Sociálny fond zamestnávateľa: Tvorba a použitie

Sociálny fond je dôležitý nástroj sociálnej politiky zamestnávateľa, ktorý slúži na zabezpečenie rôznych plnení sociálneho charakteru pre zamestnancov. Jeho tvorba je zákonnou povinnosťou zamestnávateľa. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na tvorbu a použitie sociálneho fondu, vrátane povinností zamestnávateľa, zdrojov fondu a účelov, na ktoré je možné ho použiť.

Právny rámec sociálneho fondu

Prvotnú tvorbu a následné použitie sociálneho fondu upravuje zákon č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde v znení neskorších predpisov. Tento zákon je jedným z najkratších zákonov na Slovensku. Tvorba a použitie sociálneho fondu sú predmetom zákonnej úpravy vo vzťahu k zamestnávateľovi aj zamestnancom.

Povinnosť tvorby sociálneho fondu

Každý zamestnávateľ je povinný tvoriť sociálny fond. Zamestnávateľom sa rozumie právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky alebo fyzická osoba s miestom trvalého pobytu alebo miestom podnikania na území SR, ktorá zamestnáva zamestnanca v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu. To znamená, že ak podnikateľský subjekt zamestnáva aspoň jedného zamestnanca na základe pracovnej zmluvy, má povinnosť tvoriť sociálny fond.

Sociálny fond sa netvorí za osoby, ktoré nie sú zamestnané v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu, t. j. osoby, ktoré majú uzatvorené dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, t. j.

Obdobný pracovný vzťah

Obdobným pracovným vzťahom sa rozumie napr. štátna služba podľa zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže SR a Železničnej polície, zákona č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov, zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich, zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe, zákona č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore, zákona č. 281/2015 Z. z.

Prečítajte si tiež: Všetko o 7. platovej triede pre sociálnych pracovníkov

Subjekty povinné tvoriť sociálny fond

Medzi subjekty povinné tvoriť sociálny fond patria:

• zamestnanci v pracovnom pomere na výkon práce vo verejnom záujme v zmysle § 1 ods. 4 zákona o výkone prác vo verejnom záujme a § 3 ods. 1 Zákonníka práce (týka sa zamestnávateľov uvedených v § 1 ods. 3 zákona o výkone práce vo verejnom záujme)
• zamestnávatelia, ktorí zamestnávajú aspoň jedného zamestnanca v pracovnom pomere alebo obdobnom pracovnom vzťahu

Subjekty, ktoré nemajú povinnosť tvoriť sociálny fond

Medzi subjekty, ktoré nemajú povinnosť tvoriť sociálny fond patria:

• osoby, ktoré majú uzatvorené dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, t. j.

Zdroje sociálneho fondu

Sociálny fond sa tvorí z viacerých zdrojov, ktoré stanovuje zákon. Medzi hlavné zdroje patria:

• Povinný prídel: Podľa § 3 ods. 1 písm. a) zákona o sociálnom fonde sa povinný prídel do sociálneho fondu tvorí vo výške 0,6 % až 1 % zo základu podľa § 4 ods.
• Ďalší prídel: Podľa § 3 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom fonde sa tvorí ďalší prídel do sociálneho fondu vo výške dohodnutej v kolektívnej zmluve alebo vo vnútornom predpise, ak u zamestnávateľa nemôže pôsobiť odborový orgán (nemôže sa uzatvoriť kolektívna zmluva podľa zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže SR a Železničnej polície), najviac však vo výške 0,5 % zo základu ustanoveného v § 4 ods. 1.
  • alebo ak kolektívna zmluva uzatvorená nie je alebo v rámci kolektívnej zmluvy nie je dohodnutá výška, vo výške sumy potrebnej na úhradu výdavkov na dopravu do zamestnania a späť zamestnancom, ktorí dochádzajú do zamestnania verejnou dopravou a ktorých priemerný mesačný zárobok nepresahuje 50 % priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom SR za kalendárny rok predchádzajúci dva roky kalendárnemu roku, za ktorý sa tvorí sociálny fond, a to najviac vo výške 0,5 % zo základu ustanoveného v § 4 ods.
• Ďalšie zdroje: V zmysle § 3 ods. 1 písm. c) zákona o sociálnom fonde sa sociálny fond môže tvoriť z ďalších zdrojov, ktorými podľa § 4 ods. 2 môžu byť zdroje podľa tohto zákona alebo podľa iných všeobecne záväzných právnych predpisov, dary, dotácie a príspevky poskytnuté zamestnávateľovi do fondu.
• Prídel zo zisku: Zamestnávateľ, ktorý vytvára zisk, môže prispievať do fondu prídelmi z použiteľného zisku.

Základ pre výpočet prídelu do sociálneho fondu

Základom na určenie ročného prídelu do sociálneho fondu je podľa § 4 ods. 1 zákona o sociálnom fonde súhrn hrubých miezd a platov zúčtovaných zamestnancom na výplatu za kalendárny rok. Základom na určenie mesačného prídelu do sociálneho fondu je súhrn hrubých miezd a platov zúčtovaných zamestnancom na výplatu za príslušný kalendárny mesiac.

Pre určenie hrubých miezd a platov zákon o sociálnom fonde odkazuje na konkrétne ustanovenia zákonom upravujúce odmeňovanie zamestnancov, ktoré presne vymedzujú štruktúru, resp. jednotlivé zložky mzdy a platu v závislosti od subjektov, na ktoré sa príslušný zákon vzťahuje, napr. na § 118 ods. 2 Zákonníka práce, § 84 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže SR a Železničnej polície, § 78 ods. 1 zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe, § 4 ods. 1 zákona č. 553/2003 Z. z.

Prečítajte si tiež: Práca sociálneho terapeuta v DSS

Podľa § 118 ods.

Výška povinného prídelu

Výška povinného prídelu do sociálneho fondu závisí od toho, či zamestnávateľ dosiahol zisk a splnil všetky daňové a odvodové povinnosti.

• 0,6 % zo základu:
  • u zamestnávateľov, ktorých predmet činnosti je zameraný na dosiahnutie zisku a nespĺňajú podmienky na prídel vo výške 1 % zo základu
  • u zamestnávateľov, ktorých predmet činnosti nie je zameraný na dosiahnutie zisku (napr. rozpočtová organizácia) a rozpočet im neumožňuje tvorbu sociálneho fondu vo výške 1 % zo základu
• 1 % zo základu:
  • u zamestnávateľov, ktorých predmet činnosti je zameraný na dosiahnutie zisku a:
    • za predchádzajúci kalendárny rok dosiahli zisk a
    • súčasne splnili všetky svoje odvodové povinnosti voči zdravotným poisťovniam a Sociálnej poisťovni a daňové povinnosti k štátu, obci a VÚC
  • zamestnávateľov, ktorých predmet činnosti nie je zameraný na dosiahnutie zisku, ak to umožňuje rozpočet

Splnenie skutočností pre tvorbu sociálneho fondu vo výške 1 % zo základu sa preveruje najneskôr do 31. januára nasledujúceho roka, kedy je zákonom ustanovený termín na zúčtovanie tvorby a čerpania sociálneho fondu za príslušný kalendárny rok. Zákon o sociálnom fonde vyžaduje zisťovanie dosiahnutia zisku za predchádzajúci kalendárny rok, t. j. ak zamestnávateľ vznikol v marci 2017, podmienky pre tvorbu sociálneho fondu vo výške 1 % sa posudzujú až za rok 2018.

Ďalší prídel do sociálneho fondu

V zmysle § 3 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom fonde sa tvorí ďalší prídel do sociálneho fondu:

• vo výške dohodnutej v kolektívnej zmluve alebo vo vnútornom predpise, ak u zamestnávateľa nemôže pôsobiť odborový orgán (nemôže sa uzatvoriť kolektívna zmluva podľa zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže SR a Železničnej polície), najviac však vo výške 0,5 % zo základu ustanoveného v § 4 ods. 1, alebo
• ak kolektívna zmluva uzatvorená nie je alebo v rámci kolektívnej zmluvy nie je dohodnutá výška, vo výške sumy potrebnej na úhradu výdavkov na dopravu do zamestnania a späť zamestnancom, ktorí dochádzajú do zamestnania verejnou dopravou a ktorých priemerný mesačný zárobok nepresahuje 50 % priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom SR za kalendárny rok predchádzajúci dva roky kalendárnemu roku, za ktorý sa tvorí sociálny fond, a to najviac vo výške 0,5 % zo základu ustanoveného v § 4 ods. 1.

Ďalší prídel do sociálneho fondu podľa § 3 ods. 1 písm. b) bod 1 (podľa kolektívnej zmluvy) a podľa § 3 ods. 1 písm. b) bod 2 (na kompenzáciu výdavkov na dopravu do zamestnania a späť) nie je možné ich kombinovať.

Prečítajte si tiež: Čo by ste mali vedieť o sociálnom inžinierstve

Kompenzácia výdavkov na dopravu do zamestnania a späť

Ak v kolektívnej zmluve nie je dohodnutý ďalší prídel do fondu, zamestnávateľ je povinný poskytnúť príspevok z ďalšieho prídelu do fondu na kompenzáciu výdavkov na dopravu do zamestnania a späť zamestnancovi, ktorého priemerný mesačný zárobok nepresahuje 50 % priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR za kalendárny rok predchádzajúci dva roky kalendárnemu roku, za ktorý sa tvorí fond. U zamestnanca s pracovným pomerom na kratší pracovný čas sa pri výpočte priemerného mesačného zárobku vychádza z ustanoveného týždenného pracovného času na pracovisku zamestnanca.

Príklad: Priemerná mesačná mzda zamestnanca z roku 2021 bola v sume 1 211 eur - tzn. v roku 2023 nesmie byť vyšší ako 605,50 eur (1 211 eur/2). V roku 2020 sa bude vychádzať z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR za rok 2018. Tá bola stanovená Štatistickým úradom SR v sume 1 013 eur, tzn. priemerný mesačný zárobok zamestnanca tak nemôže presiahnuť 50 % z 954 eur, t. j. 477 eur.

Použitie sociálneho fondu

Použitie sociálneho fondu je upravené v § 7 zákona č. 152/1994 Z. z. Zamestnávateľ v rámci realizácie svojej sociálnej politiky môže poskytovať zamestnancom z fondu príspevok na:

• stravovanie zamestnancov nad rozsah ustanovený osobitnými predpismi
• dopravu do zamestnania a späť
• účasť na kultúrnych a športových podujatiach
• rekreácie a služby, ktoré zamestnanec využíva na regeneráciu pracovnej sily
• rekreácie zamestnancov nad rozsah ustanovený osobitnými predpismi
• športovú činnosť dieťaťa zamestnanca nad rozsah ustanovený osobitnými predpismi
• zdravotnú starostlivosť
• sociálnu výpomoc a peňažné pôžičky
• doplnkové dôchodkové sporenie okrem príspevku na doplnkové dôchodkové sporenie, ktorý je zamestnávateľ povinný platiť podľa osobitného predpisu
• servisné poukážky alebo na tovary a služby dodávané alebo poskytované registrovaným sociálnym podnikom
• ďalšiu realizáciu podnikovej sociálnej politiky v oblasti starostlivosti o zamestnancov

Príspevok z fondu možno poskytnúť aj rodinnému príslušníkovi zamestnanca a poberateľovi starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku, invalidného dôchodku, výsluhového dôchodku alebo invalidného výsluhového dôchodku, ktorého zamestnávateľ zamestnával v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu ku dňu odchodu do starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku, invalidného dôchodku, výsluhového dôchodku alebo invalidného výsluhového dôchodku; za rodinného príslušníka sa na účely tohto zákona považuje manžel (manželka) zamestnanca a nezaopatrené deti zamestnanca.

Obmedzenia použitia sociálneho fondu

V zmysle § 7 ods. 8 zákona o sociálnom fonde nie je možné poskytovať príspevok zo sociálneho fondu na účely odmeňovania za prácu. Zamestnávateľ je povinný dodržiavať tzv. antidiskriminačný zákon (zákon č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Dohoda o použití sociálneho fondu

Tvorbu fondu, výšku fondu, použitie fondu, podmienky poskytovania príspevkov z fondu zamestnancom a spôsob preukazovania výdavkov zamestnancom dohodne zamestnávateľ s odborovým orgánom v kolektívnej zmluve, a ak u zamestnávateľa nepôsobí odborová organizácia, upraví ich vo vnútornom predpise. Použitie príspevku z fondu a výšku príspevku z fondu podľa odseku 3 možno dohodnúť len v kolektívnej zmluve.

Príspevok na úhradu nákladov odborovej organizácie

V kolektívnej zmluve možno dohodnúť príspevok z fondu na úhradu nákladov odborovej organizácie vynaložených na spracovanie analýz a expertíz alebo iných služieb nevyhnutných na realizáciu kolektívneho vyjednávania medzi príslušným odborovým orgánom a zamestnávateľom. Celková suma prostriedkov fondu použitých na tieto účely nesmie prekročiť 0,05 % zo základu ustanoveného v § 4 ods. 1.

Účtovanie a prevod prostriedkov sociálneho fondu

Tvorbu fondu a čerpanie fondu sa vedie na osobitnom analytickom účte fondu alebo na osobitnom účte v Štátnej pokladnici alebo v banke alebo v pobočke zahraničnej banky. (§ 6 Zákon č. 152/1994 Z. z.)

Fond sa tvorí najneskôr v deň dohodnutý na výplatu mzdy alebo platu. Za mesiac december môže zamestnávateľ tvoriť fond z predpokladanej výšky miezd alebo platov a previesť finančné prostriedky na účet fondu do 31. decembra. Ak zamestnávateľ vypláca mzdu alebo plat vo viacerých výplatných termínoch, za deň výplaty sa na účely tohto zákona považuje posledný dohodnutý deň výplaty mzdy alebo platu za uplynulý kalendárny mesiac.

Zúčtovanie prostriedkov fondu za kalendárny rok vykoná zamestnávateľ najneskôr do 31. januára nasledujúceho roka. Nevyčerpaný zostatok fondu sa prevádza do nasledujúceho roka. (§ 6 ods. 3 Zákon č. 152/1994 Z. z.)

Daňové hľadisko sociálneho fondu

Pre zamestnávateľa sú povinný prídel do sociálneho fondu a ďalší prídel do sociálneho fondu (spolu najviac 1,5 % z hrubých miezd) daňovým výdavkom. U zamestnancov sú vo všeobecnosti príjmy z prostriedkov sociálneho fondu súčasťou zdaniteľnej mzdy, avšak výnimkou sú tie plnenia, ktoré podľa zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov nie sú predmetom dane z príjmov alebo sú oslobodené od dane z príjmov. Najčastejšie ide o plnenia, z ktorých zamestnanec ani zamestnávateľ neplatia daň z príjmov ani poistenie bez ohľadu na to, či sú poskytované zo sociálneho fondu, alebo z iných zdrojov.

Daňové výdavky zamestnávateľa

V zmysle § 19 ods. 1 zákona o dani z príjmov sú daňovými výdavkami náklady, ktoré je daňovník povinný platiť podľa osobitného predpisu, ktorým je aj zákon o sociálnom fonde. Aj zákon o sociálnom fonde v § 5 ustanovuje, že u zamestnávateľov, ktorých predmet činnosti je zameraný na dosiahnutie zisku, je tvorba sociálneho fondu v zmysle § 3 ods. 1 písm. a) a písm. b) zákona o sociálnom fonde súčasťou výdavkov s odkazom na § 19 ods. 1 zákona o dani z príjmov. Tvorbu sociálneho fondu z iných zdrojov podľa § 3 ods. 1 písm. c) zákona o sociálnom fonde a tvorbu nad limit stanovený zákonom o sociálnom fonde nie je možné uznať za daňový výdavok.

Zdaňovanie príjmov zo sociálneho fondu u zamestnanca

V zmysle § 21 ods. 2 písm. b) zákona o dani z príjmov predmetom dane nie sú úvery a pôžičky, t. j. v zmysle § 5 ods. 5 zákona o dani z príjmov predmetom dane nie sú ďalšie taxatívne vymenované príjmy zamestnancov poskytované na základe osobitných predpisov, ktoré môžu byť poskytované aj z prostriedkov sociálneho fondu, napr. úhrada preventívnej zdravotnej starostlivosti v zmysle zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci zo sociálneho fondu je príjmom, ktorý je od dane oslobodený. V prípade poskytnutia takéhoto príjmu nad rámec osobitného predpisu je tento príjem už predmetom dane v zmysle § 5 ods. 1 písm.

Príjmy zo sociálneho fondu sú na daňové účely rovnocenné s ostatnými príjmami zo závislej činnosti. Z hľadiska zamestnanca sú príjmy (peňažné aj nepeňažné plnenie) zo závislej činnosti definované a zdaniteľné v súlade s § 5 zákona č. 595/2003 Z. z.

• príjmy, ktoré nie sú predmetom dane - definované v § 3 ods. 2 a § 5 ods. 5
• príjmy oslobodené od dane - definované v § 9 a § 5 ods. 7

Príspevok na stravovanie

Príspevok na stravovanie podľa § 5 ods. 7 písm. b) zákona č. 595/2003 Z.z. je od dane oslobodený. Podľa uvedeného zákona je od dani z príjmov oslobodená hodnota stravy poskytovaná zamestnávateľom zamestnancovi na spotrebu na pracovisku alebo v rámci stravovania prostredníctvom iných subjektov (nepeňažné plnenie). Od dane je tiež oslobodený príspevok na stravovanie poskytnutý zo sociálneho fondu nad rozsah zákonníka práce.

Poskytnutý peňažný príspevok, aj v prípade ak je poskytnutý zo sociálneho fondu, je v plnom rozsahu zdaňovaný 19% sadzbou dane a bude vstupovať do vymeriavacieho základu pre výpočet poistného.

Pokiaľ ide o finančný príspevok na stravovanie poskytovaný podľa §152 ods.5 Zákonníka práce - finančný príspevok poskytovaný zamestnancovi, ktorý na základe lekárskeho potvrdenia od špecializovaného lekára nemôže zo zdravotných dôvodov využiť žiadny zo spôsobov stravovania zabezpečený zamestnávateľom, tento zostáva aj naďalej oslobodený!

Použitie rekreačného, zdravotníckeho, vzdelávacieho, predškolského, telovýchovného alebo športového zariadenia

Použitie rekreačného, zdravotníckeho, vzdelávacieho, predškolského, telovýchovného alebo športového zariadenia (alebo jeho časti) poskytnutého zamestnávateľom zamestnancom a ich rodinným príslušníkom §5 ods. 7 písm. o) je oslobodené od dane. Od dane je oslobodené použite rekreačného, zdravotníckeho, vzdelávacieho, predškolského, telovýchovného alebo športového zariadenia poskytnutého zamestnávateľom zamestnancom a ich rodinných príslušníkom. Oslobodenie sa vzťahuje nielen na používanie vlastných zariadení, ale aj zariadení cudzích, napr. na základe zmluvy uzavretej s vlastníkom príslušného zariadenia ( prenajatie fitnes - centra, plavárne, atď.).

Sociálna výpomoc

Príspevok na sociálnu výpomoc môže zamestnávateľ podľa zákona o sociálnom fonde poskytovať ako peňažný alebo nepeňažný nenávratný príspevok pri ťažkých životných situáciách zamestnanca. Od dane a od platenia zdravotného a sociálneho poistenia je oslobodená sociálna výpomoc z dôvodu úmrtia blízkej osoby (rodič, prarodič, dieťa, vnuk/vnučka, súrodenec, manžel/ka) žijúcej v domácnosti zamestnanca, odstraňovania alebo zmiernenia následkov živelných udalostí (záplava, požiar, povodeň, …) a z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, ktorej nepretržité trvanie prekročí prevažnú časť zdaňovacieho obdobia (183 dní) a to v úhrnnej výške najviac 2000 € za zdaňovacie obdobie od jedného zamestnávateľa.

Príspevok na doplnkové dôchodkové sporenie

Príspevok zamestnávateľa na doplnkové dôchodkové sporenie zo sociálneho fondu (nad rámec príspevku na DDS, ktorý je povinný zamestnávateľ platiť podľa zákona a ktorý platí z nákladov) je zdaniteľným príjmom zamestnanca.

Príspevok na dopravu do zamestnania

Poskytnutie príspevku zamestnávateľom zamestnancom na dopravu do zamestnania a späť je v plnom rozsahu zdaniteľným plnením, čiže podlieha zdaneniu 19%.

Povinnosti zamestnávateľa

Zamestnávateľ je povinný vybrať zo zdaniteľnej mzdy preddavok na daň v súlade s § 35 zákona o dani z príjmov. Zamestnávateľ je povinný odvádzať z príjmov zamestnancov aj poistné na sociálne poistenie, okrem:

• nepeňažného príjmu poskytnutého bývalým zamestnancom, poberateľom predčasného starobného dôchodku, starobného dôchodku, výsluhového dôchodku po dovŕšení dôchodkového veku, ktorý podľa § 3 ods. 1 písm. a) nie je zárobkovou činnosťou
• príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré sú podľa § 138 ods. 1 písm. a) zákona o sociálnom poistení

Povinné poistné, ktoré je povinný platiť zamestnávateľ za zamestnanca, nie je možné uhradiť zo sociálneho fondu. Poistné platené zamestnávateľom za zamestnanca je daňovým výdavkom zamestnávateľa podľa § 19 ods. 3 písm. h) zákona o dani z príjmov.

tags: #sociálny #fond #zamestnávateľa #tvorba #použitie