Profil pracovnej činnosti sociálneho pedagóga

Sociálny pedagóg je odborný zamestnanec, ktorý sa zameriava na prevenciu a riešenie rizikového správania detí a žiakov, ako aj na predchádzanie a elimináciu sociálno-patologických javov. Poskytuje poradenstvo a intervenciu pre deti a žiakov, ktorí majú sklony k rizikovému správaniu alebo sú ohrození sociálno-patologickými javmi, a tiež pre tých, ktorí pochádzajú zo sociálne znevýhodneného prostredia. Konzultuje a radí zákonným zástupcom, pedagógom a odborným zamestnancom. Venuje sa diagnostike sociálnych vzťahov a prostredia, vzdelávaniu a ďalším aktivitám v oblasti sociálnej a výchovnej práce.

Úvod do problematiky

V súčasnosti môžeme konštatovať, že je veľký nárast pribúdajúcich vedeckých poznatkov o človeku ako o rozumnom indivíduu na úrovni ľudskej populácie, až po rôznu problematiku. Ak má pracovník kvalitne a efektívne vykonávať akúkoľvek ľudskú činnosť, musí sa preukázať žiaducimi predpokladmi, ktorých dôležitosť stúpa podľa náročnosti a spoločenského významu danej profesie. V každom povolaní potrebuje človek disponovať vlastnosťami, ktoré umožňujú optimálne spĺňať jeho požiadavky. Isté požiadavky sú spoločné všetkým povolaniam - odborné predpoklady, pracovné vlastnosti a pod. Následne isté profesie kladú dôraz na určité psychologické osobitosti v požiadavkách na osobnosť daného zamestnanca.

Sociálneho pedagóga iste môžeme zaradiť do komplexu pomáhajúcich profesií. Vďaka svojim základným znalostiam, zručnostiam a kompetenciám je schopný pracovať so skupinami bežnej populácie i so skupinami sociálne marginálnymi, znevýhodnenými a ohrozenými. Považujeme za nutné profesiu sociálneho pedagóga sem začleniť, pritom ho taktiež emancipovať od ostatných profesií. Pre rozvoj odboru a skvalitňovanie činností sociálnych pedagógov je nevyhnutné túto profesiu voči ostatným vyprofilovať a ukázať jasný smer jej ďalšieho vývoja.

Definícia a charakteristika sociálneho pedagóga

Sociálny pedagóg vychádza z pojmu „sociálny“ a „pedagóg“. Sociálny má viacero významov. V slovníku cudzích slov pre školu a prax sa definuje ako: „1. spoločenský, zodpovedajúci potrebám, záujmom, požiadavkám spoločnosti; 2. vzťahujúci sa na hmotné zabezpečenie členov spoločnosti; usporiadanie spoločenských vzťahov a pod“ (Šalingová-Ivanová, 1988, s. 458). Ak zhrnieme definíciu môžeme pojem „sociálny“ chápať, ako zameraný na prácu s ľuďmi. Slovo „pedagóg“ má grécky pôvod a znamená to vychovávateľ, učiteľ.

Charakteristika profesie sociálneho pedagóga u nás stále nie je jednoznačne vymedzená, stretávame sa len s jeho modelom. „Cez všetky úsilia nie je odbor sociálneho pedagóga dosiaľ zaradený do katalógu prác alebo zamestnania. Najčastejšie sa v praxi stretávame s tradičným označením vychovávateľ, ktorý však v niektorých prípadoch nie je najpresnejší“ (Kraus, 2008, s. 57).

Prečítajte si tiež: Všetko o 7. platovej triede pre sociálnych pracovníkov

Sociálny pedagóg sa historicky zameriaval i v súčasnosti zameriava najmä na deti, mládež a dospelých. Táto skutočnosť sa premieta aj pri pôsobení sociálneho pedagóga, kde je jeho činnosť pomáhajúca a to preventívna, výchovná, vzdelávacia, prevýchovná, intervenčná, poradenská (Dirgová, 2010). Pozitívne možno hodnotiť prijatie zákona o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch z 24. júna 2009, kde sa v § 24 k ďalším zložkám systému výchovného poradenstva a prevencie zaradil aj sociálny pedagóg, ktorého chápe ako pedagogického zamestnanca, ktorý vykonáva pedagogickú činnosť, teda činnosť súbor pracovných činností vykonávaných priamou výchovno-vzdelávacou činnosťou a ostatnými činnosťami s ňou súvisiacimi, ktoré zamestnávateľ ustanoví v pracovnom poriadku. Priamou výchovno-vzdelávacou činnosťou podľa zákona č.

Sociálny pedagóg podľa už spomínaného zákona vykonáva odborné činnosti v rámci prevencie, intervencie a poskytovania poradenstva najmä pre deti a žiakov ohrozených sociálno-patologickými javmi, zo sociálne znevýhodneného prostredia, drogovo závislých alebo inak znevýhodnených detí a žiakov, ich zákonných zástupcov a pedagogických zamestnancov škôl a školských zariadení. Práca s deťmi, zvlášť s tými, ktoré majú neurologické poruchy, vyžaduje špecifické znalosti, vedomosti a kvalifikovaný pohľad na danú problematiku (Hudáková, 2011, s. 149). Sociálny pedagóg plní úlohy sociálnej výchovy, podpory prosociálneho, etického správania, sociálnopedagogickej diagnostiky prostredia a vzťahov, sociálnopedagogického poradenstva, prevencie sociálnopatologických javov a reedukácie správania.

Funkcie sociálneho pedagóga

Model profesie „sociálny pedagóg“ je zložitý a rôznorodý. Jeho práca súvisí s profesiou učiteľa, psychológa, psychoterapeuta. Hlavnú funkciu sociálneho pedagóga možno charakterizovať v dvoch oblastiach činnosti: činnosť integračná a činnosť rozvojová.

V rámci integračnej funkcie sa činnosť sociálneho pedagóga zameriava na klientov, ktorí sa nachádzajú v krízových situáciách, v psychickom, sociálnom či psycho-sociálnom ohrození a potrebujú odbornú pomoc a podporu. Pokiaľ ide o funkciu rozvoja, v takomto prípade ide „o zaistenie žiaduceho rozvoja osobnosti v smere správneho či žiaduceho životného štýlu, hodnotného a užitočného naplnenia voľného času. Tento preventívny cieľ sa tyká celej ľudskej populácie, najmä detí a mládeže“ (Kraus, Poláčková, 2001, s. 48).

Autori odborných publikácii poukazujú na funkciu sociálneho pedagóga v praktickej sociálno-výchovnej, vzdelávacej, poradenskej a preventívnej činnosti. Autori, ktorí sa zaoberajú sociálnou pedagogikou, vychádzajú z rôznych hľadísk a spájajú „pôsobenie sociálneho pedagóga s rozličnými činnosťami a problematikami, napr. s prevenciou kriminality, s rómskymi rodinami, syndrómom CAN, s prevenciou drogových závislostí, s pomocou deťom z detských domovov pri štarte do života, v škole s agresívnymi deťmi, s koordinátorom prevencie na základných školách, s prevenciou sociálno-patologických javov v škole, s integráciou osôb so zdravotným postihnutý atď.“ (Bakošová, 2008, s. 76).

Prečítajte si tiež: Práca sociálneho terapeuta v DSS

Kompetencie sociálneho pedagóga

Pokúsime sa teda o vymedzenie profesie sociálneho pedagóga, ktorého charakterizuje P. Vo všeobecnosti povedané, ide o profesionálneho pracovníka, ktorý riadi a organizuje na profesionálnej úrovni výchovný proces a pôsobí na iné deti, mládež i dospelých v smere žiaducich optimálnych osobnostných cieľov ich rozvoja. Bakošová (2008) predkladá túto charakteristiku sociálne orientovaného pedagóga: „Sociálny pedagóg je odborník, ktorý je teoreticky i prakticky pripravený formou vysokoškolského štúdia - magisterského štúdia v odbore pedagogika, filozofického, pedagogického či sociálneho zamerania (predtým špecializácie, zameranie sociálna pedagogika) na sociálno-výchovnú činnosť.

Povolanie sociálneho pedagóga je bezpochyby pre fungujúcu spoločnosť veľmi potrebné a významné. Prispieva k tomu i často zmieňovaný problém zmeny rodinnej klímy, kde sa rodičia nedostatočne venujú výchove svojich detí. Bohužiaľ, ale význam a poslanie dané profesii nezodpovedá jej oceneniu. Pojem profesia chápeme ako jadro profesionálnej aktivity, ktorej základ je postavený na predchádzajúcej dlhodobej teoretickej príprave. Profesijné povolanie je založené na kvalifikácii, vedomostiach a zručnostiach profesionálnej autority. Zahŕňa v sebe tiež etický kódex. Sociálna rola vyžaduje komplex vedomostí, schopností a zručností z kultúrnej oblasti - normy, hodnoty, symboly. To všetko patrí k pedagogickej profesii. sociologické - problémy zahrňujúce spoločensko-ekonomické kultúrne a politické podmienky pôsobenia v danej profesii“ (Kraus, 2001, s.

Profesia sociálneho pedagóga sa s týmito kritériami stotožňuje, aj keď pri definovaní vychádzame zo všeobecného modelu prispôsobeného cieľom a funkciám sociálnej pedagogiky, pretože postavenie sociálneho pedagóga v rebríčku profesii stále nie je legislatívne upravené. Priradzuje sa mu rola učiteľa alebo vychovávateľa, ale takéto označenie, samozrejme, nie je výstižné. Pole pôsobenia sociálneho pedagóga je širšie, nevzťahuje sa len na školu. Pri charakteristike činnosti sociálneho pedagóga vychádzame z veľkej palety činností, ktoré vyžadujú neustálu aktivitu a tvorivosť, aj preto, že vychádzajú z neopakovateľných situácií, zo striedania činností a z potreby prítomnosti sociálneho pedagóga v „deji“.

Pracovná činnosť sociálneho pedagóga má súhrnný charakter výchovno-vzdelávacieho pôsobenia voľného času, vytvárania ponúk na hodnotné využívanie voľného času, poradenskej činnosti, diagnostiky, analýzy situácii, reedukácie, resocializácie a terénnej práce. Vekové ohraničenie takmer neexistuje, ide teda o vekové kategórie detí až seniorov. Napriek tomu, že dominantným záujmom sociálnej pedagogiky je práca s deťmi a mládežou, neznamená to, že sociálna pedagogika nemá podiel na službách pre ostatné vekové kategórie. Špecifikom sociálnej pedagogiky, na rozdiel od iných pomáhajúcich profesií je, že sa venuje práce s ľuďmi najrôznejšieho veku, či už ide o deti, mládež, dospelé osoby stredného či vyššieho veku.

Podľa Klímy (1993) sociálna pedagogika sa dominantne zameriava na prácu s deťmi a mladistvými, na prácu s rodinou a s marginálnymi skupinami. Parciálne -teda čiastočne - sa potom sociálna pedagogika venuje práci s dospelými a seniormi. Vzhľadom na demografické zmeny v našej spoločnosti však môžeme predpokladať, že v rámci sociálnej pedagogiky, rovnako tak v rámce iných disciplín, práca s dospelou populáciou bude stále častejšia. Pri komplikovaných a závažných problémoch, ktoré rieši sociálny pedagóg v rôznych sférach sa vyžaduje aj vysoká kvalita a odbornosť sociálneho pedagóga. Spoločnosť preto pre túto profesiu vyžaduje stupne vzdelávania, ktoré musia na seba nadväzovať: vyššie odborné, bakalárske, magisterské, doktorandské vzdelanie. Ponuky vzdelávania cez špecializačné kurzy a atestácie sú nevyhnutné pre jeho ďalšiu profesionalitu. Autor D. komunikatívnosť prejavujúca sa v ľahkosti nadväzovať kontakty, schopnosti viesť rozhovor, vytrvalosti a trpezlivosti v počúvaní, schopnosti presviedčať iných. obratnosť a diskrétnosť, identifikácia s vykonávacou profesiou. (Határ C. et al., In: Woźniak., 2007, s. 139).

Prečítajte si tiež: Čo by ste mali vedieť o sociálnom inžinierstve

Legislatívne ukotvenie a činnosť sociálneho pedagóga v školskom prostredí

Profesia sociálneho pedagóga bola v Slovenskej republike legislatívne ukotvená v zákone č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní. Sociálny pedagóg spadá do kategórie odborných zamestnancov, pričom jeho činnosť je vymedzená v § 24 zákona č. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Podľa tohto zákona sociálny pedagóg "vykonáva odborné činnosti v rámci prevencie, intervencie a poskytovania poradenstva najmä pre deti a žiakov ohrozených sociálno-patologickými javmi, zo sociálne znevýhodneného prostredia, drogovo závislým alebo inak znevýhodneným deťom a žiakom, ich zákonným zástupcom a pedagogickým zamestnancom škôl a školských zariadení". Plní úlohu sociálnej výchovy, podpory prosociálneho a etického správania, sociálno-pedagogickej diagnostiky prostredia a vzťahov, sociálno-pedagogického poradenstva, prevencie sociálno-patologických javov a reedukácie správania. Taktiež vykonáva expertíznu a osvetovú činnosť.

Ťažisko činnosti sociálneho pedagóga sa v teoretickej i metodickej rovine zameriava najmä na marginalizované a sociálne ohrozené skupiny, pri výchove ktorých zlyháva rodina i škola. Vymedzenie činnosti sociálneho pedagóga odráža zameranie činnosti sociálnych pedagógov, ale aj sociálnej pedagogiky ako vedy od jej vzniku do súčasnosti.

Hoci sa sociálny pedagóg v materských školách vyskytuje zriedkavo, jeho prítomnosť a činnosť sú veľmi prínosné.

Medzi hlavné činnosti sociálneho pedagóga v školskom prostredí patrí:

• Sociálno-pedagogická diagnostika: Identifikácia detí s rizikovým správaním alebo pochádzajúcich zo sociálne znevýhodneného prostredia, analýza ich potrieb a problémov.
• Individuálna a skupinová práca s deťmi: Poskytovanie poradenstva a intervencie deťom, ktoré majú problémy v správaní, učení, vzťahoch s rovesníkmi alebo v rodine.
• Spolupráca s rodinou: Podpora rodín v ich výchovnej funkcii, poradenstvo pri riešení problémov s deťmi, sociálno-výchovná práca s dysfunkčnými a sociálne znevýhodnenými rodinami. Sociálno-výchovná práca s rodinou, osobitne s dysfunkčnou a sociálne znevýhodnenou rodinou, patrí k ťažiskovým oblastiam školskej preventívnej práce sociálneho pedagóga, čo je zdôraznené aj v § 24 zákona č. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch.
• Poradenstvo pre pedagógov: Pomoc učiteľom pri riešení výchovných problémov, podpora inkluzívneho vzdelávania a integrácie detí so špeciálnymi potrebami.
• Osveta a vzdelávanie: Organizovanie besied, prednášok a workshopov pre deti, rodičov a pedagógov na témy súvisiace so sociálnou prevenciou, zdravým životným štýlom a rozvojom sociálnych zručností. Primárnou prevenciou sociálneho pedagóga v školách by mala byť sociálno-výchovná činnosť, ako sú besedy, prednášky, ďalej poradenská a diagnostická činnosť, metodické konzultácie, realizácia preventívnych programov a monitorovanie sociálnej klímy v škole prostredníctvom depistáží.
• Mediácia a riešenie konfliktov: Pomoc pri riešení konfliktov medzi deťmi, medzi deťmi a učiteľmi, alebo medzi deťmi a rodičmi.
• Prepojenie školy s komunitou: Spolupráca s inštitúciami a organizáciami, ktoré sa venujú práci s deťmi a rodinami (napr. sociálne služby, psychologické poradne, mimovládne organizácie).
• Prevencia sociálno-patologických javov: Realizácia preventívnych programov zameraných na predchádzanie rizikovému správaniu, šikanovaniu, záškoláctvu, užívaniu návykových látok a iným negatívnym javom. Sociálny pedagóg je spôsobilý realizovať preventívne aktivity nielen na úrovni primárnej, ale aj sekundárnej a terciárnej prevencie. V škole pri realizácii prevencie sociálno-patologických javov sa zaoberá najmä primárnou a sekundárnou prevenciou, no nie je vylúčená ani terciárna prevencia pri deťoch a mladých ľuďoch, ktorí čakajú na umiestnenie do špeciálno-výchovných zariadení, resp. sa z týchto zariadení vrátili.

Prínos sociálneho pedagóga pre materskú školu

Prítomnosť sociálneho pedagóga v materskej škole prináša množstvo benefitov:

• Zlepšenie sociálnej klímy v škole: Vytváranie bezpečného a podporujúceho prostredia pre všetky deti.
• Zníženie výskytu rizikového správania: Efektívna prevencia a intervencia v oblasti sociálno-patologických javov.
• Podpora inkluzívneho vzdelávania: Integrácia detí so špeciálnymi potrebami a zo sociálne znevýhodneného prostredia.
• Posilnenie spolupráce s rodinou: Aktívna podpora rodín v ich výchovnej funkcii.
• Zvýšenie kompetencií pedagógov: Pomoc učiteľom pri riešení výchovných problémov a podpora ich profesionálneho rozvoja.
• Včasná identifikácia a riešenie problémov: Predchádzanie závažnejším problémom v neskoršom veku.

Legislatívne aspekty a financovanie

Zákon č. 245/2008 Z. z. explicitne neurčuje druhy a typy škôl a školských zariadení, v ktorých sociálny pedagóg môže vykonávať svoju činnosť. Všeobecne záväzné právne predpisy pôsobenie sociálneho pedagóga v škole spájajú so slovom „môže“ (v zmysle nie je daná povinnosť zamestnania - pôsobenia sociálneho pedagóga v škole alebo školskom zariadení). Takisto nie sú normatívne stanovené okolnosti, za akých odborný zamestnanec, resp. zamestnanci, musia byť v škole zamestnaní.

Na skvalitnenie podmienok na výchovu a vzdelávanie žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia, podľa § 4e ods. 8 zákona č. 597/2003 Z. z. „zriaďovateľ základnej školy, v ktorej sa vzdeláva viac ako 50 žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia, je povinný použiť najmenej 50 % z celkového príspevku na skvalitnenie podmienok na výchovu a vzdelávanie žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia pre základnú školu na osobné náklady asistenta učiteľa pre žiakov zo sociálneho znevýhodneného prostredia alebo sociálneho pedagóga.“ S uvedeným korešponduje znenie § 107 ods. 3 zákona č. 245/2003 Z.

Pracovný čas a činnosť sociálneho pedagóga

Na rozdiel od pedagogických zamestnancov, ktorí majú definovaný týždenný pracovný čas v § 7 zákona č. 138/2019 Z. z. vzdelávacej činnosti podrobne upravená v nariadení vlády SR č. 201/2019 Z. z. Podľa kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa pre zamestnávateľov, ktorí pri odmeňovaní postupujú podľa zákona č. 553/2003 Z. z., týždenný pracovný čas zamestnanca vykonávajúceho pracovnú činnosť odborného zamestnanca podľa zákona č. 138/2019 Z. z. Spôsob, akým zamestnávateľ rozvrhne pracovný čas zamestnanca, je plne v kompetencii zamestnávateľa, ktorý ho upraví v pracovnom poriadku.

Miesto, kde si tento týždenný pracovný čas (resp. jeho časť) zamestnanec odpracuje, t. j. či na pracovisku alebo prácou z domu (tzv. domácka práca), si zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú v pracovnej zmluve, resp. Z uvedeného vyplýva, že zamestnávateľ a) môže povoliť pedagogickému zamestnancovi vykonávanie „ostatných činností“ aj mimo pracoviska za podmienok upravených v pracovnom poriadku, to znamená, môže mu povoliť vykonávanie práce z domu, b) sa môže s odborným zamestnancom (teda aj so sociálnym pedagógom) dohodnúť na vykonávaní práce z domu, ak vykonáva taký druh práce, ktorý to umožňuje. Ide o obdobné činnosti, ktoré pod pojmom „nepriama činnosť“, resp.

Vykonávanie práce z domu je riadnym výkonom práce, resp. Ak zamestnávateľ povolí prácu z domu v určenom časovom rozsahu, resp. povolí časť výkonu práce mimo pracoviska, v pracovnom poriadku určí, kedy pedagogický zamestnanec a odborný zamestnanec je povinný byť na pracovisku v škole (pozri napr. čl. Pracovná činnosť odborného zamestnanca, ktorá môže byť vykonávaná len na základe pracovnoprávneho vzťahu (čiže nie napr. na základe živnosti alebo ako dobrovoľnícka práca) je definovaná v § 6 ods. 2 zákona č. 138/2019 Z. z.

Z uvedeného vyplýva, že sociálnemu pedagógovi sa do vykonávania pracovnej činnosti odborného zamestnanca započítava vykonávanie všetkých uvedených pracovných činností s výnimkou činností, na vykonávanie ktorých kvalifikačné predpoklady sociálneho pedagóga nie sú relevantné (napr. činnosť psychologická, logopedická, liečebnopedagogická, špeciálnopedagogická). Zo znenia § 87 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 138/2019 Z. z. vyplýva, že odborná činnosť podľa predpisov účinných do 31. augusta 2019 je pracovnou činnosťou podľa predpisov účinných od 1. Splnenie predpokladov na výkon odbornej činnosti podľa predpisov účinných do 31. augusta 2019 sa považuje za splnenie predpokladov na výkon pracovnej činnosti podľa predpisov účinných od 1.

Kompetenčný profil sociálneho pedagóga

Podľa § 23 písm. f) zákona č. 138/2019 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov sociálny pedagóg vykonáva pracovnú činnosť ako odborný zamestnanec školy. Po nástupe do pracovného pomeru v školstve je odborný zamestnanec zaradený do kariérového stupňa. Kariérový stupeň vyjadruje náročnosť výkonu pracovnej činnosti odborného zamestnanca a mieru osvojenia si profesijných kompetencií. V Pokyne ministra č. 39/2017, ktorým sa vydávajú profesijné štandardy pre jednotlivé kategórie a podkategórie pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov škôl a školských zariadení sa nachádza aj kompetenčný profil sociálneho pedagóga, ktorý je uvedený v prílohe č. 19 uvedeného pokynu.

Sociálny pedagóg sa zameriava na prevenciu a riešenie rizikového správania detí a žiakov, ako aj na predchádzanie a elimináciu sociálno-patologických javov. Poskytuje poradenstvo a intervenciu pre deti a žiakov, ktorí majú sklony k rizikovému správaniu alebo sú ohrození sociálno-patologickými javmi, a tiež pre tých, ktorí pochádzajú zo sociálne znevýhodneného prostredia. Konzultuje a radí zákonným zástupcom, pedagógom a odborným zamestnancom. Venuje sa diagnostike sociálnych vzťahov a prostredia, vzdelávaniu a ďalším aktivitám v oblasti sociálnej a výchovnej práce.

Súčasné výzvy a prekážky

Napriek všetkým kladom a zásadným prínosom profesie sociálneho pedagóga, dosiaľ toto povolanie či skôr poslanie nebolo definované ako samostatná profesijná disciplína a sociálny pedagóg je často zamieňaný s ďalšími príbuznými profesiami. Sociálneho pedagóga by sme mohli prirovnať k húfu delfínov. „Ak členovia skupiny vidia, že ich druh je slabý a nevládze vyplávať na povrch, podplávajú ho a vytlačia nad hladinu, aby sa mohol nadýchnuť. Sociálny pedagóg je ako delfín, tiež vám dokáže pomôcť dostať sa z hlbín nad hladinu.“ Koncepcia jeho profilu, presné vymedzenie a umiestnenie do štruktúry pomáhajúcich profesií sa preto stáva výzvou pre súčasnosť s víziou do budúcnosti.

Legislatívna možnosť zamestnávať v slovenských školách sociálneho pedagóga je zatiaľ v školskej praxi málo využívaná, čo potvrdzuje aj výskum V.

Záver

Téme pedagóg, orientovanej na sociálne problémy a ktorej kompetencie vyplývajú z vednej disciplíny sociálna pedagogika, sa venovali mnohí pedagógovia v našej i zahraničnej odbornej literatúre. Každý vidí funkciu sociálneho pedagóga v praktickej sociálno-výchovnej, vzdelávacej, poradenskej či preventívnej činnosti. Sociálny pedagóg napr. podľa Krausa (2001) je odborník vybavený teoreticky - vedomosťami, prakticky - zručnosťami a koncepčne na výchovné pôsobenie všade tam, kde môže prispieť k formovaniu zdravého spôsobu života, predovšetkým tam, kde prostredie jednotlivca či skupín pôsobí deštruktívym spôsobom pri uspokojovaní potrieb.

tags: #sociálny #pedagóg #profil #pracovnej #činnosti