
Skúšobná doba predstavuje dôležité obdobie na začiatku pracovného pomeru, ktoré umožňuje zamestnancovi a zamestnávateľovi vzájomne sa otestovať a zistiť, či im spolupráca vyhovuje. Je to obdobie, počas ktorého majú obaja účastníci možnosť zistiť, či zamestnanec spĺňa predpoklady pre dojednaný druh práce, či zamestnancovi vyhovuje spôsob práce a či napĺňa jeho predstavy o druhu a spôsobe vykonanej práce, na ktorú sa v pracovnej zmluve zaviazal. Tento článok podrobne rozoberá podmienky a pravidlá, ktoré platia pri skončení pracovného pomeru v skúšobnej dobe, ako aj situácie, kedy je takéto skončenie neplatné.
Inštitút skúšobnej doby je upravený v zákone č. 311/2001 Z. z. (ďalej len "Zákonník práce") v ust. § 45, § 49b, § 53 a § 72. Dohodnutie si skúšobnej doby v pracovnej zmluve je v právnej praxi veľmi časté. Ak tieto strany počas plynutia skúšobnej doby zistia, že im vzťah založený pracovnou zmluvou nevyhovuje, majú možnosť ho jednoducho skončiť počas skúšobnej doby.
V súlade s § 45 ods. 1 Zákonníka práce, skúšobnú dobu možno dohodnúť len v pracovnej zmluve. Podľa § 45 ods. 3 Zákonníka práce, dohoda o skúšobnej dobe musí byť písomná, inak je neplatná. Dohoda o skúšobnej dobe uzatvorená len v ústnej forme by bola neplatná. Judikát R 6/1984 hovorí: „Skúšobná doba nemôže byť platne dojednaná po tom, čo už vznikol pracovný pomer, nemožno ju teda dohodnúť so spätnou platnosťou, ale najneskôr v ten deň, ktorý bol dojednaný ako deň nástupu zamestnanca do práce.“
Skúšobná doba je v zmysle § 45 ods. 1 Zákonníka práce trojmesačná, avšak u vedúceho zamestnanca v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu alebo člena štatutárneho orgánu a vedúceho zamestnanca, ktorý je v priamej riadiacej pôsobnosti tohto vedúceho zamestnanca, je skúšobná doba najviac šesťmesačná. Dĺžka trvania skúšobnej doby nie je upravená striktne, Zákonník práce zamestnávateľa limituje len jej hornou hranicou. U vedúceho zamestnanca v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu alebo člena štatutárneho orgánu a vedúceho zamestnanca, ktorý je v priamej riadiacej pôsobnosti tohto vedúceho zamestnanca, Zákonník práce pripúšťa dlhšiu skúšobnú dobu, pretože trojmesačná skúšobná doba by nemusela stačiť na plné odskúšanie týchto vedúcich zamestnancov a overenie ich schopností vykonávať svoju prácu. Legálnu definíciu pojmu vedúci zamestnanec obsahuje ust. § 9 ods.
Skúšobnú dobu nie je možné v zmysle § 45 ods. 5 Zákonníka práce dohodnúť v prípade opätovne uzatváraných pracovných pomerov na určitú dobu. Opätovne dohodnutým pracovným pomerom na určitú dobu sa v súlade s § 48 ods. Skúšobnú dobu nie je možné dohodnúť medzi zamestnávateľom a žiakom strednej odbornej školy alebo odborného učilišťa, ktorý sa pre tohto zamestnávateľa pripravoval na povolanie. Vyplýva to z ust. § 53 ods. 1 Zákonníka práce.
Prečítajte si tiež: Čo potrebujete vedieť o skúšobnej dobe
Podľa § 45 ods. 1 (druhá veta) Zákonníka práce „Skúšobnú dobu nemožno predlžovať.“ Avšak podľa § 45 ods. 3 Zákonníka práce sa skúšobná doba predlžuje o čas prekážok v práci na strane zamestnanca. Počas trvania pracovného pomeru môžu nastať situácie, ktoré bránia osobnému výkonu práce zamestnancom, prípadne zamestnávateľovi túto prácu prideľovať. Tieto situácie môžu mať pritom trvalý alebo dočasný charakter. Prekážkou v práci na strane zamestnanca, o ktorú sa v praxi najčastejšie predlžuje skúšobná doba, je napr. prekážky z dôvodu zvyšovania kvalifikácie, resp. Ust. § 45 ods. 311/2001 Z. z. Skúšobná doba práceneschopného zamestnanca sa predlžuje o dobu trvania práceneschopnosti. Avšak práceneschopnosť nepredstavuje prekážku skončenia pracovného pomeru v skúšobnej dobe zo strany zamestnávateľa.
Zákonník práce definuje štyri základné spôsoby skončenia pracovného pomeru:
Dohoda o skončení pracovného pomeru patrí medzi najjednoduchšie a najrýchlejšie spôsoby ukončenia pracovného pomeru, no je podmienená súhlasom oboch strán - zamestnávateľa aj zamestnanca. Pracovný pomer sa v tomto prípade skončí dňom, na ktorom sa obe strany dohodnú, čo môže byť dokonca aj nasledujúci deň. Dohoda musí byť uzatvorená písomne, v dvoch vyhotoveniach - jedno si ponechá zamestnávateľ a druhé dostane zamestnanec. Zamestnanec nie je povinný uviesť dôvod ukončenia pracovného pomeru v dohode, pokiaľ to výslovne nepožaduje zamestnávateľ. Dôležité je však vedieť, že zamestnávateľ nie je povinný s návrhom dohody súhlasiť. Ak zamestnávateľ dohodu odmietne, pracovný pomer pokračuje ďalej a zamestnanec má možnosť ukončiť pracovný pomer podaním výpovede, pričom je potrebné dodržať výpovednú lehotu.
Výpoveď zo strany zamestnanca je pomerne jednoduchý a formálny úkon, ktorý si však vyžaduje splnenie základných náležitostí. Kľúčové je, aby bola výpoveď podaná písomne, inak je neplatná. Na rozdiel od výpovede podávanej zamestnávateľom nemusí zamestnanec uvádzať dôvody svojho rozhodnutia ukončiť pracovný pomer. Odporúča sa vyhotoviť výpoveď v dvoch origináloch - jeden odovzdať zamestnávateľovi a druhý si ponechať ako doklad. Na kópii pre zamestnanca by mal byť uvedený dátum prevzatia a podpis osoby, ktorá výpoveď prevzala, čím sa zabezpečí dôkaz o doručení. Týmto spôsobom zamestnanec predíde prípadným nedorozumeniam a má istotu, že jeho výpoveď bola riadne podaná.
Pracovný pomer sa pri výpovedi zo strany zamestnanca končí uplynutím výpovednej doby, ktorej dĺžka sa odvíja od § 62 Zákonníka práce a závisí od odpracovaného času u zamestnávateľa:
Prečítajte si tiež: PN a skúšobná doba: Čo potrebujete vedieť
Výpovedná doba vždy začína plynúť od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede. Dôležité je upozorniť, že v prípade výpovede zo strany zamestnanca sa výpovedná doba neprerušuje ani nepredlžuje, ak sa zamestnanec stane dočasne práceneschopným. Tento benefit sa vzťahuje iba na prípady, keď výpoveď podáva zamestnávateľ - vtedy sa pracovný pomer nekončí uplynutím výpovednej doby, ale až po ukončení práceneschopnosti. Podľa § 64 Zákonníka práce sa na zamestnanca nevzťahuje tzv. zákaz výpovede. To znamená, že zamestnanec môže podať výpoveď kedykoľvek, aj počas práceneschopnosti, materskej alebo rodičovskej dovolenky. Tento flexibilný prístup umožňuje zamestnancovi ukončiť pracovný pomer podľa jeho potrieb.
Ak zamestnanec podá výpoveď, nemá nárok na odstupné. Má však právo na odchodné, ak sa počas trvania pracovného pomeru stal starobným, predčasným starobným alebo invalidným dôchodcom. Tento nárok platí aj v prípade, že o priznanie uvedeného dôchodku požiada do 10 dní od skončenia pracovného pomeru. Odchodné predstavuje jednorazovú finančnú podporu, ktorá zamestnancovi uľahčuje prechod do dôchodkového režimu.
Okamžité skončenie pracovného pomeru je pre zamestnanca výnimočným riešením. Môže ho využiť v presne vymedzených situáciách, ktoré uvádza § 69 Zákonníka práce:
V uvedených prípadoch sa pracovný pomer končí okamžite, teda v momente doručenia písomného oznámenia zamestnávateľovi. Zároveň musí byť dôvod jasne uvedený a nemôže byť dodatočne menený. Tento spôsob skončenia je možné uplatniť do jedného mesiaca odo dňa, keď sa zamestnanec o dôvode dozvedel. Po skončení mu vzniká nárok na náhradu mzdy vo výške priemerného mesačného zárobku za obdobie dvoch mesiacov. Ak nie sú splnené všetky zákonné podmienky, okamžité skončenie je považované za relatívne neplatné. Zamestnávateľ môže jeho neplatnosť napadnúť na súde, a to do dvoch mesiacov od skončenia pracovného pomeru. Ak tak neurobí, skončenie pracovného pomeru sa považuje za platné. Na rozdiel od výpovede však okamžité skončenie pracovného pomeru nie je možné odvolať.
Skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe je upravené v § 72 Zákonníka práce. Podľa tohto ustanovenia, v skúšobnej dobe môže zamestnávateľ a zamestnanec skončiť pracovný pomer písomne z akéhokoľvek dôvodu alebo bez uvedenia dôvodu, ak ďalej nie je ustanovené inak.
Prečítajte si tiež: Všetko o dovolenke a skúšobnej dobe
Zamestnanec v skúšobnej dobe má právo ukončiť pracovný pomer okamžite, bez potreby uvádzať dôvod. Tento krok by mal byť vykonaný písomne, pričom sa odporúča doručiť písomné oznámenie zamestnávateľovi aspoň 3 dni pred plánovaným skončením pracovného pomeru. Nedodržanie tejto lehoty však nemá vplyv na platnosť ukončenia. Skúšobná doba je stanovená v pracovnej zmluve pred nástupom do zamestnania a môže trvať maximálne tri mesiace. Zamestnanec môže ukončiť pracovný pomer týmto spôsobom najneskôr v posledný deň skúšobnej doby. Ak by sa pokúsil skončiť pracovný pomer po jej uplynutí touto formou, úkon by sa považoval za neplatný a pracovný pomer by pokračoval. Tento postup ponúka zamestnancovi flexibilitu, no vyžaduje dodržanie časového rámca skúšobnej doby.
Zamestnávateľ má právo ukončiť pracovný pomer v skúšobnej dobe bez udania dôvodu. Zamestnávateľ môže skončiť pracovný pomer v skúšobnej dobe s tehotnou ženou, matkou do konca deviateho mesiaca po pôrode a dojčiacou ženou len písomne vo výnimočných prípadoch, ktoré nesúvisia s jej tehotenstvom alebo materstvom, a musí ho náležite písomne odôvodniť, inak je neplatné.
Písomné oznámenie o skončení pracovného pomeru sa má doručiť druhému účastníkovi spravidla aspoň tri dni pred dňom, keď sa má pracovný pomer skončiť. Nedodržanie uvedenej poriadkovej lehoty písomného oznámenia o skončení pracovného pomeru v skúšobnej dobe nemá za následok neplatnosť právneho úkonu. Nerešpektovanie poriadkovej lehoty troch dní je porušením pracovno-právneho predpisu (Zákonník práce, § 72 ods. 2), ale úkon je platný. Písomné skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe sa doručuje do vlastných rúk.
Skončenie pracovného pomeru na dobu určitú je jasne definované - končí uplynutím dohodnutej doby. Ak však zamestnanec po jej uplynutí pokračuje v práci s vedomím zamestnávateľa a medzi stranami nie je iná dohoda, pracovný pomer sa automaticky mení na dobu neurčitú, a to bez nutnosti podpisovať novú pracovnú zmluvu či dodatok. Tento právny stav nastáva priamo zo zákona, konkrétne podľa § 71 ods. 2 Zákonníka práce. Napriek tomu je vhodné zosúladiť formálnu stránku s realitou a uzatvoriť dodatok k pracovnej zmluve, ktorý reflektuje túto zmenu, aby sa predišlo prípadným nejasnostiam v budúcnosti. Tento prechod je možný iba v prípade, že zamestnávateľ a zamestnanec neuzavreli dohodu, ktorá by stanovila iné podmienky. Tento princíp poskytuje zamestnancovi právnu ochranu v situáciách, keď pracovný pomer na dobu určitú presiahne svoj pôvodný rámec.
Ak zamestnanec ukončí pracovný pomer neplatne a zamestnávateľ trvá na tom, aby naďalej vykonával dojednanú prácu, pracovný pomer sa nekončí. Ak zamestnanec za týchto okolností do práce nenastúpi, zamestnávateľ má právo postupovať, akoby zamestnanec absentoval bez ospravedlnenia. V takom prípade môže zamestnávateľ požadovať náhradu škody spôsobenej neospravedlnenou absenciou, napríklad náklady spojené s náhradným zamestnancom, ktorý prácu vykonával namiesto chýbajúceho. Táto náhrada škody je možná od okamihu, keď zamestnávateľ zamestnancovi oznámil, že trvá na jeho ďalšom zotrvaní v práci. Zamestnanec má právo dať výpoveď z akéhokoľvek dôvodu alebo bez udania dôvodu, no musí dodržať zákonom stanovenú výpovednú dobu. Ak počas plynutia výpovednej doby nezotrvá v práci, zamestnávateľ má podľa § 62 Zákonníka práce nárok na peňažnú náhradu. Táto náhrada môže dosiahnuť maximálne sumu rovnajúcu sa súčinu priemerného mesačného zárobku zamestnanca a dĺžky výpovednej doby. Podmienkou však je, že dohoda o peňažnej náhrade musí byť uzatvorená písomne v pracovnej zmluve, inak je neplatná.
Po skončení pracovného pomeru má zamestnanec voči úradom aj zamestnávateľovi ďalšie povinnosti. Zároveň má nárok na určité dokumenty, ktoré mu musí zamestnávateľ poskytnúť.
Efektívny adaptačný proces, známy aj ako onboarding, je kľúčový pre úspešné začlenenie nových zamestnancov do firmy. Dobrý onboarding nielenže urýchli proces integrácie, ale tiež zvyšuje angažovanosť zamestnancov a znižuje mieru fluktuácie. Zamestnávateľ má v tomto procese kľúčovú úlohu, keďže vhodne nastavená adaptácia môže mať dlhodobý pozitívny vplyv na produktivitu a spokojnosť nového člena tímu.