorých mesačná hrubá mzda je 8 250 €. Piati zamestnanci s priemernou mesačnou mzdou 435 € spĺňajú podmienky na poskytnutie kompenzácie výdavkov na dopravu do zamestnania a späť. Zamestnávateľovi preukázali mesačné výdavky na dopravu v úhrne 182 €. Maximálna výška ďalšieho prídelu do sociálneho fondu môže byť 41,25 € (8 250 x 0,5 %).
  • Kolektívna zmluva a kompenzácia dopravy: Ak má zamestnávateľ kolektívnu zmluvu, ktorá neobsahuje ustanovenia o tvorbe ďalšieho prídelu, stále je povinný tvoriť sociálny fond formou ďalšieho príspevku na kompenzáciu výdavkov na dopravu v rámci limitov stanovených zákonom. Ak sa však zamestnávateľ v kolektívnej zmluve zaviazal tvoriť sociálny fond ďalším prídelom, nemôže tvoriť sociálny fond ďalším prídelom na kompenzáciu výdavkov zamestnancov na dopravu.

Ďalšie zdroje

Sociálny fond sa môže tvoriť aj z ďalších zdrojov, ktorými sú napríklad:

Prečítajte si tiež: Dôchodok priamo na váš účet

  • prídel zo zisku (u zamestnávateľov, ktorých predmet činnosti je zameraný na dosiahnutie zisku),
  • dary,
  • iné príjmy.

Základ pre výpočet prídelu

Základom pre určenie ročného prídelu do sociálneho fondu je súhrn hrubých miezd a platov zúčtovaných zamestnancom na výplatu za kalendárny rok. Základom pre určenie mesačného prídelu je súhrn hrubých miezd a platov zúčtovaných zamestnancom na výplatu za príslušný kalendárny mesiac.

Termíny tvorby sociálneho fondu

Sociálny fond sa tvorí najneskôr v deň dohodnutý na výplatu mzdy alebo platu. Za mesiac december môže zamestnávateľ tvoriť fond z predpokladanej výšky miezd a platov a previesť finančné prostriedky na účet fondu do 31. decembra.

Príklad:

U zamestnávateľa je dňom výplaty mzdy 20. deň kalendárneho mesiaca nasledujúci po mesiaci, za ktorý sa mzda vypláca. Mzdu za september vyplatí 20. októbra. Zároveň v tento deň vzniká povinnosť tvorby sociálneho fondu. Prevod prostriedkov vykoná zamestnávateľ do 5 dní, t. j. do 25. októbra.

Zúčtovanie sociálneho fondu

Zamestnávateľ je povinný zúčtovať prostriedky sociálneho fondu za kalendárny rok najneskôr do 31. januára nasledujúceho roka.

Účtovanie sociálneho fondu

Tvorba a použitie sociálneho fondu sa účtuje. Príspevok zamestnávateľa podľa osobitného predpisu sa účtuje v prospech účtu 472 - Záväzky zo sociálneho fondu a na ťarchu účtu 431 - Výsledok hospodárenia v schvaľovaní.

Prečítajte si tiež: Bankové účty pre poberateľov invalidného dôchodku

Príklady účtovania:

  • Prídel do SF zo zisku: 431/472
  • Prevod príspevku na stravovanie zo SF na BU obce: 335/2211
  • Použitie finančného príspevku na stravovanie zo SF: 472/333 (predpis) a 333/221FS (prevod na bežný účet)

Použitie sociálneho fondu

Prostriedky sociálneho fondu sa môžu použiť na:

  • stravovanie zamestnancov nad rozsah ustanovený osobitnými predpismi,
  • účasť na kultúrnych a športových podujatiach,
  • rekreácie a služby, ktoré zamestnanec využíva na regeneráciu pracovnej sily,
  • zdravotnú starostlivosť,
  • sociálnu výpomoc a peňažné pôžičky,
  • úhradu nákladov odborovej organizácie vynaložených na spracovanie analýz a expertíz nevyhnutných na realizáciu kolektívneho vyjednávania.
  • Ďalšiu realizáciu podnikovej sociálnej politiky v oblasti starostlivosti o zamestnancov.

Príspevky zo sociálneho fondu môžu prijímať aj rodinní príslušníci zamestnanca a poberatelia starobného, predčasného starobného, invalidného, výsluhového alebo invalidného výsluhového dôchodku, ktorých zamestnávateľ zamestnával v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu ku dňu odchodu do dôchodku.

Príklady:

  • Darčekové balíčky k Vianociam: Riaditeľka ZŠ chce kúpiť zamestnancom darčekové balíčky. Je možné ich hradiť zo sociálneho fondu, pričom je potrebné zohľadniť daňové aspekty.
  • Kultúrne podujatie: Obec prepláca zamestnancom zo sociálneho fondu kultúrne podujatie do výšky 50 €.

Daňové a odvodové aspekty sociálneho fondu

Príspevky, spravidla plnenia zo sociálneho fondu, bez ohľadu na to, či sú peňažného alebo nepeňažného charakteru, sú predmetom dane z príjmov. Pri ich zdaňovaní sa uplatňuje rovnaký princíp, ako v prípade zdaňovania mzdy.

Príjmy, ktoré nie sú predmetom dane alebo sú od dane oslobodené

U zamestnanca nepodliehajú zdaneniu tie príspevky zo sociálneho fondu, ktoré zákon o dani z príjmov definuje ako príjmy, ktoré nie sú predmetom dane alebo sú od dane oslobodené (napr. príspevok na stravovanie, prenájom futbalového ihriska pre zamestnancov, prenájom zimného štadióna pre zamestnancov).

Príklady:

  • Finančný príspevok na stravovanie: Finančný príspevok na stravovanie zo sociálneho fondu nie je výškou limitovaný a nezdaňuje sa.
  • Rekreácia zamestnancov: Príspevok na rekreáciu je oslobodený od dane v sume 55 % oprávnených výdavkov, najviac však v sume 275 eur za kalendárny rok.
  • Sociálna výpomoc: Sociálna výpomoc z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, ktorej nepretržité trvanie prekročí prevažnú časť zdaňovacieho obdobia, je oslobodená od dane do výšky 2 000 eur za zdaňovacie obdobie od jedného zamestnávateľa.

Príjmy, ktoré podliehajú zdaneniu a odvodom

Ak peňažný alebo nepeňažný príjem zamestnanca podlieha zdaneniu podľa § 5 zákona o dani z príjmov, podlieha aj odvodom do Sociálnej poisťovne a do zdravotnej poisťovne.

Príklady:

  • Vianočné posedenie pre dôchodcov: Vecný dar poskytnutý bývalému zamestnancovi (dôchodcovi) sa považuje za nepeňažný zdaniteľný príjem zo závislej činnosti.
  • Poukážky na nákup lístkov do divadla: Plnenie nie je u zamestnanca od dane z príjmov oslobodené a zdaní sa ako príjem zo závislej činnosti. Zamestnávateľ aj zamestnanec budú platiť odvody do zdravotnej a Sociálnej poisťovne.
  • Hodinky pre bývalých zamestnancov: Nepeňažné plnenie z prostriedkov sociálneho fondu je u zamestnanca predmetom dane z príjmov. Zamestnanec aj zamestnávateľ je povinný zaplatiť odvody do zdravotnej poisťovne. Neplatia odvody do Sociálnej poisťovne.

Odpočítanie DPH

Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom DPH, nemôže pri nákupoch z prostriedkov sociálneho fondu uplatniť odpočítanie DPH.

Úhrada stravy zamestnancov a sociálny fond

Zamestnávateľ je povinný zabezpečiť stravovanie zamestnancov. Príspevok na stravovanie je zamestnávateľ povinný poskytnúť podľa § 152 ods. 3 Zákonníka práce.

Príklady:

  • Príspevok na stravu zo SF: Zamestnávateľ prispieva zamestnancom zo sociálneho fondu na stravovanie vo výške 0,30 € na jedno jedlo zabezpečené v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa. Tento príspevok, poskytnutý v nepeňažnej forme, je od dane oslobodený.
  • Finančný príspevok na stravovanie: Ak zamestnávateľ poskytuje zamestnancom finančný príspevok na stravovanie z prevádzkových prostriedkov a zo sociálneho fondu, nie je možné aplikovať oslobodenie od dane podľa § 5 ods. 7 písm. b) zákona o dani z príjmov.
  • Firemná oslava: Ak zamestnávateľ zorganizuje firemnú oslavu a zabezpečí občerstvenie pre zamestnancov a ich rodinných príslušníkov, hodnota občerstvenia poskytnutá jednotlivým zamestnancom a ich rodinným príslušníkom je zdaniteľným príjmom zo závislej činnosti.

tags: #ucet #socialny #fond #uctovanie #priklady

Ďalšie články