Sociálny fond v akciovej spoločnosti: Tvorba a použitie

Sociálny fond v akciovej spoločnosti predstavuje dôležitý nástroj na podporu podnikovej sociálnej politiky a starostlivosti o zamestnancov. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na tvorbu a použitie sociálneho fondu v akciovej spoločnosti na základe zákona NR SR č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde a o zmene a doplnení zákona č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov, s prihliadnutím na súvisiace právne predpisy a praktické aspekty. Právny stav je platný od 1. mája do 31. decembra 2014.

Úvod do sociálneho fondu

Sociálny fond je doplnkový nástroj, ktorý umožňuje finančne alebo vecne prispievať na rozvoj podnikovej sociálnej politiky v oblasti starostlivosti o zamestnancov, ako je upravené v siedmej časti Zákonníka práce. Zákon o sociálnom fonde bol od svojho prijatia novelizovaný päťkrát. Zamestnávateľom na účely zákona je právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky alebo fyzická osoba s miestom trvalého pobytu alebo miestom podnikania na území Slovenskej republiky, ktorá zamestnáva zamestnanca v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu.

Povinnosť tvorby sociálneho fondu

Fond je povinný tvoriť každý zamestnávateľ, ktorý zamestnáva zamestnancov v pracovnom pomere uzavretom podľa ustanovení Zákonníka práce alebo v obdobnom pracovnom vzťahu, t. j. v služobnom pomere (napr. štátni zamestnanci). Povinnosť sa vzťahuje aj na samostatne zárobkovo činné osoby (napr. živnostníci), ak takáto fyzická osoba zamestnáva hoci iba jediného zamestnanca. Za zamestnanca sa považuje len osoba vykonávajúca pre zamestnávateľa práce v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu.

Výkon práce na základe niektorej z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru však právne nemá charakter práce v pracovnom pomere, takže ani na účely sociálneho fondu tieto osoby nenapĺňajú postavenie zamestnanca. Starosta obce alebo primátor mesta vykonáva funkciu štatutárneho orgánu a koná za zamestnávateľa, ktorým je obec (mesto). Starosta obce a primátor mesta sú volení funkcionári do verejnej funkcie a nemajú postavenie zamestnanca.

Zdroje sociálneho fondu

Sociálny fond je tvorený z nasledovných zdrojov:

Prečítajte si tiež: Všetko o 7. platovej triede pre sociálnych pracovníkov

1. Povinný prídel: Povinný prídel do sociálneho fondu musí tvoriť každý zamestnávateľ aspoň na spodnej hranici. Využiť zákonom určené rozpätie do výšky 1 % základu však nemôže každý zamestnávateľ, ale len ten, ktorý splnil podmienky uvedené v § 3 ods. 2 zákona, t. ak ide o zamestnávateľa tzv. nepodnikateľskej sféry (t. j. ktorého predmet činnosti nie je zameraný na dosahovanie zisku). Horná hranica pre tvorbu povinného prídelu v podiele 1 % je maximálna. Ak zamestnávateľ nesplnil niektorú z podmienok uvedených v prvej vete, tvorí povinný prídel do fondu vo výške 0,6 %.

2. Ďalší prídel: Ďalší prídel do sociálneho fondu sa tvorí dvomi spôsobmi, ktoré sa líšia podľa toho, či zamestnávateľ má dohodnutý ďalší prídel v kolektívnej zmluve alebo ho dohodnutý nemá (napr. preto, že nemá žiadnu kolektívnu zmluvu uzavretú). Podľa § 3 ods. 1 písm. b) zákona sa tvorí:

   • podľa bodu 1 vo výške dohodnutej v kolektívnej zmluve, najviac však vo výške 0,5 % zo základu ustanoveného v § 4 ods.
   • podľa bodu 2 vo výške sumy potrebnej na poskytnutie príspevkov na úhradu výdavkov na dopravu do zamestnania a späť zamestnancom, ktorí spĺňajú podmienky uvedené v § 7 ods.

   Horná hranica ďalšieho prídelu je pre obidva spôsoby jeho tvorby limitovaná podielom 0,5 % zo základu. Dva spôsoby tvorby ďalšieho prídelu do sociálneho fondu sa navzájom zásadne vylučujú, čo znamená, že bez ohľadu na výšku ďalšieho prídelu (t. j. percento v rozpätí viac ako 0,0 % po maximálne 0,5 % základu) dohodnutú v kolektívnej zmluve už tento zamestnávateľ nemôže súčasne tvoriť ďalší prídel podľa 2. bodu ustanovenia § 3 ods. 1 písm. b).

3. Ďalšie zdroje:

   • zdroje podľa tohto zákona
   • zdroje podľa iných všeobecne záväzných právnych predpisov
   • dary, dotácie a iné príspevky poskytnuté zamestnávateľovi do fondu
   • prídely z použiteľného zisku, ak oprávnený orgán (napr. valné zhromaždenie akciovej spoločnosti) rozhodne o ich použití na účely zvýšenia objemu sociálneho fondu.

Základ pre určenie prídelu do sociálneho fondu

Základom na určenie ročného prídelu do sociálneho fondu podľa § 3 je súhrn hrubých miezd alebo platov zúčtovaných zamestnancom na výplatu za bežný rok; základom na určenie mesačného prídelu do fondu je súhrn hrubých miezd alebo platov zúčtovaných zamestnancom na výplatu za príslušný kalendárny mesiac.

Prečítajte si tiež: Práca sociálneho terapeuta v DSS

Pojem „mzda“ je právne definovaným pojmom pre plnenia poskytované za prácu zamestnancovi, ktorý je odmeňovaný podľa ustanovení Zákonníka práce. V zmysle § 118 Zákonníka práce sa mzdou rozumie peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej hodnoty (naturálna mzda) poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu. Bez ohľadu na skupinu zamestnancov sa do základu na určenie tvorby sociálneho fondu v žiadnom prípade nemôžu zahrnovať plnenia, ktoré sa nepovažujú za mzdu alebo plat.

Použitie sociálneho fondu

Zákon o sociálnom fonde definuje účely, na ktoré je možné sociálny fond použiť. Medzi najčastejšie patria:

• Príspevky na dopravu do zamestnania a späť: Zamestnávateľ tvorí ďalší prídel na tento účel vo výške sumy potrebnej na poskytnutie príspevkov na úhradu výdavkov na dopravu do zamestnania a späť zamestnancom, ktorí spĺňajú podmienky uvedené v § 7 ods. Prvou podmienkou je, že zamestnanec dochádza do práce verejnou dopravou, za ktorú sa považuje železničná, autobusová doprava a mestská hromadná doprava. Druhou podmienkou je výška príjmu zamestnanca, ktorá sa musí pohybovať vo vymedzenom pásme. Hornou hranicou pre vznik nároku na tento druh príspevku je 50 % z priemernej mzdy za rok 2012; tá bola Štatistickým úradom Slovenskej republiky vykázaná vo výške 805 eur mesačne.
• Príspevky na stravovanie zamestnancov: Sociálny fond je možné použiť na príspevky na stravovanie zamestnancov, a to buď formou stravných lístkov alebo priamo v závodnej jedálni.
• Príspevky na rekreáciu a kultúrne podujatia: Sociálny fond je možné použiť na príspevky na rekreáciu zamestnancov, napríklad formou príspevkov na dovolenky, pobyty v kúpeľoch alebo na úhradu nákladov na kultúrne podujatia.
• Príspevky na sociálnu výpomoc: Sociálny fond je možné použiť na poskytovanie sociálnej výpomoci zamestnancom, ktorí sa ocitli v ťažkej životnej situácii, napríklad v dôsledku choroby, úrazu alebo úmrtia v rodine.
• Ďalšie účely: Sociálny fond je možné použiť aj na ďalšie účely, ktoré prispievajú k zlepšeniu sociálnych podmienok zamestnancov, napríklad na príspevky na športové aktivity, na vzdelávanie a odbornú prípravu, na starostlivosť o deti zamestnancov a pod.

Prídel zo zisku do sociálneho fondu

Podľa ustanovenia § 4 ods. 3 zákona č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde a o zmene a doplnení zákona č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v z.n.p. môže zamestnávateľ, ktorý vytvára zisk, prispievať k tvorbe sociálneho fondu prídelom z použiteľného zisku. Prídel zo zisku je možný až po schválení ročnej účtovnej závierky a schválení rozdelenia zisku. Z hľadiska tvorby sociálneho fondu však ide o nepovinný prídel.

Rozdelenie zisku v akciovej spoločnosti

Rozdelenie zisku patrí do právomoci valného zhromaždenia akciovej spoločnosti. Táto právomoc nemôže byť delegovaná na iný orgán, a to ani prostredníctvom spoločenskej zmluvy. Valné zhromaždenie rozhoduje o rozdelení účtovného zisku vykázaného v účtovnej závierke. Valné zhromaždenie obchodnej spoločnosti musí rozhodnúť o rozdelení celej hodnoty výsledku hospodárenia.

Predmetom rozdelenia je výsledok hospodárenia v schvaľovaní, ktorý predstavuje hospodársky výsledok zistený v účtovníctve za minulé účtovné obdobie. Z toho vyplýva, že predmetom rozdelenia je zisk účtovný a nie zisk daňový. Hospodársky výsledok môže mať podobu zisku, nuly, alebo straty. Rozdelenie zisku a vysporiadanie pripadá podľa § 187 ods. 1 písm. e) Obchodného zákonníka do právomoci valného zhromaždenia. Návrh na rozdelenie predkladá podľa § 192 ods. 1 Obchodného zákonníka predstavenstvo akciovej spoločnosti. Dozorná rada predkladá akcionárom na valnom zhromaždení svoje stanovisko k rozdeleniu zisku.

Prečítajte si tiež: Čo by ste mali vedieť o sociálnom inžinierstve

Rezervný fond

Povinnosť tvoriť rezervný fond majú kapitálové obchodné spoločnosti (akciová spoločnosť, spoločnosť s ručením obmedzeným, komanditná spoločnosť). Tvorbu rezervného fondu v akciovej spoločnosti upravuje Obchodný zákonník v § 67, § 161d a § 217. Spoločnosť vytvára rezervný fond pri svojom vzniku vo výške 10 %. Tento fond je akciová spoločnosť povinná každoročne dopĺňať o sumu určenú v stanovách, najmenej však vo výške 10 % z čistého zisku vyčísleného v riadnej účtovnej závierke až do dosiahnutia výšky rezervného fondu určenej v stanovách, najmenej však do výšky 20 % základného imania. O použití rezervného fondu rozhoduje predstavenstvo akciovej spoločnosti (v s.r.o. konateľ).

Štatutárne fondy

Štatutárne fondy predstavujú účelovo viazané fondy, ktoré sú tvorené prídelmi zo zisku minimálne v rozsahu, ktorý je uvedený v štatúte alebo stanovách spoločnosti. Stanovy taktiež určujú na aké účely môžu byť prostriedky v týchto fondoch použité. Spoločnosť môže vytvárať i ostatné fondy zo zisku, ktoré sa od štatutárnych fondov odlišujú skutočnosťou, že k schváleniu prídelov do týchto fondov stačí uznesenie valného zhromaždenia a o ich použití rozhoduje vedenie spoločnosti samostatne. Tvorba týchto fondov nevyplýva na rozdiel od štatutárnych fondov z štatútu organizácie ale z rozhodnutia valného zhromaždenia spoločnosti. Analytická evidencia u štatutárnych a ostatných fondov sa vedie podľa jednotlivých fondov.

Tantiémy

V Obchodnom zákonníku nie je ustanovené, či má člen predstavenstva alebo člen dozornej rady právo na určitý podiel na zisku. Obchodný zákonník v § 261 ods. 3 stanovuje, aby vzťahy medzi členom štatutárneho alebo dozorného orgánu a obchodnou spoločnosťou pri zariaďovaní záležitostí spoločnosti mali povahu ob­chod­no-záväzkových vzťahov. Valné zhromaždenie môže rozhodnúť o výplate týchto podielov na zisku v zmysle § 187 ods. 1 písm. e) Obchodného zákonníka. Tantiémy môžu byť vyplatené bez ohľadu na to, či budú vyplatené dividendy. Z praktického hľadiska sú tantiémy odmeny za dosiahnuté výsledky akciovej spoločnosti.

Podiely na zisku zamestnancom

Valné zhromaždenie spoločnosti sa môže rozhodnúť vyplatiť zo zisku i podiely na zisku zamestnancom, prípadne takéto rozhodnutie vyplýva priamo zo stanov spoločnosti alebo z kolektívnej zmluvy. Možnosť zamestnancov podieľať sa na zisku vyplýva aj z ustanovenia § 178 ods. Vyplácané podiely na zisku obchodnou spoločnosťou zamestnancom sú v zmysle § 5 ods. 7 písm. i) zákona o dani z príjmov od dane oslobodené. Vyplatené podiely na zisku zamestnancovi, ktorý nemá podiel na základnom imaní, sú súčasťou základu pre výpočet odvodu do Sociálnej poisťovne [§ 138 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení] a aj do zdravotnej poisťovne [§ 13 ods. 1 písm. c) zákona č. 580/2004 Z. z.

Dividendy

Podiel na zisku spoločnosti - dividenda, je základným právom akcionára. Právo na zisk spoločnosti - dividendu, ktorú valné zhromaždenie určilo podľa dosiahnutého výsledku hospodárenia na rozdelenie, patrí podľa § 178 ods. 1 Obchodného zákonníka k základným právam akcionára. Dividenda predstavuje tú časť zisku, ktorá sa rozdeľuje v určitej podobe medzi akcionárov. Predstavuje výšku vyplateného podielu na zisku na jednu akciu. V zmysle § 3 ods. 1 písm. c) zákona o dani z príjmov nie sú pre akciovú spoločnosť vyplácané podiely na zisku - dividendy, daňovým nákladom.

Špecifické situácie a problémy

Novovzniknutí zamestnávatelia

Zákon v poslednej vete § 3 ods. 2 ustanovuje (cit.): „Zamestnávateľ, ktorý nesplnil niektorú z podmienok uvedených v prvej vete, tvorí povinný prídel do fondu vo výške 0,6 %.“ Čo však so zamestnávateľmi, ktorí v predchádzajúcom roku ešte neexistovali, resp. vznikli odštiepením od materskej spoločnosti? Ak ešte zamestnávateľ samostatne neexistoval, nemôže preukázať splnenie tejto podmienky, ale ani ho nemožno zaradiť medzi tých, ktorí neplnia uvedené podmienky.

Príspevok na dopravu

Zákon dáva možnosť poskytnúť zamestnancom príspevok na dopravu aj z povinného prídelu do sociálneho fondu, ak sa dohodne jeho použitie aj na tento účel. Príspevok na dopravu z povinného prídelu nie je viazaný na splnenie podmienky dochádzania za prácou verejnými dopravnými prostriedkami ani výškou priemerného mesačného zárobku zamestnanca.

tags: #sociálny #fond #v #akciovej #spoločnosti #tvorba