
Tento článok sa zameriava na problematiku premlčania práva na plnenie z poistenia, pričom analyzuje relevantnú judikatúru a právne predpisy. Cieľom je poskytnúť ucelený pohľad na túto oblasť, s dôrazom na praktické aspekty a interpretáciu zákonných ustanovení.
Premlčanie je právny inštitút, ktorý obmedzuje časové obdobie, počas ktorého môže veriteľ úspešne uplatniť svoje právo na súde. Po uplynutí premlčacej doby sa právo nestáva neplatným, ale stáva sa nevymáhateľným. To znamená, že dlžník sa môže brániť voči nároku veriteľa vznesením námietky premlčania.
Občiansky zákonník upravuje premlčanie v ustanoveniach § 100 až § 110. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, ak zákon neustanovuje inak, premlčacia doba je trojročná a začína plynúť odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Súd na premlčanie prihliadne len na námietku dlžníka.
Obchodný zákonník taktiež upravuje premlčaciu dobu pre prípad vrátenia plnenia uskutočneného podľa neplatnej zmluvy, čím vylučuje použitie úpravy Občianskeho zákonníka o premlčaní (§ 1 ods. 2 Obch. zák.). Ak by sa mala aplikovať iná ako štvorročná premlčacia doba, musel by príslušný zákon stanoviť, že na premlčanie konkrétneho práva, v tomto prípade vydania plnenia z neplatnej obchodnej zmluvy, sa uplatní iná lehota.
Podľa § 797 ods. 2 Občianskeho zákonníka, právo na plnenie z poistnej zmluvy vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť). Trojročná premlčacia doba pri právach na plnenie z poistenia pritom v súlade s ustanovením § 101 a § 104 OZ začína plynúť rok po poistnej udalosti, čím sa fakticky všeobecne určená trojročná premlčacia doba predĺži o jeden rok v prospech a na ochranu poisteného.
Prečítajte si tiež: Vaše práva pri premlčaní nároku na vrátenie invalidného dôchodku
Judikáty Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Ústavného súdu Slovenskej republiky zohrávajú kľúčovú úlohu pri interpretácii ustanovení o premlčaní. Tieto rozhodnutia poskytujú usmernenie pre aplikáciu práva v konkrétnych prípadoch a prispievajú k právnej istote.
V jednom z prípadov, keď poistná udalosť nastala 6. mája 2015, premlčacia doba uplynula 7. mája 2019.
Pri premlčaní nároku na náhradu škody vychádza Obchodný zákonník z podobnej konštrukcie počiatku plynutia premlčacej doby ako Občiansky zákonník s tým, že subjektívnu dobu viaže na odlišný moment. V zmysle § 397 Obchodného zákonníka je subjektívna doba štvorročná a podľa § 398 je objektívna doba 10 ročná. Subjektívna doba začína plynúť dňom, kedy sa poškodený dozvedel o škode alebo sa o nej dozvedieť mohol a o tom, kto za ňu zodpovedá.
Pri posudzovaní premlčania nároku na náhradu škody je potrebné rozlišovať medzi subjektívnou a objektívnou premlčacou dobou. Subjektívna premlčacia doba začína plynúť odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Objektívna premlčacia doba začína plynúť odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla.
Podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.
Prečítajte si tiež: Všetko o premlčaní nároku na náhradu škody
V prípade práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia zákon ustanovuje dvojročnú subjektívnu a trojročnú, resp. desaťročnú objektívnu premlčaciu dobu. Ich vzájomný vzťah je taký, že pokiaľ skončí plynutie jednej z nich a dôjde k vzneseniu námietky premlčania, premlčané právo nemožno oprávnenému priznať. Objektívna premlčacia doba začína plynúť od okamihu, keď k bezdôvodnému obohateniu skutočne (fakticky) došlo, a to bez ohľadu na to, či oprávnený o ňom vedel alebo nie. Pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby je rozhodujúci deň, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto ho získal.
Pre začiatok behu dvojročnej subjektívnej premlčacej doby na uplatnenie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia sa vyžaduje skutočná a nie iba predpokladaná vedomosť oprávneného o tom, že na jeho úkor bolo získané bezdôvodné obohatenie a o tom, kto ho získal.
Premlčanie pohľadávok zo zdravotného poistenia má oproti všeobecnej úprave premlčania určité osobitosti. Je nevyhnutné rozlišovať medzi terminológiou (i) právo predpísať (uplatniť) poistné a (ii) právo vymáhať poistné. V prípade práva uplatniť poistné začína plynúť premlčacia doba odo dňa splatnosti poistného, pričom právo sa premlčí uplynutím piatich rokov, a námietku premlčania možno úspešne uplatniť najneskôr do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. Premlčacia doba na uplatnenie práva vymáhať poistné začína plynúť odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení povinnosti zaplatiť poistné, pričom toto právo sa premlčí uplynutím troch rokov, a námietku premlčania možno uplatniť kedykoľvek až do skončenia exekučného konania.
Vo všeobecnosti nie je vylúčené, aby vznesenie námietky premlčania odporcom (žalovaným) mohlo byť považované za konanie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi. O takýto prípad môže ísť iba výnimočne a v rozpore s dobrými mravmi môže byť len taký výkon práva, ktorý je výrazom zneužitia tohto práva na úkor druhého účastníka konania.
Zmluvné podmienky môžu mať vplyv na premlčanie nároku. Ak zmluva neumožňuje vrátenie peňazí v prípade neúčasti na kurze, zákazník nemá nárok na vrátenie peňazí, ak sa kurzu nezúčastnil. Ak však niekto písomne uzná, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval.
Prečítajte si tiež: Premlčanie regresného nároku
Premlčanie nárokov uplatnených v rámci exekučného konania je potrebné posudzovať v kontexte právnej úpravy. Súd na premlčanie prihliada len na námietku dlžníka. Ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť.