
Článok sa zaoberá problematikou určenia výživného a zverenia dieťaťa do výchovy rodičov, pričom zohľadňuje aktuálnu právnu úpravu a súdnu prax na Slovensku. Cieľom je poskytnúť komplexný prehľad o podmienkach, formách starostlivosti a faktoroch, ktoré súd zvažuje pri rozhodovaní v týchto veciach.
Po rozchode rodičov je nevyhnutné upraviť práva a povinnosti k ich maloletým deťom. Ak sú rodičia schopní komunikovať a spolupracovať, môžu sa dohodnúť na rodičovskej dohode bez potreby zásahu súdu. Ak však dohoda nie je možná alebo vznikajú konflikty, je potrebné obrátiť sa na súd.
Zákon o rodine uprednostňuje rodičovskú dohodu, ktorá umožňuje rodičom vyrokovať si podmienky starostlivosti o dieťa. Dohoda nemusí byť schválená súdom, ak ju obaja rodičia dodržiavajú. V prípade porušenia dohody však nie je možné vymáhať jej dodržiavanie exekúciou, pokiaľ nie je súdom schválená.
Súdne určenie je potrebné, ak sa rodičia nedohodnú a jeden z nich podá návrh na súd. Súd rozhodne na základe dokazovania, pričom zohľadňuje záujem maloletého dieťaťa. Aj počas súdneho konania môžu rodičia uzavrieť rodičovskú dohodu a predísť tak ďalším nákladom a stresu.
Rodičovská dohoda alebo rozhodnutie súdu by mali upravovať tieto štyri základné aspekty:
Prečítajte si tiež: Ako požiadať o invalidný dôchodok
Okrem týchto základných aspektov môžu byť v dohode alebo rozhodnutí upravené aj ďalšie špecifické otázky, ako napríklad úprava styku dieťaťa s blízkymi osobami.
Súd môže zveriť dieťa do jednej z troch foriem osobnej starostlivosti:
Všetky tri formy osobnej starostlivosti sú rovnocenné a rozhodujúcim kritériom je záujem dieťaťa.
Spoločná starostlivosť oboch rodičov je formou starostlivosti o dieťa, kde spôsob rozhodovania rodičov o starostlivosti o dieťa zostáva rovnaký ako v období pred rozvodom manželstva, ide teda o zachovanie takého režimu starostlivosti, ktorí rodičia realizujú už v čase pred rozvodom (rozchodom) alebo počas súdneho konania a majú záujem na pokračovaní takejto starostlivosti. Ukotvenie spoločnej osobnej starostlivosti rodičov o dieťa je prejavom prirodzeného výkonu rodičovských práv oboma rodičmi. V zmysle zákona o rodine sa výkon rodičovských práv má vykonávať v súlade s najlepším záujmom maloletého dieťaťa a tejto požiadavke musí byť podriadené rozhodovanie súdu o forme osobnej starostlivosti.
Podstatou striedavej starostlivosti je, že sa striedajú obdobia, kedy je dieťa zverené do osobnej starostlivosti jedného z rodičov a obdobia, kedy je dieťa zverené do osobnej starostlivosti druhého rodiča. Doba zverenia do osobnej starostlivosti u oboch rodičov je presne určená a nemusí mať u oboch rodičov rovnaké trvanie. Keďže zákon dobu zverenia nezakotvuje, je určená rozhodnutím súdu resp. dohodou rodičov.
Prečítajte si tiež: Podmienky pre minimálny dôchodok
Pri striedavej starostlivosti je dôležité zohľadniť vek dieťaťa, jeho potreby a väzby na oboch rodičov. Súd prihliada na schopnosť rodičov komunikovať a spolupracovať, ako aj na ich schopnosť zabezpečiť dieťaťu stabilné a harmonické prostredie.
Zverenie dieťaťa do striedavej výchovy rodičov nesmie byť ústupkom ich vzájomnej rivalite, ale vyjadrením kvalitného a pozitívneho vzťahu rodičov k dieťaťu; to predpokladá toleranciu, vyspelosť a dobrú vôľu všetkých zúčastnených. Rozhodnutie o striedavej výchove maloletého dieťaťa by malo vychádzať z ich spoločnej vôle a dohody, schopnosti spolu komunikovať a spolupracovať a nezapájať dieťa do svojich vzájomných problémov.
Ak je nesúhlas rodiča so striedavou starostlivosťou len obštrukčný, ničím neodôvodnený, resp. ak je vybudovaný na dôvodoch, ktoré nie sú spôsobilé intenzívnym spôsobom negatívne zasahovať do záujmu dieťaťa, súd by nemal na tento nesúhlas prihliadať.
Obaja rodičia sú povinní prispievať na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Pri určení výšky výživného súd zohľadňuje odôvodnené potreby dieťaťa, ako aj schopnosti a možnosti povinného rodiča.
Pri určovaní výšky výživného súd vychádza z týchto faktorov:
Prečítajte si tiež: Podmienky pre vyplácanie starobného dôchodku
Výživné pre maloleté deti možno určiť za dobu najviac troch rokov späť od začatia súdneho konania. Práva na jednotlivé opakujúce sa plnenie výživného sa premlčujú v trojročnej premlčacej dobe.
Ak súd schváli dohodu rodičov o výživnom pre maloleté dieťa, nemožno túto dohodu účinne meniť inak než rozhodnutím súdu, t. j. rozsudkom, ktorým súd určí novú výšku výživného alebo rozsudkom, ktorým súd schváli novú dohodu o výške výživného.
Ak súd zverí dieťa do výlučnej osobnej starostlivosti jedného z rodičov, tento rodič má právo a povinnosť poskytovať dieťaťu každodennú osobnú starostlivosť. Druhý rodič má spravidla právo sa s dieťaťom v dohodnutých alebo súdom určených časoch stretávať.
Zverenie dieťaťa do výlučnej osobnej starostlivosti neznamená, že rodič, ktorému bolo dieťa zverené, môže rozhodovať sám absolútne o všetkom, ani to, že druhý rodič nemá právo rozhodnúť o ničom. Rodičovské práva a povinnosti zostávajú obidvom rodičom zachované aj po rozhodnutí súdu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností.
Zákon rozlišuje dve kategórie záležitostí týkajúcich sa dieťaťa, o ktorých rodičia rozhodujú:
Aj keď je dieťa zverené do výlučnej osobnej starostlivosti rodiča, druhý rodič má stále právo dieťa tiež zastupovať a spravovať aj jeho majetok. O tom, že je rodič vylúčený zo zastupovania, či správy majetku, alebo celkovo rodičovských práv a povinností môže rozhodnúť len súd.
Súd v konaniach týkajúcich sa maloletých detí musí zo zákona zisťovať tzv. skutočný stav veci a tiež záujem maloletého dieťaťa. Záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú.
Súd je povinný v zmysle Dohovoru o právach dieťaťa a Zákona o rodine zisťovať názory dieťaťa a brať ich do úvahy pri rozhodovaní.
Ak je dieťa v starostlivosti jedného z rodičov ohrozené, alebo ak druhý rodič bráni v styku s dieťaťom, môže sa súd domáhať ochrany prostredníctvom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
Úprava obsiahnutá v rozsudku o úprave práv a povinností k maloletému dieťaťu stratí účinnosť právoplatnosťou výrokov týkajúcich sa výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode. Zánik účinnosti tejto úpravy nemožno viazať na právoplatnosť výroku o rozvode manželstva, keďže výrok o rozvode manželstva a výrok o úprave výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode majú samostatný skutkový základ, v opravnom konaní sa preskúmavajú samostatne, takže nemožno vyvodiť, že by museli nadobudnúť právoplatnosť súčasne.
Objektívnym explicitne stanoveným zákonným kritériom pre rozhodnutie vo veci maloletého je „záujem maloletého dieťaťa“, čo korešponduje s podstatou a účelom základného práva maloletého dieťaťa na rodičovskú výchovu a starostlivosť a tomuto právu zodpovedajúcemu základnému právu obidvoch rodičov na starostlivosť a výchovu o svoje dieťa. Súd musí tento vyhodnocovať a zdôvodniť nielen mechanicky a formálne, ale s ohľadom na okolnosti spočívajúce v danosti prípadne v absencii nielen „technických“ podmienok na výchovu, starostlivosť a všestranný vývoj maloletého (bytové predpoklady, dochádzka do školy alebo na voľnočasové aktivity, lekárska starostlivosť a pod.), ale aj vzhľadom na emocionálne väzby maloletého ku každému z rodičov, tobôž ak o kvalite týchto väzieb vypovedá nestranné znalecké posúdenie.