Sociálny pedagóg: Kompetencie a prevencia v školskom prostredí

Úvod

V súčasnej dobe narastá potreba odborníkov, ktorí by sa venovali prevencii a riešeniu sociálno-výchovných problémov v školskom prostredí. Pozícia sociálneho pedagóga sa tak stáva čoraz dôležitejšou. Tento článok sa zameriava na kompetencie sociálneho pedagóga v oblasti prevencie a na jeho nezastupiteľnú úlohu v školách a školských zariadeniach.

Abstrakt

Príspevok poukazuje na dôležitosť pôsobenia a uplatnenia sociálneho pedagóga v školách a v školských zariadeniach v Slovenskej republike ako odborného zamestnanca. Sociálny pedagóg, jeho činnosť v prevencii, poradenstve, profylaxii a intervencii pre žiakov, rodičov, učiteľov je neodmysliteľnou súčasťou sociálnej pedagogiky a sociálnej práce na školách. Pozícia sociálneho pedagóga pomáha pri riešení sociálno- výchovných problémov. Je predpoklad, že táto legislatívne vymedzená profesia odborného zamestnanca školy sa bude v budúcnosti viac profilovať a vymedzovať v školskom edukačnom procese. V súčasnosti narastá potreba činnosti sociálneho pedagóga na školách pri zisťovaní čoraz viac vyskytujúcich sa sociálno - patologických javov v prostredí žiaka, v ktorom sa pohybuje. Samotné prostredie môže mať negatívny vplyv na vzdelávanie a správanie sa žiaka v škole.

Kľúčové slová: Edukačný proces. Pedagogika. Profesia. Sociálna pedagogika. Sociálny pedagóg. Sociálna práca. Supervízia. Škola. Školské zariadenia.

Súčasná situácia sociálnej pedagogiky na Slovensku

V Slovenskej republike stále na väčšine škôl a školských zariadení absentuje pozícia sociálneho pedagóga. Pritom jeho nevyhnutné pôsobenie ako odborného zamestnanca by malo byť pre školy samozrejmosťou. V súčasnosti s rozvojom spoločnosti dochádza k novým výskytom neželateľných sociálno - patologických javov, ako aj historicky opakujúcimi sa javmi. Viac narastá potreba ďalších špeciálnych pedagógov, ktorí by pomáhali ozdravovať, chrániť a zabezpečovať plynulý i nerušený edukačný proces na školách. Jej rozvoj bude nasledovať v blízkom období, nakoľko sa čoraz viac začína vyskytovať dopyt škôl po takejto pozícií pedagóga. Súvisí to najmä s narastajúcimi problémami ľudí v spoločnosti.

Vývoj sociálnej pedagogiky

Sociálna pedagogika na Slovensku sa začala rozvíjať omnoho neskôr, než v Európe pod zorným uhlom zahraničných skúseností a poznatkov. Položenie základov sociálnej pedagogiky bolo v 70 rokoch 20. storočia. (Hroncová, Emmerová, 2015) V súčasnosti študijné vysokoškolské programy ponúkajú možnosť vzdelávania v oblasti sociálnej pedagogiky, kde absolventi sa môžu uplatniť ako vysokokvalifikovaní voľno-časoví pedagógovia a sociálni pedagógovia. Uplatniť sa môžu v školstve, v štátnej správe a v oblasti sociálnych služieb. Úlohou vysokoškolských študijných programov sociálnej pedagogiky je príprava poslucháčov, budúcich sociálnych pedagógov na diagnostikovanie a analyzovanie problémov v edukačnom procese, vedenie efektívneho pedagogického poradenstva predovšetkým pre žiakov 1. 2. a 3. stupňa. Odbornú činnosť vykonávajú v rámci prevencie, intervencie a poskytovania poradenstva.

Prečítajte si tiež: Všetko o 7. platovej triede pre sociálnych pracovníkov

Definovanie sociálnej pedagogiky

Hlavnou úlohou sociálnej pedagogiky je v prvom rade vymedzovať vzťah medzi výchovou a sociálnym prostredím. Definície sociálnej pedagogiky sa počas svojho vývoja rozlične menili a vyvíjali v súlade s problémami danej doby. Otázkami sociálnej pedagogiky sa zaoberali viacerí odborníci napr. O. Baláž, Z. Bakošová, J. Průcha, J. Hroncová, A. Hudecová, B. Kraus, S Klapilová, P. Klíma a ďalší.

Bakošová (2008, s. 58) tvrdí, že „Sociálna pedagogika ako životná pomoc je pozitívna pedagogika, ktorej cieľom je v systéme komplexnej starostlivosti poskytnúť pomoc deťom, mládeži a dospelým v rôznych typoch prostredí hľadaním optimálnych foriem pomoci a kompenzovaním nedostatkov. Cieľom je premena ľudí a spoločnosti prostredníctvom výchovy. Ide o proces výchovnej starostlivosti, opatery, ochrany smerujúci k integrácii a stabilizácii osobnosti. Ide o integráciu všetkých aspektov, ktoré tvoria osobnosť a stabilizáciu človeka v spoločnosti.“

Průcha (2009) definuje sociálnu pedagogiku ako vedný odbor transdiciplinárnej povahy, ktorý sa zameriava na prostredie vo výchove, na zvládanie životných situácií bez ohľadu na vek v zmysle napomáhania v súlade potrieb jedinca a spoločnosti, na utváranie optimálneho životného spôsobu.

Hroncová, Emmerová (2015, s. 73) uvádzajú, že „Sociálna pedagogika sa historicky, ale aj v súčasnosti ťažiskovo zameriava na deti a mládež pochádzajúcu zo sociálne znevýhodnených skupín, ktoré sa nachádzajú v rizikových životných situáciách. Jej úlohou bolo napomáhať rodine a škole riešiť krízové situácie a predchádzať vzniku dysfunkčných procesov a sociálnopatologických javov u detí a mládeže.“

Pôsobenie sociálneho pedagóga v školskom prostredí

V súčasnosti môžeme zaznamenávať nárast rôznych sociálnych problémov, ktoré sa priamo dotýkajú činnosti sociálneho pedagóga. Ten ako všestranný odborník by mal spolupracovať a koordinovať prácu s viacerými odborníkmi na vysokej profesionálnej úrovni. Sociálny pedagóg vytvára a rozvíja podmienky pre zdravý a plnohodnotný vývoj jednotlivcov, aby im bolo umožnené fungovať v sociálnom prostredí a docieliť sociálnu rovnováhu. V školskom systéme je práca sociálneho pedagóga zameraná na podporu a prácu so skupinou. Jeho činnosť sa sústredí nielen na pomoc žiakom, ale aj učiteľom a rodičom.

Prečítajte si tiež: Práca sociálneho terapeuta v DSS

Sociálny pracovník v pozícii sociálneho pedagóga spadá do sociálnej pedagogiky. Ide o špeciálnu pedagogickú disciplínu, ktorá v kontinuite s ďalšími vednými disciplínami participuje pri riešení sociálno-pedagogických problémov vyskytujúcich sa v škole. Cieľom činnosti sociálneho pedagóga je prevencia, riešenie a eliminácia vyskytujúcich sa sociálno-pedagogických problémov na školách, v triedach a jednotlivých žiakov.

Hroncová a Emmerová rozlišujú dve prevencie pred vyskytujúcimi sa sociálno-psychologickými problémami. Sekundárna prevencia je zameraná na ohrozené skupiny obyvateľstva, netýka sa už všetkých. Primárna prevencia sa zameriava na celú populáciu, ktorá nie je zdravotne, sociálne ani inak riziková či narušená.“ (Porov. Hroncová, Emmerová, 2015, In: Sociálny pedagóg v škole v teoretickej reflexii a praxi) Pôsobenie sociálneho pedagóga pokračuje aj v oblasti prevencie sociálnopatologických javov v inštitucionálnom prostredí. „Ďalším cieľom je výchova k svojpomoci, obnovenie normality človeka, intervencia do socializačných procesov detí a mládeže, ale aj dospelých, pričom ťažisko jej kompetencií spočíva v prevencii a preventívnych činností.“ (Niklová, 2020, s. 15)

Význam sociálneho pedagóga

Význam sociálneho pedagóga na Slovensku v súčasnosti je podstatne vyšší, ako bol pred 20 rokmi. Množstvo autorov sa sociálnej pedagogike na Slovensku začalo venovať už v tomto období napr. Hroncová, Emmerová, Határ, Selická, Jusko, Bakošová, Miňová a iní, avšak každý spomínaný autor dáva funkciu sociálneho pedagóga do rôznych súvislostí a rovinách. Hroncová spája túto činnosť s prevenciou kriminality, Bakošová s rezortom školstva, rezortom práce, sociálnych vecí a rodiny, rezortom vnútra, spravodlivosti i zdravotníctva, Selická ju dáva do súvislosti s rómskou rodinou, Jusko s prevenciou drogových závislostí, Miňová so syndrómom CAN.

Kraus (2008, s. ) ,,Sociálneho pedagóga môžeme chápať ako odborníka (profesionála) vybaveného teoreticky, prakticky a koncepčne pre výchovné pôsobenie všade tam, kde prispieva k formovaniu zdravého spôsobu života, predovšetkým, kde prostredie jednotlivec či skupina pôsobí deštruktívnym alebo nekreatívnym spôsobom v uspokojovaní potrieb.“

Činnosť práce sociálneho pedagóga zaraďujeme medzi pomáhajúce profesie. Jeho profesionálna stránka sa rokmi formovala po teoretickej, ale aj po praktickej stránke v závislosti od vývoja spoločnosti. V súčasnej dobe začína byť profesia sociálneho pedagóga na školách a v školských zariadeniach čoraz viac žiadaná a potrebná. Svoje uplatnenie si nájdu v školských podporných tímoch, kde majú svoje nezastupiteľné miesto v poradenstve a v prevencii. Nepochybne má veľký význam pre pozitívne fungujúcu spoločnosť.

Prečítajte si tiež: Čo by ste mali vedieť o sociálnom inžinierstve

Hroncová, Emmerová (2015, s. 55) konštatujú, že „Profesia sociálneho pedagóga bola a je úzko spätá s vývinom sociálnej pedagogiky ako vedy a vymedzením jej predmetu. Široká orientácia sociálnej pedagogiky na riešenie mnohých sociálno-výchovných problémov v minulosti, ale aj dnes, sa odráža nielen v rôznych prístupoch k vymedzovaniu jej predmetu, ale aj v nejednotnom vymedzovaní kompetencií a profesiogramu sociálneho pedagóga.

Sociálny pedagóg je podnetom pre rozvoj sociálnej pedagogiky. V súčinnosti s viacerými sociálnymi pedagógmi, ako aj s ich zvyšovaním počtu môže rozvíjať vedné odbory pedagogiky a sociálnej práce. Tichý (2012, s. 134, In: Sociálny pedagóg v škole) uvádza, že „Vďaka legislatívnym zmenám v rokoch 2008 a 2009 v školstve patrí sociálny pedagóg k ďalším zložkám systému výchovného poradenstva a prevencie a jednou z mnohých činností a úloh, ktoré sociálny pedagóg vykonáva sú aj odborné činnosti v rámci prevencie sociálnopatologických javov. Z hľadiska profesionalizácie prevencie ide o významný pozitívny posun, ktorý vytvára priestor pre výkon kvalitnej a efektívnej prevencie sociálnej patológie v školskom prostredí, pretože práve sociálny pedagóg disponuje celým radom kľúčových profesijných kompetencií ku ktorým patrí aj kompetencia sociálno-výchovnej prevencie, intervencie, profylaxie a terapie.“

Kompetencie sociálneho pedagóga

Absolventi po absolvovaní vysokoškolského štúdia v odbore sociálna pedagogika dokážu vykonávať odborné činnosti v rámci prevencie, intervencie a poskytovania poradenstva najmä pre deti a žiakov ohrozených sociálno-patologickými javmi. Týka sa to aj žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia, drogovo závislých alebo inak znevýhodnených, ich rodičov, resp. zákonných zástupcov, taktiež aj pedagogických zamestnancov škôl a ďalších školských zariadení. Absolventi sociálnej pedagogiky dokážu podporovať prosociálne a etické správanie, plniť úlohy sociálnej výchovy, stanoviť sociálno - pedagogickú diagnostiku, viesť sociálno - pedagogické poradenstvo, stanoviť úlohy v rámci prevencie sociálno - patologických javov, ako aj reedukáciu nežiadúceho správania. Mali by disponovať s poznatkami z oblasti teoretických komponentov sociálnej pedagogiky, rozumieť teóriam edukácie, princípom a podstatným súvislostiam. Súčasťou toho majú byť dobré znalosti z ekonomického, politického a kultúrneho kontextu rozvoja osobnosti edukáciou. Príprava sociálnych pedagógov spočíva aj v orientovaní sa v školských zákonoch a dokumentov.

Dosiaľ sa pri tejto profesii vyskytujú určité limity. Malík (2019, s. ) uvádza, že „Ako problém sa tu javí práve neustálenosť kompetenčného poľa sociálnej pedagogiky, ktoré je rôznymi autormi a inštitúciami rôzne vymedzované. Niekedy sa uvedená širokospektrálnosť až bezbrehosť sociálnej pedagogiky pokladá za jej nedostatok.”

Podľa § 107, ods. 3 zák. č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní na základnej škole pôsobí na každých 50 žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia jeden asistent učiteľa alebo jeden sociálny pedagóg. Špeciálnymi sociálnymi zariadeniami výkonu profesie a praxe sociálneho pedagóga podľa §120 zák. č. Najfrekventovanejšími miestami výkonu profesie sociálneho pedagóga v rámci edukačného procesu a sociálnej práce predstavujú školy a školské zariadenia. Škola, ako druhý najvýznamnejší socializačný činiteľ v živote dieťaťa, by mala predstavovať bezpečné prostredie s pozitívnou klímou, ktoré vo výraznej miere podporuje ochranu žiakov pred ohrozením a zároveň ich vedie k pozitívnym hodnotám, spoločensky prospešným a očakávaným formám správania. Postavenie školy predovšetkým v oblasti primárnej prevencie zohráva nesmierne dôležitú úlohu, čo je podmienené aj nárastom deviantného správania detí a dospievajúcich. (Porov. Hroncová, Niklová, Hanesová, Dulovics, 2020, s.

Sociálny pedagóg v zmysle platnej slovenskej legislatívy, podľa §23 zákona č. 138/2019 Z. z. o pedagogických a odborných zamestnancoch, spoločne so školskými psychológmi, špeciálnymi pedagógmi, terénnymi špeciálnymi pedagógmi, kariérovými poradcami, školskými logopédmi a liečebnými pedagógmi spadá do kategórie odborných zamestnancov. Sociálny pedagóg podľa §27 ods. 2 zákona č. 138/2019 Z. z. Sociálny pedagóg na výkon svojej profesie podľa vyhlášky č. 1/2020 Z. z. Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu o kvalifikačných predpokladoch pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov, musí absolvovať vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa a to v študijnom odbore učiteľstvo a pedagogické vedy, kde študij… 7. 12.

Osobnosť sociálneho pedagóga

Na osobnosť sociálneho pedagóga sú kladené rôznorodé požiadavky a to z dôvodu, že ide o odborníka, ktorý na profesionálnej úrovni rieši, intervenuje a predchádza rozmanitému systému sociálno-výchovných problémov, porúch správania, či sociálnopatologických javov. To si vyžaduje nielen erudovanosť, resp. odbornú pripravenosť sociálneho pedagóga, ale kladie akcent aj na jeho osobnostné vlastnosti. teoretické predpoklady - zahŕňajú odborné vzdelanie v oblasti sociálnej patológie (napr. Emocionálna stabilita je charakterizovaná schopnosťou sebaovládania, adekvátnymi reakciami na podnety, schopnosťou prijímať kritiku, ako aj empatiou a schopnosťou počúvať (Hupková, 2011, s.

Selická (2000, s. ) uvádza, že „Osobnosť sociálneho pedagóga si vyžaduje znalosť určitých pravidiel, ale i prirodzený takt, etický záujem, zodpovednosť voči ľuďom, rešpektovanie dôvernosti, profesionálnu objektivitu, úprimnosť a ľudskosť. Dôležité sú nielen odborné vedomosti a praktické skúsenosti, ale i osobné vlastnosti. Sociálny pedagóg musí byť na túto prácu dostatočne pripravený, pretože cieľom jeho práce je pomôcť deťom, dospelým, a naučiť ich, aby sa dokázali o seba postarať“

Kraus (2000, s. 44) vníma sociálneho pedagóga ako: „odborníka pripraveného teoreticky, prakticky a koncepčne pre výchovné pôsobenie všade tam, kde prispieva k formovaniu zdravého spôsobu života, predovšetkým kde prostredie jednotlivca či skupín pôsobí deštruktívnym, či nekreatívnym spôsobom v uspokojovaní potrieb.

Sociálneho pedagóga iste môžeme zaradiť do komplexu pomáhajúcich profesií. Vďaka svojim základným znalostiam, zručnostiam a kompetenciám je schopný pracovať so skupinami bežnej populácie i so skupinami sociálne marginálnymi, znevýhodnenými a ohrozenými. Považujeme za nutné profesiu sociálneho pedagóga sem začleniť, pritom ho taktiež emancipovať od ostatných profesií. Pre rozvoj odboru a skvalitňovanie činností sociálnych pedagógov je nevyhnutné túto profesiu voči ostatným vyprofilovať a ukázať jasný smer jej ďalšieho vývoja. Sociálny pedagóg vychádza z pojmu „sociálny“ a „pedagóg“. Sociálny má viacero významov. V slovníku cudzích slov pre školu a prax sa definuje ako: „1. spoločenský, zodpovedajúci potrebám, záujmom, požiadavkám spoločnosti; 2. vzťahujúci sa na hmotné zabezpečenie členov spoločnosti; usporiadanie spoločenských vzťahov a pod“ (Šalingová-Ivanová, 1988, s. 458). Ak zhrnieme definíciu môžeme pojem „sociálny“ chápať, ako zameraný na prácu s ľuďmi. Slovo „pedagóg“ má grécky pôvod a znamená to vychovávateľ, učiteľ.

Charakteristika profesie sociálneho pedagóga u nás stále nie je jednoznačne vymedzená, stretávame sa len s jeho modelom. Kraus (2008, s. 57) uvádza, že „Cez všetky úsilia nie je odbor sociálneho pedagóga dosiaľ zaradený do katalógu prác alebo zamestnania. Najčastejšie sa v praxi stretávame s tradičným označením vychovávateľ, ktorý však v niektorých prípadoch nie je najpresnejší“

Sociálny pedagóg sa historicky zameriaval i v súčasnosti zameriava najmä na deti, mládež a dospelých. Táto skutočnosť sa premieta aj pri pôsobení sociálneho pedagóga, kde je jeho činnosť pomáhajúca a to preventívna, výchovná, vzdelávacia, prevýchovná, intervenčná, poradenská (Dirgová, 2010). Pozitívne možno hodnotiť prijatie zákona o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch z 24. júna 2009, kde sa v § 24 k ďalším zložkám systému výchovného poradenstva a prevencie zaradil aj sociálny pedagóg, ktorého chápe ako pedagogického zamestnanca, ktorý vykonáva pedagogickú činnosť, teda činnosť súbor pracovných činností vykonávaných priamou výchovno-vzdelávacou činnosťou a ostatnými činnosťami s ňou súvisiacimi, ktoré zamestnávateľ ustanoví v pracovnom poriadku. Priamou výchovno-vzdelávacou činnosťou podľa zákona č. Sociálny pedagóg podľa už spomínaného zákona vykonáva odborné činnosti v rámci prevencie, intervencie a poskytovania poradenstva najmä pre deti a žiakov ohrozených sociálno-patologickými javmi, zo sociálne znevýhodneného prostredia, drogovo závislých alebo inak znevýhodnených detí a žiakov, ich zákonných zástupcov a pedagogických zamestnancov škôl a školských zariadení. Práca s deťmi, zvlášť s tými, ktoré majú neurologické poruchy, vyžaduje špecifické znalosti, vedomosti a kvalifikovaný pohľad na danú problematiku (Hudáková, 2011, s. 149). Sociálny pedagóg plní úlohy sociálnej výchovy, podpory prosociálneho, etického správania, sociálnopedagogickej diagnostiky prostredia a vzťahov, sociálnopedagogického poradenstva, prevencie sociálnopatologických javov a reedukácie správania.

Funkcie sociálneho pedagóga

Model profesie „sociálny pedagóg“ je zložitý a rôznorodý. Jeho práca súvisí s profesiou učiteľa, psychológa, psychoterapeuta. Hlavnú funkciu sociálneho pedagóga možno charakterizovať v dvoch oblastiach činnosti: činnosť integračná a činnosť rozvojová. V rámci integračnej funkcie sa činnosť sociálneho pedagóga zameriava na klientov, ktorí sa nachádzajú v krízových situáciách, v psychickom, sociálnom či psycho-sociálnom ohrození a potrebujú odbornú pomoc a podporu. Pokiaľ ide o funkciu rozvoja, v takomto prípade ide „o zaistenie žiaduceho rozvoja osobnosti v smere správneho či žiaduceho životného štýlu, hodnotného a užitočného naplnenia voľného času. Tento preventívny cieľ sa tyká celej ľudskej populácie, najmä detí a mládeže“ (Kraus, Poláčková, 2001, s. 48). Autori odborných publikácii poukazujú na funkciu sociálneho pedagóga v praktickej sociálno-výchovnej, vzdelávacej, poradenskej a preventívnej činnosti.

Autori, ktorí sa zaoberajú sociálnou pedagogikou, vychádzajú z rôznych hľadísk a spájajú „pôsobenie sociálneho pedagóga s rozličnými činnosťami a problematikami, napr. s prevenciou kriminality, s rómskymi rodinami, syndrómom CAN, s prevenciou drogových závislostí, s pomocou deťom z detských domovov pri štarte do života, v škole s agresívnymi deťmi, s koordinátorom prevencie na základných školách, s prevenciou sociálno-patologických javov v škole, s integráciou osôb so zdravotným postihnutý atď.“ (Bakošová, 2008, s. 76).

Vo všeobecnosti povedané, ide o profesionálneho pracovníka, ktorý riadi a organizuje na profesionálnej úrovni výchovný proces a pôsobí na iné deti, mládež i dospelých v smere žiaducich optimálnych osobnostných cieľov ich rozvoja. Bakošová (2008) predkladá túto charakteristiku sociálne orientovaného pedagóga: „Sociálny pedagóg je odborník, ktorý je teoreticky i prakticky pripravený formou vysokoškolského štúdia - magisterského štúdia v odbore pedagogika, filozofického, pedagogického či sociálneho zamerania (predtým špecializácie, zameranie sociálna pedagogika) na sociálno-výchovnú činnosť. Povolanie sociálneho pedagóga je bezpochyby pre fungujúcu spoločnosť veľmi potrebné a významné. Prispieva k tomu i často zmieňaný problém zmeny rodinnej klímy, kde sa rodičia nedostatočne venujú výchove svojich detí. Bohužiaľ, ale význam a poslanie dané profesii nezodpovedá jej oceneniu.

Pojem profesia chápeme ako jadro profesionálnej aktivity, ktorej základ je postavený na predchádzajúcej dlhodobej teoretickej príprave. Profesijné povolanie je založené na kvalifikácii, vedomostiach a zručnostiach profesionálnej autority. Zahŕňa v sebe tiež etický kódex. Sociálna rola vyžaduje komplex vedomostí, schopností a zručností z kultúrnej oblasti - normy, hodnoty, symboly. To všetko patrí k pedagogickej profesii. sociologické - problémy zahrňujúce spoločensko-ekonomické kultúrne a politické podmienky pôsobenia v danej profesii“ (Kraus, 2001, s. Profesia sociálneho pedagóga sa s týmito kritériami stotožňuje, aj keď pri definovaní vychádzame zo všeobecného modelu prispôsobeného cieľom a funkciám sociálnej pedagogiky, pretože postavenie sociálneho pedagóga v rebríčku profesii stále nie je legislatívne upravené. Priradzuje sa mu rola učiteľa alebo vychovávateľa, ale takéto označenie, samozrejme, nie je výstižné. Pole pôsobenia sociálneho pedagóga je širšie, nevzťahuje sa len na školu.

Pri charakteristike činnosti sociálneho pedagóga vychádzame z veľkej palety činností, ktoré vyžadujú neustálu aktivitu a tvorivosť, aj preto, že vychádzajú z neopakovateľných situácií, zo striedania činností a z potreby prítomnosti sociálneho pedagóga v „deji“. Pracovná činnosť sociálneho pedagóga má súhrnný charakter výchovno-vzdelávacieho pôsobenia voľného času, vytvárania ponúk na hodnotné využívanie voľného času, poradenskej činnosti, diagnostiky, analýzy situácii, reedukácie, resocializácie a terénnej práce. Vekové ohraničenie takmer neexistuje, ide teda o vekové kategórie detí až seniorov. Napriek tomu, že dominantným záujmom sociálnej pedagogiky je práca s deťmi a mládežou, neznamená to, že sociálna pedagogika nemá podiel na službách pre ostatné vekové kategórie. Špecifikom sociálnej pedagogiky, na rozdiel od iných pomáhajúcich profesií je, že sa venuje práce s ľuďmi najrôznejšieho veku, či už ide o deti, mládež, dospelé osoby stredného či vyššieho veku. Podľa Klímy (1993) sociálna pedagogika sa dominantne zameriava na prácu s deťmi a mladistvými, na prácu s rodinou a s marginálnymi skupinami. Parciálne -teda čiastočne - sa potom sociálna pedagogika venuje práci s dospelými a seniormi. Vzhľadom na demografické zmeny v našej spoločnosti však môžeme predpokladať, že v rámci sociálnej pedagogiky, rovnako tak v rámce iných disciplín, práca s dospelou populáciou bude stále častejšia. Pri komplikovaných a závažných problémoch, ktoré rieši sociálny pedagóg v rôznych sférach sa vyžaduje aj vysoká kvalita a odbornosť sociálneho pedagóga. Spoločnosť preto pre túto profesiu vyžaduje stupne vzdelávania, ktoré musia na seba nadväzovať: vyššie odborné, bakalárske, magisterské, doktorandské vzdelanie. Ponuky vzdelávania cez špecializačné kurzy a atestácie sú nevyhnutné pre jeho ďalšiu profesionalitu.

Határ C. et al., (In: Woźniak., 2007, s. 139) uvádza komunikatívnosť prejavujúca sa v ľahkosti nadväzovať kontakty, schopnosti viesť rozhovor, vytrvalosti a trpezlivosti v počúvaní, schopnosti presviedčať iných. obratnosť a diskrétnosť, identifikácia s vykonávacou profesiou.

Napriek všetkým kladom a zásadným prínosom profesie sociálneho pedagóga, dosiaľ toto povolanie či skôr poslanie nebolo definované ako samostatná profesijná disciplína a sociálny pedagóg je často zamieňaný s ďalšími príbuznými profesiami. Sociálneho pedagóga by sme mohli prirovnať k húfu delfínov. „Ak členovia skupiny vidia, že ich druh je slabý a nevládze vyplávať na povrch, podplávajú ho a vytlačia nad hladinu, aby sa mohol nadýchnuť. Sociálny pedagóg je ako delfín, tiež vám dokáže pomôcť dostať sa z hlbín nad hladinu.“ Koncepcia jeho profilu, presné vymedzenie a umiestnenie do štruktúry pomáhajúcich profesií sa preto stáva výzvou pre súčasnosť s víziou do budúcnosti. Téme pedagóg, orientovanej na sociálne problémy a ktorej kompetencie vyplývajú z vednej disciplíny sociálna pedagogika, sa venovali mnohí pedagógovia v našej i zahraničnej odbornej literatúre. Každý vidí funkciu sociálneho pedagóga v praktickej sociálno-výchovnej, vzdelávacej, poradenskej či preventívnej činnosti. Sociálny pedagóg napr. podľa Krausa (2001) je odborník vybavený teoreticky - vedomosťami, prakticky - zručnosťami a koncepčne na výchovné pôsobenie všade tam, kde môže prispieť k formovaniu zdravého spôsobu života, predovšetkým tam, kde prostredie jednotlivca či skupín pôsobí deštruktívym spôsobom pri uspokojovaní potrieb.

tags: #sociálny #pedagóg #kompetencie #prevencie