Sociálny konštrukt Kosova

Úvod

Článok sa zaoberá problematikou sociálneho konštruktu Kosova, pričom analyzuje vnímanie sociálnej opory u žiakov stredných odborných škôl pri reedukačných centrách a porovnáva ich s vnímaním žiakov v školách hlavného prúdu vzdelávania. Cieľom je zistiť, ako žiaci vnímajú podporu od učiteľov, spolužiakov, kamarátov a iných ľudí v škole alebo v reedukačnom centre a akú emocionálnu, informačnú, hodnotiacu a inštrumentálnu oporu dostávajú.

Sociálna opora ako kľúčový prvok prevýchovy

Mareš (2001) definuje sociálnu oporu ako činnosť s dobrými úmyslami, ktorá vedie k pozitívnej odozve u príjemcu a prináša mu zlepšenie. Subjektívne hodnotenie opory odráža kvalitu zdrojov sociálnej opory a oporného správania. Medzi typy sociálnej opory patrí emocionálna, informačná, hodnotiaca a inštrumentálna opora (Heaney, Israel 2008, Burleson 2003).

• Emocionálna opora: Poskytovanie empatie, lásky, dôvery a starostlivosti. Zameriava sa na pomoc pri vyrovnávaní sa s pocitmi, zmierňovanie úzkosti a obnovenie šťastia alebo vnútorného pokoja.
• Informačná opora: Poskytovanie rád, návrhov a informácií, ktoré môže osoba použiť na riešenie problémov.
• Hodnotiaca opora: Poskytovanie informácií, ktoré sú užitočné na účely sebahodnotenia.
• Inštrumentálna opora: Poskytovanie hmotnej pomoci a služieb, ktoré priamo pomáhajú osobe v núdzi.

Podpora dieťaťa v prevýchovnom procese smeruje k úprave sebaobrazu a uvedomeniu si vlastnej hodnoty (Komárik 1998). Sociálna opora poskytovaná zamestnancami reedukačných centier je zameraná na zmierňovanie a odstraňovanie negatívnych vzťahov k okoliu a rovesníkom, s cieľom dosiahnuť ciele v čo najkratšej dobe (Slomek 2010).

Význam vzdelávania v reedukačných centrách

Vzdelávanie v škole pri reedukačnom centre predstavuje významnú dopoludňajšiu realitu, ktorá vytvára priestor na sprístupnenie rôznych spoločensky akceptovateľných interpersonálnych vzťahov. Podporovanie žiaka v všestrannom rozvoji a vytváranie prostredia akceptujúceho potreby žiaka je podmienkou možnej zmeny. Do procesu prevýchovy vstupujú aj ďalší zamestnanci, ako psychológ, sociálny zamestnanec, sociálny pedagóg, liečebný pedagóg, lekár a technicko-hospodársky zamestnanec. Pobyt v prevýchovnom centre je stresujúcou zmenou pre mladého človeka, preto sa predpokladá, že vnímanie sociálnej opory v školách pri reedukačných centrách sa bude žiakmi významne odlišovať od vnímania rovesníkov bežnej populácie. Najrizikovejšie vnímanie podpory je u žiakov s nízkym well-beingom a vysokou mierou psychopatologických problémov (Šeboková 2018). Na druhej strane výskum Lukšíka a Hargašovej (2017, In Lukšík, Škoviera, Hargašová, Fico 2017) poukazuje na spokojnosť mladých dospelých s pokrokmi, ktoré v reedukačných centrách dosiahli, so vzťahmi s rovesníkmi, s rodinou a prípravou na odchod z centra. Potvrdzujú sa pozitívne súvislosti medzi sociálnou podporou poskytovanou v dlhšom časovom slede a zlepšením akademických kompetencií a správania sa žiaka (Dubow, Tisak, Causey, Hryshko, Reid 1991).

Rola učiteľa a spolužiakov

Výskum Simonovej (2017) sa zameriava na základné školské prostredie z pohľadu rodičov. Tí požadujú od učiteľa, aby disponoval širokým spektrom nonkognitívnych charakteristík, ako je milý prístup, porozumenie, pokoj vo vystupovaní, trpezlivosť, spravodlivosť, dobrosrdečnosť a ochota pomôcť žiakom. Podľa Kosovej (2005) je učiteľ autonómny v rozhodovaní, ale súčasne je viazaný cieľmi a obsahom, ktoré vedú k uniformite používaných metodických postupov, metód a foriem práce. Formálny vzťah so žiakom je od začiatku založený na vzájomnom rešpekte, kedy si žiak váži učiteľa pre jeho odborné schopnosti a osobné kvality a učiteľ rešpektuje žiaka ako osobnosť (Petty 2013). Vytváranie prosperujúceho prostredia je cez dobrý vzťah, komunikáciu a dôveru v žiaka. Osobný vzťah sa buduje v priebehu mesiacov s každým žiakom. Poskytovanie a percipovanie suportívnej podpory má individuálny charakter a mení sa v dynamický konštrukt (Demeray, Malecki, Davidson, Hodgson, Rebus 2005). Učiteľ v komunikácii so žiakmi používa ich jazyk a humor. V procese učenia necháva žiakov samostatne navrhovať, riešiť, plánovať a rozhodovať, čo je prejavom učiteľovej dôvery (Cardarella, Shatzer, Gray a kol. 2011). Výskum Alkharusiho (2010) potvrdil, že žiaci s vysokým pocitom sebestačnosti pozitívnejšie vnímajú dianie v triede. U dospievajúcich je spolužiak zdrojom informácií pri orientácii sa v nových situáciách, ktoré sú pre nich viac menej rovnaké, majú s nimi skúsenosti a poradia mu.

Prečítajte si tiež: Všetko o 7. platovej triede pre sociálnych pracovníkov

Výskumná štúdia sociálnej opory

Na základe vymedzenia sociálnej opory ako prvého kroku prevýchovy (Komárik 1998) bola realizovaná výskumná štúdia, ktorá si kládla nasledujúce otázky:

1. Ako žiaci v stredných odborných školách pri reedukačných centrách vnímajú učiteľovu (majster odbornej prípravy), spolužiakovu, kamarátovu podporu a podporu od iných ľudí v škole alebo v reedukačnom centre?
2. Ako často dostávajú emocionálnu, informačnú, hodnotiacu a inštrumentálnu oporu?
3. Je ich hodnotenie rovnaké ako u žiakov v stredných odborných školách hlavného prúdu vzdelávania?

Cieľom bolo analyzovať z pohľadu žiakov v triedach stredných odborných škôl pri reedukačných centrách (výberový súbor), ako vnímali od sociálnych zdrojov poskytovanú suportívnu sociálnu oporu a porovnať s vnímaním žiakov v triedach stredných odborných škôl hlavného prúdu vzdelávania (kontrolný súbor).

Metodológia výskumu

Objektom výberového výskumu bolo 98 žiakov prvých a druhých ročníkov dvojročných študijných odborov stredných odborných škôl pri reedukačných centrách v Bratislavskom, Banskobystrickom, Nitrianskom a Trnavskom samosprávnom kraji v školskom roku 2014/2015 a 2015/2016. Vek respondentov bol v rozmedzí 16 až 18,1 rokov, priemerný vek bol 16,7 rokov. Kontrolný súbor žiakov stredných odborných škôl hlavného prúdu vzdelávania predstavoval rovnaký počet respondentov (98). Žiaci navštevovali stredné odborné školy v Banskobystrickom, Bratislavskom, Nitrianskom, Trnavskom i Prešovskom samosprávnom kraji. Vek respondentov sa pohyboval v rozmedzí 16 až 17,8 rokov, priemerný vek bol 16,4 rokov. Do oboch súborov neboli zahrnutí respondenti s mentálnym postihnutím.

Na zisťovanie miery poskytovanej sociálnej opory bola použitá dotazníková metóda. Zberným nástrojom bol Dotazník sociálnej opory pre deti a mládež (Malecki, Demaray a Elliott, 2000), preložený a modifikovaný Komárkom, Ondřejovou a Marešom v roku 2002. Dotazník obsahoval 48 položiek štruktúrovaných do štyroch oblastí (emocionálna, inštrumentálna, informačná a hodnotiaca opora) po dvanástich položkách. Respondenti odpovedali na jednotlivé výroky pomocou viacstupňovej škály v dimenzii „ako často“ dostáva od zdroja oporu (6-bodová Likertova škála). Na štatistické porovnanie údajov v súboroch bol použitý parametrický t-test pre nezávislé skupiny.

Výsledky výskumu

Výsledky výskumu ukázali štatisticky významné rozdiely v častosti poskytovanej opory medzi výberovým a kontrolným súborom u sociálnych zdrojoch - učiteľ (majster odbornej prípravy), spolužiak, ľudia v škole (reedukačnom centre). Učiteľ a majster odbornej prípravy sú zdrojmi sociálnej opory, s ktorými sa žiaci stretávajú každý deň v škole a na odbornom výcviku od prvého dňa pobytu v reedukačnom centre. Žiaci dostávajú všetky typy suportívnej podpory.

Prečítajte si tiež: Práca sociálneho terapeuta v DSS

• Učiteľ/Majster odbornej prípravy: Zistený významný rozdiel medzi súbormi v emocionálnej opore. Emocionálna opora je prejavom vyjadrenia učiteľovej blízkosti, citlivosti, pochopenia a záujmu o neho pri riešení školských výchovných problémov, pri zvládaní diskrepancie vo vedomostiach. Podpora autority je z pohľadu žiakov v školách poskytovaná vo všetkých skúmaných typoch podpory.
• Spolužiaci: Zistený štatisticky významný rozdiel medzi skupinami žiakov z hľadiska častosti poskytovanej suportívnej opory vo všetkých jej typoch od spolužiakov. Žiaci oboch súborov priemerne najvyššie hodnotia informačnú oporu.
• Kamarát: Nezistený štatisticky významný rozdiel medzi skupinami žiakov z hľadiska častosti typu poskytovanej opory. Najvyššie hodnotia žiaci v oboch súboroch emocionálnu a inštrumentálnu oporu.
• Ľudia v škole/reedukačnom centre: Žiaci vo výberovom súbore hodnotia suportívnu oporu vo všetkých jej typoch vyššie, ako žiaci kontrolného súboru. Najvyšší rozdiel medzi súbormi bol zaznamenaný v inštrumentálnej opore.

Diskusia

Výsledky naznačujú, že v reedukačnom centre je dobrá prepojenosť podporujúcich zdrojov sociálnej opory zo školského a mimoškolského prostredia. Zamestnanci tvoria sociálnu sieť, kde každý odborník poskytuje žiakovi mieru suportívnej sociálnej opory vyplývajúcu z jeho odborných kompetencií. Žiaci v školách pri reedukačných centrách hodnotia častosť poskytovanej suportívnej podpory vo všetkých štatistických ukazovateľoch významnosti vyššie ako žiaci v školách hlavného prúdu vzdelávania. Dáta poukazujú na potrebu ďalšieho dosahovania pozitívnych zmien vo vzťahoch s napĺňaním edukačných cieľov.

Prečítajte si tiež: Čo by ste mali vedieť o sociálnom inžinierstve

tags: #sociálny #konštrukt #Kosova