
Obec Toporec, malebná obec v okrese Kežmarok, nachádzajúca sa na území Spiša, má bohatú históriu, ktorá siaha až do 13. storočia. Okrem historických pamiatok, ako sú kostoly a kaštiele, ktoré vybudoval známy rod Görgeyovcov, sa Toporec snaží o rozvoj aj v súčasnosti. Jedným z krokov k zlepšeniu životnej úrovne obyvateľov je aj založenie sociálneho podniku.
V blízkej budúcnosti chce obec zamestnať obyvateľov na prácu v lese, ale aj na výstavbu novej materskej školy. Sociálny podnik by tak mohol zamestnať 15 až 20 ľudí,“ priblížil Pompa.
Obec leží na južnom úpätí Spišskej Magury, približne 2 km od rázcestia do Podolínca, v údolí dlhom 6 km. Stredom obce preteká potok Topor, od ktorého je odvodené aj pomenovanie obce. Podľa súčasného územnosprávneho členenia patrí obec do okresu Kežmarok.
Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1297. V listine Spišskej kapituly sa spomínajú dva Toporce: Nový a Starý. Zakladateľmi oboch Toporcov boli šľachtici zo Spišského Hrhova, známi ako Gorgeyovci.
Zemepánmi obce boli šľachtici zo Spišského Hrhova a Toporca - Gorgeyovci. Rodina pochádzala zo Saska. Uhorský kráľ sv. Ladislav povolal predka rodu Arnolda do Uhorska a usadil ho na Spiši. Za zásluhy dostal od Bela IV roku 1256 tzv. Toporskú donáciu, t.j. kráľovský les.
Prečítajte si tiež: Všetko o 7. platovej triede pre sociálnych pracovníkov
V roku 1580 založil Krištof s bratom Ladislavom školu pre magnátov v Spišskom Hrhove. V dôsledku prenasledovania protestantov bola táto škola roku 1670 preložená do Toporca. Škola magnátov, nazývaná „Paedagogía nobilium Toporczensis" alebo Gymnázium. Vyučovali sa v nej okrem iného gréčtina, latinčina a nemčina. Smrtou Juraja roku 1735 škola zanikla.
Hneď po vzniku reformácie prestúpila čast rodiny Gorgeyovcov na evanjelickú vieru. Gorgeyovci podporovali evanjelickú obec v Toporci hlavne v dobe reformácie.
Do protihabsburských povstaní sa zapojili aj Gorgeyovci. Bojovým druhom Imricha Tekelyho bol Ján Gorgey (1639-1714) z Toporca. Keď František Rákoci II. začal roku 1703 povstanie, zapojil sa Ján Gorgey doň znova. Za účast na tomto povstaní bol potrestaný znova konfiškáciou majetku.
Ked za napoleonských vojen došlo roku 1809 k insurekcii spišskej šľachty, zúčastnili sa na nej aj synovia Jána, a to Juraj (1777-1843) ako veliteľ pešiakov, a Ján (1778-1831) ako veliteľ jazdy, František (1787 až 1847) a Pavol ako jazdeckí dôstojníci. Synom spomínaného Juraja bol Artúr, narodený v Toporci 30. januára 1818.
Na hornom konci obce stojí starý kaštieľ Gorgeyovcov, ktorý bol vybudovaný koncom 13. storočia. Uprostred obce stojí nový gorgeyovský kaštieľ. Je to dvojpodlažná, barokovo-klasicistická budova z roku 1794. Na dolnom okraji obce stojí gdrgeyovská kúria.
Prečítajte si tiež: Práca sociálneho terapeuta v DSS
Necelé štyri kilometre severne od Toporca leží v tieni lesov predchodca Toporca Schonwald alebo Pustovec alebo Wiiste Kirch. V jeseni roku 1908 však vyhorela a zmenila sa na ruínu.
Obyvatelia Toporca a okolitých obcí boli poddanými Gorgeyovcov. Sľachtická rodina spravovala obec ako svoj majetok. Roku 1778 podali toporeckí poddaní k Márii Terézii stažnost na bezprávie a útlak zo strany zemepánov. Podľa tereziánskeho urbáru, ktorý toporeckí poddaní uzavreli 24. januára 1772, boli v obci štyria zemepáni z rodiny Gôrgeyovcov: Alexander, Martin, Anton a Pavol.
Veľký význam má aj Slovenský včelársky spolok v Toporci. Včelárstvo bolo v Toporci oddávna rozšírené. Jeho propagátorom bol najmä katolícky kňaz Aladár Ružbašan. Po novembri 1989 sa starí členovia rozhodli oddeliť sa od toho zväzu a obnoviť svoj spolok. Stalo sa tak na zakladajúcom valnom zhromaždení 1. októbra 1991. Dňa 13.3.2011 došlo k premenovaniu a zaregistrovaniu Slovenského včelárskeho spolku Toporec na základe registračného listu pod ev. č. R ZVVS-001/2011 ako Združenie včelárov Východného Slovenska - regiónu Spiš.
V roku 1994 bola založená urbárska spoločnosť, Region Toporec, pri vzniku ktorej na návrh Alojza Kačúra st. vzniklo PZ Hájnik Toporec. Dňa 13.4.1994 bola ustanovujúca členská schôdza, na ktorej 13 členov SPZ z Toporca založilo nové poľovnícke združenie pod názvom Hájnik Toporec. V roku 2009 do platnosti vstúpil nový poľovnícky zákon. Zhromaždenie vlastníkov rozhodlo, že výkon práva poľovníctva bude v poľovníckom revíri Toporec vykonávať poľovnícke združenie Hájnik Toporec po dobu 15 rokov, t.j. do roku 2029.
Obec Toporec má podľa starostu aktuálne 1976 obyvateľov, z toho 1260 tvoria Rómovia. Napriek tomu, že mnoho ľudí odchádza za prácou do zahraničia, detí tam každoročne pribúda. Obec má rozpracovaných viacero investičných projektov, jedným z nich je aj materská škola, ktorú by mali začať stavať už tento rok. V budúcom roku chcú s investíciami pokračovať a v obci by tak mal pribudnúť nový chodník v dĺžke 1,1 kilometra od obecného úradu až po vyšný koniec Toporca a cesta od evanjelického kostola až ku rómskej osade. Obec má okrem toho rozpracovaný aj projekt kanalizácie, ktorú treba dobudovať v dĺžke asi 4,2 kilometra, ďalším je regulácia potoka a vybudovanie kompostárne.
Prečítajte si tiež: Čo by ste mali vedieť o sociálnom inžinierstve
Podľa starostu má okolie Toporca veľmi dobré predpoklady pre cestovný ruch. Okrem toho môžu turisti navštíviť aj osadu Pustovec, ktorá je vzdialená necelé štyri kilometre od Toporca, kde sa dá posedieť pri sedemstoročnej lipe. Z hľadiska historických pamiatok sú lákadlom pre turistov kostoly a dva kaštiele, ktoré chodia obdivovať aj zahraniční návštevníci.