
Právo vydržania, ako jeden zo spôsobov nadobudnutia vlastníckeho práva, má v slovenskom právnom systéme dlhú históriu. V období socializmu toto právo nadobudlo špecifické črty, najmä pokiaľ išlo o pozemky, ktoré boli v socialistickom spoločenskom vlastníctve. Tento článok sa zameriava na podmienky vydržania pozemku socialistickej organizácie a analyzuje relevantné právne predpisy.
Občiansky zákonník v znení platnom v období socializmu upravoval inštitút osobného užívania pozemkov. Podľa § 198 tohto zákona, právo osobného užívania pozemkov slúžilo občanom na výstavbu rodinných domčekov, rekreačných chát, garáží alebo na zriadenie záhradiek. Toto právo mohlo byť zriadené aj k pozemkom, na ktorých už tieto stavby alebo záhradky existovali. Právo osobného užívania nebolo časovo obmedzené a prechádzalo na dediča.
Zriadenie práva osobného užívania bolo spravidla spoplatnené, s výnimkou prípadov podľa § 135a ods. 2 alebo ak to ustanovoval osobitný predpis. Dôležité bolo, že právo osobného užívania mohlo byť zriadené len k pozemkom, ktoré boli v socialistickom spoločenskom vlastníctve a boli určené na výstavbu alebo zriadenie záhradiek podľa územných plánov alebo územných rozhodnutí (§ 199). Poľnohospodárska pôda nemohla byť použitá na tento účel. Na rovnaký účel mohol mať občan v osobnom užívaní len jeden pozemok.
Užívateľ mal právo užívať pozemok pre potreby svojej rodiny a domácnosti v súlade s účelom, na ktorý bolo právo zriadené (§ 201). Právo osobného užívania pozemku nebolo možné zmluvne prevádzať, ale prechod práva užívania zastavaného pozemku pri prevode stavby upravoval § 218. Užívateľ mal právo na ochranu proti neoprávneným zásahom do jeho práva osobného užívania (§ 203).
Aj keď právo osobného užívania bolo pomerne silné, existovali určité obmedzenia v dôležitom záujme spoločnosti. Pozemok mohol byť dočasne použitý v nevyhnutnej miere a za náhradu, ak to vyžadoval dôležitý záujem spoločnosti, ktorý nemohol byť inak uspokojený, alebo ak bol krajne ohrozený život, zdravie občana alebo jeho naliehavý záujem (§ 204 ods. 1). Právo osobného užívania mohlo byť odňaté len v dôležitom záujme spoločnosti za podmienok platných pre vyvlastnenie, a to na základe zákona a za náhradu (§ 204 ods. 2).
Prečítajte si tiež: Ako vydržať spoluvlastnícky podiel
Právo osobného užívania pozemku vznikalo rozhodnutím o pridelení pozemku do osobného užívania, ktoré vydával okresný národný výbor (§ 205 ods. 1). Na základe tohto rozhodnutia alebo na základe toho, že občanovi vzniklo právo na uzavretie dohody o osobnom užívaní podľa § 135a ods. 2, uzavrel národný výbor alebo organizácia, ktoré mali pozemok v správe, dohodu o zriadení práva osobného užívania s občanom. Dohoda musela mať písomnú formu a vyžadovala registráciu štátnym notárstvom. Právo osobného užívania pozemku vznikalo registráciou dohody na štátnom notárstve.
Dohoda musela obsahovať najmä označenie pozemku prideleného do osobného užívania, účel a rozsah užívania a výšku úhrady (§ 206). Právo osobného užívania pozemku zanikalo dohodou účastníkov, ktorá musela mať písomnú formu (§ 207). Súd mohol na návrh národného výboru alebo organizácie zrušiť právo osobného užívania, ak užívateľ neužíval pozemok vôbec alebo ho užíval na iný ako dohodnutý účel, napriek upozorneniu (§ 208).
Ak zaniklo právo osobného užívania pozemku a účastníci sa nedohodli o vyporiadaní, vykonalo vyporiadanie na návrh niektorého z nich súd, pričom prihliadol na výšku úhrady, ktorú občan zaplatil za právo osobného užívania, a na náklady, ktoré účelne vynaložil na trvalé zlepšenie pozemku, prípadne na jeho osadenie (§ 209).
Právo osobného užívania toho istého pozemku mohlo vzniknúť aj viacerým občanom spoločne (§ 210). Bežné veci týkajúce sa spoločného užívania pozemku mohol vybavovať každý zo spoločných užívateľov, ale v ostatných veciach bol potrebný súhlas všetkých (§ 211). Ak došlo medzi spoločnými užívateľmi pozemku k nezhode o právach a povinnostiach, rozhodol na návrh niektorého z nich súd (§ 212). Súd mohol v prípadoch hodných osobitného zreteľa na návrh niektorého spoločného užívateľa zrušiť právo spoločného užívania pozemku, ak vznikol stav, ktorý bránil jeho spoločnému užívaniu, a zároveň určil, ktorý z užívateľov alebo ktorí z nich budú pozemok naďalej užívať.
Ak došlo k zániku práva spoločného užívania pozemku, užívatelia sa dohodli o vzájomnom vyporiadaní. Ak nedošlo k dohode, rozhodol na návrh niektorého z nich o vyporiadaní súd (§ 213). Ak uzavreli dohodu o osobnom užívaní pozemku za trvania manželstva obaja manželia alebo jeden z nich, vzniklo im právo spoločného užívania pozemku, s výnimkou prípadu, ak uzavrel dohodu jeden z manželov, ktorí spolu trvale nežili (§ 214). Zánikom manželstva zaniklo aj právo spoločného užívania pozemku manželmi (§ 215).
Prečítajte si tiež: Postup pri vydržaní vlastníctva štátom
Rodinný domček, rekreačná chata alebo garáž vystavané užívateľom na pozemku na ten účel určenom boli v jeho osobnom vlastníctve (§ 217). S prevodom vlastníctva k stavbe zriadenej na pozemku prechádzalo na nadobúdateľa stavby aj právo osobného užívania pozemku (§ 218). Nový vlastník stavby bol povinný vyporiadať sa s predchádzajúcim užívateľom pozemku. Právo osobného užívania pozemku, na ktorom bola zriadená stavba, zaniklo, ak stavba prešla do socialistického spoločenského vlastníctva (§ 219). Ak išlo o pozemok, na ktorom bola zriadená stavba, nebolo možné použiť ustanovenia § 207 až 209.
Ak na pozemku zriadil stavbu občan, ktorý nebol oprávnený pozemok užívať alebo ktorý bol oprávnený užívať ho na iný účel, súd na návrh národného výboru alebo organizácie, ktoré mali pozemok v správe, alebo na návrh toho, kto mal k pozemku zriadené právo osobného užívania, prikázal stavbu za náhradu navrhovateľovi, iba ak by tomu bránili dôvody hodné osobitného zreteľa (§ 221). Ak bolo v záujme spoločnosti, mohol súd rozhodnúť, že stavebník je povinný stavbu na svoj náklad odstrániť. Ak dôvody hodné osobitného zreteľa bránili rozhodnúť podľa odseku 1, súd na návrh vlastníka stavby upravil vzťahy vo veci pozemku, na ktorom sa stavba zriadila, najmä zrušil právo osobného užívania k tomuto pozemku alebo zriadi bezplatne alebo za náhradu vecné bremeno, ktoré je hospodársky nevyhnutné na výkon vlastníckeho práva k stavbe.
Zákon Slovenskej národnej rady č. 293/1992 Zb. o úprave niektorých vlastníckych vzťahov k nehnuteľnostiam upravoval podmienky a postup pri zápise neevidovaných vlastníckych vzťahov k nehnuteľnostiam do evidencie nehnuteľností. Na základe osvedčenia štátneho notárstva sa v evidencii nehnuteľností zapísala za vlastníka nehnuteľnosti osoba uvedená v osvedčení (§ 2 ods. 1). Ak do 10 rokov odo dňa zápisu do evidencie nehnuteľností neuplatnil na súde alebo v konaní o pozemkových úpravách vlastnícke právo k nehnuteľnosti takto zapísanej iná osoba, stala sa zapísaná osoba vlastníkom zapísanej nehnuteľnosti na základe vydržania (§ 2 ods. 2).
Počas tejto lehoty mala osoba zapísaná v evidencii nehnuteľností postavenie oprávneného držiteľa (§ 2 ods. 3). Osvedčenie nebolo možné vydať, ak vo veci prebiehalo súdne konanie (§ 3 ods. 1). Osvedčenie sa vydávalo na návrh držiteľa nehnuteľnosti (§ 4 ods. 1).
Zákon č. 293/1992 Zb. upravoval aj usporiadanie osadníckych práv (§ 10) a právnych pomerov bývalých urbarialistov a podobných spoločenstevných útvarov (§ 11). Vlastníkom nehnuteľností osadníkov bol osadník alebo jeho právny nástupca, ak toto vlastníctvo nehnuteľnosti nenadobudol niekto iný a osadník inak spĺňal podmienky vydržania (§ 10 ods. 1).
Prečítajte si tiež: Právne aspekty kúpnej zmluvy vo vzťahu k obci a vydržaniu
Zákon č. 293/1992 Zb. upravoval aj vyrovnanie dedičských podielov (§ 13 až 17). Ak pri vyporiadaní dedičstva došlo k nadobudnutiu poľnohospodárskych alebo lesných pozemkov poručiteľa len jedným alebo niektorým z dedičov len preto, že išlo o pozemky v užívaní socialistickej organizácie a došlo tým k zníženiu podielov ostatných dedičov alebo k opomenutiu dedičov, mala oprávnená osoba právo žiadať od povinných osôb vyrovnanie svojho dedičského podielu v lehote do 30. júna 1993 (§ 13).
Podmienky nadobudnutia vlastníckych práv k nehnuteľnostiam sa posudzovali podľa právnej úpravy platnej v čase vzniku týchto práv; na neskoršiu právnu úpravu sa prihliadalo, ak to bolo pre nadobúdateľa výhodnejšie (§ 18 ods. 1). Lehoty na vydržanie sa neprerušili vznikom užívacieho práva socialistickej organizácie k nehnuteľnosti (§ 18 ods. 3). Za vlastnícke hranice medzi pozemkami sa považovali hranice podľa ich skutočného užívania, ak ich vlastníci uznávali a neboli medzi nimi sporné (§ 19).
tags: #vydržanie #pozemku #socialistickej #organizácie #podmienky