Byť PN alebo sa registrovať na úrade práce: Výhody a nevýhody

Pri strate zamestnania alebo po ukončení štúdia sa človek ocitá na rázcestí. Jednou z možností je práceneschopnosť (PN), ak to zdravotný stav dovoľuje, a druhou je registrácia na úrade práce. Obe tieto alternatívy majú svoje pre a proti, ktoré je dôležité zvážiť. Tento článok sa venuje detailnej analýze týchto možností, aby čitateľ získal komplexný prehľad a vedel sa správne rozhodnúť.

Registrácia na úrade práce

Výhody registrácie na úrade práce

• Zdravotné poistenie: Štát platí zdravotné poistenie za evidovaných uchádzačov o zamestnanie. Mesačná výška preddavku na zdravotné poistenie v roku 2025 je 107,25 eura, čo vychádza približne na 3,6 eura za deň. Aj krátky výpadok vás tak môže vyjsť na desiatky eur z vlastného vrecka.
• Dávka v nezamestnanosti: Ak uchádzač spĺňa zákonné podmienky, Sociálna poisťovňa mu vyplatí dávku v nezamestnanosti. Nárok na dávku v nezamestnanosti má každý, kto je registrovaný na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie a počas posledných štyroch rokov pred registráciou mal platené poistenie v nezamestnanosti aspoň 730 dní (dva roky). Poistenie v nezamestnanosti je súčasťou sociálneho poistenia a počas zamestnania ho za vás odvádza zamestnávateľ. Pre živnostníkov je dobrovoľné, avšak väčšina živnostníkov si ho neplatí. Po strate práce a zaradení do evidencie už toto poistenie neplatíte, pretože dávku v nezamestnanosti čerpáte z predchádzajúcich odvodov.
• Pomoc pri hľadaní zamestnania: Úrad práce aktívne pomáha s hľadaním práce a ponúka rôzne aktívne opatrenia na trhu práce. Môže sa teda stať, že čerpanie bude kratšie ako šesť mesiacov. Za určitých podmienok môže čerstvo zamestnaný bývalý poberateľ dávky „dopoberať“ časť zostávajúcich dávok.
• Absolventská prax: Absolventská prax je určená pre mladých ľudí do 25 rokov evidovaných na úrade práce. Spôsob ako naštartovať svoju pracovnú kariéru sa ti ponúka aj vďaka absolventskej praxi. Tu môžeš získať pracovné skúsenosti, praktické zručnosti a referencie pre budúcich zamestnávateľov, pričom ponúkaná pozícia by mala korešpondovať s tvojim dosiahnutým vzdelaním.
• Možnosť privyrobiť si: Aj keď ste v evidencii uchádzačov o zamestnanie, môžete byť v pracovnoprávnom vzťahu na základe dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru, ak trvanie uvedeného pracovnoprávneho vzťahu nepresiahne v úhrne 40 dní v kalendárnom roku a mesačná odmena nepresiahne v úhrne sumu životného minima pre 1 plnoletú fyzickú osobu platnú k 1. dňu kalendárneho mesiaca, za ktorý sa preukazuje výška odmeny (životné minimum pre 1 plnoletú fyzickú osobu aktuálne dosahuje čiastku vo výške 234,42 Eur mesačne).
• Ďalšie tolerované aktivity: Okrem vyššie uvedenej zárobkovej činnosti vedeniu v evidencii uchádzačov o zamestnanie nebránia ani nasledujúce činnosti: Výkon osobnej asistencie, Poskytovanie údajov pre Štatistický úrad, Dobrovoľná vojenská príprava, Zaradenie do aktívnych záloh, výkon pravidelného cvičenia alebo plnenie úloh ozbrojených síl SR počas zaradenia do aktívnych záloh, Výkon funkcie člena volebnej komisie a zapisovateľa volebnej komisie a činnosti asistenta sčítania pri sčítaní obyvateľov, domov a bytov, Výkon pracovnej povinnosti podľa zákona o hospodárskej mobilizácii, Výkon hygienických a protiepidemických opatrení na zabezpečenie zdravotnej starostlivosti pre obyvateľstvo počas mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu, Výkon funkcie poslanca obecného zastupiteľstva, poslanca zastupiteľstva samosprávneho kraja, člena komisie obecného zastupiteľstva alebo člena komisie zastupiteľstva samosprávneho kraja.

Nevýhody registrácie na úrade práce

• Povinnosti: S postavením uchádzača o zamestnanie sa spájajú aj nevýhody. Tieto spočívajú najmä v povinnostiach, ktorých plnenie od vás bude úrad práce vyžadovať. Musíte napr.: do 8 kalendárnych dní písomne ohlásiť úradu každú zmenu skutočností rozhodných pre vedenie v evidencii, aktívne hľadať zamestnanie s tým, že úradu musíte svoju aktivitu v ním určenom termíne a podľa jeho požiadavky preukázať, byť k dispozícii úradu do 3 pracovných dní odo dňa vyzvania, a to za účelom ponuky vhodného zamestnania alebo niektorého z aktívnych opatrení na trhu práce.
• Sankcie za nesplnenie povinností: Za nedodržanie výnimiek vás čaká vyradenie z evidencie. Ak úrad práce zistí, že si na živobytie zarábate v pracovnom pomere či obdobnom pracovnom vzťahu, samostatnou zárobkovou činnosťou či dokonca nelegálnou prácu, vyradenie z evidencie uchádzačov o zamestnanie vás neminie. Rovnaký následok bude mať aj nedodržanie podmienok výnimky pre privyrobenie si popri podpore.
• Nezapočítava sa do odpracovaných rokov: Doba, počas ktorej ste evidovaný ako nezamestnaný, nie je obdobím dôchodkového poistenia. Nebude vám teda započítaná do výpočtu dôchodku. Evidencia na úrade práce sa nezapočítava ani do odpracovaných rokov. V prípade, že odchádzate do „riadneho“ dôchodku, táto skutočnosť vás neovplyvní.

Podmienky pre získanie dávky v nezamestnanosti

• Dostatočná doba poistenia: Nárok na dávku v nezamestnanosti má každý, kto je registrovaný na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie a počas posledných štyroch rokov pred registráciou mal platené poistenie v nezamestnanosti aspoň 730 dní (dva roky). Poistenie v nezamestnanosti za teba platí zamestnávateľ.
• Nezamestnanosť: Podporu v nezamestnanosti nezískate vtedy, ak ste neboli poistený dostatočne dlhý čas (teda aspoň 730 dní), ak ste poberateľom dôchodku, ak nie ste evidovaný ako uchádzač o zamestnanie.
• Výška dávky: Výška podpory v nezamestnanosti je 50 % z priemernej hrubej mzdy za posledné dva roky pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Výška podpory v nezamestnanosti závisí od výšky platených odvodov. Počíta sa z denného vymeriavacieho základu (DVZ), čo je priemer vašich denných príjmov za posledné dva roky pred tým, ako sa zaregistrujete ako nezamestnaný. Maximálna výška dávky v nezamestnanosti v roku 2025 je 1 553,30 eur za 30-dňový mesiac a 1 503,20 eur za 31-dňový mesiac.
• Dĺžka podpory: Dĺžka podpory je maximálne pol roka.

Špecifické situácie

• Absolventi: Ako absolvent strednej alebo vysokej školy zrejme nemáš nárok na dávku v nezamestnanosti. Máš však možnosť požiadať o posúdenie nároku na pomoc v hmotnej núdzi. Pri výpočte nároku sa posudzuje tzv. okruh spoločne posudzovaných osôb (najbližší rodinní príbuzní: rodičia, súrodenci, manžel, vlastné deti). Ako absolvent strednej školy si môžeš užiť posledné letné prázdniny. Až do konca augusta nemusíš platiť povinné zdravotné poistenie a tvoji rodičia môžu poberať rodinné prídavky.
• Študenti: Študenti nie sú vylúčení z možnosti získať dávku v nezamestnanosti. Ak počas štúdia pracujú a zamestnávateľ im platí poistenie v nezamestnanosti, majú šancu dávku v nezamestnanosti získať.

Praktické rady

• Lehota na prihlásenie: Žiadosť o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie je odporúčané podať do 8 dní. Zaevidovanie sa na úrade práce po strate zamestnania nie je povinné, no môže vám ušetriť starosti. Ak to spravíte do 10 dní, zaradia vás do evidencie od nasledujúceho dňa po skončení práce. Ak sa prihlásite neskôr, evidencia začne až dňom podania žiadosti.
• Kde sa zaregistrovať: Zaregistrovať sa treba na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny ÚPSVaR v mieste tvojho trvalého bydliska. Tlačivo žiadosti nájdeš na príslušnom úrade.
• Povinnosť hlásiť zmeny: Najneskôr do 3 dní oznámiť každú zmenu, napr.
• Ako si vybaviť podporu v nezamestnanosti: Od 1. júla 2020 možno požiadať o dávky v nezamestnanosti aj na úrade práce. Spraviť tak môžete priamo pri prihlasovaní sa na úrad práce v tlačive Žiadosť o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie, ktoré už slúži aj ako žiadosť o dávku v nezamestnanosti. Ak dávku v nezamestnanosti poberáte na účet, dostanete ju okolo 15. dňa v mesiaci (za predošlý mesiac). Prvú dávku v nezamestnanosti zvyčajne dostanete v polovici mesiaca nasledujúceho po zaradení do evidencie.
• Pravidelné hlásenie: Každý, kto má nárok na sociálne dávky ako podpora v nezamestnanosti alebo aktivačný príspevok, sa musí pravidelne „hlásiť“ na úrade práce.
• Dĺžka evidencie: Dĺžka evidencie na úrade práce nie je časovo obmedzená. Vyradia vás, ak si nájdete zamestnanie alebo v prípade, že s úradom nespolupracujete.
• Daňové priznanie: Povinnosť podať či nepodať daňové priznanie závisí od výšky príjmov, nie od toho, kde ste evidovaný. Za rok 2024 (podávané v roku 2025) ste povinný podať daňové priznanie, ak vaše celkové zdaniteľné príjmy presiahli sumu 2 823,24 eura. Do tejto sumy sa nezapočítavajú a oslobodené od dane sú dávky a podpory, vrátane dávky v nezamestnanosti.

Práceneschopnosť (PN)

Výhody PN

• Nemocenské dávky: Nemocenské dávky za PN trvajúce nad 10 dní vypláca Sociálna poisťovňa vo výške 55% z vymeriavacieho základu (nemocenské sa teda poskytuje od 11. dňa). Dávky zo Sociálnej poisťovne sú splatné do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca za predchádzajúci mesiac. Prvý výplatný termín Sociálnej poisťovne je stanovený do 15. dňa v mesiaci, druhý do 27. dňa.
• Ochrana pracovného miesta: Zamestnávateľ musí prijať oznámenie o PN alebo OČR od zamestnanca. Je povinný zachovať pracovné miesto a vyplatiť mu náhradu príjmu podľa zákona.
• Elektronizácia: Od 1. júna 2022 nastala významná zmena, kedy sa papierové potvrdenia PN postupne nahradili elektronickým systémom. Vďaka elektronickému systému sa informácie o PN automaticky odosielajú do Sociálnej poisťovne a následne aj zamestnávateľovi.

Nevýhody PN

• Obmedzená dĺžka: Maximálna dĺžka PN z hľadiska nemocenského poistenia je 52 týždňov.
• Nižší príjem: Nemocenské dávky sú nižšie ako bežný plat.
• Zdravotné obmedzenia: PN je určená len pre osoby so zdravotnými problémami, ktoré im bránia vykonávať prácu.

Ošetrovné (OČR)

• Podmienky: Ošetrovné sa vypláca poistencovi v čase, keď osobne a celodenne opatruje chorú osobu alebo sa stará o dieťa do 11.roku veku, prípadne do 18.roku veku, ak ide o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom.
• Dĺžka: Krátkodobé OČR možno poberať najviac 14 kalendárnych dní. Dlhodobá OČR trvá najviac 90 kalendárnych dní a začína sa odo dňa, keď je potrebné poskytovať intenzívnu starostlivosť chorému členovi rodiny.
• OČR pri uzavretí školy: Aktuálne nárok na ošetrovné vzniká v prípade, ak dôjde k nečakanému uzavretiu predškolského alebo školského zariadenia, ktoré dieťa navštevuje. V takom prípade môže rodič požiadať o krátkodobé ošetrovné, aj keď dieťa nie je choré.

Povinnosti zamestnanca

• Nahlásenie PN zamestnávateľovi: Povinnosťou zamestnanca je nahlásiť trvanie PN zamestnávateľovi/ nadriadenému a zadať si neprítomnosť do dochádzky resp.
• Spolupráca so zamestnávateľom a Sociálnou poisťovňou: Následne je dôležité, aby spolupracoval s príslušnými inštitúciami (Sociálna poisťovňa) - odosielal doklady do SP alebo vykonal potvrdenie elektronicky v prípade ePN.

SZČO vs. Zamestnanec

Pri rozhodovaní, či byť PN alebo sa registrovať na úrade práce, je dôležité zvážiť aj to, či je pre danú osobu výhodnejšie byť samostatne zárobkovo činnou osobou (SZČO) alebo zamestnancom.

SZČO

• Výhody: SZČO si daň zníži vďaka výhodným paušálnym výdavkom, nejakú dobu nemusí platiť odvody do Sociálnej poisťovne, väčšinou nemusí viesť účtovníctvo a vyprodukuje menej agendy ako štandardný zamestnanec. O niečo zaujímavejšia je aj kombinácia zamestnanec a živnosť popri zamestnaní.
• Povinnosti: Okrem riadneho plnenia predmetu zmluvy, čo je vlastne činnosť, práca, dielo, dohodnuté v zmluve a okrem povinností, vyplývajúcich zo zmluvy, je SZČO povinná sama za seba hlásiť, oznamovať údaje a skutočnosti daňovému úradu, živnostenskému úradu, sociálnej poisťovni, zdravotnej poisťovni. Samostatne zárobkovo činná osoba platí z príjmu preddavky na zdravotné poistenie vo výške najmenej 14% z minimálneho základu, v prípade zdravotne postihnutej osoby vo výške najmenej 7% z minimálneho základu.
• Náklady: Okrem vyššie spomínaných povinných platieb a úhrad, SZČO si všetko zabezpečuje a hradí sama. To znamená, pracovný odev ( ak potrebuje ), pracovné nástroje, náradie, vozidlo ( platí i daň z motorového vozidla ). Musí si byť vedomá toho, že keď chce oddychovať, resp. dovolenkovať, za čas strávený oddychom, či dovolenkou, nedostane zaplatené, čiže si naň musí privyrobiť, či nadrobiť, stravuje sa a vzdeláva za vlastné… Musí si byť vedomá, že všetky činnosti, dielo, prácu, ktorú vykonáva, uskutočňuje, musí byť zrealizovaná riadne, že zodpovedá za nedostatky, reklamácie, vady, náhradu škody.
• Dane: Na druhej strane si môže uplatňovať pri dani z príjmu daňové výdavky. Pre SZČO je lepšie mať na ekonomické a účtovné činnosti a práce zazmluvnenú osobu - účtovníka, ktorý sa tejto problematike rozumie a ktorý Vám vypracuje aj daňové priznanie.
• Zdravotné odvody: Po uzavretí roka mu zdravotná poisťovňa ešte raz prepočíta jeho príjmy, vypočíta celkové ročné odvody a prípadne vyrubí aj rozdiel medzi už zaplatenými preddavkami a touto celkovou sumou. Celkové ročné odvody však nemôžu klesnúť pod zákonné minimum - a tým je pre rok 2024 suma 1173,60 EUR.
• Sociálne odvody: Povinnosť platiť sociálne odvody závisí od výšky príjmov - ak jeho podnikateľské aktívne príjmy za rok 2023 presiahli hranicu 7 824 EUR, začína platiť odvody od júla/októbra 2024, inak nie. Takto sa príjem testuje každý rok a ak ho podlezie, odvody do Sociálnej poisťovne neplatí. V opačnom prípade mu Sociálna poisťovňa odvody vypočíta podľa posledného uzavretého daňového priznania (resp. základu dane). Môže si základ dane znížiť o nezdaniteľné časti na seba, manželku (manžela) či dôchodkové sporenie - nezdaniteľné časti však majú svoje obmedzenia: od určitého základu dane sa postupne znižujú, nezdaniteľná časť na manželku je závislá aj od mesiacov, počas ktorých sa manželka stará o dieťa resp.

Zamestnanec

• Výhody: Nemusí sa starať o oznamovanie, ohlasovanie a úhradu odvodov, poistného, príspevkov, daní… Kanceláriu a pracovné pomôcky má k dispozícií od zamestnávateľa. Má i zabezpečenú pravidelnú mzdu.
• Nevýhody: Avšak stálu a nemennú, pokiaľ nedôjde k zmene obsahu pracovnej zmluvy v časti mzdových prostriedkov. To znamená, že bude dostávať vždy a za každých okolností rovnakú mesačnú mzdu. V prípade škody, ktorú spôsobí zamestnávateľovi, je zodpovedný za túto škodu len do výšky 4-násobku jeho priemerného mesačného zárobku. Na druhej strane však musí plniť príkazy a pokyny zamestnávateľa. Nemôže konať a pracovať „samostatne", podľa „svojich predstáv", tak ako chce a kedy chce. Musí „štikať hodiny", nemôže si pospať dlhšie, keď sa mu jednoducho nechce vstávať do práce. Nemôže odísť z práce, keď je teplo a má chuť sa ísť kúpať. Na obed má iba pol hodinu, aj keď má ako hlavný chod naservírovanú rybu. A niekedy si nemôže povedať ani svoj názor.

Prečítajte si tiež: Rodinná dynamika

Prečítajte si tiež: Výhody a nevýhody zamestnania a živnosti pre vojenských dôchodcov

Prečítajte si tiež: Kedy si vybrať platenú PN alebo neplatené voľno?

tags: #byť #PN #alebo #sa #registrovať #na