Čo je Peňažná Pohľadávka: Komplexný Prehľad

Úvod

Peňažná pohľadávka je kľúčový pojem v oblasti účtovníctva, práva a podnikania. Predstavuje právo veriteľa požadovať od dlžníka určité peňažné plnenie. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na peňažné pohľadávky, ich vznik, účtovanie, daňové aspekty a riešenie problémov s nimi spojených. Cieľom je poskytnúť ucelený prehľad pre rôzne cieľové skupiny, od študentov až po profesionálov.

Definícia a Vznik Peňažnej Pohľadávky

Pojem „pohľadávka“ je zakotvený v definícii záväzkového vzťahu v § 488 Občianskeho zákonníka. Záväzkový vzťah je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok. Z uvedeného vyplýva, že existencia pohľadávky bez vzniku záväzku nie je možná.

Z účtovného hľadiska predstavujú pohľadávky majetkovú zložku účtovnej jednotky, ktorá vznikla z uskutočnených účtovných prípadov a v budúcnosti z nej budú plynúť účtovnej jednotke ekonomické úžitky (príjmy).

Okamih vzniku a zániku pohľadávok je definovaný prostredníctvom dňa uskutočnenia účtovného prípadu, a to v § 2 opatrenia MF SR č. MF/27076/2007-74, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a podrobnosti o usporiadaní, označovaní a obsahovom vymedzení položiek účtovnej závierky pre účtovné jednotky účtujúce v sústave jednoduchého účtovníctva, ktoré podnikajú alebo vykonávajú inú samostatnú zárobkovú činnosť, ak preukazujú svoje výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov na účely zistenia základu dane z príjmov v z. n. p. (ďalej len „Postupy účtovania v JÚ“).

Podkladom pre účtovanie pohľadávok sú doklady preukazujúce ich vznik. Pri pohľadávkach, ktoré vznikli splnením dodávky, preukazným dokladom vzniku pohľadávky je dodací list o prevzatom tovare, výrobkoch a pod. alebo preberacie protokoly pri dodávkach služieb, obchodná zmluva atď. Pre účtovníctvo je dôležité, aby doklad, na základe ktorého sa uskutoční účtovný zápis v účtovných knihách, spĺňal náležitosti účtovného dokladu podľa § 10 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v z. n. p.

Prečítajte si tiež: Prehľad o peňažnej pomoci v materstve

Členenie Pohľadávok

Podľa § 9 ods. 9 Postupov účtovania v JÚ sa pohľadávky členia podľa § 15 ods. 3 písm. a) a c) až g) zákona o účtovníctve, t. j. O pohľadávkach sa účtuje v knihe pohľadávok. Ust.

Účtovanie Peňažných Pohľadávok

Účtovanie pohľadávok je dôležitou súčasťou vedenia účtovníctva každej spoločnosti. Správne účtovanie zabezpečuje presný prehľad o finančnej situácii a majetku spoločnosti.

Daňové Aspekty Peňažných Pohľadávok

Daňové aspekty pohľadávok sú zložité a závisia od rôznych faktorov, ako je napríklad stav dlžníka (konkurz) a spôsob, akým sa spoločnosť rozhodne pohľadávku riešiť (odpis, opravná položka).

Pohľadávka voči dlžníkovi v konkurze

Obchodná spoločnosť eviduje vo svojom účtovníctve pohľadávku (nepremlčanú, ktorá bola zahrnutá vo výnosoch) voči dlžníkovi v konkurze. Daňovník svoju pohľadávku neprihlásil do konkurzu a chce natrvalo upustiť od vymáhania tejto pohľadávky a vyradiť ju z účtovníctva - odpísať. Keďže pohľadávka nebola prihlásená, nie je možné do daňových výdavkov uznať odpis pohľadávky podľa § 19 ods. 2 písm. do daňových výdavkov uznať odpis podľa § 19 ods. 2 písm. r) zákona o dani z príjmov, tzn. do výšky opravnej položky, ktorá by bola uznaná za daňový výdavok podľa § 20 ods. Ustanovenia § 20 ods.

Podľa právnej úpravy zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinnej od 01.01.2012 môže veriteľ prihlasovať pohľadávky počas celého obdobia trvania konkurzu, preto tvorba opravnej položky k pohľadávke voči dlžníkovi v konkurznom konaní je uznaným daňovým výdavkom aj v prípade, ak je pohľadávka, ku ktorej je táto opravná položka tvorená, prihlásená počas obdobia konkurzu, tzn. Ustanovenie § 20 ods. 14 zákona o dani z príjmov rieši tvorbu opravnej položky k nepremlčanej pohľadávke, pri ktorej je riziko, že ju dlžník úplne alebo čiastočne nezaplatí, ktorá bola zahrnutá do zdaniteľných príjmov.

Prečítajte si tiež: Náhrada väzby peňažnou zárukou

Ak veriteľ nesplní podmienky pre daňový odpis pohľadávky podľa § 19 ods. 2 písm. h) zákona o dani z príjmov z dôvodu, že neprihlásil svoju pohľadávku počas obdobia konkurzu, môže postupovať pri jej zahrnutí do daňových výdavkov podľa § 19 ods. 2 písm.

V uvedenom prípade, ak daňovník neprihlásil pohľadávku do konkurzu a chce ju vyradiť z účtovníctva, do daňových výdavkov môže zahrnúť odpis pohľadávky v súlade s § 19 ods. 2 písm. r) zákona o dani z príjmov do výšky opravnej položky, ktorá by bola uznaná za daňový výdavok v momente jej odpisu podľa § 20 ods.

Ak dôjde k odpisu pohľadávky do výšky opravnej položky, ktorá by bola uznaná za daňový výdavok podľa § 19 ods. 2 písm. r) zákona o dani z príjmov a zároveň v minulosti bola k predmetnej pohľadávke tvorená daňovo uznaná opravná položka, pri jej odpise sa aplikuje § 17 ods. 28 písm. b) zákona o dani z príjmov, keď daňovník zvýši základ dane o sumu opravnej položky, ktorej tvorba bola uznaná za daňový výdavok podľa § 20 tohto zákona a súčasne zníži o výdavok (náklad) podľa § 19 ods. 2 písm.

• netvoril daňovo uznanú opravnú položku, nemôže začať tvoriť daňovo uznanú opravnú položku podľa § 20 ods.
• čiastočne tvoril daňovo uznanú opravnú položku, nemôže pokračovať postupne v jej tvorbe až do výšky podľa § 20 ods. 14 písm. V týchto prípadoch platí, že vyhlásením konkurzu zaniká dôvod tvorby opravnej položky podľa § 20 ods.

Postúpenie Pohľadávky

Postúpenie pohľadávky je právny úkon, ktorým pôvodný veriteľ (postupca) prevádza svoju pohľadávku na nového veriteľa (postupníka). Tento proces je upravený Občianskym zákonníkom a má svoje špecifické pravidlá a obmedzenia.

Samotné ustanovenie § 92 ods. 2, 3 O.s.p. vychádza z toho, že počas súdneho konania môže dôjsť k tomu, že pohľadávka, ktorá je predmetom konania, bude postúpená. Bolo by úplne nelogické, keby počas občianskeho súdneho konania nebolo možné disponovať s pohľadávkami, ktoré sú predmetom tohto konania. Tým by ohľadne pohľadávok sa stali zbytočnými predbežné opatrenia, lebo už samotným podaním žaloby by bolo zakázané nakladať s pohľadávkou, čo by nepochybne mohlo viesť k zneužívaniu občianskeho súdneho konania.

Prečítajte si tiež: Poplatky z omeškania v nájomnom

Nemožno súhlasiť s právnym názorom odvolacieho súdu, že sporná pohľadávka sa stane pohľadávkou až rozhodnutím súdu. Pohľadávka nepochybne môže existovať bez ohľadu na to, či to deklaruje nejaké rozhodnutie súdu alebo iného orgánu, ako aj bez ohľadu na to, či to dlžník uznáva alebo nie. Predsa záväzok (záväzkový vzťah spravidla) nevzniká na základe rozhodnutia súdu, ale právo na plnenie (pohľadávka) vzniká spravidla z právnych úkonov (§ 488, § 489 Občianskeho zákonníka), a to objektívne a súdne rozhodnutie až následne deklaruje existenciu (ale nezakladá vznik) príslušného právneho úkonu a deklaruje už existujúcu povinnosť (napr. povinnosť zaplatiť) plniť, a to aj s príslušenstvom (úroky sa prisudzujú nie odo dňa vydania súdneho rozhodnutia, ale odo dňa, keď je dlžník v omeškaní). (Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27. apríla 2006,sp. zn. 1 Obdo V 13/2005)

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením z 29. novembra 2004, č. k. 2 Obo 274/04-269, uznesenie súdu prvého stupňa, ktorým bola pripustená zámena účastníkov na strane žalobcu, zmenil tak, že nepripustil zámenu účastníkov konania na strane žalobcu, podľa ktorej z konania vystupuje l. S., s. r. o. a súčasne vstupuje na jeho miesto Ing. V. T., Česká republika.

Odvolací súd v odôvodnení uznesenia k otázke zámeny účastníkov uviedol:

Spornou otázkou medzi dotknutými účastníkmi bola otázka možnosti postúpenia pohľadávky v konkrétnej veci a platnosť postúpenia. Podľa právnej teórie pohľadávka je právo vznikajúce jednému účastníkovi (veriteľovi) požadovať určité plnenie na druhom účastníkovi (dlžníkovi), a to z určitého záväzkového vzťahu, predovšetkým zo zmluvy. V čase splatnosti pohľadávky získava veriteľ právo toto plnenie u príslušného štátneho orgánu vymáhať, pretože veriteľovi vzniká nárok. Dlžníkovi potom súčasne vzniká povinnosť dlžné plnenie uskutočniť, čiže veriteľovu pohľadávku uspokojiť.

Naproti tomu pod pojmom dlh sa rozumie nezaplatený peňažný záväzok.

Už v zrušujúcom uznesení z 11. decembra 2002, č. k. 2 Obo 257/02-170 (č.l. 170 a nasl. spisov), odvolací súd konštatoval, že "Zmluva o prevzatí dlhu (§ 531, § 532 Občianskeho zákonníka) nie je upravená v osobitnej časti záväzkového práva (v II. až XX. hlave), ale vo všeobecnej časti (I. hlave) záväzkového práva. Nevyžaduje nijaké osobitné náležitosti, len tie, ktoré sú uvedené v uvedených ustanoveniach a musí byť uzavretá v písomnej forme. Keďže ide o občianskoprávny vzťah (a tak bola uzatvorená), vzťahuje sa na ňu aj použitie ustanovenia § 49 Občianskeho zákonníka (str. 10 uznesenia)." K tomu treba dodať, že prevziať možno len dlh, ktorý existuje, teda uznaný dlh a uznanie dlhu (§ 558 Občianskeho zákonníka) je upravené v piatom oddiele I. hlavy upravujúcej zabezpečenie záväzkov.

Peňažná pohľadávka teda vznikla voči pôvodnému dlžníkovi, a pokiaľ ju dlžník neuspokojil, na jeho strane vznikol dlh, a ak dlh zákonnou formou prevzala tretia osoba (§ 531 Občianskeho zákonníka), môže dôjsť ku zmene na strane žalobcu alebo žalovaného, nie však z titulu postúpenia pohľadávky, ale prevzatia dlhu, či pristúpenia k dlhu.

K spornému výkladu účastníkov ohľadne možnosti postúpenia pohľadávky, aj keď v danom prípade je to irelevantné, odvolací súd poznamenal, že pod pohľadávkou veriteľa, či už splatnou (zročnou alebo dospelou) alebo nesplatnou, sa rozumie pohľadávka, ktorá nepochybne existuje a táto nepochybnosť vyplýva buď z postoja veriteľa a dlžníka alebo rozhodnutia iného orgánu, ktorý o existencii pohľadávky rozhodol (najčastejšie súd).

Ak vychádzame z dikcie zákona, postúpiť možno "pohľadávku" a nie pohľadávku spornú, či fiktívnu, domnelú alebo neistú. Ak postupca postúpi takúto problematickú pohľadávku a postupník sa nepresvedčí u dlžníka, či ide o bezproblémovú pohľadávku, ale ju považuje za pravú, nič nebráni, aby uzavrel zmluvu o postúpení pohľadávky, ak iné prekážky uvedené v zákone tomu nebránia. Ostávajú mu však práva podľa § 529 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

Neplatí to však pri pohľadávkach, ktoré sú predmetom súdneho sporu. Tu zjavne ide o spornú pohľadávku, ktorej prípadné postúpenie v priebehu sporu nemá procesný význam, a to bez ohľadu na to, aká je prax niektorých súdov. Táto sporná pohľadávka sa stane "pohľadávkou" až rozhodnutím súdu. Odvolací súd podporne poukazuje na zaužívanú súdnu prax v našom klasickom práve, z ktorého dnes platné právo vychádza. Konkrétne ide o nie ojedinelé rozhodnutie bývalého Najvyššieho súdu ČSR v Brne z 8. apríla 1929 č. Rv III 1306/28, uverejnené v Úr. Sb pod č. 127. Podľa jeho právnej vety: "Postup (cedovanie) žalobnej pohľadávky za sporu nemá procesného významu; postupník v takomto prípade nie je oprávnený vstúpiť do sporu namiesto žalobníka".

Pretože odvolací súd je viazaný dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), aj s touto časťou dôvodov odvolania sa vyporiadal, aj keď v danom prípade nešlo o postúpenie pohľadávky, a preto z toho titulu ani k zámene účastníka na strane žalobcu nemohlo dôjsť.

K právnemu úkonu nazvanému postúpením pohľadávky došlo medzi žalobcom, ako právnickou osobou zapísanou v obchodnom registri (výpis z registra č.l. 10 spisov) a fyzickou osobou Ing. V. T. Jediným spoločníkom, ako fyzickou osobou, je podľa tohto výpisu evidovaný ten istý V. T. a je aj konateľom žalobcu. Nie sú pre rozhodovanie vo veci podstatné dôvody, pre ktoré k tejto tzv. zmluve o postúpení pohľadávky (či skôr o jednostrannom vyhlásení, ktoré takéto postúpenie malo nahradiť) došlo, možno len konštatovať, že takéto právne úkony, ktorými postupuje jedna osoba pohľadávku sama sebe, je v rozpore so zásadami poctivého obchodu, a preto nepožíva právnu ochranu (§ 265 Obchodného zákonníka).

Proti uzneseniu odvolacieho súdu podal dovolanie žalobca a navrhol ho zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania zdôvodnil tým, že rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci [§ 241 ods. 2 písm. c) O.s.p.].

Na zdôvodnenie dovolania uviedol, že napadnuté uznesenie je v zjavnom rozpore s platným právom, v rozpore s dôkazmi, ktoré sa nachádzajú v spise, a ide zjavne o svojvoľné rozhodnutie. Ďalej dovolateľ uviedol:

Zmluvou o postúpení pohľadávky z 3. mája 2004, ktorá bola uzavretá v súlade s § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka, bola postúpená pohľadávka, ktorá je predmetom tohto sporu z postupcu na postupníka. Táto zmluva bola uzavretá a naplnená v súlade s §§ 524 až 530 Občianskeho zákonníka, bola uskutočnená z toho dôvodu, že zákon takúto možnosť rieši a výslovne ju pripúšťa, t. zn., že použitý hmotnoprávny predpis v tejto veci bol správny a postupca pohľadávku postúpil dňom podpísania tejto zmluvy, splnil si povinnosť, ktorú mu ukladá § 526 Občianskeho zákonníka a postúpenie pohľadávky bez zbytočného odkladu listom zo dňa 3. mája 2004 oznámil žalovanému v 1. rade ako dlžníkovi. Dňom podpísania tejto zmluvy nastala teda právna skutočnosť, s ktorou právne predpisy spájajú prevod práv alebo povinností, o ktorých sa koná v súdnom konaní (§ 92 ods. 2 O.s.p.).

Ustanovenia §§ 524 a 530 Občianskeho zákonníka, ktoré upravujú postúpenie pohľadávky, sa nezmieňujú o pohľadávkach sporných, či fiktívnych, domnelých alebo neistých. Jedinou podmienkou je, že postúpená môže byť iba existujúca pohľadávka. Z dôkazov, ktoré sa v súdnom spise nachádzajú, je úplne jednoznačné, že predmetná pohľadávka existuje, a to, že sme nútení ju vymáhať súdnou cestou, ešte neznamená, že ide o pohľadávku, ktorá je sporná, fiktívna, domnelá alebo neistá. V tomto smere Najvyšší súd Slovenskej republiky uskutočnil svojvoľný výklad príslušného hmotnoprávneho predpisu.

Absurdný je názor vyjadrený na strane 5 rozsudku, v ktorom sa konštatuje, že pohľadávky, ktoré sú predmetom súdneho sporu, nie je možné postúpiť, pretože pohľadávka sa stane pohľadávkou až rozhodnutím súdu.

Tento právny názor je v jasnom rozpore s dikciou § 92 ods. 2, ods. 3 platného O.s.p. a v neposlednom rade sa prieči dlhodobo zaužívanej súdnej praxi a takýto právny názor vlastne absolútne mení desaťročia zaužívanú prax postupovania pohľadávok v bývalom československom, príp. súčasnom slovenskom práve. Názor, o ktorý Najvyšší súd oprel svoje rozhodnutie, vychádza z procesného práva, ktoré dávno v našom právnom poriadku neplatí.

Je nesporné, že zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 3. mája 2004 spĺňa všetky hmotnoprávne náležitosti, ktoré od nej zákon vyžaduje. Preto bol použitý § 92 ods. 2 O.s.p., z ktorého vyplýva, že ak po začatí konania nastala právna skutočnosť, s ktorou právne predpisy spájajú prevod alebo prechod práv alebo povinností, o ktorých sa koná, môže navrhovateľ alebo ten, na koho boli tieto práva alebo povinnosti prevedené, alebo na koho prešli, navrhnúť, aby do konania namiesto doterajšieho účastníka vstúpil ten, na koho boli tieto práva alebo povinnosti prevedené, alebo na koho prešli.

Súd prvého stupňa správne v súlade s § 92 ods. 3 O.s.p. návrhu vyhovel, pretože sa preukázalo, že po začatí konania nastala skutočnosť uvedená v § 92 ods. 2 O.s.p., ten, kto mal vstúpiť namiesto navrhovateľa, s tým vyjadril súhlas. Súhlas odporcu alebo toho, kto má vstúpiť na jeho miesto, sa nevyžaduje.

Doterajšia dlhodobo zaužívaná súdna prax a samotný komentár k § 92 O.s.p. (pozri napr. Občianske právo s vysvetlivkami, 2. zväzok, kolektív autorov pod vedením JUDr. V. N., CSc. z roku 1997, vydané IURA EDITION, strana 142 a nasl., ako i napr. Komentár k Občianskemu súdnemu poriadku, kolektív autorov pod vedením JUDr. J. K. z roku 2004 vydané EUROUNION, strana 193 a nasl.) uvádza, že súd vyhovie návrhu, ak sa preukáže, že po začatí konania nastala právna skutočnosť uvedená v § 92 ods. 2 O.s.p. a ak s tým súhlasí ten, kto má vstúpiť na miesto navrhovateľa, súhlas odporcu alebo toho, kto má vstúpiť na jeho miesto, sa nevyžaduje.

Na zámenu účastníkov musia byť teda splnené tieto predpoklady: - právna skutočnosť nastala až po začatí konania, - účinkom právnej skutočnosti podľa hmotného práva musí byť prevod - komentár tu výslovne uvádza, napr. postúpenie pohľadávky, - návrh účastníka na zámenu účastníka, na ktorého boli prevedené práva, či povinnosti, o ktorých sa koná, - súhlas nového žalobcu.

Z uvedeného výkladu vyplýva, že ak sú splnené horeuvedené náležitosti, je povinnosťou súdu návrhu účastníka na zmenu účastníka v takomto prípade vyhovieť a súd následne pokračuje v konaní s tým, na koho práva a povinnosti boli prevedené.

Najvyšší súd ani nebol oprávnený o podanom odvolaní žalovaného v 1. rade konať, pretože mal v súlade s § 218 ods. 1 písm. b) O.s.p. odvolanie odmietnuť, pretože bolo podané osobou, ktorá k tomu nie je oprávnená.

Gramatickým a logickým výkladom ustanovenia § 92 ods. 3 O.s.p. totiž možno dospieť k takému právnemu názoru, že ak sa súhlas odporcu nevyžaduje, neprináleží mu ani procesné právo na to, aby mohol proti rozhodnutiu súdu, ktorým pripustí zámenu účastníkov, podať odvolanie.

Je pravdou, že takéto uznesenie nie je expressis verbis upravené v § 202 ods. 2 a ods. 3 O.s.p. ako uznesenie, proti ktorému by nebolo možné podať odvolanie, avšak z dôvodu, že právo odvolania - vychádzajúc z výkladu § 92 ods. 2, ods. 3 O.s.p. - prináleží len pôvodnému navrhovateľovi, príp. tomu, kto má vstúpiť na miesto navrhovateľa, ak by súd návrhu na zámenu nevyhovEl.

V žiadnom prípade však takéto právo neprináleží žalovanému. Aj tu sa Najvyšší súd vo svojom uznesení dopustil hrubého porušenia zákona a práva (R 28/2000).

Ničím nepodložený a v rozpore so zákonom je ďalší právny názor vyslovený v rozhodnutí, že nemožno postúpiť pohľadávku z právnickej osoby na fyzickú osobu v prípade, že majiteľom a konateľom právnickej osoby je tá istá osoba, na ktorú sa ako fyzickú osobu pohľadávka postupuje. Takéto konanie nie je ani v Obchodnom zákonníku, ani v Občianskom zákonníku zakázané - platí zásada upravená v Ústave SR v článku 2. ods. 3 "každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá" a už vôbec nie je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, a preto nepožíva právnu ochranu (§ 265 Obchodného zákonníka). Právnická osoba je osobou, ktorá je jednak zapísaná v obchodnom registri, má svoj špeciálny zákonom upravený právny režim a nič nebráni tomu, aby svoju pohľadávku mohla postúpiť na osobu fyzickú, i keď je táto zhodou okolností totožná s majiteľom a konateľom právnickej osoby.

Dňa 17. apríla 2000 bola uzavretá zmluva o prevzatí dlhu medzi pôvodným dlžníkom WSB C., spol. s r. o. a žalovaným v 1. rade, ako novým dlžníkom, za účasti žalobcu, spísaná v advokátskej kancelárii, kde žalovaný v 1. rade pri plnom vedomí v zastúpení predsedom a podpredsedom prevzal na seba dlh, ktorý je predmetom tohto sporu s tým, že sa jasne zaviazal, že tento dlh zaplatí žalobcovi najneskôr do 31. októbra 2000. Najvyšší súd tento jasný dôkaz ignoruje, keď uvádza, že ide o nejakú spornú, fiktívnu, domnelú alebo neistú pohľadávku žalobcu voči žalovanému, pretože tento právny úkon je jasný, zrozumiteľný a všetci jeho účastníci prehlásili, že mu porozumeli a na znak súhlasu ho aj podpísali.

Žalovaný v 1. rade až po tom, ako mu uplynula lehota splatnosti podľa zmluvy o prevzatí dlhu, oznámil, že odstupuje od tejto zmluvy, pretože ju uzavrel podľa jeho názoru v tiesni, za nápadne nevýhodných podmienok.

Žalovaný v 1. rade v písomnom vyjadrení k dovolaniu uviedol, že navrhuje dovolanie odmietnuť z dôvodu, že smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému tento opravný prostriedok nie je prípustný, keďže nejde o konečné rozhodnutie vo veci.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací, preskúmal napadnuté uznesenie odvolacieho súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že dovolanie je dôvodné. Podľa ustanovenia § 92 ods. 2 O.s.p., ak po začatí konania nastala právna skutočnosť, s ktorou právne predpisy spájajú prevod alebo prechod práv alebo povinností, o ktorých sa koná, môže navrhovateľ alebo ten, na koho boli tieto práva alebo povinnosti prevedené, alebo na koho prešli, navrhnúť, aby do konania na miesto doterajšieho účastníka vstúpil ten, na koho boli tieto práva alebo povinnosti prevedené, alebo na koho prešli.

V zmysle ustanovenia § 92 ods. 3 O.s.p., súd návrhu podľa ods. 2 vyhovie, ak sa preukáže, že po začatí konania nastala právna skutočnosť uvedená v odseku 2, a ak s tým súhlasí ten, kto má vstúpiť na miesto navrhovateľa.

Odvolací súd citované zákonné ustanovenie v danej veci aplikoval nesprávne.

Návrh na zámenu účastníkov konania na strane žalobcu bol podaný v priebehu konania, a to 24. júna 2004. K tomuto návrhu bol pripojený originál zmluvy o postúpení pohľadávky, ktorá je zjavne predmetom tohto súdneho konania (t…

Vymáhanie Peňažných Pohľadávok

Vymáhanie peňažných pohľadávok je proces, ktorý zahŕňa rôzne kroky a metódy, od mimosúdnych výziev až po súdne konania a exekúcie. Cieľom je získať späť dlžnú sumu od dlžníka.

tags: #čo #je #peňažná #pohľadávka