Súdny poplatok v konaní o určenie otcovstva: Komplexný prehľad

Určenie otcovstva je právny proces, ktorým sa dieťaťu priraďuje otec a vznikajú jeho rodičovské práva a povinnosti. Tento proces má významné právne účinky a súčasná právna úprava predstavuje vyvážený systém, ktorý reaguje na spoločenské potreby a zohľadňuje najmä najlepší záujem maloletého. Návrh na určenie otcovstva môže podať matka dieťaťa alebo samotné dieťa.

Základné spôsoby určenia otcovstva

Otcovstvo sa určuje prostredníctvom troch vyvrátiteľných právnych domnienok, z čoho jasne vyplýva, že sa pri nich pripúšťa dôkaz opaku. Poradie týchto domnienok je ustanovené presne, čiže každá ďalšia domnienka prichádza do úvahy len v prípade, ak sa neuplatnila alebo bola vyvrátená predchádzajúca domnienka otcovstva.

1. Otcovstvo manžela matky: V zmysle § 85 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „zákon o rodine“) sa za otca dieťaťa považuje manžel matky, ak sa dieťa narodí v čase od uzavretia manželstva do uplynutia 300tého dňa po zániku manželstva alebo po jeho vyhlásení za neplatné. Táto domnienka vychádza z predpokladu, že ak sa dieťa narodí v manželstve, je pravdepodobné, že otcom dieťaťa bude práve manžel. Pri I. domnienke nie je rozhodný čas splodenia dieťaťa, ale čas narodenia dieťaťa. Ak sa dieťa narodí znovu vydatej matke, za otca sa považuje neskorší manžel, aj keď sa dieťa narodilo pred uplynutím 300 dňa po tom, čo jej skoršie manželstvo zaniklo alebo bolo vyhlásené za neplatné.
2. Súhlasné vyhlásenie rodičov: Druhým spôsobom, ako je možné určiť otcovstvo je určenie otcovstva súhlasným vyhlásením oboch rodičov. Ako sme už spomínali, tento spôsob je možné využiť len v prípade, ak nie je možné určiť otca dieťaťa podľa prvej domnienky t.j. Druhá domnienka nastupuje najčastejšie v prípade, ak sa dieťa narodilo nevydatej matke, v prípade ak bolo otcovstvo podľa I. Pre súhlasné vyhlásenie platí, že ho musí urobiť otec aj matka dieťaťa. Predmetom vyhlásenia musí byť skutočnosť, že určité dieťa je ich spoločným dieťaťom. Vyhlásenie musí byť obligatórne zrealizované pred matričným úradom alebo pred súdom, no rodičia ho nemusia urobiť súčasne. Na súhlasné vyhlásenie rodičov nie je stanovená žiadna lehota. V zásade platí, že pokiaľ dieťa nemá právne určeného otca, otcovstvo možno vždy určiť na základe II. Pri súhlasnom vyhlásení rodičov o otcovstve v prípade, ak matka trpí duševnou poruchou, pre ktorú nemôže posúdiť následky svojho konania alebo v prípade, ak by vyhlásenie matky bolo spojené s ťažko prekonateľnou prekážkou, postačuje len vyhlásenie otca dieťaťa. V opačnom prípade, teda v prípade otca nemožno takúto výnimku pripustiť. Jeho súhlas sa obligatórne vyžaduje vždy.
3. Súdne rozhodnutie: Posledným spôsobom ako je možné určiť otcovstvo k dieťaťu je súdnym rozhodnutím. V zmysle III. Túto domnienku možno uplatniť v prípade, že sa neuplatnila resp. bola vyvrátená prvá a následne aj druhá domnienka. Táto domnienka sa dá uplatniť len v prípade podania návrhu na súd. Na podanie návrhu je aktívne legitimovaných viacero subjektov t.j. samotné dieťa, matka dieťaťa (môžu ho podať spoločne alebo každý samostatne, avšak v tom prípade, keď návrh podá len jeden z nich, vylučuje sa tým podanie návrhu druhým) a muž, ktorý tvrdí, že je otcom dieťaťa. Konanie o určenie otcovstva je mimosporovým konaním upraveným v § 104 a nasl. zákona č. 161/2015 Z. z. civilný mimosporový poriadok v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „CMP“). V zmysle § 106 CMP sa návrh na určenie otcovstva podáva na súd, v obvode ktorého má dieťa bydlisko. Ide o výlučne návrhové konanie.

Súdny poplatok: Historický vývoj a súčasnosť

Pre správne pochopenie problematiky súdneho poplatku v konaní o určenie alebo zapretie rodičovstva je potrebné sledovať vývoj právnej úpravy vzniku poplatkovej povinnosti a osoby poplatníka v konaní o určenie alebo zapretie rodičovstva. „Právnym predchodcom“ v súčasnosti platného a účinného zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len „nový zákon“) bol zákon Slovenskej národnej rady č. 140/1984 Zb.o súdnych poplatkoch.

Pre vznik poplatkovej povinnosti v konaní o určenie alebo zapretie otcovstva (citovaný zákon nepoznal konanie o určenie alebo zapretie rodičovstva) bol v zmysle § 5 citovaného zákona rozhodujúci moment podania návrhu na vykonanie poplatkového úkonu, a to v prípade, že poplatníkom je navrhovateľ. Poplatník ako subjekt poplatkovej povinnosti bol vymedzený v § 4, podľa ktorého „poplatníkom je navrhovateľ (navrhovatelia) poplatkového úkonu, ak nie je ďalej ustanovené inak“.

Vykonávacím právnym predpisom citovaného zákona bola vyhláška Ministerstva financií Slovenskej socialistickej republiky č. 142/1984 Zb., ktorá v položke 5 sadzobníka súdnych poplatkov ustanovila súdny poplatok z návrhu na určenie otcovstva vrátane zapretia otcovstva. Prijatím nového zákona zákonodarca zmenil dovtedajší právny stav tak, že v konaní o určenie alebo zapretie otcovstva je súdny poplatok ustanovený za konanie, pričom za poplatníka považoval navrhovateľa iba v prípade, že súdny poplatok je v sadzobníku ustanovený z návrhu. Uvedený právny stav trvá až do súčasnosti.

Prečítajte si tiež: Riziká príspevkov online

Aktuálne súdne poplatky v rodinnoprávnych konaniach

V rodinnoprávnych konaniach sú súdne poplatky nasledovné:

• Návrh na rozvod: 66 EUR
• Návrh na určenie či zvýšenie výživného na dieťa alebo rodiča: Bez poplatku (oslobodenie podľa § 4 ods. 1 písm. g) zákona o súdnych poplatkoch)
• Návrh nevydatej matky na určenie príspevku na výživu a úhradu niektorých nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom: Bez poplatku (oslobodenie podľa § 4 ods. 2 písm. f) zákona o súdnych poplatkoch)
• Návrh maloletého dieťaťa o určenie rodičovstva: Bez poplatku (oslobodenie podľa § 4 ods. 2 písm. h) zákona o súdnych poplatkoch)
• Návrh na zapretie otcovstva podaný otcom: 66 EUR
• Návrh na úpravu styku s dieťaťom: Bez poplatku (oslobodenie podľa § 4 ods. 1 písm. a) zákona o súdnych poplatkoch)

Pri podaní návrhov elektronickou cestou môžete niektoré z poplatkov znížiť až na 50 % zo stanovenej sadzby; najviac však o 70 EUR. Zvýhodnená sadzba sa nepoužije na poplatky vyberané v exekučnom konaní a v konaniach týkajúcich sa obchodného registra.

Oslobodenie od súdnych poplatkov

Podľa zákona môžete pomýšľať na oslobodenie od súdnych poplatkov, ak to odôvodňujú vaše pomery. Súd skúma najmä vašu majetkovú situáciu - rozhodujúca však nie je len výška vašich aktuálnych príjmov, ale tiež vaša schopnosť si tieto príjmy zaobstarať. Súdy sa ďalej zhodujú na tom, že samotné vlastníctvo hodnotnejšej nehnuteľnosti či iného majetku nemusí znamenať, že vám oslobodenie nebude priznané.

Špecifické situácie a súdne konania

V praxi sa často stretávame s otázkami týkajúcimi sa určenia otcovstva v špecifických situáciách. Napríklad, ak matka nie je vydatá, môže súd v jednej žiadosti rozhodnúť o určení otcovstva, výživnom a príspevku na úhradu niektorých nákladov slobodnej matky. Ak existuje viacero potenciálnych otcov, otcovstvo sa určuje rozhodnutím súdu.

Dôkazovanie otcovstva

Otázka preukazovania otcovstva je o poznanie náročnejšia ako určenie materstva, pretože vo všeobecnosti platí, že pater est incertus (otec je neistý). Určenie otcovstva rozhodnutím súdu sa v praxi najčastejšie dokazuje pomocou DNA testov. Súd v tomto prípade postupuje v zmysle zásady oficiality, teda s cieľom zistenia skutkového stavu vykonáva i tie dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli, v zásade ide však najmä o diagnostiku DNA, krvné skúšky, testy potencie muža, ako i gynekologické vyšetrenia matky a porovnávanie termínov pôrodu a súlože (súložou sa rozumie pohlavný styk, pri ktorom došlo k spojeniu pohlavných orgánov muža a ženy, pričom je táto dokonaná už ich samotným spojením, a teda nie je nevyhnutné, aby došlo i k pohlavnému uspokojeniu).

Prečítajte si tiež: Humanitárne víza a rozhodnutie ESD

Konanie o určenie otcovstva a jeho špecifiká

Konanie o určenie otcovstva je jedným z konaní vo veciach rodičovstva, ktoré je upravené v § 105 a nasl. zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok v účinnom znení (ďalej len "CMP"). Účastníkmi tohto konania o určenie otcovstva by v prípade, ak návrh podala matka, bola podľa § 108 ods. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Jednou zo zásad, ktorými je aj súd v konaní o určenie rodičovstva viazaný, je zásada upravená v čl. 6 CMP, podľa ktorého súd postupuje v súčinnosti s účastníkmi konania tak, aby zistil skutočný stav veci. Teda, súd bude povinný v konaní vykonať všetky dôkazy, ktorými možno zistiť aj skutočný stav príjmov otca dieťaťa, ktorého otcovstvo sa v konaní bude taktiež určovať. Ako sme však už uviedli, určenie výšky výživného závisí od mnohých faktorov - nie len od príjmov otca - tie sú len jedným z mnohých kritérií, z ktorých súd pri rozhodovaní vychádza. Dôležité je totiž poznať aj výšku výdavkov na dieťa, či sú obvyklé v porovnaní s ostatnými deťmi daného veku alebo napr.

Prečítajte si tiež: Podmienky nároku na súdny poplatok

tags: #sudny #poplatok #navrh #na #urcenie #otcovstva