Sociálny pedagóg a supervízia: Kľúčové aspekty a výzvy

Sociálna práca prešla za posledné dve desaťročia výraznými zmenami. Od počiatku vysokoškolského vzdelávania v sociálnej práci na Slovensku v 90. rokoch sa vyvíjala nielen štruktúra a obsah vzdelávania, ale aj status sociálnych pracovníkov. Úspešné etablovanie tejto profesie podporila aj prvá právna definícia sociálnej práce v zákone č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci. Neskôr sa objavila potreba legislatívne upraviť supervíziu ako neoddeliteľnú súčasť výkonu sociálnej práce.

Legislatívny rámec supervízie v sociálnej práci

V súčasnosti je profesia sociálneho pracovníka, ako aj supervízia, upravená vo viacerých právnych normách, napríklad v zákone č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele a v zákone č. 448/2008 Z. z. V kontexte sociálnej práce ako vedy, praktickej činnosti a študijného odboru sa kladie čoraz väčší dôraz na profesionálnu kompetenciu. Supervízia, ako jeden z nástrojov vzdelávania, nachádza svoje uplatnenie nielen v praxi sociálnej práce, ale aj v procese výučby, v graduálnej príprave a ako súčasť celoživotného vzdelávania.

V podmienkach vysokoškolského vzdelávania nie je supervízia upravená legislatívne, ale jej potreba je zdôrazňovaná vo vzdelávacích štandardoch. Rada pre vzdelávanie v sociálnej práci (Council on Social Work Education) definuje za profesionálny základ sociálnej práce vedomosti, hodnoty a zručnosti získané v praktickej výučbe pod supervíznym dohľadom. Odborná prax má byť postavená na humanitnej a liberálnej báze a pripravovať študentov na prácu v rozličných oblastiach, vrátane škôl, agentúr poskytujúcich služby rodinám, v oblasti starostlivosti o zdravie, súdnictve a zariadeniach sociálnej starostlivosti (CSWE, 1994).

Špecifiká supervízie v kontexte sociálnej práce

Uplatňovanie supervízie v praxi (vzdelávacej i poradenskej) musí nutne odrážať špecifiká sociálnej práce ako profesie, o ktorej Brinkmann píše ako o povolaní, „ktorého polia pracovnej pôsobnosti sa rozprestierajú vo všetkých spoločenských úrovniach“ (Brinkmann, 2001, s. 68). To kladie vysoké nároky na kvalifikovaného supervízora, ktorý vstupuje do prostredia s diferencovanými cieľovými skupinami práce s jednotlivcami a rodinami, skupinovej práce i práce v miestnych komunitách a spoločenstvách, na úrovni štátnej správy, samosprávy i neštátnych subjektov. Rovnako aj vzdelávatelia sú nútení vyrovnávať sa so širokým rozptylom pôsobnosti sociálnej práce a premietnuť tieto rozhodnutia do obsahu vzdelávania. Jedna z dilem sociálnej práce „špecializácia vs. polyvalencia“ je tak rovnako vysoko aktuálnou aj pre supervízorov, ktorí vykonávajú supervíziu pre sociálnych pracovníkov.

Monografia o supervízii v sociálnej práci

Cieľom spracovanej monografie autorov (prof. PaedDr. Milan Schavel, PhD. a PhDr. Milan Tomka, PhD.) je ponúknuť čitateľovi prehľad základných teoretických poznatkov o supervízii v sociálnej práci v obecnej rovine a definovať miesto supervidovaných foriem praxe v systéme praktickej výučby a komplexnejšie špecifikovať význam a úlohy supervízie vo vzťahu k procesu praktickej výučby.

Prečítajte si tiež: Všetko o 7. platovej triede pre sociálnych pracovníkov

Predkladaná monografia presadzuje myšlienku zmeny paradigmy praktického výkonu sociálnej práce, z administratívno-byrokratického rámca k intenzívnejšej poradensko-terapeutickej práci. Z pohľadu autorov je to cesta ako posunúť vzdelávanie i výkon sociálnej práce bližšie k spoločensky i profesionálne uznávanej forme. Je to cyklický proces, v ktorom sú vo vzájomnej interakcii a spoluzodpovednosti vzdelávatelia, sociálni pracovníci aj študenti odboru sociálna práca.

Školský sociálny pracovník a jeho rola v systéme

V zahraničí má sociálna činnosť v školách dlhoročnú tradíciu, najmä v USA, kde školský sociálny pracovník pôsobí už viac ako 100 rokov. Na Slovensku nie je táto disciplína oficiálne zavedená do praxe. Snahou je poukázať na dôvody pre vytvorenie priestoru pre profesiu školského sociálneho pracovníka, ktorý by pre dieťa, resp. rodiča, predstavoval prvý kontakt pri riešení problémov v škole. Cieľom je odôvodniť potrebu rozvoja školskej sociálnej práce, najmä v jej praktickej rovine, poukázaním na súčasnú situáciu v SR.

Základné školy sa v posledných rokoch snažia zaviesť túto profesiu do praxe. Profesia sociálneho pedagóga sa zaraďuje medzi pomáhajúce profesie, ktorých rozvoj odporúčala OECD už v roku 1994 pre nárast spoločensky nežiaducich a sociálno-patologických javov. Na Slovensku patrí sociálny pedagóg medzi zložky systému výchovného poradenstva a prevencie a jeho pôsobenie v školách je legislatívne umožnené od roku 2008. Ďalšie odborné činnosti sociálneho pedagóga konkretizuje zákon č. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch.

Medzi kompetencie sociálneho pedagóga patria kompetencie prevencie, poradenstva, prevýchovy, manažmentu a edukačná kompetencia. Najvýznamnejšou činnosťou sociálneho pedagóga v škole je prevencia sociálno-patologických javov.

Sociálno-patologické javy a prevencia v školskom prostredí

Sociálno-patologické javy v škole existujú už dlho a pod vplyvom rozvoja spoločnosti niektoré z nich vystupujú do popredia výraznejšie. Dá sa predpokladať, že v súčasnosti neexistuje škola, kde by sa drogy, šikanovanie, záškoláctvo, násilie a iné nevyskytli v akejkoľvek forme. Tento nárast možno pripísať nedostatočnej pozornosti rodičov, malému množstvu voľnočasových aktivít a poklesu autority učiteľov.

Prečítajte si tiež: Práca sociálneho terapeuta v DSS

V škole sociálny pedagóg spolupracuje s pedagogickými zamestnancami, koordinátorom prevencie, výchovným poradcom a školským psychológom. Keďže špecializované činnosti (výchovné poradenstvo, kariérové poradenstvo, koordináciu prevencie) môže vykonávať aj odborný zamestnanec, je vhodné, aby preventívnu činnosť v škole koordinoval a zabezpečoval sociálny pedagóg, pretože vykonáva odborné činnosti v prevencii, intervencii a poradenstve.

V súčasnosti pôsobí v školách iba malý počet sociálnych pedagógov, preto uvedené špecializované činnosti vykonávajú pedagogickí zamestnanci, prípadne školský psychológ, ktorý čiastočne nahrádza sociálneho pedagóga. Hoci náplň práce sociálneho pedagóga a školského psychológa sa môžu prelínať, v zákone č. 317/2009 Z. z. sú odlišnosti v ich činnosti explicitne naznačené. Je nevyhnutné, aby prevenciu vykonával niekto, kto je odborne pripravený v otázkach prevencie a využíval účinné stratégie na dosiahnutie preventívnej práce. Ideálny priestor pre funkciu koordinátora takejto prevencie má školský sociálny pracovník, ktorý je odborne erudovaný v oblasti vedomostí o sociálno-patologických javoch.

Sociálno-pedagogická prevencia predstavuje koncepčné, vedecky podložené, zámerné, cieľavedomé, systematické, plánovité a koordinované pôsobenie na potenciálne alebo reálne príčiny a podmienky sociálno-výchovných problémov, porúch správania, sociálno-patologických javov s cieľom odstrániť ich, alebo ich sčasti eliminovať, prípadne obmedziť ich negatívne symptómy a paralelne podporovať vytváranie priaznivých prospoločenských podmienok pre intaktný a bio-psycho-sociálny a duchovný vývin jednotlivca. Preventívna činnosť sa považuje za ťažiskovú náplň činnosti sociálneho pedagóga. V školskom prostredí sociálny pedagóg zameriava svoju činnosť predovšetkým na primárnu prevenciu, počas ktorej realizuje jednorazové aktivity, krátkodobé a dlhodobé programy zamerané na predchádzanie vzniku sociálno-patologických javov.

Integrácia žiakov a spolupráca odborníkov

Do popredia vstupuje otázka integrácie jednotlivých žiakov, či už ide o zdravotne postihnutých alebo žiakov so špeciálnymi výchovno-vyučovacími potrebami. Je nevyhnutná spolupráca špeciálneho pedagóga, resp. liečebného pedagóga so sociálnym pracovníkom v škole, ktorý je nápomocný v integrácii, a to nielen pri zabezpečovaní osobnej asistencie, ale aj v začleňovaní žiaka do kolektívu a poskytovaním poradenstva. Poradenské zariadenia a školský sociálny pracovník sa v systéme prevencie aj v budúcnosti opierajú o päť základných bodov (Látalová, Kopťárová 2008, s. získavanie finančných prostriedkov).

Sociálne znevýhodnené prostredie a rola školského sociálneho pracovníka

Podľa školského zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní §2, ods. p definuje sociálne znevýhodnené prostredie ako prostredie, ktoré nedostatočne podnecuje rozvoj mentálnych, vôľových a emocionálnych vlastností človeka. Ide o prostredie, ktoré neposkytuje dostatok primeraných podnetov pre rozvoj osobnosti. Školský zákon, konkrétne § 107 definuje výchovu a vzdelávanie detí zo sociálne znevýhodneného prostredia a žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia, ktorá sa uskutočňuje v školách podľa tohto zákona s využitím špecifických metód a foriem.

Prečítajte si tiež: Čo by ste mali vedieť o sociálnom inžinierstve

Podľa Rosinského a Kleina je veľmi ťažké definovať a špecifikovať pojem sociálne znevýhodnené prostredie. Je to prostredie, ktoré vzhľadom na sociálne a jazykové podmienky nedostatočne stimuluje rozvoj mentálnych, vôľových a emocionálnych vlastností jednotlivca, nepodporuje jeho efektívnu socializáciu a neposkytuje dostatok primeraných podnetov pre rozvoj osobnosti, napríklad pre nedostatočné vzdelanie rodičov, príp. sociálnu exklúziu.

Školský sociálny pracovník je odborník, ktorý pôsobí priamo v prostredí školy, dostatočne dobre pozná školské prostredie (jeho klímu), pozná problémy, s ktorými sa stretávajú nielen žiaci a ich rodičia, ale aj pedagogickí a iní zamestnanci školy. Nie je to učiteľ, ktorý by žiakov známkoval, hodnotil apod. Na škole je preto, aby sa venoval tým žiakom, ktorí majú problémy a pomohol im. Svojimi aktivitami sa snaží vytvárať v škole priateľskú atmosféru a tým znižovať výskyt takých javov ako záškoláctvo, agresivita, šikanovanie atď. Školský sociálny pracovník je aj možnosť, ako robiť kvalitnú sociálnu prevenciu zameranú na rozvoj správneho vzťahu k vlastnému vzdelávaniu, ku škole, ale aj k sebe samému a svojmu okoliu.

Problémy a výzvy v školskom prostredí

Škola má len dotvárať celý výchovný proces, ktorým dieťa prechádza. Ak na niektorom stupni výchovy niečo zlyhá, nie je v silách samotnej školy a školského prostredia, aby tento článok doplnili, prípadne adekvátne nahradili. Vo väčšine prípadov, keď má dieťa problém, je učiteľ na poslednom mieste, ktorý si tento problém všimne, nie že by nemal záujem, ale je zavalený prácou, ktorá neznesie odklad. Učitelia nie sú odborníci v oblasti školskej sociálnej práce.

V školskom prostredí je dôležité dôsledne riešiť i menej závažné problémy v správaní žiakov, pretože ich prehliadanie či podceňovanie môže viesť u žiakov k závažnejším formám správania. Je vhodné, aby sociálny pedagóg v školách zastával funkciu koordinátora prevencie sociálno-patologických javov.

Novela zákona a jej dopady na školskú supervíziu

Novela zákona o výchove a vzdelávaní (tzv. školského zákona) a zákona o pedagogických a odborných zamestnancoch prináša zmeny, ktoré vzbudzujú vášne u odbornej verejnosti. Rozšírenie podporného (inkluzívneho) tímu o ďalšiu profesiu, na ktorú nebudú stabilné a dlhodobé financie, je problematické. Rovnako je sporné, že supervíziu v škole môže vykonávať v podstate hocikto, kto je tam zamestnaný na akejkoľvek pozícii, bez profesijného vzdelania.

Obsah práce školského supervízora/supervízorky je zadefinovaný ako koordinácia a dohliadanie na odbornosť a úroveň výkonu pracovnej činnosti alebo vykonávanie riadiacej činnosti na základe poverenia riaditeľom školy. Ministerstvo sa pri tomto paragrafe zrejme inšpirovalo supervíziou vo výrobnej sfére, čo je nepochopenie princípov školskej supervízie ako profesie.

Supervízia v pomáhajúcich profesiách vyžaduje úplnú NEZÁVISLOSŤ od manažmentu školy. Ide o demokratický nástroj kompenzácie nedokonalostí pracovných podmienok zamestnanectva v školstve, preto musí byť supervízor či supervízorka bezpodmienečne z EXTERNÉHO prostredia.

Záver

Sociálny pedagóg a supervízia zohrávajú kľúčovú úlohu v systéme vzdelávania a sociálnej práce. Je nevyhnutné zabezpečiť adekvátne legislatívne rámce, financovanie a odbornú prípravu pre tieto profesie, aby mohli efektívne plniť svoje poslanie. Zmeny v legislatíve by mali reflektovať potreby praxe a zohľadňovať princípy nezávislosti a odbornosti pri výkone supervízie. Iba tak sa dá posunúť vzdelávanie i výkon sociálnej práce bližšie k spoločensky i profesionálne uznávanej forme.

tags: #sociálny #pedagóg #a #supervízia