
Sociálna ekonomika predstavuje v súčasnosti novú oblasť ekonomických aktivít, pre ktoré je charakteristické prepájanie ekonomických a sociálnych cieľov. Sociálne podniky sú hlavným nástrojom sociálneho podnikania a sociálnej ekonomiky. Predstavujú modernú formu podnikania a patria do priestoru sociálnej ekonomiky. Aj keď sa hovorí o podnikaní, nie je táto činnosť primárne orientovaná na dosahovanie zisku, ale je zameraná na dosahovanie merateľného pozitívneho sociálneho vplyvu.
Sociálny podnik je subjekt sociálnej ekonomiky v zmysle § 5 zákona č. 112/2018 Z. z. o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch. Účelom sociálneho podnikania (ang. social entrepreneurship) je činnosť založená prioritne na neziskovom princípe, vytváraní spoločenských hodnôt na základe spolupráce s ľuďmi prevažne zo znevýhodného prostredia a s organizáciami občianskej spoločnosti. Predmetné podnikanie nie je primárne orientované na dosahovanie zisku.
V slovenskej legislatíve je problematika sociálneho podnikania upravená v zákone č. 112/2018 Z. z. o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 112/2018 Z. z.“). Postavenie chránených dielní a chránených pracovísk upravuje zákon č. 5/2004 Z. z.
Sociálne podniky si kladú za cieľ riešiť rôzne spoločenské výzvy. Medzi hlavné ciele patrí:
Sociálny podnik možno rozlišovať podľa hlavného cieľa, t. j. Sociálne podniky na základe zákona č. 112/2018 Z. z. integračný podnik - ide o verejnoprospešný podnik, ktorý svojou činnosťou napĺňa spoločensky prospešnú službu, ktorého cieľom je podpora regionálneho rozvoja a zamestnanosti. Podmienkou fungovania tohto druhu sociálneho podniku je zamestnávanie najmenej 30 % znevýhodnených alebo zraniteľných osôb v pracovnom pomere, ktorého minimálny rozsah je uvedený v zákone č. 112/2018 Z. z.
Prečítajte si tiež: Všetko o 7. platovej triede pre sociálnych pracovníkov
Cieľom Integračného sociálneho podniku je zamestnávanie znevýhodnených alebo zraniteľných osôb podľa zákona č. 112/2018 Z. z.
Sociálne podniky sa zameriavajú na zamestnávanie znevýhodnených a zraniteľných osôb.
Oproti výpočtu zraniteľných osôb je zoznam znevýhodnených osôb strohejší. Medzi znevýhodnené osoby patria:
prijímatelia sociálnych služieb (napr. drogovo závislí, ktorí vyhľadali odbornú pomoc). Vymedzenie všetkých, ktorí sa považujú za prijímateľov sociálnych služieb, nájdete v Zákone č. 448/2008 o sociálnych službách osoby v nepriaznivej sociálnej situácii ako napr. osoby bez akéhokoľvek príjmu, drogovo závislé osoby, osoby so zdravotným postihnutím a pod. Kompletný zoznam osôb v nepriaznivej sociálnej situácii nájdete v Zákone č. 448/2008 o sociálnych službáchdieťa alebo žiak so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebamidieťa alebo plnoletá fyzická osoba, pre ktorú sú vykonávané opatrenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, t.j. napr. rodičia, ktorým sa poskytuje odborná psychologická pomoc z dôvodu, že ich dieťa je drogovo závislé, alebo dieťa, o ktoré sa starajú v sociálnoprávnom zariadení a pod. Presný zoznam nájdete v Zákone č. 305/2005 o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele osoby, ktorým skončila ústavná starostlivosť, či boli zverené do pestúnskej starostlivosti a pod.osoby, ktoré sú odkázané na pomoc inej osobyosoby, ktorým sa skončila materská, resp. rodičovská dovolenkaosoby, ktoré poberajú starobný dôchodokosoba, ktorej mesačný príjem je menší ako 3 x suma životného minimaosoby po prepustení z väzeniaosoby bez štátnej príslušnosti, t.j.
Pre účely zákona o sociálnej ekonomike definujeme aj postavenie znevýhodneného pracovníka (podľa čl. 2 ods. 4 Nariadenia Komisie EÚ č.
Prečítajte si tiež: Práca sociálneho terapeuta v DSS
Definíciu značne znevýhodneného pracovníka (podľa čl. 2 ods. 99 Nariadenia Komisie EÚ č. 651/2014) v sociálnej ekonomike spĺňa každá osoba, ktoráa) počas najmenej 24 mesiacov nemala pravidelne platené zamestnanie, alebob) počas najmenej 12 mesiacov nemala pravidelne platené zamestnanie a patrí do jednej z kategórií b) až g) uvedených vo vymedzení pojmu “znevýhodnený pracovník“ (viď vyššie).
V zásade platí, že pokiaľ máte integračný registrovaný sociálny podnik, resp. ním chcete byť, tak musíte mať v pracovnom pomere aspoň na polovičný úväzok minimálne 30% zraniteľných alebo znevýhodnených osôb, resp. pracovníkov z celkového počtu Vašich zamestnancov.
Bratislava 12. apríla 2024 - Sociálne podniky, ktoré majú byť aktívnym nástrojom na vtiahnutie znevýhodnených skupín ľudí, dlhodobo nezamestnaných do pracovného prostredia, Slovensko nevie využívať naplno. Napriek tomu, že na podporu tejto oblasti sme z európskych finančných prostriedkov vynaložili už viac ako 100 miliónov eur, Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR od roku 2018 nevykonalo hĺbkovú kontrolu ani v jednom podniku.
Od septembra 2018 bolo na Slovensku zaregistrovaných 645 sociálnych podnikov, pričom podľa aktuálneho registra funguje 564 z nich. Až bezmála 90 % podnikov spadá do skupiny integračných sociálnych podnikov, ktoré sú verejnoprospešné a minimálne 30 % ich zamestnancov tvoria znevýhodnené alebo zraniteľné osoby. Ku koncu roka 2023 sociálne podniky zamestnávali viac ako 6 700 zamestnancov, pričom pri zamestnaní boli uprednostňované znevýhodnené osoby. Práve kategória hendikepovaných zamestnancov, na ktorých si sociálny podnik môže uplatniť kompenzácie vo výške 75 % ceny práce, tvorila viac ako tri štvrtiny z celkového počtu týchto ľudí.
Prehľad registrovaných sociálnych podnikov a ucelenú databázu ich tovarov a služieb je možné nájsť na www.katalogsp.sk.
Prečítajte si tiež: Čo by ste mali vedieť o sociálnom inžinierstve
Cieľom štúdie bolo zistiť výhody a riziká registrovaného sociálneho podnikania v podmienkach súčasnej legislatívy v Slovenskej republike.
V rámci skúseností zakladateľov s registrovanými sociálnymi podnikmi bola ich predošlou skúsenosťou: konateľ spoločnosti, dlhoročná prax v sociálnej sfére, prechod z chránenej dielne, skúsenosti v danej oblasti pred registrovaním, sociálne služby + zdravotníctvo.
Z pohľadu nášho výskumu a realizácie celej našej práce bolo pre nás dôležité nájsť odpovede na skutočnú motiváciu participantov pri zakladaní registrovaných sociálnych podnikov.
V čom sa všetci participanti zhodli bolo potreba dovzdelávania sa v iných oblastiach, či zručnostiach. Nakoľko išlo o registrovanie nového podniku, ktorý so sebou prináša aj nové zákonitosti, prevažne vznikla táto potreba v dovzdelaní sa v legislatíve.
V druhej oblasti dôvody zakladať registrovaný podnik sme si zadefinovali v kategórii motivácia, kde participanti odpovedali ako: pomoc ľuďom so zdravotným postihnutím, pomoc pri pracovnom procese, zvýšiť sebavedomie, nebyť odkázaný na iného, naplniť prvky deinštitucionalizácie, využiť finančné zdroje zo štátu.
Registrované sociálne podniky síce majú zdanlivo mnoho benefitov v porovnaní s bežnými organizáciami, no aj tak čelia mnohým výzvam ako to pri podnikaní býva. Medzi hlavné limity patria:
Participanti vnímajú perspektívu sociálneho podnikania nasledovne:
Návrhy pre prax jednotlivých participantov boli rôznorodé, asi ako pri každom inom podnikaní, nakoľko každý podnikateľ prežíva iný príbeh. Dôraz kladú na nediskrimináciu zdravých zamestnancov aj zamestnancov so zdravotným znevýhodnením a zníženie byrokracie.
Aliancia pre sociálnu ekonomiku na Slovensku v roku 2020 definovala hlavné problémy sociálneho podnikania. Najväčším pozitívom bola označená legislatíva v oblasti sociálneho podnikania, naopak jeden z najväčších negatív bola neexistujúca investičná pomoc. Veľkým pozitívom je existencia národného programu Inštitút sociálnej ekonomiky, existencia regionálnych a podporných centier, ako i programové vyhlásenie súčasnej vlády, v ktorom je sociálne podnikanie uvádzané vo viacerých kapitolách. Za negatívum bolo označené chýbajúce komplexné vzdelávanie o sociálnom podnikaní, toto je však nedostatočné aj o podnikaní všeobecne.
Dnes, 3. júna 2024, ministerstvo práce predstavilo viacero zmien, ktoré sa týkajú fungovania sociálnych podnikov. Medzi hlavné zmeny patrí:
tags: #sociálny #podnik #a #zamestnávanie #znevýhodnených #skupín