
Všetci dobre poznáme príslovie: "Vek je len číslo." Tento článok to potvrdzuje, pretože sa zameriava na vhodné aktivity pre seniorov, aby mohli tráviť svoj voľný čas kvalitným spôsobom. Nezáleží na tom, či sme mladí alebo v zrelom veku, dôležité je žiť život zmysluplne. Jednoduché, voľnočasové aktivity majú významný vplyv na našu fyzickú aj psychickú kondíciu. Dokonca aj seniori trpiaci demenciou majú možnosť zapájať sa do mnoho aktivít, ktoré im môžu zlepšiť ich celkovú kvalitu života.
Voľný čas je dôležitou súčasťou života človeka v každom veku, ako čas oddychu, regenerácie, uvoľnenia, zábavy, spoločenských kontaktov, sebarealizácie v záujmových a iných činnostiach, v ktorých uspokojuje svoje potreby a záujmy. Môžeme ho chápať, ako čas voľnosti a slobody, kedy človek môže mimo svojich povinností vykonávať činnosti podľa vlastných potrieb a záujmov a prostredníctvom, ktorých sa môže vyjadriť a realizovať. Voľný čas a jeho zmysluplné naplnenie aktivitami vnímame, ako významnú hodnotu v živote človeka, ktorý v sebe skrýva veľký potenciál pre formovanie osobnosti. Má pozitívny vplyv na psychickú a fyzickú regeneráciu človeka a dôležitou podmienkou je jeho zmysluplné a správne využívanie.
Výber aktivít pre seniorov by mal byť individuálny a zohľadňovať ich záujmy, schopnosti a zdravotný stav. Či už ide o jednoduché prechádzky, spoločné, remeselné dielne alebo špeciálne aktivity pre seniorov s demenciou, dôležité je, že tieto aktivity môžu prispieť k plnohodnotnému a radostnému životu. Voľný čas seniorov nesie potenciál pre radosť a zdravý život - stačí ho len správne využiť.
Vhodné voľnočasové aktivity pre seniorov môžu zahŕňať pohybové činnosti alebo aktivity, ktoré stimulujú myslenie. Pohybové aktivity prispievajú k zlepšeniu rovnováhy, pružnosti a celkovej vitality človeka. Činnosti povzbudzujúce premýšľanie zase pozitívne ovplyvňujú našu psychickú pohodu a vzťahy s okolím. Prechádzky na čerstvom vzduchu, výlety do prírody, stolné hry, záhradkárčenie alebo jednoduché cvičenie môžu prispieť k udržaniu fyzickej kondície a zlepšeniu nálady. Kurzy maľovania, tance, spoločenské hry, remeselné dielne, varenie a rôzne kreatívne činnosti nielen zapĺňajú náš voľný čas, ale aj rozvíjajú našu kreativitu a zručnosti.
Pre seniorov postihnutých demenciou sú aktivity nesmierne prospešné. Existujú špeciálne skupiny s aktivitami, ktoré zohľadňujú ich potreby a schopnosti. Napríklad hudobná terapia môže pomôcť vyvolať spomienky a emócie. Reminiscenčná terapia využívajúca fotografie, predmety a príbehy zas môže vyvolávať spomienky, posilňovať komunikáciu a zároveň pomôcť vnímať vlastnú identitu.
Prečítajte si tiež: Život s postihnutím: Plnohodnotné trávenie času
Nezabudnime však na jednu z najdôležitejších voľnočasových aktivít - sociálny kontakt. Stretnutia s rodinou, priateľmi a účasť na skupinových aktivitách pomáhajú prekonať izoláciu a zlepšujú náladu.
Ako môžeme vidieť pri výbere vhodných aktivít, je dôležité zohľadniť schopnosti jednotlivca a vybrať také aktivity, ktoré sú vhodné pre jeho fyzický a psychický stav. Preto vám nižšie uvádzame príklady vhodných aktivít, ktoré zohľadňujú fyzickú a psychickú kondíciu jednotlivca:
Voľnočasové aktivity pre seniorov nie sú len formou zábavy, ale aj prostriedkom na posilnenie zdravia, vyvolania radostných pocitov a udržania intelektu. Pasivita a nuda môžu mať negatívny vplyv na zdravie, naopak aktívne a zmysluplné trávenie voľného času prináša mnoho výhod. Ničnerobenie a nuda napomáhajú k zhoršovaniu chorôb u starších ľudí. Ľudia všetkých vekových kategórií by mali tráviť čas zmysluplne, a to sa týka aj starších ľudí. Hoci ich možnosti môžu byť kvôli fyzickým aj psychickým ochoreniam obmedzené, s trochou predstavivosti sa vždy dajú nájsť nejaké aktivity.
V tomto článku sa dočítate o skúsenostiach s multisenzorickým prostredím v nemocnici Whittington Hall, ktoré bolo vybudované s cieľom poskytnúť pacientom priestor na relaxáciu a podporu procesu rekonvalescencie. V apríli 1988 sa začalo s plánovaním zabezpečenia možnosti trávenia voľného času so špecifickým zameraním pre ľudí s ťažkým a viacnásobným postihnutím. Využitý bol práve koncept Snoezelen, v tom čase už dobre etablovaný v Holandsku, ktorý obsahoval vytvorenie vysoko kvalitného prostredia budovaného entuziastickým, starostlivým a citlivým spôsobom.
V Holandsku sa kládol dôraz na zabezpečenie skôr rekreačného ako terapeutického prostredia, ktoré obsahovalo vybavenie špeciálne určené pre potešenie jednotlivcov s ťažkým postihnutím. Hlavný dôvod pre otvorenie Snoezelenu vo Whittington Hall bolo zistenie, že jednou zo základných potrieb, ktorú ľudia majú, je potreba rekreácie a oddychu. Rekreačné aktivity umožňujú ľuďom zotaviť sa. Cunningham et al. Ak uvažujeme o voľnočasových aktivitách pre osobu s ťažkým postihnutím, často sa kladie dôraz na vedomostný alebo terapeutický rozmer rekreácie a oddychu, napríklad osvojenie si schopnosti alebo náprava problému v správaní. Možno si predstaviť aký mätúci, hrozivý a nekontrolovateľný sa niekedy môže javiť bežný svet jednotlivcom s ťažkým postihnutím. Môžu byť ponechaní v prostredí, ktoré je z ich pohľadu nepodnetné alebo preplnené podnetmi, z ktorých si následne nedokážu vybrať alebo ich primerane spracovať. Jednou z ich základných potrieb je potreba stimulácie, tak ako u všetkých ostatných ľudí, ale ich postihnutie im bráni vo vyjadrovaní a napĺňaní týchto potrieb adekvátnym spôsobom. Niekedy opatrovateľ alebo terapeut môže byť bez nápadov, hlavne v oblasti voľného času. Zatiaľ čo koncept normalizácie zdôrazňuje potrebu príležitostí a prístupu k spektru kvalitných rekreačných zariadení, ktoré sú bežnou súčasťou životného štýlu ľudí, žiadne takéto zariadenia neboli dostupné pre túto cieľovú skupinu. Preto bol Snoezelen vyvinutý výslovne na naplnenie týchto špecifických potrieb.
Prečítajte si tiež: Ako trávia postihnutí voľný čas
Prostredie ponúka spektrum zmyslových podnetov, ktoré sú neobyčajné, príjemné a umožňujú jednotlivcovi vybrať si. Slovo Snoezelen je zložené z dvoch holandských slov, čuchať a driemať. Snaží sa prebudiť pocity a emócie. Začína sa od poznania, že vo vývinových obdobiach jednotlivci s ťažkým postihnutím prichádzajú do interakcie s prostredím pomocou zmyslov a motoriky (Cunnigham, et. al, 1989). Snoezelen sa zameriava na vytvorenie spektra rôznych prostredí, zahŕňajúcich hlavné senzorické a motorické modality, umožňujúce stimuláciu tak, aby bola primeraná a prístupná pre používateľa. Taktiež sa dajú ovládať aj jednotlivcom s ťažkým postihnutím. Prostredie je prezentované vyspelým spôsobom, láka k spontánnemu skúmaniu a pôsobí na celú osobnosť, na zmysly aj emócie.
Už predtým ako bol vo Whittington Hall vybudovaný Snoezelen, personál zabezpečoval pre obyvateľov s ťažkým postihnutím aktivity podobné Snoezelenu. Tento tím tvoril vyškolený ošetrovateľský personál a ,,terapeutickí pracovníci“, všetci so záujmom o prácu s touto skupinou klientov, pričom niektorí boli prijatí práve na tento účel. Činnosti zahŕňali relaxáciu, aromaterapiu, zmyslovú stimuláciu, hru v ,,hlučnej miestnosti“ a prácu na veľkej nafukovačke. Všetky tieto činnosti sa ukázali ako obľúbené a personál kládol dôraz na budovanie vzťahov a zdieľanie zážitkov. Taktiež cítili, že je základným právom obyvateľov zúčastňovať sa činností čisto z vlastného záujmu, nie s terapeutickým zámerom. Prístup tímu pomohol zistiť individuálne potreby každého jednotlivca a umožnil mu získať čo najviac z relaxačných, zmyslových a hrových aktivít. Pred tým ako bolo centrum otvorené sa tím zúčastnil interného školenia o technikách senzorickej integrácie, stimulácie a facilitácie zlepšujúcej komunikáciu s obyvateľmi. Dialo sa to formou zážitkových workshopov, kde sa kládol dôraz na participáciu a zdieľanie nápadov. Stavalo sa na schopnostiach, ktoré si už členovia tímu osvojili. Boli vedení odborníkmi z oblasti logopédie, fyzioterapie, ergoterapie a psychológie. Cieľom bolo vybaviť tím škálou schopností, ktoré by mohli využiť kreatívnym spôsobom, umožňujúc obyvateľom získať maximálne potešenie zo Snoezelenu. Veľa cvičení bolo zameraných na oznamovanie emócií prostredníctvom dotyku a zažívanie okolitého prostredia a interakcie z pozície človeka so zmyslovým postihnutím. Splnomocňujúci prístup je v koncepcii Snoezelen kľúčový a môže byť definovaný ako ,,citlivý, starostlivý, nedirektívny prístup, v ktorom sa vytvorí atmosféra bezpečia a istoty a podnieti sa možnosť voľby“ (Haggar). Očakáva sa, že sprievodca bude s klientom zdieľať spoločné pozitívne zážitky. Bola vybudovaná stratégia zdôrazňujúca využitie Snoezelenu ako formy voľného času. Zatiaľ čo bolo uznané, že v centre môžu byť napĺňané terapeutické a pedagogické ciele Snoezelenu, personál, ktorý chcel využívať Snoezelen týmto spôsobom, bol požiadaný, aby dodržiaval princípy Snoezelenu a voľnočasové využitie bolo prioritné.
Je to veľká, farebná, mäkká miestnosť so širokým spektrom tvarov a výplní.
3.
s najzávažnejším postihnutím.
Prečítajte si tiež: Peňažné príspevky pre ľudí s epilepsiou
Táto veľká miestnosť je určená na relaxáciu. Centrum sa využíva rozmanitým spôsobom. Na pravidelné jednotky je rozpísaný rozvrh, kde skupiny obyvateľov chodia, skúmajú a relaxujú v rámci zariadenia. Možné sú aj individuálne jednotky, kde kontakt 1:1 umožňuje personálu citlivejším spôsobom reagovať a naplniť potreby klienta. Centrum je prístupné aj externým klientom ako sú napríklad rodičia s deťmi s postihnutím. HUTCHINSON, R; HAGGAR, L.: 1991. The Whittington Hall Snoezelen project.
júna 2012 začalo Združenie na pomoc ľuďom s mentálnym postihnutím v SR realizovať projekt "Svoje práva chcem poznať, obhajovať a presadzovať". Projekt podporila Nadácia Tatrabanky. Potrvá do 30. Zámerom projektu je presadzovanie, podpora a ochrana práv ľudí s mentálnym postihnutím. Aktivity projektu sú zamerané na vzdelávanie a prípravu tejto skupiny osôb tak, aby svoje práva poznali, vedeli obhajovať a poznali aj spôsoby a metódy, ako ich uplatňovať v praxi. Obsah projektu je koncipovaný predovšetkým v súlade s Článkom 12 Rovnosť pred zákonom Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím. Obsahy kurzov budú zamerané na sprostredkovanie potrebných informácií o ľudských právach, legislatívnych dokumentoch (napr. Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím), ale aj na simuláciu praktických situácií, s ktorými sa ľudia s mentálnym postihnutím môžu stretnúť. V neposlednom rade tu budú aj potrebné informácie o inštitúciách, ktorých úlohou je chrániť ľudské práva a dohliadať na ich dodržiavanie. Ďalšou časťou tejto aktivity je vytvorenie poradenského manuálu. Bude určený odborníkom, ktorí poskytujú špecializované sociálne a sociálno-právne poradenstvo pre ľudí s mentálnym postihnutím. V rámci tejto aktivity zrealizujeme vzdelávanie pre 30 ľudí s mentálnym postihnutím (3 skupiny po 10 ľudí) z Bratislavského kraja. Ľudia s mentálnym postihnutím sú jednou z najviac ohrozených skupín v dodržiavaní ich ľudských práv. Momentálne neexistuje systémová podpora vzdelávania v dostupnej a zrozumiteľnej forme. Absolvovaním vzdelávania v dostupnej forme získajú potrebnú podporu a nové vedomosti a zručnosti z oblasti ľudských práv. Rodičia často nepoznajú relevantnú legislatívu v oblasti ľudských práv ľudí s mentálnym postihnutím, ale najmä nepoznajú nástroje, ktoré pomáhajú jej implementácii. Vďaka projektu Svoje práva chcem poznať, obhajovať a presadzovať sa nám podarilo vypracovať manuál pre odborníkov v oblasti poradenstva pre ľudí s mentálnym postihnutím, ktorý sme nazvali Poradenské minimum.
Ľudí často trápia rany osudu, choroby a postihnutia ich samotných alebo ich blízkych. Veľmi často sa na ne sťažujú a pýtajú sa: „Prečo práve mňa toto muselo postihnúť?!“ „Aká v tom je spravodlivosť?“ Pýtajú sa na riešenie svojho problému. Hľadajú cesty, ktoré by ich dostali von z tohto ich bolestivého stavu. Pýtajú si pomoc, pretože sami si nevedia poradiť. V spoločnosti sa veľa hovorí o ľudských právach, ktoré máme všetci rovnaké. Realita je však často iná, bolestnejšia. Mnoho ľudí na Slovensku žije v predstave, že o všetkých ľudí s mentálnym postihnutím je dostatočne postarané a majú všetko, čo potrebujú, avšak v tomto prípade ide o omyl. Ľudia s mentálnym postihnutím nemajú ani zďaleka porovnateľné šance vzdelávať sa, získať zamestnanie, zmysluplne tráviť svoj voľný čas ako majoritná spoločnosť. S ich aktívnym zapojením na živote sa v súčasných podmienkach Slovenska neráta.
Mentálne postihnutie, predtým známe ako mentálna retardácia, predstavuje komplexný stav, ktorý ovplyvňuje kognitívne funkcie a adaptívne správanie jedinca. Tento článok sa zameriava na problematiku mentálneho postihnutia, s dôrazom na jeho ľahšie stupne, a skúma možnosti záujmovej činnosti vo voľnom čase ako prostriedku na podporu rozvoja a integrácie osôb s týmto postihnutím.
Ľahší stupeň mentálnej retardácie, dnes označovaný ako ľahké mentálne postihnutie, sa prejavuje oslabenou schopnosťou narábať s abstraktnými pojmami a zníženou chápavosťou. Osoby s ľahkým mentálnym postihnutím môžu mať ťažkosti s úsudkom a sú ľahko ovplyvniteľné. Tento stupeň postihnutia sa niekedy delí na ľahkú, stredne ťažkú a ťažkú debilitu.
V minulosti sa osoby s miernou slabomyseľnosťou (debilitou) vzdelávali a vychovávali v osobitných školách, kde sa výchova zameriavala na vyučenie jednoduchému povolaniu. V bežných, automatizovaných činnostiach sa debilita nemusí prejaviť, a postihnutý žiak môže byť vďaka svojej usilovnosti úspešný aj v základnej škole. Avšak v neobvyklých alebo komplikovaných situáciách, ktoré vyžadujú rýchle a správne rozhodovanie, môže osoba s debilitou zlyhať. Oneskorenie intelektu je viditeľné už v ranom detstve, kedy sa dieťa posadí, chodí, hovorí a dodržiava telesnú čistotu neskôr ako jeho rovesníci.
Stredný stupeň slabomyseľnosti, imbecilita, predstavuje vážnejší stav, kedy je vzdelávanie aj v osobitných školách náročnejšie. Osoby s imbecilitou môžu byť nestále, nespoločenské, útočné a majú málo spoločenských zábran. Intelektové schopnosti sú výrazne znížené a slovné prejavy sú ochudobnené o abstraktné aj bežné konkrétne pojmy. Časté sú aj poruchy výslovnosti, ktoré môžu pretrvávať až do dospelosti. Reč a chôdza sa oneskorujú o 3-4 roky, čo robí poruchu zjavnejšou už od malička.
Idiotia predstavuje najťažší stupeň mentálneho postihnutia. Chôdza a reč sa u postihnutých prejavujú okolo 6. roku života, prípadne aj neskôr, pričom reč (obsahujúca len niekoľko slov) často nie je dostatočne artikulovaná.
Záujmová činnosť vo voľnom čase môže zohrávať kľúčovú úlohu pri rozvoji a integrácii osôb s mentálnym postihnutím. Aktivity, ktoré sú prispôsobené individuálnym schopnostiam a záujmom, môžu podporovať:
Je dôležité, aby záujmová činnosť bola prispôsobená individuálnym potrebám a schopnostiam jednotlivca.
tags: #postihnutí #ľudia #voľný #čas #aktivity