
V súčasnosti sa v právnom systéme čoraz častejšie uplatňuje západoeurópsky model striedavej starostlivosti o deti pri nezhodách a rozchodoch rodičov. Tento model sa zdá, že v prvom rade hľadí na práva jednotlivých rodičov, nie na záujem dieťaťa. Striedavá starostlivosť, hoci má svoje výhody, môže mať aj negatívne dôsledky na vývoj a pohodu dieťaťa.
Striedavá starostlivosť je model, kde sa rodičia rovnocenne podieľajú na výchove a starostlivosti o dieťa, pričom sa striedajú v pravidelných intervaloch, napríklad na týždennej báze. Cieľom je zabezpečiť rovnocenné postavenie oboch rodičov v živote dieťaťa a umožniť mu tráviť čas s oboma rodičmi. Súd pri rozhodovaní o striedavej starostlivosti zohľadňuje životné pomery rodičov, citovú orientáciu, zázemie dieťaťa a najmä záujem dieťaťa.
Prvýkrát bola spoločná starostlivosť o deti uzákonená v roku 1957 v štáte Severná Karolína (USA). K praktickému využitiu prišlo v niektorých štátoch USA v 70. rokoch 20. storočia. Pozitívne výsledky výskumov v USA zapríčinili, že sa o túto novú formu porozvodového usporiadania začali zaujímať aj iné krajiny. Na Slovensku sa striedavá starostlivosť dostala do legislatívy od 1. júla 2010 zákonom č. 217/2010 Z.z. z 27. apríla 2010, ktorým sa menil a dopĺňal zákon č. 36/2005 Z. z. Táto novela zaviedla do slovenskej legislatívy pojem striedavá osobná starostlivosť. Návrh novely v NR SR predložili dvaja muži - nezaradení poslanci Martin Kuruc a Juraj Liška, na základe požiadaviek slovenských otcov, ktorí mali o porozvodovú starostlivosť o dieťa záujem, ale súdy zverovali deti do opatery matkám.
Podľa slovenských odborníkov striedavá starostlivosť pre deti nemusí byť vždy ideálna. Znamená to pre ne dva domovy, neraz dokonca v iných mestách, neustále striedanie domácností a sťahovanie vecí. Dieťa potrebuje niekam patriť, mať zázemie. Ak však každý týždeň alebo dva pendluje od jedného rodiča k druhému, stáva sa akýmsi rukojemníkom. Nemá čas na seba, hry, kamarátov, skôr plní potreby rodičov.
Malému dieťaťu do 10. až 12. roku života sa formuje osobnosť a výchova k vyšším citom ako sú dôvera či úcta. V kontakte so svetom dieťa potrebuje akúsi bezpečnú kotvu. Kým bábätku je v podstate jedno, kde je, ak má pri sebe matku, u starších detí už zaváži aj viazanosť k miestu. Úskalie striedavej starostlivosti je v tom, že mnohé deti v nej roky navonok fungujú bezproblémovo. V Česku bol známy prípad sedemročnej Anežky, ktorá po mesiaci striedavej starostlivosti u otca skončila na psychiatrii.
Prečítajte si tiež: Právne aspekty starostlivosti o rodičov
Ďalším problémom pri striedavej starostlivosti je, že rodičia viac ako na záujem dieťaťa hľadia na svoje vzájomné výhrady. Malé dieťa bytostne potrebuje matku a je nesvoje, keď matka zájde čo i len niekam za roh. Má úzkosť, zvýšenú obavu, až nutkavé strachy.
V prvom rade by mali všetky zainteresované zložky spolu komunikovať, navzájom sa počúvať a postupovať v jednotnej línii. Pri samotnej striedavej starostlivosti treba vnímať potreby a správanie sa detí, pričom musia komunikovať všetky zložky - kolízny opatrovník, škola, sudca, psychológ, rodič.
Súd musí pri rozhodovaní o striedavej starostlivosti rozhodnúť tak, aby rozhodnutie bolo v záujme dieťaťa. Súd pritom berie ohľad na životné pomery rodičov, citovú orientáciu, zázemie dieťaťa a podobne. Možno dodať, že striedavá starostlivosť predstavuje rovnocenné postavenie rodičov s ohľadom na styk s maloletým, ktorý je najférovejší ako pre rodičov, tak aj pre maloleté dieťa, ktorému poskytuje čas s oboma rodičmi.
Ústavný súd Českej republiky (ÚS ČR) sa zaoberal prípadmi, kde otec podal návrh na zverenie maloletého syna do striedavej starostlivosti z dôvodu, že medzi ním a matkou maloletého nie sú dobré vzťahy a tá mu neumožňuje stýkať sa so synom. ÚS ČR dospel k záveru, že okresné súdy musia brať do úvahy tú skutočnosť, že obaja rodičia majú právo vychovávať svoje dieťa a hlavne súdy musia prihliadať na najlepší záujem dieťaťa. Skutočnosti, ktoré svedčia proti striedavej starostlivosti, musia byť nielen tvrdené, ale aj preukázané.
ÚS ČR tiež uviedol, že vek dieťaťa nemožno považovať za prekážku v striedavej starostlivosti, a pracovné vyťaženie rodiča možno považovať ako prekážku len v mimoriadnych prípadoch. Zlá úroveň komunikácie medzi rodičmi nemôže viesť k vylúčeniu striedavej starostlivosti. Súdy majú skúmať dôvody nízkej kvality komunikácie a pokúsiť sa o jej zlepšenie.
Prečítajte si tiež: Prevencia kriminality a postpenitenciárna starostlivosť
Každé súdne rozhodnutie týkajúce sa maloletého dieťaťa je možné zmeniť, ak nastanú zmeny pomerov, ktoré túto zmenu odôvodňujú. Zrušenie striedavej starostlivosti môže byť opodstatnené v nasledujúcich prípadoch:
Ak striedavá starostlivosť nie je v záujme dieťaťa, súd môže rozhodnúť o inej forme starostlivosti, ako napríklad:
Na Slovensku sa diskutuje o zmene systému poručníckeho súdnictva, ktorý je podľa niektorých nastavený na boj o najlepšieho rodiča a neberie dostatočne do úvahy záujem dieťaťa. Navrhované zmeny v zákone o rodine zahŕňajú:
Ak sa rodičia rozhodnú pre striedavú starostlivosť, je dôležité, aby sa snažili o konštruktívnu komunikáciu a spoluprácu v záujme dieťaťa. Tu je niekoľko praktických rád:
Okrem problémov spojených so striedavou starostlivosťou existujú aj iné chyby, ktorých sa rodičia dopúšťajú a ktoré môžu brániť úspechu ich detí. Medzi ne patrí:
Prečítajte si tiež: Prevencia rizík v opatrovateľskej starostlivosti