Sociálny pedagóg: Kompetencie, štandardy a význam v školskom systéme

Úvod

V súčasnom dynamickom a komplexnom svete, kde sa žiaci stretávajú s čoraz väčším množstvom sociálnych a emocionálnych výziev, nadobúda pozícia sociálneho pedagóga v školskom systéme mimoriadny význam. Tento článok sa zameriava na definíciu a význam sociálneho pedagóga v systéme sociálno-edukačného poradenstva, poukazuje na jeho dôležitosť a uplatnenie v školách a školských zariadeniach v Slovenskej republike ako odborného zamestnanca. Cieľom je poskytnúť komplexný pohľad na kompetencie, štandardy a legislatívny rámec, ktorý túto profesiu upravuje, a zdôrazniť jej nezastupiteľnú úlohu pri riešení sociálno-výchovných problémov a podpore zdravého vývoja žiakov.

Význam sociálneho pedagóga v slovenskom školstve

V Slovenskej republike stále na mnohých školách a školských zariadeniach absentuje pozícia sociálneho pedagóga. Pritom jeho nevyhnutné pôsobenie ako odborného zamestnanca by malo byť pre školy samozrejmosťou. Sociálny pedagóg v prvom rade pôsobí ako vysoko kvalifikovaný odborník v oblasti prevencie, ktorý vie bezodkladne riešiť problémy a predchádzať situáciám, ktoré spôsobuje výskyt sociálno- výchovných problémov. V súčasnosti, so zvyšujúcimi sa problémami žiakov, by dokázal veľmi efektívne pomôcť v prípade akútnych aj chronických potrieb. Sociálny pedagóg ideálne spolupracuje s viacerými odbornými zamestnancami, s ktorými na školách dokážu vytvoriť tím, ktorý je tak schopný rýchlo reagovať na novovznikajúce problémy.

Aktuálna legislatíva vymedzuje profesiu odborného zamestnanca školy, avšak je žiadúce, aby sa v blízkej budúcnosti preprofilovala a viac vymedzila v školskom edukačnom procese. Dôvodom je nárast diagnostikovania dôsledkov sociálno - patologických javov v prostredí, v ktorom sa žiak pohybuje, pri riešení ktorých je činnosť sociálneho pedagóga nenahraditeľná. Príspevok poukazuje na nevyhnutné zastúpenie sociálneho pedagóga na školách a v školských zariadeniach, nakoľko práve on pomáha a správne usmerňuje nielen žiakov, ale aj samotných rodičov a učiteľov. Každého jednotlivca motivuje hlavne to, čo má pre neho nejaký zmysel.

Historický vývoj sociálnej pedagogiky na Slovensku

Sociálna pedagogika na Slovensku sa začala rozvíjať omnoho neskôr, než v Európe, pod zorným uhlom zahraničných skúseností a poznatkov. Položenie základov sociálnej pedagogiky bolo v 70. rokoch 20. storočia (Hroncová, Emmerová, 2015). V súčasnosti študijné vysokoškolské programy ponúkajú možnosť vzdelávania v oblasti sociálnej pedagogiky, kde absolventi sa môžu uplatniť ako vysokokvalifikovaní voľno-časoví pedagógovia a sociálni pedagógovia. Uplatniť sa môžu v školstve, v štátnej správe a v oblasti sociálnych služieb. Úlohou vysokoškolských študijných programov sociálnej pedagogiky je príprava poslucháčov, budúcich sociálnych pedagógov na diagnostikovanie a analyzovanie problémov v edukačnom procese, vedenie efektívneho pedagogického poradenstva predovšetkým pre žiakov 1., 2. a 3. stupňa. Odbornú činnosť vykonávajú v rámci prevencie, intervencie a poskytovania poradenstva.

V súčasnosti s rozvojom spoločnosti dochádza k novým výskytom neželateľných sociálno-patologických javov, ako aj historicky opakujúcimi sa javmi. Viac narastá potreba ďalších špeciálnych pedagógov, ktorí by pomáhali ozdravovať, chrániť a zabezpečovať plynulý i nerušený edukačný proces na školách. Jej rozvoj bude nasledovať v blízkom období, nakoľko sa čoraz viac začína vyskytovať dopyt škôl po takejto pozícií pedagóga. Súvisí to najmä s narastajúcimi problémami ľudí v spoločnosti.

Prečítajte si tiež: Všetko o 7. platovej triede pre sociálnych pracovníkov

Definície sociálnej pedagogiky

Otázkami sociálnej pedagogiky sa zaoberali viacerí odborníci napr. O. Baláž, Z. Bakošová, J. Průcha, J. Hroncová, A. Hudecová, B. Kraus, S Klapilová, P. Klíma a ďalší. Prikláňame sa však k nasledujúcim tvrdeniam:

„Sociálna pedagogika ako životná pomoc je pozitívna pedagogika, ktorej cieľom je v systéme komplexnej starostlivosti poskytnúť pomoc deťom, mládeži a dospelým v rôznych typoch prostredí hľadaním optimálnych foriem pomoci a kompenzovaním nedostatkov. Cieľom je premena ľudí a spoločnosti prostredníctvom výchovy. Ide o proces výchovnej starostlivosti, opatery, ochrany smerujúci k integrácii a stabilizácii osobnosti. Ide o integráciu všetkých aspektov, ktoré tvoria osobnosť a stabilizáciu človeka v spoločnosti.“ (Bakošová, 2008, s. 58)

Ďalej ide o vedný odbor transdiciplinárnej povahy, ktorý sa zameriava na prostredie vo výchove, na zvládanie životných situácií bez ohľadu na vek v zmysle napomáhania v súlade potrieb jedinca a spoločnosti, na utváranie optimálneho životného spôsobu. (Průcha, 2009)

„Sociálna pedagogika sa historicky, ale aj v súčasnosti ťažiskovo zameriava na deti a mládež pochádzajúcu zo sociálne znevýhodnených skupín, ktoré sa nachádzajú v rizikových životných situáciách. Jej úlohou bolo napomáhať rodine a škole riešiť krízové situácie a predchádzať vzniku dysfunkčných procesov a sociálnopatologických javov u detí a mládeže.“ (Hroncová, Emmerová, 2015, s. 73)

V súčasnosti môžeme zaznamenávať nárast rôznych sociálnych problémov, ktoré sa priamo dotýkajú činnosti sociálneho pedagóga. Ten ako všestranný odborník by mal spolupracovať a koordinovať prácu s viacerými odborníkmi na vysokej profesionálnej úrovni. Sociálny pedagóg vytvára a rozvíja podmienky pre zdravý a plnohodnotný vývoj jednotlivcov, aby im bolo umožnené fungovať v sociálnom prostredí a docieliť sociálnu rovnováhu. V školskom systéme je práca sociálneho pedagóga zameraná na podporu a prácu so skupinou. Jeho činnosť sa sústredí nielen na pomoc žiakom, ale aj učiteľom a rodičom. Sociálny pracovník v pozícii sociálneho pedagóga spadá do sociálnej pedagogiky. Ide o špeciálnu pedagogickú disciplínu, ktorá v kontinuite s ďalšími vednými disciplínami participuje pri riešení sociálno-pedagogických problémov vyskytujúcich sa v škole. Hroncová a Emmerová rozlišujú dve prevencie pred vyskytujúcimi sa sociálno-psychologickými problémami:

Prečítajte si tiež: Práca sociálneho terapeuta v DSS

• Sekundárna prevencia je zameraná na ohrozené skupiny obyvateľstva, netýka sa už všetkých.
• Primárna prevencia sa zameriava na celú populáciu, ktorá nie je zdravotne, sociálne ani inak riziková či narušená.“ (Porov. Hroncová, Emmerová, 2015, In: Sociálny pedagóg v škole v teoretickej reflexii a praxi)

Pôsobenie sociálneho pedagóga pokračuje aj v oblasti prevencie sociálnopatologických javov v inštitucionálnom prostredí. „Ďalším cieľom je výchova k svojpomoci, obnovenie normality človeka, intervencia do socializačných procesov detí a mládeže, ale aj dospelých, pričom ťažisko jej kompetencií spočíva v prevencii a preventívnych činností.“ (Niklová, 2020, s. 15)

Význam sociálneho pedagóga v súčasnosti

Význam sociálneho pedagóga na Slovensku v súčasnosti je podstatne vyšší, ako bol pred 20 rokmi. Množstvo autorov sa sociálnej pedagogike na Slovensku začalo venovať už v tomto období napr. Hroncová, Emmerová, Határ, Selická, Jusko, Bakošová, Miňová a iní, avšak každý spomínaný autor dáva funkciu sociálneho pedagóga do rôznych súvislostí a rovinách. ,,Sociálneho pedagóga môžeme chápať ako odborníka (profesionála) vybaveného teoreticky, prakticky a koncepčne pre výchovné pôsobenie všade tam, kde prispieva k formovaniu zdravého spôsobu života, predovšetkým, kde prostredie jednotlivec či skupina pôsobí deštruktívnym alebo nekreatívnym spôsobom v uspokojovaní potrieb.“ (Kraus, 2008, s.

Činnosť práce sociálneho pedagóga zaraďujeme medzi pomáhajúce profesie. Jeho profesionálna stránka sa rokmi formovala po teoretickej, ale aj po praktickej stránke v závislosti od vývoja spoločnosti. V súčasnej dobe začína byť profesia sociálneho pedagóga na školách a v školských zariadeniach čoraz viac žiadaná a potrebná. Svoje uplatnenie si nájdu v školských podporných tímoch, kde majú svoje nezastupiteľné miesto v poradenstve a v prevencii. Nepochybne má veľký význam pre pozitívne fungujúcu spoločnosť.

„Profesia sociálneho pedagóga bola a je úzko spätá s vývinom sociálnej pedagogiky ako vedy a vymedzením jej predmetu. Široká orientácia sociálnej pedagogiky na riešenie mnohých sociálno-výchovných problémov v minulosti, ale aj dnes, sa odráža nielen v rôznych prístupoch k vymedzovaniu jej predmetu, ale aj v nejednotnom vymedzovaní kompetencií a profesiogramu sociálneho pedagóga. (Hroncová, Emmerová, 2015, s. 55) Sociálny pedagóg je podnetom pre rozvoj sociálnej pedagogiky. V súčinnosti s viacerými sociálnymi pedagógmi, ako aj s ich zvyšovaním počtu môže rozvíjať vedné odbory pedagogiky a sociálnej práce.

„Vďaka legislatívnym zmenám v rokoch 2008 a 2009 v školstve patrí sociálny pedagóg k ďalším zložkám systému výchovného poradenstva a prevencie a jednou z mnohých činností a úloh, ktoré sociálny pedagóg vykonáva sú aj odborné činnosti v rámci prevencie sociálnopatologických javov. Z hľadiska profesionalizácie prevencie ide o významný pozitívny posun, ktorý vytvára priestor pre výkon kvalitnej a efektívnej prevencie sociálnej patológie v školskom prostredí, pretože práve sociálny pedagóg disponuje celým radom kľúčových profesijných kompetencií ku ktorým patrí aj kompetencia sociálno-výchovnej prevencie, intervencie, profylaxie a terapie.“ (Tichý, 2012, s.

Prečítajte si tiež: Čo by ste mali vedieť o sociálnom inžinierstve

Kompetencie a úlohy sociálneho pedagóga

Absolventi po absolvovaní vysokoškolského štúdia v odbore sociálna pedagogika dokážu vykonávať odborné činnosti v rámci prevencie, intervencie a poskytovania poradenstva najmä pre deti a žiakov ohrozených sociálno-patologickými javmi. Týka sa to aj žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia, drogovo závislých alebo inak znevýhodnených, ich rodičov, resp. zákonných zástupcov, taktiež aj pedagogických zamestnancov škôl a ďalších školských zariadení. Súčasťou toho majú byť dobré znalosti z ekonomického, politického a kultúrneho kontextu rozvoja osobnosti edukáciou. „Môžeme zhrnúť, že sociálny pedagóg je odborný pedagogický zamestnanec, ktorý sa zameriava na všetky deti, či už sa v ich živote vyskytuje nejaký problém ľahkého či závažného charakteru, alebo sú to deti bez vážnejších problémov. Sociálny pedagóg je prvou pomocou pre dieťa v škole, keď sa objaví problém, rieši problémy výchovných ťažkostí, nevhodné správanie v triede, emocionálne a sociálne problémy detí až delikvenciu.“

Typické problémy, s ktorými sa sociálny pedagóg stretáva:

• Prečo ma spolužiaci neznášajú?
• Všetci sú proti môjmu dieťaťu.
• Nezvládam výchovu, moje dieťa si robí, čo chce.
• Moje dieťa sa celkom zmenilo.

Sociálny pedagóg sa zameriava na prevenciu a riešenie rizikového správania detí a žiakov, ako aj na predchádzanie a elimináciu sociálno-patologických javov. Poskytuje poradenstvo a intervenciu pre deti a žiakov, ktorí majú sklony k rizikovému správaniu alebo sú ohrození sociálno-patologickými javmi, a tiež pre tých, ktorí pochádzajú zo sociálne znevýhodneného prostredia. Konzultuje a radí zákonným zástupcom, pedagógom a odborným zamestnancom. Venuje sa diagnostike sociálnych vzťahov a prostredia, vzdelávaniu a ďalším aktivitám v oblasti sociálnej a výchovnej práce. Problémy všíma na skupinových sedeniach v triede, v skupine. Aktivitách v intervencii, evidencii a komunikácii problému, sociálno-patologického správania. Informácie pre žiakov poskytuje aj na voľnejších hodinách.

Sociálny pedagóg (Mgr.) môže pôsobiť aj v Pavilóne A - na 1. poschodí.

Legislatívne rámce a kariérny postup

Podľa § 23 písm. f) zákona č. 138/2019 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov sociálny pedagóg vykonáva pracovnú činnosť ako odborný zamestnanec školy. Po nástupe do pracovného pomeru v školstve je odborný zamestnanec zaradený do kariérového stupňa. Kariérový stupeň vyjadruje náročnosť výkonu pracovnej činnosti odborného zamestnanca a mieru osvojenia si profesijných kompetencií. V Pokyne ministra č. 39/2017, ktorým sa vydávajú profesijné štandardy pre jednotlivé kategórie a podkategórie pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov škôl a školských zariadení sa nachádza aj kompetenčný profil sociálneho pedagóga, ktorý je uvedený v prílohe č. 19 uvedeného pokynu. V texte sa zameriame na kompetenčný profil sociálneho pedagóga v kariérovom stupni samostatný sociálny pedagóg.

Špecifické činnosti a spolupráca

Činnosť sociálneho pedagóga zahŕňa reedukáciu správania a sociálnu výchovu s dôrazom na podporu prosociálneho a etického správania, sociálno-pedagogickú diagnostiku, expertíznu a osvetovú činnosť. Úplnosť multidisciplinarity školských odborných tímov si vyžaduje ako primárnu sociálnu prevenciu a intervenciu na úrovni základného sociálneho poradenstva, tak aj prácu s rizikovými rodinami, rómskymi rodinami, so žiakmi so zdravotným znevýhodnením, so žiakmi s problémovým správaním, s deťmi ohrozenými CAN syndrómom a podobne. Všetky tieto sociálne problémy si však vyžadujú kompetencie na výkon sociálnej prevencie na všetkých jej úrovniach, a teda aj na výkon intervencie a špecializovaného sociálneho poradenstva a s tým spojenú prax na úrovni prípadovej sociálnej práce, sociálnej práce so skupinou a sociálnej práce s rodinou.

Sociálny pedagóg spolupracuje s viacerými odborníkmi, pričom v prípade potreby odporúča špecializovanejšími odborníkmi ak si to vyžaduje téma.

Limity a legislatívne vymedzenie

Dosiaľ sa pri tejto profesii vyskytujú určité limity. „Ako problém sa tu javí práve neustálenosť kompetenčného poľa sociálnej pedagogiky, ktoré je rôznymi autormi a inštitúciami rôzne vymedzované. Niekedy sa uvedená širokospektrálnosť až bezbrehosť sociálnej pedagogiky pokladá za jej nedostatok.” (Malík, 2019, s. V legislatívnej úprave sociálny pedagóg nie je neznámou. Podľa § 107, ods. 3 zák. č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní na základnej škole pôsobí na každých 50 žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia jeden asistent učiteľa alebo jeden sociálny pedagóg. Špeciálnymi sociálnymi zariadeniami výkonu profesie a praxe sociálneho pedagóga podľa §120 zák. č. Najfrekventovanejšími miestami výkonu profesie sociálneho pedagóga v rámci edukačného procesu a sociálnej práce predstavujú školy a školské zariadenia.

Škola, ako druhý najvýznamnejší socializačný činiteľ v živote dieťaťa, by mala predstavovať bezpečné prostredie s pozitívnou klímou, ktoré vo výraznej miere podporuje ochranu žiakov pred ohrozením a zároveň ich vedie k pozitívnym hodnotám, spoločensky prospešným a očakávaným formám správania. Postavenie školy predovšetkým v oblasti primárnej prevencie zohráva nesmierne dôležitú úlohu, čo je podmienené aj nárastom deviantného správania detí a dospievajúcich. Sociálny pedagóg v zmysle platnej slovenskej legislatívy, podľa §23 zákona č. 138/2019 Z. z. o pedagogických a odborných zamestnancoch, spoločne so školskými psychológmi, špeciálnymi pedagógmi, terénnymi špeciálnymi pedagógmi, kariérovými poradcami, školskými logopédmi a liečebnými pedagógmi spadá do kategórie odborných zamestnancov.

Štandardy odborných činností v kontexte poskytovania výchovy a vzdelávania v školách

Podľa § 133 ods. 2 zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „školský zákon“) výkonové a obsahové štandardy výchovného poradenstva, ktoré určujú odborné činnosti jednotlivých stupňov podporných úrovní, vydáva a zverejňuje na svojom webovom sídle ministerstvo školstva (porov. aj § 14 ods. 6 písm. r) zákona č. 596/2003 Z. z.). Obsahové štandardy pre diagnostickú činnosť - diagnostika v zariadeniach poradenstva a prevencie (ďalej ako „ZPP“) a v prostredí škôl, obsahové štandardy odborných činností v ZPP a v prostredí škôl a výkonové štandardy odborných činností schválilo Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo školstva“) dňa 24. 08. 2023 pod číslom 2023/13787:1 - C1661 s platnosťou od 1.

Návrh štandardov bol vytvorený Výskumným ústavom detskej psychológie a patopsychológie v Bratislave v rámci národného projektu Štandardizáciou systému poradenstva a prevencie k inklúzii a úspešnosti na trhu práce. Ministerstvo školstva na webovej stránke venovanej štandardom odborných činností uvádza, že „cieľom štandardov odborných činností je zaručiť poskytovanie rovnakej odbornej starostlivosti na celom Slovensku. Štandardy predstavujú rámec vykonávania odborných činností v súlade s piatimi stupňami podporných úrovní v systéme poradenstva a prevencie, v ktorých sa uskutočňuje odborná činnosť v zmysle § 130 ods. 2. Vzhľadom na to, že ide o smerodajný dokument nielen pri poskytovaní odbornej starostlivosti zo strany ZPP a špeciálnych výchovných zariadení (ďalej ako „ŠVZ“), ale aj škôl, je na mieste otázka, ako sa ich aplikácia dotkne všetkých druhov a typov škôl a aké povinnosti z toho plynú pre riaditeľov škôl. Tu je dôležité pripomenúť, že podľa § 130 ods. 3 a 5 školského zákona systém poradenstva a prevencie tvoria ZPP a v školách pedagogickí zamestnanci (ďalej ako „PZ“), školský podporný tím (ďalej „ŠPT“) alebo odborní zamestnanci (ďalej ako „OZ“) školy. Subjekty systému poradenstva a prevencie multidisciplinárne spolupracujú najmä so zákonnými zástupcami, zástupcami zariadenia, školami, zamestnávateľmi, orgánmi verejnej správy a ďalšími subjektami, ktoré sa zaoberajú výchovou a vzdelávaním. Aj keď „obsahové štandardy odborných činností nie je možné považovať za striktný a jediný správny návod realizácie odbornej činnosti“ (Úvodný dokument k obsahovým štandardom, s.

Štandardy sa týkajú škôl v oblasti odborných činností poskytovaných na 2. stupni podpornej úrovne vykonávané školským špeciálnym pedagógom a OZ školy v spolupráci s centrom poradenstva a prevencie. Podporná úroveň 2. stupňa je adresovaná všetkým deťom/žiakom počas výchovno-vzdelávacej činnosti v triede i mimo triedy, ich zákonným zástupcom a PZ školy okrem školského špeciálneho pedagóga s cieľom optimalizovať a podporiť proces výchovy a vzdelávania. Súčasťou odbornej činnosti je aj podpora inklúzie, v rámci preventívnej činnosti sa realizuje univerzálna prevencia, orientačná diagnostika sa realizuje v úzkej spolupráci s podpornou úrovňou 1. stupňa. Súčasťou podpornej úrovne 2. 3. Predmetom obsahových štandardov nie je činnosť PZ na prvej podpornej úrovni okrem výkonu a odbornej činnosti v oblasti kariérovej výchovy a kariérového poradenstva. Štandardy sa teda priamo dotýkajú činnosti ŠPT, do ktorého patrí školský špeciálny pedagóg a všetci OZ príslušnej školy, ako školský psychológ, sociálny pedagóg, školský logopéd, sociálny pracovník, liečebný pedagóg. Obsahové štandardy obsahujú teoretické východiská, dopady na vzdelávanie, špecifiká diagnostiky, nepriame a priame intervencie, ako aj zoznamy odbornej literatúry. deťom/žiakom podľa § 2 písm. V rámci oblasti prevencie rizikového správania má mať vytvorený plán prevencie (východiskový plán preventívnych aktivít) v súlade s potrebami školy a žiakov a súčasne na základe potreby školy, kolektívu alebo zákonných zástupcov má riešiť aktuálny problém v súlade s poskytovaním podporného opatrenia § 145a ods. 2 písm. t) školského zákona - prevencia na podporu fyzického zdravia, duševného zdravia a prevencia výskytu rizikového správania; poskytovanie zabezpečuje škola alebo školské zariadenie. Obsahové štandardy odborných činností predstavujú školám mimoriadne rozsiahly návod a inšpiráciu (ide o niekoľko stoviek strán posúdeného a recenzovaného odborného textu s uvedením príkladov dobrej praxe a použitej literatúry) na prácu s deťmi/žiakmi v jednotlivých kategóriách zdravotných znevýhodnení a zdravotných postihnutí, vrátane SZP a nadania. Samostatne sú spracované obsahové štandardy pre diagnostickú činnosť - diagnostika v ZPP a v prostredí škôl. V škole sa realizuje orientačná diagnostika v súlade s činnosťou podpornej úrovne 2. stupňa v systéme poradenstva a prevencie (§ 131 ods. 3 písm. a) školského zákona), a to v úzkej spolupráci s podpornou úrovňou 1. stupňa. Orientačná diagnostika je zameraná na prvotnú identifikáciu oblastí, ktoré neumožňujú dieťaťu/žiakovi optimálny priebeh vzdelávania, a môže slúžiť ako podklad ku komplexnej diagnostike. diagnostike pamäti - napríklad na účely rozvoja pamäťových stratégií alebo posúdenia pamäti ako parciálnej zložky komplexnejšieho výkonu (napr.

Štandardy pre diagnostickú činnosť obsahujú špecifiká orientačnej diagnostiky priamo pre konkrétnu vyššie uvedenú oblasť. 4. Štandardy odborných činností majú nielen obsahovú, ale takisto výkonovú zložku, pokrývajúcu oblasť kariérovej výchovy a kariérového poradenstva v školách (1. stupeň podpornej úrovne), depistáže, prevencie, reedukácie, terapie a krízovej intervencie (2. Výkonové štandardy odborných činností obsahujú podrobný opis výkonov odborných činností realizovaných jednotlivými kategóriami OZ a školského špeciálneho pedagóga, ktoré sú poskytované v školskom prostredí dieťaťa/ žiaka. Títo môžu pôsobiť multidisciplinárne aj ako ŠPT, pričom vtedy je ich činnosť koordinovaná koordinátorom ŠPT. Členovia ŠPT spolupracujú s PZ školy, vytvárajú podmienky spolupráce medzi školou, ZPP a ďalšími subjektmi. Aktívne participujú na tvorbe inkluzívnej kultúry školy. Podľa výkonových štandardov „na pracovnú náplň OZ v školskom prostredí a školského špeciálneho pedagóga vplýva školské prostredie, ktoré je dynamické a v ktorom je potrebné flexibilne reagovať. Jednotlivé procesné kroky výkonu odborných činností sa môžu v školskom prostredí cyklicky opakovať, prípadne byť prerušené a neskôr je potrebné na dané kroky nadviazať“ (Úvodný dokument k výkonovým štandardom odborných činností, s. 5. Riaditelia škôl majú vnímať vydané štandardy odborných činností ako dôležitý oporný bod v nastavení, udržaní a zvyšovaní porovnateľnej úrovne a kvality poskytovanej odbornej starostlivosti v systéme poradenstva a prevencie, ktorého neoddeliteľnou súčasťou sú aj PZ a OZ pôsobiaci v školách. Riaditelia škôl môžu pomocou nich nastaviť jednotlivé procesy a obsahy odbornej činnosti, vrátane indikátorov kvality pre autoevalváciu a vnútorný systém hodnotenia kvality poskytovanej odbornej starostlivosti zo strany PZ a OZ školy. Zároveň môžu podporiť a nastaviť multidisciplinárnu spoluprácu prihliadajúcu na rozmanité potreby dieťaťa a jeho rodiny.

Osobnosť sociálneho pedagóga

Na osobnosť sociálneho pedagóga sú kladené rôznorodé požiadavky a to z dôvodu, že ide o odborníka, ktorý na profesionálnej úrovni rieši, intervenuje a predchádza rozmanitému systému sociálno-výchovných problémov, porúch správania, či sociálnopatologických javov. To si vyžaduje nielen erudovanosť, resp. odbornú pripravenosť sociálneho pedagóga, ale kladie akcent aj na jeho osobnostné vlastnosti. teoretické predpoklady - zahŕňajú odborné vzdelanie v oblasti sociálnej patológie (napr. Emocionálna stabilita je charakterizovaná schopnosťou sebaovládania, adekvátnymi reakciami na podnety, schopnosťou prijímať kritiku, ako aj empatiou a schopnosťou počúvať (Hupková, 2011, s. Opierajúc sa o spomenuté charakteristiky možno konštatovať, že: „Osobnosť sociálneho pedagóga si vyžaduje znalosť určitých pravidiel, ale i prirodzený takt, etický záujem, zodpovednosť voči ľuďom, rešpektovanie dôvernosti, profesionálnu objektivitu, úprimnosť a ľudskosť. Dôležité sú nielen odborné vedomosti a praktické skúsenosti, ale i osobné vlastnosti. Sociálny pedagóg musí byť na túto prácu dostatočne pripravený, pretože cieľom jeho práce je pomôcť deťom, dospelým, a naučiť ich, aby sa dokázali o seba postarať“ (Selická, 2000, s. Definície profesie sociálneho pedagóga u domácich a zahraničných autorov v sebe vo veľkej miere zahŕňajú aj osobnostné charakteristiky a špecifiká, ktorými by mal sociálny pedagóg disponovať a ktoré sa transformujú do sociálno-pedagogickej práce s klientom. B. Kraus (2000, s. 44) vníma sociálneho pedagóga ako: „odborníka pripraveného teoreticky, prakticky a koncepčne pre výchovné pôsobenie všade tam, kde prispieva k formovaniu zdravého spôsobu života, predovšetkým kde prostredie jednotlivca či skupín pôsobí deštruktívnym, či nekreatívnym spôsobom v uspokojovaní potrieb.

tags: #sociálny #pedagóg #kompetencie #ministerstvo #štandard