Nárok na sprevádzanie osoby s ťažkým zdravotným postihnutím (ZŤP) k lekárovi: Podrobný sprievodca

Pracovné právo na Slovensku upravuje inštitút prekážok v práci, ktoré predstavujú dočasnú nemožnosť zamestnanca plniť si svoje povinnosti vyplývajúce z pracovného pomeru. Medzi tieto prekážky patrí aj návšteva lekára, či už z dôvodu vlastného vyšetrenia alebo ošetrenia, alebo sprevádzania rodinného príslušníka. Tento článok sa zameriava na práva a povinnosti zamestnancov a zamestnávateľov v súvislosti s uznávaním priepustiek k lekárovi, s dôrazom na situáciu osôb so zdravotným postihnutím (ZŤP) a sprevádzanie rodinných príslušníkov do zdravotníckeho zariadenia. Cieľom je poskytnúť komplexný pohľad na túto problematiku, vrátane konkrétnych príkladov a rád.

Dôležité osobné prekážky v práci: Vyšetrenie a ošetrenie v zdravotníckom zariadení

Zákonník práce (zákon č. 311/2001 Z. z.) zaraďuje vyšetrenie alebo ošetrenie zamestnanca v zdravotníckom zariadení medzi dôležité osobné prekážky v práci v § 141 ods. 2 písm. a). To znamená, že zamestnanec má právo na pracovné voľno, ak potrebuje navštíviť lekára.

Čo sa považuje za zdravotnícke zariadenie?

Zdravotnícke zariadenie definuje § 7 zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti ako prevádzkový útvar zriadený na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a služieb súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti. Patria sem napríklad nemocnice, polikliniky, ambulancie lekárov, ale aj lekárne.

Nárok na pracovné voľno a náhradu mzdy

Zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno na nevyhnutne potrebný čas, ak vyšetrenie alebo ošetrenie nebolo možné vykonať mimo pracovného času. To znamená, že ak zamestnanec môže ísť k lekárovi po práci alebo počas voľného dňa, nemôže si uplatniť nárok na platené voľno.

Podľa § 141 ods. 2 písm. a) Zákonníka práce má zamestnanec nárok na pracovné voľno s náhradou mzdy na čas nevyhnutne potrebný na vyšetrenie alebo ošetrenie v zdravotníckom zariadení. Tento nárok je obmedzený na maximálne 7 dní v kalendárnom roku. Ak má zamestnanec prekážku v práci z dôvodu vyšetrenia v zdravotníckom zariadení v trvaní 1 hodiny, zamestnávateľ z celkového nároku platenej prekážky v práci odpočíta 1 hodinu. Napríklad, ak má zamestnanec 40-hodinový týždenný pracovný čas, ročný limit platenej náhrady je v prepočte 56 hodín.

Prečítajte si tiež: Predčasný starobný dôchodok – info

Sprevádzanie rodinného príslušníka

Okrem vlastného vyšetrenia má zamestnanec nárok aj na pracovné voľno, ak potrebuje sprevádzať rodinného príslušníka do zdravotníckeho zariadenia. Podmienky sú podobné ako pri vlastnom vyšetrení - sprevádzanie musí byť nevyhnutné a nemalo by byť možné ho vykonať mimo pracovného času. Aj v tomto prípade platí obmedzenie na 7 dní v kalendárnom roku s náhradou mzdy.

Za rodinného príslušníka sa považuje manžel, vlastné dieťa, dieťa zverené do náhradnej starostlivosti, rodič, súrodenec, manžel súrodenca, rodič manžela, súrodenec manžela, prarodič zamestnanca alebo jeho manžela, vnuk zamestnanca a iná osoba, ktorá žije so zamestnancom v spoločnej domácnosti (§ 40 ods. 5 Zákonníka práce).

Sprevádzanie ZŤP

V prípade sprevádzania osoby s ťažkým zdravotným postihnutím (ZŤP) je dôležité, aby sprevádzajúca osoba spĺňala definíciu rodinného príslušníka podľa Zákonníka práce. Ak sprevádzate svojho strýka, ktorý je ZŤP a imobilný, ale nežijete s ním v jednej domácnosti, nemáte nárok na platené pracovné voľno. V takomto prípade sa môžete so zamestnávateľom dohodnúť na čerpaní neplateného voľna alebo na úprave pracovného času.

Rozsah pracovného voľna

Zamestnanec má nárok na pracovné voľno s náhradou mzdy na nevyhnutne potrebný čas, najviac na sedem dní v kalendárnom roku. Ak má zamestnanec 40-hodinový týždenný pracovný čas, ročný limit platenej náhrady je v prepočte 56 hodín. Ak má zamestnanec prekážku v práci z dôvodu vyšetrenia v zdravotníckom zariadení v trvaní 1 hodiny, zamestnávateľ z celkového nároku platenej prekážky v práci odpočíta 1 hodinu.

Zamestnávateľ si môže v kolektívnej zmluve dohodnúť vyšší nárok na platenú prekážku, ako je zákonom stanovené.

Prečítajte si tiež: Podmienky pre podporu v nezamestnanosti a invalidný dôchodok

Špecifické situácie a otázky

Zamestnanec s individuálnym rozvrhom pracovného času

Ak má zamestnanec individuálny rozvrh pracovného času, napríklad pracuje len 3 dni v týždni, rozsah pracovného voľna sa prepočítava. Za jeden deň sa považuje čas zodpovedajúci priemernej dĺžke pracovného času pripadajúceho na jeden deň, ktorý vyplýva z ustanoveného týždenného pracovného času zamestnanca, pričom sa zamestnanec posudzuje, akoby pracoval päť dní v týždni (§ 141 ods. 5 ZP).

Napríklad, ak zamestnanec pracuje 18,75 hodiny týždenne, pracovnými dňami sú 3 dni v týždni po 6,25 hodiny, zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno na vyšetrenie v zdravotníckom zariadení v rozsahu vypočítanom podľa vyššie uvedeného vzorca.

Kúpeľná liečba

Na to, aby sa kúpeľná liečba považovala za prekážku v práci, musela by pozostávať z vyšetrení, ošetrení a úkonov s nimi súvisiacich, ktoré by zamestnanec absolvoval v priebehu všetkých pracovných dní a počas celého pracovného času. Keďže za vyšetrenie alebo ošetrenie nie je možné považovať ostatné aktivity vykonané počas liečebného pobytu, napr.

Alternatívna medicína a fyzioterapia

Návšteva zariadenia alternatívnej medicíny alebo fyzioterapie sa nemusí automaticky považovať za prekážku v práci. Záleží na tom, či ide o zdravotnícke zariadenie v zmysle zákona a či úkony vykonáva lekár. Ak zamestnanec navštívil neštátne zariadenie zamerané na fyzioterapiu, kde úkony nevykonáva lekár a potvrdenie vystavuje fyzioterapeut/masér, zamestnávateľ nemusí uznať túto návštevu ako ošetrenie v zdravotníckom zariadení.

Povinnosti zamestnanca

Zamestnanec je povinný včas požiadať zamestnávateľa o poskytnutie pracovného voľna, ak je mu prekážka v práci vopred známa. Ak to nie je možné, musí zamestnávateľa upovedomiť o prekážke a jej predpokladanom trvaní bez zbytočného odkladu. Prekážku v práci a jej trvanie je zamestnanec povinný zamestnávateľovi preukázať. Príslušné zariadenie je povinné potvrdiť mu doklad o existencii prekážky v práci a o jej trvaní (§ 144 ZP).

Prečítajte si tiež: Výpočet dávky v nezamestnanosti

Špecifické ustanovenia pre osoby so zdravotným postihnutím (ZŤP)

Zákonník práce neobsahuje špeciálne ustanovenia, ktoré by sa týkali výlučne osôb so zdravotným postihnutím v súvislosti s návštevou lekára. To znamená, že aj pre zamestnancov s ZŤP platia rovnaké pravidlá ako pre ostatných zamestnancov.

Čo robiť, ak zamestnávateľ neuznáva nárok na sprevádzanie?

Ak zamestnávateľ neuznáva nárok zamestnanca na sprevádzanie rodinného príslušníka, aj keď sú splnené všetky podmienky, zamestnanec by mal:

• Oznámiť prekážku v práci: V zmysle ust. § 144 ZP je zamestnanec povinný oznámiť prekážku v práci.
• Predložiť doklad o vyšetrení: Je potrebné predložiť doklad o vykonanom vyšetrení a čase jeho vykonania.
• Kontaktovať Národný inšpektorát práce: Ak zamestnávateľ nepresvedčí, odporúča sa kontaktovať príslušný Národný inšpektorát práce.

Príklady z praxe

• Sprevádzanie matky, ktorá nežije v spoločnej domácnosti: Ak sprevádzate matku, ktorá s vami nežije v jednej domácnosti, ale sama nevie ísť k lekárovi kvôli cestovaniu, zamestnávateľ je povinný uznať OČR (ošetrovanie člena rodiny) na tento deň, ak je sprevádzanie nevyhnutné a vyšetrenie nebolo možné vykonať mimo pracovného času.
• Sprevádzanie manželky na lekárske kontroly: Ak manželka chodí na pravidelné lekárske kontroly a manžel by si rád uplatnil možnosť doprovodu, zamestnávateľ je povinný poskytnúť pracovné voľno, ak bolo sprevádzanie nevyhnutné a tento úkon nebolo možné vykonať mimo pracovného času.
• Účasť na pohrebe rodinného príslušníka: V prípade úmrtia a pohrebu blízkej osoby má zamestnanec nárok na pracovné voľno s náhradou mzdy na jeden deň na účasť na pohrebe a na ďalší deň, ak obstaráva pohreb.
• Sprevádzanie zdravotne postihnutého dieťaťa do zariadenia sociálnej starostlivosti alebo špeciálnej školy: Zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi platené voľno aj na sprevádzanie zdravotne postihnutého dieťaťa do zariadenia sociálnej starostlivosti alebo špeciálnej školy najviac na desať dní v kalendárnom roku.

Časté otázky a omyly

• Môže zamestnávateľ vyžadovať informáciu o diagnóze? Nie, zamestnávateľ nemá právo vyžadovať informácie o diagnóze zamestnanca. Zamestnávateľ musí uznať platené voľno na lekárske vyšetrenie/ošetrenie v rozsahu „nevyhnutne potrebného času“, a to aj vrátane primeranej cesty tam aj späť. Ak sa vyšetrenie skončí skôr a je reálne vrátiť sa do práce, zamestnávateľ môže žiadať, aby zamestnanec odpracoval zvyšok smeny.
• Môže ísť s dieťaťom k lekárovi starý rodič? Áno, spravidla stačí písomné poverenie zákonného zástupcu.
• Má samoživiteľ nárok na viac dní priepustiek na doprovod? Nie, zákon neposkytuje vyšší limit pre samoživiteľov. Viac dní je možné len ak to dá zamestnávateľ (vnútorný predpis, kolektívna zmluva, prípadne neplatené voľno).

Ako rátať pracovné voľno s náhradou mzdy pri lekárskom ošetrení?

Ak ide zamestnanec napríklad na 1 hodinu k zubárovi, ráta sa mu 1x z celkového počtu 7 dní v roku, na ktoré má nárok podľa Zákonníka práce? Ustanovenie § 141 ods. 5 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce upravuje, čo sa považuje za jeden deň na určenie celkového nároku zamestnanca za kalendárny rok na vyšetrenie a ošetrenie zamestnanca v zdravotníckom zariadení a na sprevádzanie rodinného príslušníka do zdravotníckeho zariadenia na vyšetrenie alebo ošetrenie.

Ak má zamestnanec prekážku v práci z dôvodu vyšetrenia v zdravotníckom zariadení v trvaní 1 hodiny, zamestnávateľ z celkového nároku platenej prekážky v práci odpočíta 1 hodinu. Napríklad, zamestnanec má 40 hodinový týždenný pracovný čas. Ročný limit platenej náhrady v počte 7 dní je v prepočte na hodiny v rozsahu 56 hodín.

tags: #nárok #na #sprevádzanie #ZŤP #k #lekárovi