Sociálny pedagóg a rómska rodina: Prohuman štúdia

Úvod

Príspevok sa zameriava na dôležitú úlohu sociálneho pedagóga v kontexte rómskej rodiny. Vzhľadom na to, že sociálny pedagóg sa pri svojej práci stretáva s rómskymi deťmi a ich rodičmi, je nevyhnutné, aby nielen poznal špecifiká vývinových období rómskeho dieťaťa, ale aj kultúru, zvyky a tradície rómskej rodiny a etnika. Len tak môže sociálny pedagóg poskytnúť adekvátnu pomoc a podporu každému členovi rómskej rodiny.

Špecifiká rómskej rodiny

Rodina zohráva veľmi dôležitú úlohu v živote každého z nás, najmä v živote rómskych detí. Je prvým sociálnym prostredím, do ktorého sa dieťa narodí, a predstavuje spojovací mostík medzi jednotlivcom a spoločnosťou. Rómske rodiny sa v mnohom odlišujú od typicky slovenských rodín.

Rozdiely v štruktúre a hodnotách

Sexuálne vzťahy sa nadväzujú pomerne skoro, sobáše sa uzatvárajú neskôr a rozvodovosť je neporovnateľne nižšia ako pri ostatných obyvateľoch. Pre rómsku rodinu je typické mať viac detí, rómska žena rodí priemerne 4,2 detí, čo je trikrát toľko ako ostatné matky, pričom v zaostalých osadách sa rodí priemerne až 7,8 detí na jednu rodinu. Plánovanie rodiny je u Rómov veľmi neobvyklý jav. Začína sa meniť a je pre ňu charakteristický pokles pôrodnosti, dojčenskej úmrtnosti, ubúda počet pôrodov žien nad 35 rokov ako aj počet prvorodičiek mladších ako 18 rokov. Usadlí Rómovia so stálym bydliskom, ktorí si plnia svoje povinnosti voči štátu a spoločnosti, si dokážu plánovať svoje rodičovstvo. Vysoký počet detí na jednu matku sa vyskytuje skôr u sociálne najzaostalejších Rómov, ktorí žijú v osadách na okraji spoločnosti.

Rómska rodina je patriarchálna, hlavné slovo v rodine má otec, matka je zodpovedná za chod domácnosti a výchovu detí, pričom tu môžeme pozorovať určité rozdiely oproti majoritnej spoločnosti. Rómska matka sa s dieťaťom nerozpráva o veciach, ktoré ho zaujímajú, nečíta mu rozprávky a neučí ho spoznávať okolitý svet. Všetko ponecháva prirodzenému priebehu. V rómskej rodine neexistujú zaužívané pravidlá, deťom chýba denný režim, neefektívne využívajú svoj voľný čas a neplnia si svoje povinnosti. Citová väzba medzi súrodencami ako aj medzi deťmi a rodičmi je veľmi silná. Dnes môžeme v rómskych rodinách vidieť násilie na deťoch, ich zanedbávanie, opustenie dieťaťa krátko po narodení či dokonca incest, čiže situácie, ktoré v minulosti boli pre rómske obyvateľstvo neprijateľné.

Pre rómsku rodinu je charakteristické, že rodina odovzdáva dieťaťu svoje rómske hodnoty. Jedným z ďalších charakteristických znakov rómskej rodiny je, že voči svojmu okoliu vystupuje jednotne ako celok, čo znamená, že jedinec koná v mene rodiny. Aj preto chyba, ktorú urobí jedinec, sa hodnotí ako chyba celej rodiny, čin jedinca hodný úcty posilňuje prestíž celej rodiny.

Prečítajte si tiež: Všetko o 7. platovej triede pre sociálnych pracovníkov

Špecifikom rómskej rodiny je aj skutočnosť, že pokiaľ je ich dieťa v škole karhané a trestané, rodičia sa o školu nezaujímajú. V prípade, že ich dieťa je chválené, prejavujú veľký záujem. Dieťa má pritom v rómskej rodine vysokú hodnotu, rodičia si však viac želajú synov ako dcéry. Ich výchova je pedocentrická, dostanú všetko, čo si zažiadajú. Hoci je dieťa vychovávané v kolektíve, ťažisko jeho výchovy spočíva na matke, ktorá ho učí hovoriť, uspokojuje jeho potreby a učí ho zvyklostiam rómskej rodiny. Svet detí splýva so svetom dospelých, čoho výsledkom je, že v rómskej rodine neexistujú generačné rozdiely.

Poradie narodenia dieťaťa má veľký vplyv na jeho postavenie v rodine. Túžbou rodičov je, aby prvorodené dieťa bol syn, pretože tým rastie prestíž celej rodiny a zároveň podľa nich syn nemôže spôsobiť rodine takú hanbu ako dcéra. Najstarší syn má pri výchove mladších súrodencov rovnaké právomoci ako rodičia. Smie ich trestať, dávať zákazy a príkazy, ktoré mladší súrodenci musia rešpektovať. V prípade otcovej smrti sa stáva hlavou rodiny, v minulosti dokonca mal právo rozhodnúť o tom, či sa matka môže znovu vydať. Ak prvorodeným dieťaťom bola dcéra, radosť bola hlavne na strane matky, pretože ju vnímala ako pomocníčku a pestúnku pre svoje ďalšie deti. Jej úloha spočívala predovšetkým v upratovaní a starostlivosti o mladších súrodencov, a to od momentu, keď dosiahla 8 - 9 rokov.

Vzdelávanie a rómska rodina

Základné vzťahy a postoje detí k vzdelávaniu ovplyvňujú predovšetkým ich rodičia. Avšak pre väčšinu rómskych rodín vzdelanie nemá veľkú hodnotu. Postoj rómskych rodičov k škole je skôr negatívny až nepriateľský, čoho výsledkom je nezáujem rómskych detí o školu, nepripravenosť na vyučovanie a časté absencie. Spolupráca školy s rómskou rodinou je významným katalyzátorom úspešnosti rómskych detí v škole. V rámci programu „Začít spolu“ bola zriadená funkcia rodinného koordinátora, ktorý pôsobí na škole a zabezpečuje komunikáciu medzi školou a rodinami. Jeho hlavnou úlohou je budovať dôveru rodín voči škole a zainteresovať ich do vyučovacie procesu.

Metódy práce sociálneho pedagóga s rómskou rodinou

Pri práci s rómskou rodinou je možné využívať nasledovné metódy:

• prípadová metóda - má individuálny charakter.
• skupinová metóda - má kolektívny charakter. Na jedinca sa pôsobí prostredníctvom malej skupiny. Cieľom je psychosociálne pôsobiť na rodinu. Sociálny pedagóg stanovuje sociálnu diagnózu, navrhuje sociálnu terapiu, prípadne aj intervencie.
• komunitná metóda - má komplexný charakter. Jej cieľom je uspokojiť potreby jedinca prostredníctvom inštitúcií a spoločenských organizácií v najbližšom prostredí. Metóda zahŕňa opatrenie, činnosti, ktoré sú zamerané na pozitívne ovplyvňovanie sociálneho prostredia. Cieľom metódy je zdravotne, výchovne pôsobiť na občanov, viesť ich k zodpovednému manželstvu a rodičovstvu, v boji proti týraniu a zanedbávaniu detí. Sociálny pedagóg má možnosť vplývať na komunitu prostredníctvom prednášok, besied, masmédií.
• metóda kompenzácie nevhodných podnetov - spočíva v náhrade chýbajúcich podnetov prostredia, ktoré narúšajú integritu osobnosti rómskeho dieťaťa.
• metóda posilnenia vlastnej kompetencie - ide o rozbor životného štýlu dieťaťa, ktorý súvisí s jeho hodnotovou orientáciou.
• metóda plánovania pozitívnej perspektívy - vzhľadom na to, že pre rómske etnikum je dôležitá prítomnosť a nie budúcnosť, je snahou sociálneho pedagóga ukázať rómskemu dieťaťu či rodine pozitívne perspektívy do budúcnosti, napr.
• metóda podpory orientovanej na sebarealizáciu - neuspokojenie sebarealizačných potrieb vedie k mnohým frustráciám. Dieťa si sebarealizáciou potvrdzuje svoju identitu, autonómiu, je vedené k samostatnosti.
• preventívne metódy - sociálny pedagóg môže vykonávať hlavne primárnu a sekundárnu prevenciu, či už formou osvety, prednášok alebo rôznych besied, na ktoré môže pozývať aj odborníkov z iných oblastí, napr.

Sociálny pedagóg sa pri svojej práci stretáva s množstvom rôznych metód, z ktorých podľa závažnosti problému a typológie klienta vyberá a volí tú najvhodnejšiu. Práve kvalitné osobnostné predpoklady a odborná vzdelanosť umožňujú sociálnemu pedagógovi plniť požiadavky individuálnej starostlivosti a voliť primerané formy a metódy výchovného a sociálneho pôsobenia tak, aby nedošlo k manipulácii klienta. Sociálny pedagóg sa pri svojej práci nezameriava len na pomoc jednotlivcom či konkrétnej rodine, jeho pomoc je potrebná v rámci celej rómskej komunity.

Prečítajte si tiež: Práca sociálneho terapeuta v DSS

Konkrétne oblasti pôsobenia sociálneho pedagóga

Medzi konkrétne oblasti, v ktorých môže sociálny pedagóg prispieť k zlepšeniu kvality života rómskych rodín, patrí:

• zlepšenie dochádzky detí do školy - vzbudiť u deti záujem o štúdium, túžbu po nových poznatkov.
• nadobúdanie zručností vedenia domácnosti - mnohé rómske dievčatá sa už v mladom veku stávajú matkami, a často nevedia ešte ani variť, starať sa o domácnosť.

Jednou z ďalších možnosti, ako môže práca sociálneho pedagóga prispieť k zlepšeniu kvality života rómskych rodín, je samotná výchova, respektíve prevýchova dospelých Rómov. Dôvodom tejto prevýchovy je potreba pozitívneho vplyvu rodičov na ich deti. Preto je odporúčaná sústavná a systematická sociálno-výchovná práca s rómskou rodinou a navrhuje sa zriadiť klubové stretnutia odborníkov s rómskymi rodičmi, pričom daní odborníci majú byť hlavne z oblasti sociálnej práce, pedagogiky, psychológie, lekárstva, práva a ekonomiky. Takýmto spôsobom by sa mohli rómske rodiny naučiť zmysluplne a rozumne zaobchádzať s peniazmi, pretože v súčasnosti sa ešte vyskytujú prípady, keď rodina minie všetky peniaze v deň, keď ich dostane.

Sociálny pedagóg v školskom systéme Slovenskej republiky

V Slovenskej republike stále na väčšine škôl a školských zariadení absentuje pozícia sociálneho pedagóga. Pritom jeho nevyhnutné pôsobenie ako odborného zamestnanca by malo byť pre školy samozrejmosťou. Sociálny pedagóg v prvom rade pôsobí ako vysoko kvalifikovaný odborník v oblasti prevencie, ktorý vie bezodkladne riešiť problémy a predchádzať situáciám, ktoré spôsobuje výskyt sociálno- výchovných problémov. V súčasnosti sa so zvyšujúcimi problémami žiakov by dokázal veľmi efektívne pomôcť v prípade akútnych aj chronických potrieb. Sociálny pedagóg ideálne spolupracuje s viacerými odbornými zamestnancami, s ktorými na školách dokážu vytvoriť tím, ktorý je tak schopný rýchlo reagovať na novovznikajúce problémy.

Aktuálna legislatíva vymedzuje profesiu odborného zamestnanca školy, my však očakávame a odporúčame, aby sa v blízkej budúcnosti preprofilovala a viac vymedzila v školskom edukačnom procese. Dôvodom je nárast diagnostikovania dôsledkov sociálno - patologických javov v prostredí, v ktorom sa žiak pohybuje, pri riešení ktorých je činnosť sociálneho pedagóga nenahraditeľná. V príspevku poukazujeme na nevyhnutné zastúpenie sociálneho pedagóga na školách a v školských zariadeniach, nakoľko práve on pomáha a správne usmerňuje nielen žiakov, ale aj samotných rodičov a učiteľov.

Vývoj sociálnej pedagogiky na Slovensku

Sociálna pedagogika na Slovensku sa začala rozvíjať omnoho neskôr, než v Európe pod zorným uhlom zahraničných skúseností a poznatkov. Položenie základov sociálnej pedagogiky bolo v 70 rokoch 20. storočia. V súčasnosti študijné vysokoškolské programy ponúkajú možnosť vzdelávania v oblasti sociálnej pedagogiky, kde absolventi sa môžu uplatniť ako vysokokvalifikovaní voľno-časoví pedagógovia a sociálni pedagógovia. Uplatniť sa môžu v školstve, v štátnej správe a v oblasti sociálnych služieb. Úlohou vysokoškolských študijných programov sociálnej pedagogiky je príprava poslucháčov, budúcich sociálnych pedagógov na diagnostikovanie a analyzovanie problémov v edukačnom procese, vedenie efektívneho pedagogického poradenstva predovšetkým pre žiakov 1. 2. a 3. stupňa. Odbornú činnosť vykonávajú v rámci prevencie, intervencie a poskytovania poradenstva.

Prečítajte si tiež: Čo by ste mali vedieť o sociálnom inžinierstve

V súčasnosti s rozvojom spoločnosti dochádza k novým výskytom neželateľných sociálno - patologických javov, ako aj historicky opakujúcimi sa javmi. Viac narastá potreba ďalších špeciálnych pedagógov, ktorí by pomáhali ozdravovať, chrániť a zabezpečovať plynulý i nerušený edukačný proces na školách. Jej rozvoj bude nasledovať v blízkom období, nakoľko sa čoraz viac začína vyskytovať dopyt škôl po takejto pozícií pedagóga. Súvisí to najmä s narastajúcimi problémami ľudí v spoločnosti. Hlavnou úlohou sociálnej pedagogiky je v prvom rade vymedzovať vzťah medzi výchovou a sociálnym prostredím. Definície sociálnej pedagogiky sa počas svojho vývoja rozlične menili a vyvíjali v súlade s problémami danej doby.

"Sociálna pedagogika ako životná pomoc je pozitívna pedagogika, ktorej cieľom je v systéme komplexnej starostlivosti poskytnúť pomoc deťom, mládeži a dospelým v rôznych typoch prostredí hľadaním optimálnych foriem pomoci a kompenzovaním nedostatkov. Cieľom je premena ľudí a spoločnosti prostredníctvom výchovy. Ide o proces výchovnej starostlivosti, opatery, ochrany smerujúci k integrácii a stabilizácii osobnosti. Ide o integráciu všetkých aspektov, ktoré tvoria osobnosť a stabilizáciu človeka v spoločnosti." Ďalej ide o vedný odbor transdiciplinárnej povahy, ktorý sa zameriava na prostredie vo výchove, na zvládanie životných situácií bez ohľadu na vek v zmysle napomáhania v súlade potrieb jedinca a spoločnosti, na utváranie optimálneho životného spôsobu.

„Sociálna pedagogika sa historicky, ale aj v súčasnosti ťažiskovo zameriava na deti a mládež pochádzajúcu zo sociálne znevýhodnených skupín, ktoré sa nachádzajú v rizikových životných situáciách. Jej úlohou bolo napomáhať rodine a škole riešiť krízové situácie a predchádzať vzniku dysfunkčných procesov a sociálnopatologických javov u detí a mládeže.“

Činnosť sociálneho pedagóga v školskom systéme

V súčasnosti môžeme zaznamenávať nárast rôznych sociálnych problémov, ktoré sa priamo dotýkajú činnosti sociálneho pedagóga. Ten ako všestranný odborník by mal spolupracovať a koordinovať prácu s viacerými odborníkmi na vysokej profesionálnej úrovni. Sociálny pedagóg vytvára a rozvíja podmienky pre zdravý a plnohodnotný vývoj jednotlivcov, aby im bolo umožnené fungovať v sociálnom prostredí a docieliť sociálnu rovnováhu. V školskom systéme je práca sociálneho pedagóga zameraná na podporu a prácu so skupinou. Jeho činnosť sa sústredí nielen na pomoc žiakom, ale aj učiteľom a rodičom.

Sociálny pracovník v pozícii sociálneho pedagóga spadá do sociálnej pedagogiky. Ide o špeciálnu pedagogickú disciplínu, ktorá v kontinuite s ďalšími vednými disciplínami participuje pri riešení sociálno-pedagogických problémov vyskytujúcich sa v škole. Cieľom činnosti sociálneho pedagóga je prevencia, riešenie a eliminácia vyskytujúcich sa sociálno-pedagogických problémov na školách, v triedach a u jednotlivých žiakov.

Hroncová a Emmerová rozlišujú dve prevencie pred vyskytujúcimi sa sociálno-psychologickými problémami:

• Sekundárna prevencia je zameraná na ohrozené skupiny obyvateľstva, netýka sa už všetkých.
• Primárna prevencia sa zameriava na celú populáciu, ktorá nie je zdravotne, sociálne ani inak riziková či narušená.

Pôsobenie sociálneho pedagóga pokračuje aj v oblasti prevencie sociálnopatologických javov v inštitucionálnom prostredí. „Ďalším cieľom je výchova k svojpomoci, obnovenie normality človeka, intervencia do socializačných procesov detí a mládeže, ale aj dospelých, pričom ťažisko jej kompetencií spočíva v prevencii a preventívnych činností.“

Profesionalizácia sociálneho pedagóga

Význam sociálneho pedagóga na Slovensku v súčasnosti je podstatne vyšší, ako bol pred 20 rokmi. Množstvo autorov sa sociálnej pedagogike na Slovensku začalo venovať už v tomto období, avšak každý spomínaný autor dáva funkciu sociálneho pedagóga do rôznych súvislostí a rovinách.

,,Sociálneho pedagóga môžeme chápať ako odborníka (profesionála) vybaveného teoreticky, prakticky a koncepčne pre výchovné pôsobenie všade tam, kde prispieva k formovaniu zdravého spôsobu života, predovšetkým, kde prostredie jednotlivec či skupina pôsobí deštruktívnym alebo nekreatívnym spôsobom v uspokojovaní potrieb.“ Činnosť práce sociálneho pedagóga zaraďujeme medzi pomáhajúce profesie. Jeho profesionálna stránka sa rokmi formovala po teoretickej, ale aj po praktickej stránke v závislosti od vývoja spoločnosti. V súčasnej dobe začína byť profesia sociálneho pedagóga na školách a v školských zariadeniach čoraz viac žiadaná a potrebná. Svoje uplatnenie si nájdu v školských podporných tímoch, kde majú svoje nezastupiteľné miesto v poradenstve a v prevencii. Nepochybne má veľký význam pre pozitívne fungujúcu spoločnosť.

„Profesia sociálneho pedagóga bola a je úzko spätá s vývinom sociálnej pedagogiky ako vedy a vymedzením jej predmetu. Široká orientácia sociálnej pedagogiky na riešenie mnohých sociálno-výchovných problémov v minulosti, ale aj dnes, sa odráža nielen v rôznych prístupoch k vymedzovaniu jej predmetu, ale aj v nejednotnom vymedzovaní kompetencií a profesiogramu sociálneho pedagóga.

Sociálny pedagóg je podnetom pre rozvoj sociálnej pedagogiky. V súčinnosti s viacerými sociálnymi pedagógmi, ako aj s ich zvyšovaním počtu môže rozvíjať vedné odbory pedagogiky a sociálnej práce. „Vďaka legislatívnym zmenám v rokoch 2008 a 2009 v školstve patrí sociálny pedagóg k ďalším zložkám systému výchovného poradenstva a prevencie a jednou z mnohých činností a úloh, ktoré sociálny pedagóg vykonáva sú aj odborné činnosti v rámci prevencie sociálnopatologických javov. Z hľadiska profesionalizácie prevencie ide o významný pozitívny posun, ktorý vytvára priestor pre výkon kvalitnej a efektívnej prevencie sociálnej patológie v školskom prostredí, pretože práve sociálny pedagóg disponuje celým radom kľúčových profesijných kompetencií ku ktorým patrí aj kompetencia sociálno-výchovnej prevencie, intervencie, profylaxie a terapie.“

Absolventi po absolvovaní vysokoškolského štúdia v odbore sociálna pedagogika dokážu vykonávať odborné činnosti v rámci prevencie, intervencie a poskytovania poradenstva najmä pre deti a žiakov ohrozených sociálno-patologickými javmi. Týka sa to aj žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia, drogovo závislých alebo inak znevýhodnených, ich rodičov, resp. zákonných zástupcov, taktiež aj pedagogických zamestnancov škôl a ďalších školských zariadení. Absolventi sociálnej pedagogiky dokážu podporovať prosociálne a etické správanie, plniť úlohy sociálnej výchovy, stanoviť sociálno - pedagogickú diagnostiku, viesť sociálno - pedagogické poradenstvo, stanoviť úlohy v rámci prevencie sociálno - patologických javov, ako aj reedukáciu nežiaducého správania. Mali by disponovať s poznatkami z oblasti teoretických komponentov sociálnej pedagogiky, rozumieť teóriam edukácie, princípom a podstatným súvislostiam. Súčasťou toho majú byť dobré znalosti z ekonomického, politického a kultúrneho kontextu rozvoja osobnosti edukáciou. Príprava sociálnych pedagógov spočíva aj v orientovaní sa v školských zákonoch a dokumentov.

„Môžeme zhrnúť, že sociálny pedagóg je odborný pedagogický zamestnanec, ktorý sa zameriava na všetky deti, či už sa v ich živote vyskytuje nejaký problém ľahkého či závažného charakteru, alebo sú to deti bez vážnejších problémov. Sociálny pedagóg je prvou pomocou pre dieťa v škole, keď sa objaví problém, rieši problémy výchovných ťažkostí, nevhodné správanie v triede, emocionálne a sociálne problémy detí až delikvenciu.“

Limity a legislatívne ukotvenie

Dosiaľ sa pri tejto profesii vyskytujú určité limity. „Ako problém sa tu javí práve neustálenosť kompetenčného poľa sociálnej pedagogiky, ktoré je rôznymi autormi a inštitúciami rôzne vymedzované. Niekedy sa uvedená širokospektrálnosť až bezbrehosť sociálnej pedagogiky pokladá za jej nedostatok.” V legislatívnej úprave sociálny pedagóg nie je neznámou. Podľa § 107, ods. 3 zák. č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní na základnej škole pôsobí na každých 50 žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia jeden asistent učiteľa alebo jeden sociálny pedagóg. Špeciálnymi sociálnymi zariadeniami výkonu profesie a praxe sociálneho pedagóga podľa §120 zák. č. Najfrekventovanejšími miestami výkonu profesie sociálneho pedagóga v rámci edukačného procesu a sociálnej práce predstavujú školy a školské zariadenia.

Škola, ako druhý najvýznamnejší socializačný činiteľ v živote dieťaťa, by mala predstavovať bezpečné prostredie s pozitívnou klímou, ktoré vo výraznej miere podporuje ochranu žiakov pred ohrozením a zároveň ich vedie k pozitívnym hodnotám, spoločensky prospešným a očakávaným formám správania. Postavenie školy predovšetkým v oblasti primárnej prevencie zohráva nesmierne dôležitú úlohu, čo je podmienené aj nárastom deviantného správania detí a dospievajúcich.

Sociálny pedagóg v zmysle platnej slovenskej legislatívy, podľa §23 zákona č. 138/2019 Z. z. o pedagogických a odborných zamestnancoch, spoločne so školskými psychológmi, špeciálnymi pedagógmi, terénnymi špeciálnymi pedagógmi, kariérovými poradcami, školskými logopédmi a liečebnými pedagógmi spadá do kategórie odborných zamestnancov. Sociálny pedagóg podľa §27 ods. 2 zákona č. 138/2019 Z. z. Sociálny pedagóg na výkon svojej profesie podľa vyhlášky č. 1/2020 Z. z. Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu o kvalifikačných predpokladoch pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov, musí absolvovať vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa a to v študijnom odbore učiteľstvo a pedagogické vedy, kde študij…

Životné ciele mladých Rómov a Rómok

Mladosť je charakterizovaná ako špecifické životné obdobie, ktoré je spojené so snahou o presadenie vlastnej osobnosti a tvorbou životných plánov. Táto charakteristika sa paradoxne nevzťahuje na rómsku mládež, ktorá je spájaná s bezcieľnym, záhaľčivým spôsobom života. Cieľom príspevku je otvoriť diskusiu o platnosti týchto tvrdení v súčasnosti. V príspevku sú prezentované naše zistenia, ktoré sme získali prostredníctvom kvalitatívneho výskumu. Hlavným cieľom výskumu bolo zistiť, či majú mladé Rómky a Rómovia životné ciele viažuce sa k ich budúcnosti. Výskumný súbor tvorilo 6 informantov a informantiek vo veku od 15 do 19 rokov. Naši informanti disponovali realizovateľnými životnými cieľmi, ktoré predstavujeme v tejto štúdii.

tags: #sociálny #pedagóg #a #rómska #rodina #prohuman