
V súčasnosti je pre organizácie čoraz dôležitejšie zaoberať sa nielen otázkou ekonomického rastu, ale aj spôsobom, ako tento rast trvalo udržať a výhody z neho preniesť na celú spoločnosť. Už nestačí sa len pozerať na ukazovatele ziskovosti, je potrebné brať do úvahy aj sociálne a environmentálne vplyvy činností organizácie. Spoločensky zodpovedné podnikanie si vyžaduje posun pohľadu z úrovne „profit only“ (orientácia výhradne na zisk) na pohľad, ktorý umožňuje vidieť činnosť organizácie v širšom systéme spoločenských a environmentálnych vzťahov, nakoľko organizácia nefunguje izolovane, ale je priamou súčasťou okolitého prostredia.
Pojem Corporate Social Responsibility (CSR), v slovenčine známy ako spoločenská zodpovednosť podnikov, označuje koncept, podľa ktorého firmy nesú zodpovednosť nielen za ekonomické výsledky, ale aj za environmentálne a sociálne dôsledky svojho pôsobenia. Myšlienka spoločenskej zodpovednosti podnikov sa objavila už v polovici 20. storočia v podobe pojmu spoločenská zodpovednosť podnikateľa. Postupne sa vyvíjal a už ako fenomén spoločenskej zodpovednosti organizácií zaznamenal významný nárast praktickej aplikácie v 90-tych rokoch minulého storočia vo vyspelých krajinách sveta.
Americký autor Bowen (1953) definoval CSR ako „záväzok podnikateľov vykonávať také politiky, robiť také rozhodnutia a podnikať také kroky, ktoré sú žiaduce z pohľadu hodnôt a cieľov v spoločnosti“.
Spoločenská zodpovednosť organizácií (Corporate Social Responsibility - CSR) je založená na myšlienke dobrovoľnosti a na pomoci pri riešení sociálnych a environmentálnych problémov zo strany organizácie. Organizácia by na základe tejto koncepcie mala doplniť svoje tradičné ekonomické ciele o ciele smerujúce k verejnému prospechu.
V roku 2001 vydala Európska komisia tzv. Zelenú knihu, v ktorej definuje spoločenskú zodpovednosť organizácií ako dobrovoľné integrovanie sociálnych a environmentálnych záujmov do každodenných činností organizácie a interakcií so zainteresovanými stranami organizácie. V kontexte s legislatívou a ďalšími štandardmi sa chápe spoločenská zodpovednosť organizácií ako „beyond law“, čiže uplatňovanie spoločensky zodpovedného správania nad rámec všeobecne určených povinností.
Prečítajte si tiež: Význam sociálneho piliera
Spoločenská zodpovednosť organizácií stojí na troch základných pilieroch. Jedná sa o pilier ekonomický, sociálny a environmentálny.
Ekonomická oblasť/pilier: V centre pozornosti ekonomického piliera sa nachádza skvalitnenie poskytovaných verejných služieb, riešenie korupcie, dodávateľsko-odberateľské vzťahy, ako aj proaktívny prístup organizácie k riešeniu verejného záujmu a pod. Táto oblasť je súčasťou každej organizácie a považuje sa za najprepracovanejší aspekt spoločenskej zodpovednosti. Aktivity organizácie v tejto oblasti môžu zahŕňať:
Sociálna oblasť/pilier: Predstavuje ďalšiu kľúčovú dimenziu spoločenskej zodpovednosti z toho dôvodu, že rozvíja ľudský kapitál organizácie, ktorý sa v súčasnosti chápe ako „interný zákazník“. Organizácia sociálnu oblasť priamo ovplyvňuje, tzn. ľudské zdroje organizácie sú ovplyvňované pracovnými podmienkami a vzťahmi. Aktivity organizácie v tejto oblasti je možné rozdeliť na tie, ktoré ovplyvňujú vnútorné prostredie organizácie a na tie, ktoré ovplyvňujú vonkajšie prostredie organizácie.
Medzi aktivity ovplyvňujúce vnútorné prostredie je možné zaradiť:
Medzi aktivity organizácie ovplyvňujúce vonkajšie prostredie je možné zaradiť:
Prečítajte si tiež: Všetko o 7. platovej triede pre sociálnych pracovníkov
Environmentálna oblasť/pilier: Týka sa každej organizácie, nakoľko každá má menší alebo väčší vplyv na životné prostredie. Okrem toho každá organizácia musí dodržiavať okrem nariadení týkajúcich sa napr. finančnej kontroly, transparentnosti či nariadení bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci zamestnancov aj určité legislatívne nariadenia v oblasti ochrany životného prostredia. V environmentálnej oblasti si organizácia uvedomuje vplyvy svojich činností na životné prostredie. Predpokladá sa, že svoje činnosti bude vykonávať tak, aby chránila prírodné zdroje a minimalizovala negatívne vplyvy svojich činností na životné prostredie. Príklady aktivít v environmentálnej oblasti:
Väčšmi ako kedykoľvek predtým sa výkon organizácie vo vzťahu k spoločenskému prostrediu, v ktorom pôsobí a jeho vplyvu na charakter prostredia stáva kritickou súčasťou hodnotenia jej celkového výkonu a jej schopnosti pôsobiť efektívne. Je to odraz rastúceho uznania potreby zabezpečenia zdravého ekosystému, sociálnej rovnosti a riadenia týchto aspektov v organizácii. Organizácie sa čoraz väčšmi podrobujú kritickému pohľadu zainteresovaných strán vrátane zákazníkov, pracovníkov a ich združení, spoločenstiev, mimovládnych organizácií, študentov, finančných spoločností, investorov a iných organizácií.
Vnímanie spoločenskej zodpovednosti presadzovanej organizáciou môže ovplyvniť:
Spoločenská zodpovednosť organizácií sa dostáva z roka na rok do väčšej pozornosti popredných organizácií a dostáva sa jej čoraz väčšej podpory aj zo strany nadnárodných inštitúcií a orgánov Európskej únie. Existuje mnoho štandardizovaných manažérskych systémov ako napríklad systém manažmentu kvality podľa ISO 9001:2008, systém environmentálneho manažmentu podľa 14001:2004 a iné. Organizácia so záväzkom správať sa spoločensky zodpovedne tak preberá zodpovednosť za dosahy jej rozhodnutí na samotnú organizáciu, spoločnosť a životné prostredie.
Medzi vybrané nástroje v oblasti manažmentu spoločenskej zodpovednosti organizácií patria:
Prečítajte si tiež: Práca sociálneho terapeuta v DSS
V oblasti udržateľnosti existuje množstvo skratiek, z ktorých mnohé sa dajú ľahko zameniť.
Pod vplyvom globalizačných tendencií si koncept zodpovedného podnikania našiel miesto aj v odvetví cestovného ruchu. Vo vzťahu k CSR plní turizmus rad funkcií, ktoré úzko súvisia s jednotlivými dimenziami zodpovednosti. Rozvinutý cestovný ruch sa prejavuje v ekonomických, sociálnych a environmentálnych výsledkoch príslušnej destinácie. V praktickej rovine sa zodpovedné podnikanie v turizme prejavuje v podobe implementácie politík, ktoré by v žiadnom prípade nemali degradovať sociálne, ani environmentálne vplyvy. Ak sa podnikateľské aktivity rozširujú do nových destinácií, aktívna politika CSR môže prispieť k lepšiemu prijatiu aj v takých oblastiach podnikania, ktoré sú vnímané ako nezodpovedné aj napriek tomu, že je veľkým problémom preukázať priamy vzťah medzi zodpovednosťou a finančnou výkonnosťou podniku.