Sociálne Podnikanie na Slovensku: Medzi Ideálmi a Realitou

Sociálne podnikanie sa stáva čoraz dôležitejšou súčasťou ekonomiky a spoločnosti. Na Slovensku existujú dva hlavné typy sociálnych podnikov: tie, ktoré sú pod záštitou Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR, a tie ostatné. Tento článok sa zameriava na analýzu súčasnej situácie sociálneho podnikania na Slovensku, s dôrazom na rozdiely v podpore a podmienkach pre rôzne typy sociálnych podnikov.

Dva Typy Sociálnych Podnikov: Rovní a Rovnejší?

Na Slovensku sa rozlišujú sociálne podniky na dve kategórie: tie, ktoré sú chránené Ministerstvom práce, a tie ostatné. Táto diferenciácia vedie k nerovnakým podmienkam a prístupu k štátnej podpore.

Privilegované Sociálne Podniky pod Patronátom Ministerstva Práce

Niektoré sociálne podniky, najmä tie, ktoré sú pod patronátom Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR, majú priznané výhody a vyššiu mieru štátnej podpory. Tieto "privilegované" podniky môžu získať od štátu viac ako tri milióny eur na obdobie dva a pol roka. Podľa stanoviska ministerstva im stačí, ak zo svojich vlastných zdrojov pokryjú len päť percent z celkových nákladov na podnikanie.

Ministerstvo v týchto prípadoch údajne ignoruje aj nariadenie Európskej komisie, ktoré obmedzuje štátnu pomoc pre zamestnávanie znevýhodnených osôb na 50 percent oprávnených nákladov. Na druhej strane, to isté ministerstvo práce nariadilo Ústrediu práce, sociálnych vecí a rodiny SR, aby toto nariadenie zohľadnilo pri poskytovaní štátnych príspevkov pre ostatné sociálne podniky, ktoré od štátu dostávajú oveľa menej.

Nerovnaké Podmienky pre Ostatné Sociálne Podniky

Sociálny podnik, ktorý nespadá pod priamy vplyv ministerstva, môže dostať na jedno pracovné miesto dotáciu len vo výške 50 percent z celkovej ceny práce, maximálne však 471 eur. Táto suma sa navyše v priebehu niekoľkých mesiacov dvakrát znížila.

Prečítajte si tiež: Všetko o 7. platovej triede pre sociálnych pracovníkov

Začiatkom roka boli úrady práce voči sociálnym podnikom najštedrejšie, keď podnikateľom preplácali celé mzdové náklady, ak zamestnali dlhodobo nezamestnaného alebo inak znevýhodneného uchádzača o prácu. Neskôr ústredie práce zmenilo pravidlá a znížilo štátnu pomoc na polovicu. Naopak, osem vybraných sociálnych podnikov má nárok na preplatenie takmer celých nákladov na mzdy a odvody.

Príklad Nerovnosti v Praxi

Ak zamestnanec sociálneho podniku zarába minimálnu mzdu 295,50 eura, štát preplatí majiteľovi sociálneho podniku z jeho celkových nákladov (vrátane odvodov 399,15 eura) len necelých 200 eur. Toto platí od apríla, kedy ústredie práce prijalo internú normu a nariadilo úradom práce preplácať len 50 percent z celkovej ceny práce. V marci pritom preplácali ešte 90 percent, teda takmer 360 eur, ak zamestnanec zarábal minimálnu mzdu. V januári a februári podnikateľovi dokonca preplatili všetko, pretože celková cena jeho práce bola nižšia ako maximálna dotácia 471,91 eura.

Ústredie práce tak v priebehu štyroch mesiacov znižovalo príspevky, ktoré môže sociálny podnik dostať na jedno pracovné miesto. Podľa hovorkyne ústredia práce Danice Lehockej je to preto, že „Európska komisia novým nariadením zmenila intenzitu štátnej pomoci". Avšak, podľa nariadenia intenzita pomoci nemá presiahnuť „50 percent oprávnených nákladov", pričom Brusel nestanovil žiadny strop pre oprávnené náklady, ako to urobil slovenský zákon. Toto nariadenie pritom platí už rok.

Dôsledky Nerovnakého Prístupu

Yves Ogou zo Somotoru, ktorý zamestnal tridsať dlhodobo nezamestnaných ľudí z okresu Trebišov, bol "nahovorený" na sociálny podnik. Teraz sociálny podnik zatvára, pretože výška dotácie, ktorú mu štát sľuboval, sa znížila na polovicu. Podľa neho nie je možné garantovať, že o mesiac úrad neoznámi, že už nebude nič preplácať.

Ministerstvo Práce a Európska Komisia

Podľa Daniely Rodinovej z ministerstva práce sa na pilotné sociálne podniky nariadenie Európskej komisie neuplatňuje. Ak by sa uplatňovalo, ministerstvo práce by muselo ôsmim pilotným sociálnym podnikom odobrať veľkú časť dotácie, ktorú im poskytlo. Sedem z týchto sociálnych podnikov má priznanú dotáciu viac ako tri milióny eur, jeden dostane vyše milióna eur. Majitelia podnikov musia financovať len päť percent z celkových oprávnených nákladov, pričom podľa nariadenia by im štát mal preplatiť maximálne 50 percent z oprávnených nákladov, nie 95 percent.

Prečítajte si tiež: Práca sociálneho terapeuta v DSS

Politické Prepojenia

Niektoré z týchto sociálnych podnikov sú personálne prepojené s politickou stranou SMER. Ide napríklad o Veľkokrtíšsky sociálny podnik, Horehronský sociálny podnik, Revúcky sociálny podnik a Gemerský sociálny podnik. Každý z nich má priznanú dotáciu viac ako 98 miliónov korún (vyše 3,2 milióna eur) na tri roky. Okrem toho, že im štát preplatí takmer všetky náklady, bude im pomáhať až 30 mesiacov. Nariadenie Európskej komisie, ktoré ústredie práce zohľadnilo vo výške poskytovaného príspevku, povoľuje takto podporovať podnik iba jeden rok. Ak ide o značne znevýhodneného zamestnanca, môže ho podporovať dva roky.

Kritika a Otázky Efektivity

Miroslav Beblavý z Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť tvrdí, že „sociálne podniky majú len politickú a nie sociálnu funkciu". Privilegované sociálne podniky blízke vláde dostali veľa peňazí a zatiaľ vytvorili minimum, 208 pracovných miest. Zvyšok sociálnych podnikov dostane minimum peňazí a „pravdepodobne vytvorí toľko pracovných miest, aby to pred voľbami vyzeralo dobre," myslí si Beblavý.

Klasifikácia Podnikov: Malé a Stredné Podniky (MSP)

Malé, stredné a mikro podniky zohrávajú významnú úlohu v slovenskom aj európskom hospodárstve. Na Slovensku tvoria MSP až 99,9 % z celkového počtu podnikateľských subjektov, poskytujú pracovné príležitosti pre takmer 75 % aktívnej pracovnej sily a podieľajú sa na hrubej produkcii a tvorbe pridanej hodnoty viac ako 50 %. Okrem toho sú zdrojom nových inovácií a technológií, vytvárajú konkurenčné prostredie, podporujú ekonomický rast a vyrábajú a poskytujú produkty a služby, ktoré nie sú ochotné ponúkať veľké podniky.

Definícia MSP

Definícia malých a stredných podnikov nie je úplne jednoznačná. Existuje viacero charakteristík, ktoré by mal typický malý, stredný alebo mikro podnik spĺňať:

• Nezávislosť podnikania spojená s vlastníctvom podniku.
• Jeden alebo niekoľko málo vlastníkov.
• Bez dominantného alebo monopolného postavenia na trhu.
• Relatívne úzke zameranie produkcie a technológie.
• Jednoduché riadenie a organizačná štruktúra.
• Zameranie podniku na lokálne trhy.
• Malý trhový podiel.

Problémom mnohých z týchto kritérií je, že nie sú jednoznačne kvantifikovateľné. Preto sa pri rozlišovaní MSP využívajú skôr kvalitatívne kritériá, ako napríklad počet zamestnancov.

Prečítajte si tiež: Čo by ste mali vedieť o sociálnom inžinierstve

Kvantitatívne Kritériá

Najčastejšie sa veľkosť podniku určuje na základe počtu zamestnancov, ročného obratu a ročnej bilančnej sumy. Tieto kritériá vychádzajú z odporúčania Európskej komisie č. 2003/361/EC, ktoré nadobudlo platnosť 1. januára 2005. Do konkrétnej kategórie spadá podnik vtedy, ak má príslušný počet zamestnancov (hlavné kritérium) a spĺňa aspoň jedno vedľajšie kritérium (ročný obrat alebo ročnú bilančnú sumu).

Počet pracovníkov a finančné čiastky sa získavajú z účtovnej závierky za posledné schválené účtovné obdobie a počítajú sa na ročnom základe. Výška ročného obratu sa má vyčísliť bez dane z pridanej hodnoty (DPH) a iných nepriamych daní.

Ak podnik v deň účtovnej závierky zistí, že počet zamestnancov alebo finančné limity prekročil, neznamená to automaticky stratu štatútu stredného, malého alebo mikro podniku. Situácia sa však zmení, ak tieto limity prekročí v dvoch po sebe nasledujúcich obdobiach. V prípade novozaložených podnikov sa uplatňujú údaje získané odhadom.

Prečo je dôležité vedieť, či je podnikateľ MSP?

Definícia MSP sa pre firmu stáva zaujímavou najmä vtedy, ak sa chce uchádzať o niektorú z foriem štátnej pomoci. Rôzne inštitúcie, ktoré poskytujú podporné programy pre stredné, malé a mikro podniky (napr. Slovak Business Agency alebo Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny), sledujú presne tieto kritériá. Ak akákoľvek inštitúcia na národnej či európskej úrovni začne ponúkať program zameraný na skupinu malých, stredných či mikro podnikov, je prakticky isté, že zvolí kritériá podľa odporúčania Európskej komisie.

Samostatný, Partnerský a Prepojený Podnik

Dôležitú úlohu v tom, či môžete prijímať podporu z verejných zdrojov, zohráva aj skutočnosť, či je váš podnik samostatný, partnerský alebo prepojený.

• Samostatný podnik: Vlastní menej ako 25 % v inom podniku a/alebo iný podnik vlastní menej ako 25 % vo vašom podniku.
• Partnerský podnik: Má v inom podniku podiel rovný alebo väčší ako 25 % a/alebo iný podnik má podiel rovný alebo väčší ako 25 % v dotknutom podniku. Zároveň nemôže byť prepojený s iným podnikom, čo znamená, že hlasovacie práva v inom podniku (a naopak) nepresiahnu 50 %.
• Prepojený podnik: Tvoria skupinu prostredníctvom priamej alebo nepriamej kontroly iného podniku nad väčšinou hlasovacích práv v podniku, alebo prostredníctvom možnosti uplatňovať rozhodujúci vplyv na podnik.

Toto rozdelenie je dôležité pre správne vyčíslenie počtu zamestnancov, ročného obratu a ročnej bilančnej sumy za účelom posúdenia, či vaša firma spadá pod definíciu MSP.

tags: #sociálny #podnik #rovný #príklady