Sociálny konflikt: Definícia, teórie a príklady na Slovensku

Sociálna interakcia je základným kameňom spoločenského života a predstavuje komplexnú oblasť štúdia v rámci sociálnych vied. Rôzne prístupy a teórie ponúkajú odlišné pohľady na vzájomné pôsobenie ľudí. Cieľom tohto článku je preskúmať koncept sociálnej interakcie, sociálneho konfliktu a sociálnej dohody, analyzovať ich definície a predstaviť rôzne teoretické prístupy, ktoré sa zaoberajú touto problematikou, s dôrazom na príklady zo Slovenska.

Sociálna interakcia: Základný kameň sociálneho života

V súčasnej sociológii je spolužitie ľudí v spoločnosti neodmysliteľne spojené s tromi kľúčovými javmi: spoluprítomnosťou, sociálnym vzťahom a sociálnou interakciou. Objav pojmu sociálnej interakcie znamenal významný predel v teoretickej výbave spoločenských vied. Predtým bol termín interakcie vysvetľovaný v kontexte prírodných vied alebo ako súčasť sociálno-filozofického smeru.

Interakcionizmus a jeho vývoj

Interakcionizmus ako smer, ktorý vysvetľuje spoločenské dianie zo vzájomného ovplyvňovania aktivít jedincov v ich sociálnom styku, sa v sociológii presadil najskôr v diele Émila Durkheima. Durkheim začal skúmať pôsobenie sociálnej kontroly na interagujúcu pluralitu jednotlivých jednajúcich. V teórii Georga Simmela sa sociálna interakcia stáva ústredným pojmom, pričom Simmel dokonca definuje sociológiu ako vedu o sociálnej interakcii.

Simmel, ako predstaviteľ fenomenologickej školy, venoval pozornosť hlavne formám objektivizovaných vzťahov, ktoré sa vytvárajú bezprostredne počas interaktívneho procesu a ktoré opätovne určujú úmysel jednania každého jeho účastníka. Tvrdil, že veda je schopná odhaliť množstvo relatívne stálych foriem interakcie a že prostredníctvom interakcie je možné definovať skupiny v časopriestore.

Max Weber sociálnu interakciu nepomenoval priamo, ale vyvodzoval ju zo sociálneho jednania ako zvláštnej podoby ľudského správania, ktorému jednajúci prikladá subjektívny zmysel. Nutnou podmienkou je, aby sa toto správanie obracalo na očakávané jednanie ostatných ľudí. Weber našiel v sociálnom jednaní definičný základ pre iné sociálne javy a bol presvedčený, že kolektívne subjekty pozostávajú výlučne zo sociálneho jednania jednotlivcov. Metodologickým nástrojom Webera je konštrukcia tzv. ideálnych typov.

Prečítajte si tiež: Všetko o 7. platovej triede pre sociálnych pracovníkov

Teória sociálnej výmeny

Ďalším významným pohľadom sociológie na sociálnu interakciu je teória sociálnej výmeny, ktorá vychádza z predpokladu, že každé sociálne jednanie možno vysvetliť ako sociálnu výmenu. Táto teória čerpá z utilitarizmu klasických ekonómov, klasickej sociálnej antropológie a psychologického behaviorizmu.

George C. Homans definuje výmenu ako situáciu, v ktorej jednanie osoby A prináša odmeny alebo tresty osobe B v závislosti od reakcie osoby B na jednanie osoby A. Homansova teória je však kritizovaná pre jej ľahostajnosť ku kritériám, podľa ktorých ľudia pokladajú určité správanie za žiadúce alebo nežiadúce, a pre jej psychologizmus. Peter Blau posunul teóriu sociálnej výmeny o podstatný kus ďalej a pokúsil sa vysvetliť hlavne jav moci na základe porušenia princípu reciprocity a rovnováhy pri výmene medzi nadriadenými a podriadenými.

Parsonsov interakcionistický prístup

Talcott Parsons rozlíšil oblasť sociálnej interakcie na jednotky interakcie, štruktúru jednotiek, systém, proces a prostredie interakcie. Za interakčnú jednotku nepovažuje jedinca, ale jednanie, ktoré je súčasťou systému jednaní a objavuje sa v systémových súvislostiach s jednajúcim, situáciou a orientáciou jednajúceho na túto situáciu. Kľúčovú úlohu v interakčnom systéme zohráva súlad činností ega s očakávaním alter. Výsledkom interakcie je na úrovni jedinca rozhodnutie, na úrovni medziľudských vzťahov komunikácia. Parsonsovému poňatiu interakcie sa vytýka, že interakcia v jeho modeli kultúru nevytvára, len ju predpokladá.

Symbolický interakcionizmus a dramaturgická sociológia

Na interakcionizmus nadviazal symbolický interakcionizmus, ktorý zdôrazňuje hlavne symbolické sprostredkovanie interakcie. George H. Mead považuje za najdôležitejší mechanizmus tohoto sprostredkovania reč, založenú na jestvovaní spoločného systému symbolov. Symbolický interakcionizmus predpokladá, že interakcia zahŕňa aj vnútornú výmenu názorov medzi „I“ (ego) a „Me“ (generalizované ego), ktorá určuje jednanie a význam jednania.

Erving Goffman rozvinul teóriu sociálnej interakcie v rámci dramaturgickej sociológie. Goffmanova teória skúma medziosobnú interakciu na základe analógie medzi spoločenskou činnosťou a divadlom. Východiskom skúmania je sociálna interakcia na úrovni face-to-face kontaktu, ktorá je chápaná ako súbor mikrodrám.

Prečítajte si tiež: Práca sociálneho terapeuta v DSS

Diáda a triáda: Základné formy sociálnej interakcie

Najjednoduchší sociologický útvar, diáda (vzťah dvoch osôb), obsahuje zárodok komplexnejších foriem. Diáda má odlišný vzťah ku každému zo svojich dvoch súčastí, než aký majú väčšie skupiny k svojim členom. Obidvaja členovia diády sa cítia byť postavení len voči tomu druhému, nečelia kolektivite stojacej nad nimi. Sociálna štruktúra sa tu opiera o obidvoch a odtrhnutie sa jedného by rozbilo celok.

Objavenie sa tretej strany (triáda) naznačuje prechod, zmierenie a zrieknutie sa absolútneho kontrastu. V monogamnom manželstve, v najdôležitejšej diáde spomedzi všetkých diád, dieťa alebo deti často zastávajú funkciu udržiavania celku pokope. Tretí prvok môže priamo odštartovať alebo posilniť zväzok dvoch ľudí, alebo vzťah každého z manželov k dieťaťu môže vytvoriť nové a sprostredkované puto medzi nimi.

Tretí prvok môže tiež zastávať funkciu non-prívrženca, ktorý sa buď podieľa na súlade dvoch odporujúcich si strán, alebo preberá funkciu arbitra, ktorý uvádza do rovnováhy ich protichodné požiadavky voči sebe navzájom a eliminuje všetko, čo je v nich nezlučiteľné.

Sociálny konflikt: Stret protichodných záujmov

Konflikt je komplexný sociálny jav, ktorý sa môže prejaviť na rôznych úrovniach - od vnútorného konfliktu v jednotlivcovi, cez interpersonálne konflikty, až po konflikty medzi skupinami alebo dokonca medzi národmi. V širšom zmysle slova, konflikt je stret rôznych, často protichodných tendencií, síl alebo záujmov. Môže vzniknúť z nedostatku zdrojov, rozdielnych názorov, komunikačných problémov, alebo z rozporuplných cieľov.

Sociálny konflikt je nesúlad, nezhoda, rozpor, stretnutie až zrážka medzi dvoma aktérmi (jednotlivec - jednotlivec alebo jednotlivec - prostredie). Na sociálny konflikt z pohľadu sociálnej práce môžeme pozerať ako na určité „protirečenia“, ktoré vznikajú medzi dvoma alebo viacerými sociálnymi subjektami. Sú to vzťahy, ktoré majú rozpor v cieľoch. Konflikt je namierený vždy proti cieľom, hodnotám niekoho alebo ničoho. Najtypickejším príkladom pre oblasť sociálnej práce je tzv. generačný konflikt, ktorý vychádza z odlišnej hodnotovej orientácie určitých generácií, ktoré žijú v úzkych rodinných vzťahoch napríklad babka - vnučka.

Prečítajte si tiež: Čo by ste mali vedieť o sociálnom inžinierstve

Dôležité je rozlišovať medzi sociálnym prípadom a sociálnym problémom. Sociálny prípad vzniká, keď človek nedokáže vlastnými silami prekonať prekážky v živote, či už vnútorné (nedostatok schopností) alebo vonkajšie (prostredie, fyzické nedostatky). Krakošová uvádza, že sociálny prípad vzniká akonáhle človek nestačí svojimi silami a schopnosťami prekonať prekážky, ktoré sa v jeho živote vyskytli. Sociálny prípad postihuje rôzne druhy fyzickej, mentálnej alebo spoločenskej handikepovanosti (deviácie), ktoré sú príčinou toho, že človek zlyháva pri plnení svojich ľudských funkcií a úloh. Časté je zlyhanie vo viac než jednej funkcii (napr. alkoholik - neplní si funkciu rodiča, živiteľa rodiny, problémy v zamestnaní,…).

Na druhej strane, sociálny problém je situácia, ktorú človek vníma ako ťažko zvládnuteľnú alebo neriešiteľnú. Sociálny problém je chápaný ako spoločensky uznaná alebo spoločnosťou vnímaná záťažová situácia, ktorú konkrétna spoločnosť označuje za obtiažnu, nežiadúcu. Sociálny problém si vyžaduje korektívne a vyrovnávacie opatrenia zo strany spoločnosti. Príčiny vzniku sociálnych problémov môžu byť spoločenské (sociálne prostredie, štruktúra vzťahov, kultúrne odlišnosti) alebo osobnostné (predsudky, mylné preferencie).

Príklad konfliktu v marketingovom oddelení

Predstavte si situáciu v marketingovom oddelení spoločnosti, kde dva tímy (online a tradičný marketing) majú rozdielne názory na to, ako najúčinnejšie zvýšiť povedomie o novom produkte. Každý tím má silné argumenty a je presvedčený o svojej stratégii. Navyše, obe tímy majú obmedzený rozpočet, čo znamená, že investícia do jednej stratégie znižuje možnosti investície do druhej.

Teoretické prístupy ku konfliktu

Teórie konfliktu majú korene v rôznych psychologických smeroch. Psychoanalytická teória Sigmunda Freuda zdôrazňuje vnútorné konflikty medzi id, ego a superego. Sociálne psychologické teórie sa zameriavajú na konflikty medzi skupinami a na to, ako vnímané rozdiely vedú k diskriminácii a predsudkom. Teórie konfliktov v organizáciách skúmajú príčiny a dôsledky konfliktov na pracovisku.

Teória sociálneho konfliktu

Teória sociálneho konfliktu patrí medzi základné sociologické teórie, ktoré sa snažia vysvetliť fungovanie spoločnosti prostredníctvom napätia, nerovnosti a rozporov medzi jednotlivými spoločenskými vrstvami.

Kým iné teórie (napr. funkcionalizmus) zdôrazňujú stabilitu a harmóniu v spoločnosti, teória konfliktu poukazuje na to, že spoločnosť je charakterizovaná neustálym bojom o moc, zdroje a vplyv.

Sociálne konflikty na Slovensku: Prejavy a príklady

Sociálne konflikty na Slovensku majú rôzne formy a prejavy. Medzi najčastejšie patria:

• Sociálna kolízia: Sociálna nezhoda, rozpor, zrážka, ku ktorej dochádza v spoločnosti k interakcii, typu: občan - občan; občan - skupina, komunita, spoločnosť; občan - norma, zvyk, obyčaj, legislatíva; občania - občan; … Ku sociálnej kolízii prichádza preto, že reálne potreby občana sa nenapĺňajú, pretože v danom sociálnom prostredí, kde sa občan pohybuje, vzniká prostredie, objektívna prekážka v ich realizácii.
• Konflikty v rodinách: Rozvody, spory o starostlivosť o deti, generačné konflikty.
• Konflikty na pracovisku: Spory medzi zamestnancami a zamestnávateľmi, diskriminácia, šikanovanie.
• Konflikty v politike: Súboje medzi politickými stranami, korupcia, konflikty záujmov.
• Konflikty v spoločnosti: Neznášanlivosť voči menšinám, rasizmus, xenofóbia, extrémizmus.

1. Konflikt v silových zložkách štátu

V poslednom období rezonuje v slovenskej spoločnosti konflikt v silových zložkách štátu, predovšetkým v polícii, prokuratúre a Slovenskej informačnej službe (SIS). S veľkou mierou zjednodušenia sa strany konfliktu dajú rozdeliť na dve skupiny. Na jednej strane stojí Národná kriminálna agentúra (NAKA), Úrad špeciálnej prokuratúry a ministerstvo vnútra. Tento konflikt sa prejavuje prostredníctvom obvinení, zatýkaní a prepúšťaní vysokopostavených funkcionárov. Napríklad, obvinenie policajného prezidenta Petra Kovaříka vyvolalo búrlivé reakcie.

Samovraždu bývalého policajného prezidenta Lučanského vo väznici využívajú predstavitelia strany Smer pravidelne. „Slúži aj ako katalyzátor pobúrených reakcií svojich fanúšikov a táto stratégia sa odráža aj na dosahovaných číslach. Exemplárnym príkladom politika, ktorý pôsobí, akoby bol súčasťou sporu, je nezaradený poslanec Tomáš Taraba. Naplno sa po prvý raz na sociálnych sieťach v tejto súvislosti demaskoval 27. augusta, keď zverejnil krátky status v znení: „Pčolinský išiel do väzby, aby nemohol ovplyvňovať vládnych kajúcnikov. Už o deň neskôr bol omnoho úspešnejší so statusom, v ktorom uvádza, že „Čaputová robí hrubý a nezákonný nátlak na prokuratúru.” Taraba v statuse kritizoval prezidentku Zuzanu Čaputovú za „mlčanie pri porušovaní práv ľudí”, „zmarenie referenda” a žiadosť o vysvetlenie konania generálneho prokurátora Maroša Žilinku interpretoval ako „hrubý nátlak na nezávislú prokuratúru”.

Tento konflikt má politický rozmer, keďže rôzne politické strany podporujú rôzne strany konfliktu. Napríklad, strana Smer na udalosť reagovala tlačovou konferenciou, na ktorej jej predseda Robert Fico zopakoval svoje pozície k prebiehajúcemu konfliktu v silových zložkách. „Títo štyria takzvaní elitní vyšetrovatalia NAKA, v našich očiach zločinci a podvodníci (…) neboli obvinení na základe výpovedí nejakých kajúcnikov, ale na základe presných prepisov odposluchov,“ vyhlásil Fico pred médiami. Na druhej strane, spomedzi koaličných politikov sa k téme vyjadrili viacerí z nich. Minister vnútra Roman Mikulec napísal, že „Nezávislý súd vo svojom rozhodnutí uvádza, že trestné stíhanie je neopodstatnené. Je to jasný dôkaz toho, že títo ľudia robili svoju prácu podľa najlepšieho svedomia a vedomia napriek tomu, že by si niektorí priali opak. Vládna koalícia, s výnimkou hnutia Sme rodina Borisa Kollára, a prezidentka Zuzana Čaputová sa v sledovanom období vyjadreniami na sociálnych sieťach dostávali do kontrastu s tvrdeniami strán Smer či Hlas.

Tento konflikt má negatívny dopad na dôveru verejnosti v štátne inštitúcie a právny štát.

2. Konflikty v súvislosti so sociálnymi podnikmi

Sociálne podniky, ako ich súčasné nastavenie, vzbudzujú podozrenia zo zneužívania verejných financií. Nepáči sa im podľa nich veľký podiel mäkkých aktivít v projektoch, možné zneužívanie nižšej sadzby dane z pridanej hodnoty vo výške päť percent na tovary a služby sociálnych podnikov, ale napríklad aj možnosť odkladať zisky z týchto podnikov po dobu piatich rokov. Bajo Holečková upozornila na príklad spoločnosti AMG Security, ktorá je zároveň sociálnym podnikom a vyhrala zákazku Ministerstva práce sociálnych vecí a rodiny s najnižšou cenou 1,1 milióna eur.

3. Konflikty v rodinách pri rozvodoch a rozchodoch

Rozvod alebo rozchod rodičov je pre dieťa traumatická udalosť, ktorá môže viesť k rôznym problémom. V prípadoch, keď je v procese rozvodu či rozchodu vzájomným konfliktom rodičov ohrozený zdravý vývin dieťaťa a jeho potreby, vstupuje do procesu sociálnoprávna ochrana dieťaťa a sociálna kuratela. Ak rodičia podajú návrh na súd, do procesu zo zákona vstupuje štát v inštitúte kolízneho opatrovníka, ktorého zabezpečuje sociálny pracovník z úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Konflikty medzi rodičmi môžu mať negatívny dopad na psychický vývin dieťaťa.

4. Konflikt štátu a občianskej spoločnosti

V trojuholníku medzi štátom, profesionálnou stranícku politikou a občianskou spoločnosťou v jej pôsobení vo verejnom priestore sa dá pozorovať napätie, ktoré sporadicky prerastá do otvoreného konfliktu a inokedy ostáva v latentnej podobe.

Prvý zásadnejší konflikt nastáva v polovici deväťdesiatych rokov, keď štát pod mečiarizmu začína naberať svoj pôvodný habitus ovládania verejného priestoru a vykazuje občianske organizácie opäť do súkromného, vzájomne-prospešného priestoru a pokúša sa ich obmedziť úpravou zákona o nadáciách, zamedzením interakcii medzi štátnou sférou a sférou občianskej spoločnosti v rezortoch školstva či životného prostredia ako aj podriadením si verejnoprávnych médii.

Nulté roky nového tisíročia priniesli presun pozornosti štátu od občianskej spoločnosti k biznisu, spojené aj s nutnosťou oživenia ekonomiky po divokej mečiarovskej privatizácii. Po zmene vlády v r. 2006 nastal prvý významnejší konflikt medzi občianskou spoločnosťou a štátom pri pokuse o zrušenie daňovej asignácie pre právnické osoby.

Obdobie druhej dekády obnažilo dva druhy konfliktov medzi štátom a občianskom spoločnosťou. Prvý druh konfliktu ostal hlavne v latentnej podobe a týkal sa parochializmu štátu v poskytovaní verejných služieb v kontraste s rastúcim apetítom neziskových organizácii pôsobiť tam, kde štát nestíha, resp. verejný sektor nedokáže a nevie pôsobiť, prípadne pôsobí formálne.

Fázy konfliktu

Konflikty medzi ľuďmi sa postupom času vyvíjajú, a preto u nich môžeme identifikovať viacero fáz. V každej fáze si medziľudský spor vyžaduje osobitný prístup a spôsob riešenia.

1. Rozpor: Každý konflikt začína rozporom v myslení, vnímaní alebo chápání. Na základe tohto rozdielu vzniká napätie medzi dvoma alebo viacerými ľuďmi, ktorých sa situácia dotýka. Napriek tomu, že nemáme pocit, že ide o podstatnú záležitosť, treba tento problém prekonzultovať so skupinou alebo jednotlivcom, ktorého sa týka. O danom probléme je potrebné hovoriť v osobnej rovine. To znamená nepripisovať chyby ostatným ľuďom. Takýto ťah by mohol podmieniť ďalšie nedorozumenia a hádky.
2. Stupňovanie napätia: V prípade, že sa problém v prvom štádiu nevyrieši, je pravdepodobné až isté, že sa vyvinie do druhého štádia. V tejto fáze si začneme všímať, čo druhá strana robí a začnú nás rušiť aj maličkosti. Napätie medzi zúčastnenými na konflikte sa stupňuje. Ľudia zapletení do konfliktu začnú svoje názory zdieľať s nezúčastnenými na konflikte. Snažia sa ich týmto spôsobom privolať na svoju stranu a brániť svoje konanie. V tejto fáze je potrebné sa upokojiť a nesústrediť sa iba na svoju pravdu. Je nevyhnutné hľadať aj vlastnú vinu. Hľadanie spojencov nikdy nezhody nevyriešilo a ani nevyrieši.
3. Vyhýbanie sa: Napätie a nechuť komunikovať sú v tejto fáze už tak vysoké, že zúčastnení na konflikte sa snažia svojim oponentom vyhýbať. Ani jedna zo strán sa nesnaží nájsť riešenie na momentálnu situáciu. Dokonca aj samotné zdieľanie miestnosti so svojím oponentom je pre zúčastneného na konflikte nepríjemné a demotivujúce. V treťom štádiu konfliktu je vyriešenie problému bez pomoci nezainteresovaného na konflikte, takzvaného mediátora, takmer nemožné. Obidve strany sa v tejto fáze takmer vôbec nerešpektujú a pri rozprávaní o probléme nedokážu zostať pokojní.
4. Deštruktívne hádky: Dlhodobé neriešenie problému môže viesť k deštruktívnym hádkam, z ktorých ani jedna zo strán nevzíde ako víťaz. Emócie v tejto fáze sú až príliš silné na to, aby ich mali účastníci konfliktu pod kontrolou. Hádku sprevádzajú obvinenia, hlasné rozprávanie a výrazná gestikulácia. Je potrebný čas na upokojenie situácie a emócií oboch strán.
5. Vyčerpanie a sklamanie: Silné emócie a hádky sú pre zúčastnených na konflikte náročné a vyčerpávajúce. Všetky strany konfliktu sú z momentálnej situácie sklamané. Psychické a fyzické vyčerpanie ich odrádza situáciu ďalej riešiť. Jediné, po čom všetci túžia je pokoj a oddych. Riešenie konfliktu v tejto fáze je nevyhnutné. V prípade ignorovania momentálnej situácie sa konflikt vráti do tretej fázy, teda vzájomného vyhýbania sa. Dôležité je dopriať všetkým stranám konfliktu čas na psychické a fyzické zotavenie. Metakomunikácia je komunikácia na vyššom stupni, kde formulovanie výpovedí, osobný priestor, tón hlasu, ale aj výrazy tváre zohrávajú dôležitú úlohu. Cieľom je nájsť vzájomný kompromis, ktorý by vyhovoval všetkým stranám.

Sociálna dohoda: Hľadanie spoločného základu

Sociálna dohoda predstavuje proces, ktorým sa jednotlivci alebo skupiny s protichodnými záujmami snažia nájsť spoločný základ a dosiahnuť vzájomne prijateľné riešenie. Môže ísť o formálnu dohodu, ako napríklad kolektívna zmluva medzi zamestnávateľom a zamestnancami, alebo o neformálnu dohodu, ako napríklad kompromis v rodine pri rozhodovaní o dovolenke.

Faktory ovplyvňujúce dosiahnutie sociálnej dohody

Dosiahnutie sociálnej dohody závisí od mnohých faktorov, vrátane ochoty zúčastnených strán ku kompromisu, efektívnej komunikácie, vzájomnej dôvery a prítomnosti mediátora, ktorý dokáže objektívne posúdiť situáciu a navrhnúť riešenia. Dôležitú úlohu zohrávajú aj kultúrne a sociálne normy, ktoré ovplyvňujú spôsob, akým ľudia vnímajú a riešia konflikty.

Význam sociálnej dohody pre spoločnosť

Sociálna dohoda je kľúčová pre stabilitu a fungovanie spoločnosti. Umožňuje predchádzať konfliktom, budovať vzájomnú dôveru a spoluprácu, a dosahovať spoločné ciele.

tags: #sociálny #konflikt #definícia