Nárok žalobcu na náhradu trov konania: Podmienky a aspekty

Tento článok sa zaoberá problematikou nároku žalobcu na náhradu trov konania, pričom zohľadňuje slovenské právne predpisy a judikatúru. Cieľom je poskytnúť komplexný prehľad o podmienkach, za ktorých má žalobca nárok na náhradu trov, a o faktoroch, ktoré súdy pri rozhodovaní o tejto otázke zvažujú.

Všeobecné princípy náhrady trov konania

V sporovom súdnom konaní platí zásada úspechu vo veci, čo znamená, že úspešná strana sporu má nárok na náhradu trov konania od neúspešnej strany. Táto zásada je zakotvená v Civilnom sporovom poriadku (CSP). Ak žalobca vezme žalobu späť a toto späťvzatie nebolo zapríčinené správaním žalovaného, potom by mal mať žalovaný voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania. Súd iba výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak na to existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 251 CSP sa za trovy konania považujú len také výdavky, ktoré vznikli v konaní, t. j. v období od začatia konania (§ 156 CSP) do jeho skončenia (právoplatnosťou súdneho rozhodnutia, ktorým sa konanie končí).

Podmienky nároku žalobcu na náhradu trov konania

Žalobca má nárok na náhradu trov konania, ak:

• Bol v konaní úspešný.
• Trovy konania účelne vynaložil.
• Nárok na náhradu trov konania včas uplatnil.

Účelnosť vynaložených trov sa posudzuje individuálne, pričom sa zohľadňuje, či boli potrebné na uplatňovanie alebo bránenie práva. Všeobecne platí, že trovy právneho zastúpenia advokátom sú považované za účelne vynaložené, pokiaľ nejde o celkom výnimočné situácie, napríklad zneužitie práva na zastúpenie advokátom.

Prečítajte si tiež: Nájom nebytových priestorov a neplatnosť výpovede

Faktory ovplyvňujúce rozhodovanie o náhrade trov konania

Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd zohľadňuje rôzne faktory, medzi ktoré patria:

• Úspech v konaní: Strana, ktorá bola v konaní úspešná, má spravidla nárok na náhradu trov konania. Následok percentuálneho vyjadrenia pomeru úspechu strany sporu na predmete sporu. V odôvodnení rozhodnutia o nároku na náhradu trov konania o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva musí byť zrejmé, akými úvahami sa súd riadil pri vyhodnocovaní ním proklamovaného percenta úspešnosti, osobitne ak sporným bolo ustálenie sumy náhrady.
• Účelnosť vynaložených trov: Súd posudzuje, či boli trovy konania účelne vynaložené na uplatňovanie alebo bránenie práva. Trovy vynaložené účastníkom konania v spore musia byť v príčinnej súvislosti s jeho procesným postupom k predmetu konania. Ich vynaložením sa musí sledovať procesné presadzovanie uplatneného nároku alebo procesná ochrana proti takému nároku. Účelnosť sa v zásade dá stotožniť s nevyhnutnosťou alebo právnou možnosťou vynaloženia trov spojených s ústavne zaručeným právom na právnu pomoc v zmysle čl. 47 ods. 2 ústavy a trovy právneho zastúpenia sa vo všeobecnosti za účelne vynaložené trovy považujú.
• Zavinenie na zastavení konania: Ak bolo konanie zastavené, súd skúma, ktorá strana zastavenie konania zavinením spôsobila. Otázku zavinenia na zastavení konania vo fáze rozhodovania o náhrade trov konania v prípade, ak žalobca vezme žalobu v celom rozsahu späť z dôvodu straty naliehavého právneho záujmu na určení žalovaného práva, pretože protestom prokurátora bolo zrušené rozhodnutie o vklade vlastníckeho práva a dôvod žaloby odpadol, v podstate nemožno pričítať žiadnej zo strán konania, nakoľko k späťvzatiu žaloby viedli žalobcu objektívne dôvody, na ktoré nemal dosah ako žalobca tak ani žalovaný. Ak teda zastavenie konania procesne nezavinila žiadna zo strán konania, prichádza do úvahy postup podľa § 257 CSP.
• Dôvody hodné osobitného zreteľa: V niektorých prípadoch môže súd náhradu trov konania nepriznať, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Použitie § 257 zákona č. 160/2015 Z. z. („C. s. p.“) pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy len v celkom výnimočných prípadoch, ktoré musia byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnené. Výnimočnosť môže spočívať v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach u strán sporu. Takéto rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania sa nesmie javiť ako neprimeraná tvrdosť voči subjektom konania a nesmie odporovať dobrým mravom.

Špecifické situácie a judikatúra

• Späťvzatie žaloby: Ak žalobca vezme žalobu späť, súd posudzuje, či bolo späťvzatie zapríčinené správaním žalovaného. Ak nie, žalovaný má spravidla nárok na náhradu trov konania.
• Konanie o zrušení spoluvlastníctva: V konaní o zrušení spoluvlastníctva súd prihliada na to, či bol účastník konania úspešný a či všetky dôkazy a doklady doručil s návrhom podaným na súd.
• Rozhodovanie o trovách znaleckého dokazovania: Skutočnosť, že nebol zložený preddavok na trovy znaleckého dokazovania, automaticky neznamená, že trovy znaleckého dokazovania znáša štát. Strany musia v súvislosti so znaleckým dokazovaním zohľadniť, že štát vo všeobecnosti neznáša trovy dôkazu vrátane trov znaleckého dokazovania. To platí aj v prípade, ak trovy znaleckého dokazovania nemôžu byť podľa § 253 ods. 2 CSP preddavkované.

Praktické aspekty uplatnenia nároku na náhradu trov konania

Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia rozhodnutia. Odvolací súd je povinný vyzvať účastníka na vyčíslenie trov konania iba v prípade, ak sa rozhodnutie, ktorým sa konanie končí, nevyhlasuje a bol podaný návrh na rozhodnutie o trovách (§ 151 ods. 4 OSP v nadväznosti na § 224 ods. 1 OSP). Ak účastník konania alebo jeho advokát požiadali o doručovanie písomností aj elektronickými prostriedkami v zmysle § 45 ods. 4 OSP, odvolací súd má notifikačnú povinnosť o verejnom vyhlásení odvolacieho rozsudku elektronickými prostriedkami.

Prečítajte si tiež: Civilné sporové konanie: Žalobca a žalovaný

Prečítajte si tiež: Neúčinné právne úkony dlžníka

tags: #žalobca #má #nárok #na #náhradu #trov