Sociálny pedagóg v úväzku v škole: Povinnosti, úlohy a význam

Profesia sociálneho pedagóga je relatívne nová a v povedomí školskej praxe i verejnosti stále nedostatočne známa. Hoci na Slovensku je legislatívne ukotvená od roku 2008, v materských školách sa s ňou stretávame zriedkavo. Tento článok sa zameriava na priblíženie povinností, úloh a významu sociálneho pedagóga, s dôrazom na jeho pôsobenie v materských školách.

Legislatívne ukotvenie a definícia sociálneho pedagóga

Profesia sociálneho pedagóga bola v Slovenskej republike legislatívne ukotvená v zákone č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 245/2008 Z. z.“). Sociálny pedagóg spadá do kategórie odborných zamestnancov, pričom jeho činnosť je vymedzená v § 24 zákona č. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Aktuálne túto oblasť upravuje zákon č. 138/2019 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 138/2019 Z. z.“).

Podľa § 23 písm. f) zákona č. 138/2019 Z. z. sociálny pedagóg vykonáva pracovnú činnosť ako odborný zamestnanec školy. Pôsobenie sociálneho pedagóga je uvádzané aj v § 27 odseku 3 zákona č. 138/2019 Z. z.

Podľa § 130 ods. 3 e) zákona č. 245/2008 Z. z. je sociálny pedagóg jednou zo zložiek systému výchovného poradenstva a prevencie. Spolupracuje najmä s rodinou, školou, školským zariadením, zamestnávateľmi, orgánmi verejnej správy a občianskymi združeniami, pričom zožky systému výchovného poradenstva a prevencie sú organizačne a obsahovo prepojené (§ 130 ods. 4 zákona č. 245/2008 Z. z.). Podľa § 130 ods. 5 zákona č. 245/2008 Z. z. v školách - § 27 ods. 2 písm. b), v školských zariadeniach - § 117, 120 a ods. 9. Podľa § 130 ods. 8 zákona č. 245/2008 Z. z. poradenské zariadenie vykonáva činnosti: diagnostické, poradenské, terapeutické, preventívne, rehabilitačné. Sociálna terapia a sociálna rehabilitácia nie je v zákone č. 138/2019 Z. z. explicitne vymedzená.

Podľa tohto zákona sociálny pedagóg "vykonáva odborné činnosti v rámci prevencie, intervencie a poskytovania poradenstva najmä pre deti a žiakov ohrozených sociálno-patologickými javmi, zo sociálne znevýhodneného prostredia, drogovo závislým alebo inak znevýhodneným deťom a žiakom, ich zákonným zástupcom a pedagogickým zamestnancom škôl a školských zariadení". Plní úlohu sociálnej výchovy, podpory prosociálneho a etického správania, sociálno-pedagogickej diagnostiky prostredia a vzťahov, sociálno-pedagogického poradenstva, prevencie sociálno-patologických javov a reedukácie správania. Taktiež vykonáva expertíznu a osvetovú činnosť.

Prečítajte si tiež: Všetko o 7. platovej triede pre sociálnych pracovníkov

Zameranie a ťažisko činnosti sociálneho pedagóga

Ťažisko činnosti sociálneho pedagóga sa v teoretickej i metodickej rovine zameriava najmä na marginalizované a sociálne ohrozené skupiny, pri výchove ktorých zlyháva rodina i škola. Vymedzenie činnosti sociálneho pedagóga odráža zameranie činnosti sociálnych pedagógov, ale aj sociálnej pedagogiky ako vedy od jej vzniku do súčasnosti.

Hoci sa sociálny pedagóg v materských školách vyskytuje zriedkavo, jeho prítomnosť a činnosť sú veľmi prínosné.

Povinnosti a činnosti sociálneho pedagóga

Medzi hlavné povinnosti a činnosti sociálneho pedagóga patrí:

• Sociálno-pedagogická diagnostika: Identifikácia detí s rizikovým správaním alebo pochádzajúcich zo sociálne znevýhodneného prostredia, analýza ich potrieb a problémov.
• Individuálna a skupinová práca s deťmi: Poskytovanie poradenstva a intervencie deťom, ktoré majú problémy v správaní, učení, vzťahoch s rovesníkmi alebo v rodine.
• Spolupráca s rodinou: Podpora rodín v ich výchovnej funkcii, poradenstvo pri riešení problémov s deťmi, sociálno-výchovná práca s dysfunkčnými a sociálne znevýhodnenými rodinami. Sociálno-výchovná práca s rodinou, osobitne s dysfunkčnou a sociálne znevýhodnenou rodinou, patrí k ťažiskovým oblastiam školskej preventívnej práce sociálneho pedagóga, čo je zdôraznené aj v § 24 zákona č. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch.
• Poradenstvo pre pedagógov: Pomoc učiteľom pri riešení výchovných problémov, podpora inkluzívneho vzdelávania a integrácie detí so špeciálnymi potrebami.
• Osveta a vzdelávanie: Organizovanie besied, prednášok a workshopov pre deti, rodičov a pedagógov na témy súvisiace so sociálnou prevenciou, zdravým životným štýlom a rozvojom sociálnych zručností. Primárnou prevenciou sociálneho pedagóga v školách by mala byť sociálno-výchovná činnosť, ako sú besedy, prednášky, ďalej poradenská a diagnostická činnosť, metodické konzultácie, realizácia preventívnych programov a monitorovanie sociálnej klímy v škole prostredníctvom depistáží.
• Mediácia a riešenie konfliktov: Pomoc pri riešení konfliktov medzi deťmi, medzi deťmi a učiteľmi, alebo medzi deťmi a rodičmi.
• Prepojenie školy s komunitou: Spolupráca s inštitúciami a organizáciami, ktoré sa venujú práci s deťmi a rodinami (napr. sociálne služby, psychologické poradne, mimovládne organizácie).
• Prevencia sociálno-patologických javov: Realizácia preventívnych programov zameraných na predchádzanie rizikovému správaniu, šikanovaniu, záškoláctvu, užívaniu návykových látok a iným negatívnym javom. Sociálny pedagóg je spôsobilý realizovať preventívne aktivity nielen na úrovni primárnej, ale aj sekundárnej a terciárnej prevencie. V škole pri realizácii prevencie sociálno-patologických javov sa zaoberá najmä primárnou a sekundárnou prevenciou, no nie je vylúčená ani terciárna prevencia pri deťoch a mladých ľuďoch, ktorí čakajú na umiestnenie do špeciálno-výchovných zariadení, resp. sa z týchto zariadení vrátili.

Prínos sociálneho pedagóga pre materskú školu

Prítomnosť sociálneho pedagóga v materskej škole prináša množstvo benefitov:

• Zlepšenie sociálnej klímy v škole: Vytváranie bezpečného a podporujúceho prostredia pre všetky deti.
• Zníženie výskytu rizikového správania: Efektívna prevencia a intervencia v oblasti sociálno-patologických javov.
• Podpora inkluzívneho vzdelávania: Integrácia detí so špeciálnymi potrebami a zo sociálne znevýhodneného prostredia.
• Posilnenie spolupráce s rodinou: Aktívna podpora rodín v ich výchovnej funkcii.
• Zvýšenie kompetencií pedagógov: Pomoc učiteľom pri riešení výchovných problémov a podpora ich profesionálneho rozvoja.
• Včasná identifikácia a riešenie problémov: Predchádzanie závažnejším problémom v neskoršom veku.

Legislatívne aspekty a financovanie

Zákon č. 245/2008 Z. z. explicitne neurčuje druhy a typy škôl a školských zariadení, v ktorých sociálny pedagóg môže vykonávať svoju činnosť. Všeobecne záväzné právne predpisy pôsobenie sociálneho pedagóga v škole spájajú so slovom „môže“ (v zmysle nie je daná povinnosť zamestnania - pôsobenia sociálneho pedagóga v škole alebo školskom zariadení). Takisto nie sú normatívne stanovené okolnosti, za akých odborný zamestnanec, resp. zamestnanci, musia byť v škole zamestnaní.

Prečítajte si tiež: Práca sociálneho terapeuta v DSS

Na skvalitnenie podmienok na výchovu a vzdelávanie žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia, podľa § 4e ods. 8 zákona č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení (ďalej len „zákon č. 597/2003 Z. z.“) „zriaďovateľ základnej školy, v ktorej sa vzdeláva viac ako 50 žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia, je povinný použiť najmenej 50 % z celkového príspevku na skvalitnenie podmienok na výchovu a vzdelávanie žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia pre základnú školu na osobné náklady asistenta učiteľa pre žiakov zo sociálneho znevýhodneného prostredia alebo sociálneho pedagóga.“ S uvedeným korešponduje znenie § 107 ods. 3 zákona č. 245/2003 Z. z.

Pracovný čas a činnosť sociálneho pedagóga

Na rozdiel od pedagogických zamestnancov, ktorí majú definovaný týždenný pracovný čas v § 7 zákona č. 138/2019 Z. z. vzdelávacej činnosti podrobne upravená v nariadení vlády SR č. 201/2019 Z. z., pre sociálneho pedagóga táto úprava neplatí. Podľa kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa pre zamestnávateľov, ktorí pri odmeňovaní postupujú podľa zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 553/2003 Z. z.“), týždenný pracovný čas zamestnanca vykonávajúceho pracovnú činnosť odborného zamestnanca podľa zákona č. 138/2019 Z. z. Spôsob, akým zamestnávateľ rozvrhne pracovný čas zamestnanca, je plne v kompetencii zamestnávateľa, ktorý ho upraví v pracovnom poriadku.

Miesto, kde si tento týždenný pracovný čas (resp. jeho časť) zamestnanec odpracuje, t. j. či na pracovisku alebo prácou z domu (tzv. domácka práca), si zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú v pracovnej zmluve, resp. Z uvedeného vyplýva, že zamestnávateľ a) môže povoliť pedagogickému zamestnancovi vykonávanie „ostatných činností“ aj mimo pracoviska za podmienok upravených v pracovnom poriadku, to znamená, môže mu povoliť vykonávanie práce z domu, b) sa môže s odborným zamestnancom (teda aj so sociálnym pedagógom) dohodnúť na vykonávaní práce z domu, ak vykonáva taký druh práce, ktorý to umožňuje. Ide o obdobné činnosti, ktoré pod pojmom „nepriama činnosť“, resp. Vykonávanie práce z domu je riadnym výkonom práce, resp. Ak zamestnávateľ povolí prácu z domu v určenom časovom rozsahu, resp. povolí časť výkonu práce mimo pracoviska, v pracovnom poriadku určí, kedy pedagogický zamestnanec a odborný zamestnanec je povinný byť na pracovisku v škole (pozri napr. čl. 14 ods. 5).

Zákon č. 138/2019 Z. z. zaviedol aj pre odborných zamestnancov jednotný pojem pracovná činnosť. Pracovná činnosť odborného zamestnanca, ktorá môže byť vykonávaná len na základe pracovnoprávneho vzťahu (čiže nie napr. na základe živnosti alebo ako dobrovoľnícka práca) je definovaná v § 6 ods. 2 zákona č. 138/2019 Z. z. Z uvedeného vyplýva, že sociálnemu pedagógovi sa do vykonávania pracovnej činnosti odborného zamestnanca započítava vykonávanie všetkých uvedených pracovných činností s výnimkou činností, na vykonávanie ktorých kvalifikačné predpoklady sociálneho pedagóga nie sú relevantné (napr. činnosť psychologická, logopedická, liečebnopedagogická, špeciálnopedagogická). Zo znenia § 87 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 138/2019 Z. z. vyplýva, že odborná činnosť podľa predpisov účinných do 31. augusta 2019 je pracovnou činnosťou podľa predpisov účinných od 1. Splnenie predpokladov na výkon odbornej činnosti podľa predpisov účinných do 31. augusta 2019 sa považuje za splnenie predpokladov na výkon pracovnej činnosti podľa predpisov účinných od 1.

Kompetenčný profil sociálneho pedagóga

Podľa § 23 písm. f) zákona č. 138/2019 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov sociálny pedagóg vykonáva pracovnú činnosť ako odborný zamestnanec školy. Po nástupe do pracovného pomeru v školstve je odborný zamestnanec zaradený do kariérového stupňa. Kariérový stupeň vyjadruje náročnosť výkonu pracovnej činnosti odborného zamestnanca a mieru osvojenia si profesijných kompetencií. V Pokyne ministra č. 39/2017, ktorým sa vydávajú profesijné štandardy pre jednotlivé kategórie a podkategórie pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov škôl a školských zariadení, sa nachádza aj kompetenčný profil sociálneho pedagóga, ktorý je uvedený v prílohe č. 19 uvedeného pokynu.

Prečítajte si tiež: Čo by ste mali vedieť o sociálnom inžinierstve

Sociálny pedagóg sa zameriava na prevenciu a riešenie rizikového správania detí a žiakov, ako aj na predchádzanie a elimináciu sociálno-patologických javov. Poskytuje poradenstvo a intervenciu pre deti a žiakov, ktorí majú sklony k rizikovému správaniu alebo sú ohrození sociálno-patologickými javmi, a tiež pre tých, ktorí pochádzajú zo sociálne znevýhodneného prostredia. Konzultuje a radí zákonným zástupcom, pedagógom a odborným zamestnancom. Venuje sa diagnostike sociálnych vzťahov a prostredia, vzdelávaniu a ďalším aktivitám v oblasti sociálnej a výchovnej práce.

Prekážky a výzvy

Legislatívna možnosť zamestnávať v slovenských školách sociálneho pedagóga je zatiaľ v školskej praxi málo využívaná, čo potvrdzuje aj výskum V. Mnohé z činností, ktoré odborní zamestnanci vykonávajú, môžu vykonávať z domu. Príchodom európskych projektov prišlo síce množstvo zamestnancov na podporu deťom, ale problémy, ktoré začali vyvstávať, často neboli riešené právne, vecne a zároveň odborne správne. Ako už mnohí viete, pre pracovníkov v školstve je primárne smerodajný zákon 138/2019 o PZ a OZ. Ten síce v § 7 ods. 1 stanovuje možnosť výkonu ostatných (tzv. nepriamych) činností u PZ aj mimo pracoviska podľa pracovného poriadku, ale nevymedzuje nič ohľadne OZ. V tomto prípade sa na odborných zamestnancov vzťahuje Zákonník práce, ktorý v § 52 umožňuje jednak stanoviť domácku prácu (tzv. home office) priamo v pracovnej zmluve. Časť práce tak môže vykonávať zamestnanec z domu, alebo, ako nám zareagovalo v stanovisku z 19. marca 2021 Ministerstvo školstva, môže postupovať podľa § 52 ods. a) môže povoliť pedagogickým zamestnancom vykonávanie ostatných činností súvisiacich s priamo výchovno-vzdelávacou činnosťou, špecializovanými činnosťami, činnosťami vedúceho pedagogického zamestnanca a profesijným rozvojom aj mimo pracoviska za podmienok upravených v pracovnom poriadku, to znamená, môže mu povoliť vykonávanie práce z domu, b) sa môže s odborným zamestnancom dohodnúť na vykonávaní práce z domu, ak vykonáva taký druh práce, ktorý to umožňuje.

tags: #socialny #pedagog #uvazok #v #skole #povinnosti