Sociálny pohľad na násilie v rodine: Štúdia zo Slovenska

Úvod

Násilie sprevádza ľudstvo od počiatku jeho existencie. Motívy násilného správania sa a agresie sa v priebehu histórie menili. V dávnych dobách išlo o pud sebazáchovy a zachovanie existencie, čo sa prejavovalo násilím. Silnejší jedinci mali väčšiu šancu na prežitie a presadzovanie svojej vôle v komunite. Problém násilia páchaného na ženách, čiže rodovo podmieneného násilia, bol v minulosti tabuizovaný a považovaný za súkromnú záležitosť. Za posledné štyri desaťročia sa však stal celospoločenským problémom, najmä vďaka mimovládnym organizáciám, ktoré pomáhajú týraným ženám. Tieto organizácie upozorňujú na rozsah a následky násilia a snažia sa o jeho elimináciu. Intervencia si vyžaduje multidisciplinárne tímy, ktoré riešia psychické a sociálne aspekty života ženy. Dôležitá je zmena postoja spoločnosti k domácemu násiliu na Slovensku. V priebehu posledných desaťročí sa nazeranie na túto problematiku výrazne menilo, najmä v terminológii (domáce násilie, násilie páchané na ženách, násilie v intímnych vzťahoch). Rozdiely v terminológii sú zjavné aj v súčasnosti pri porovnaní rôznych krajín sveta.

Definícia domáceho násilia

Definícií domáceho násilia existuje mnoho. Charakteristické pre ne je poukazovanie na nebezpečnosť konania agresora pre obeť, rodinu a spoločnosť. Domáce násilie je závažný negatívny spoločenský jav. Z pohľadu partnerského násilia môžeme definovať: „Násilie páchané v intímnych partnerských vzťahoch je typ násilia, ktoré je najčastejšie smerované zo strany muža voči žene. V tomto prípade môžeme hovoriť o akomkoľvek nežiaducom a neprimeranom spôsobe správania sa partnera voči partnerke, pričom jej spôsobuje psychické alebo fyzické utrpenie. Násilie páchané zo strany muža voči žene v intímnom partnerskom vzťahu má stupňujúci charakter a je riešiteľné iba za pomoci odbornej intervencie, vo väčšine prípadov len zamedzením kontaktu páchateľa s obeťou.“

Pohľady na problematiku domáceho násilia

Na problematiku domáceho násilia možno nazerať z viacerých uhlov pohľadu. Prvý je mediálny, ktorý ovplyvňuje vnímanie násilia a spoločenských fenoménov. Médiá ponúkajú prehľad moci nad spoločnosťou a spoločenským myslením. Nízka úroveň mediálnej gramotnosti môže mať závažný vplyv na posudzovanie a tolerovanie násilia páchaného na ženách. Médiá sú významným spoločensko-socializačným činiteľom, preto je nutné prihliadať aj na ich obsah, najmä v súvislosti s deťmi a adolescentmi, kedy sa formuje vzťah k násiliu. V súčasnosti existuje množstvo odbornej literatúry týkajúcej sa domáceho násilia. Významné sú aktivity "Inštitútu pre výskum práce a rodiny", ktorý poskytuje štatistiky a výskumné zistenia. Medzi najvýznamnejšie dokumenty patrí Reprezentačný výskum výskytu a skúsenosti žien s násilím páchanom na ženách na Slovensku (2008), Správa o násilí páchanom na ženách za roky 2013, 2012 a 2011 a štúdia pod názvom Násilie páchané na ženách ako hraničná téma rodovej nerovnosti (2008). K dispozícii sú aj teoretické odborné poznatky v anglickej, nemeckej a českej literatúre. Výskumy ukazujú, že v rokoch 2013 a 2014 sa s domácim násilím stretlo až 34 % slovenských žien, čo je alarmujúce číslo.

Kvantitatívny výskum násilia na ženách na Slovensku

Cieľom výskumného článku je sumarizácia kvantitatívnych poznatkov o násilí páchanom na ženách na Slovensku z pohľadu sociálnej práce. Bola využitá kvantitatívna výskumná stratégia. Stanovené boli viaceré kvantitatívne výskumné ciele spojené s vekom, frekvenciou výskytu násilia, zamestnanosťou týraných žien, schopnosťou rozhodovania, medicínskou intervenciou, detnosťou týraných žien a vyvodením trestnoprávnej zodpovednosti týrajúcich mužov.

Ciele výskumu:* Zistiť, či existuje štatisticky významná súvislosť medzi vekom týranej ženy a frekvenciou výskytu násilia v intímnom vzťahu.

  • Analyzovať, či existuje štatisticky významný rozdiel v zamestnanosti týraných žien a ich schopnosti rozhodovať sa o svojom živote.
  • Zistiť, aká je frekvencia medicínskej intervencie u týraných žien a či existuje súvislosť s detnosťou týraných žien.
  • Zistiť, v koľkých prípadoch bolo rozhodnuté o začatí trestného stíhania týrajúcich intímnych partnerov.

Metodológia výskumu:

  • Výskumná vzorka: Ženy, ktoré sa stali obeťami domáceho násilia zo strany intímneho partnera (N=88).
  • Výskumná metóda: Dotazník vlastnej konštrukcie.
  • Realizácia výskumu: Prelom rokov 2017 a 2018.
  • Distribúcia dotazníka: Online cez portál www.survio.com.
  • Štatistické spracovanie: IBM SPSS (verzia 20.0) - opisná a inferenčná štatistika.

Charakteristika výskumnej vzorky:

  • Priemerný vek: 39,17 rokov (najmladšia 22 rokov, najstaršia 63 rokov).
  • Vzdelanie:
    • Stredoškolské bez maturity: 34 %
    • Stredoškolské s maturitou: 25 %
    • Vysokoškolské: 17 %
    • Základné: 14 %
    • Nedokončené základné: 10 %
  • Pracovné zaradenie:
    • Zamestnané: 38 %
    • Materská/Rodičovská dovolenka: 31 %
    • Nezamestnané (evidované na UPSVaR): 26 %
    • Nezamestnané (neevidované): 4 %
    • Dôchodok: 3 %
  • Kraj, v ktorom žijú:
    • Bratislavský: 19 %
    • Žilinský: 18 %
    • Nitriansky a Trenčiansky: 14 %
    • Trnavský: 11 %
    • Banskobystrický a Prešovský: 10 %
    • Košický: 6 %
  • Miesto pobytu pred odchodom do azylového zariadenia:
    • Spoločná domácnosť s partnerom: 52 %
    • Iné ubytovanie: 48 %

Použité štatistické metódy:

  • Opisná štatistika (aritmetický priemer, početnosti, medián, štandardná odchýlka, modus, minimálne a maximálne hodnoty).
  • Inferenčná štatistika:
    • Frekvenčné analýzy (kategorické premenné).
    • Mann-Whitney U-testy (ordinálne premenné).
    • Studentove t-testy pre dva nezávislé výbery a Pearsonova korelačná analýza (kontinuálne premenné).

Výsledky výskumu

Výsledky preukázali, že väčšina participantiek (52,3 %) bývala pred využitím sociálnej pomoci v spoločnej domácnosti s partnerom. Ako ďalšiu alternatívu uvádzali iné krízové centrum (25 %) a ubytovanie u príbuzných alebo priateľov (20,5 %).

Prečítajte si tiež: Všetko o 7. platovej triede pre sociálnych pracovníkov

Dôvody odchodu od týrajúceho partnera:

  • Fyzické napádanie: 81,8 %
  • Alkoholizmus a branie drog: 67 %
  • Nadávanie a ponižovanie: 53,4 %
  • Nedostatok financií: 38,6 %
  • Zlé zaobchádzanie s deťmi: 33 %
  • Hrubé správanie a vyhrážanie: 15,9 %
  • Sociálna izolácia: 40,9 %

Polovica respondentiek (50 %) odišla od partnera náhle, 38,6 % sa rozhodovalo dlhodobejšie. Polícia zasahovala v prípade 19,3 % respondentiek.

Tabuľka 4: Rozhodovanie sa o odchode od týrajúceho partnera pred odchodom do krízového centra

Rozhodnutie o odchodePočet respondentiekPercentuálne zastúpenie
Náhle4450,0 %
Dlhodobejšie3438,6 %
Iná situácia910,2 %
Polícia prítomná1719,3 %
Polícia neprítomná7180,7 %

Tabuľka 5: Informovanosť respondentiek o možnostiach pomoci týraným ženám

InformovanosťPočet respondentiekPercentuálne zastúpenie
Informovaná7888,6 %
Neinformovaná1011,4 %

Väčšina respondentiek (88,6 %) bola informovaná o možnostiach pomoci týraným ženám. Informácie získali najčastejšie od priateľov a známych (34,1 %), z médií (25 %), od lekára (10,2 %), z internetu (9,1 %) a od sociálneho pracovníka (5,7 %).

Tabuľka 6: Zdroje informácií o pomoci týraným ženám

Zdroj informáciíPočet respondentiekPercentuálne zastúpenie
Priatelia a známi3034,1 %
Médiá2225,0 %
Lekár910,2 %
Internet89,1 %
Sociálny pracovník55,7 %
Iné1415,9 %

Tabuľka 7: Skúsenosti respondentiek s rôznymi formami násilia

Forma násiliaPočet respondentiekPercentuálne zastúpenie
Fyzické násilie88100 %
Psychické násilie88100 %
Ekonomické násilie7686,4 %
Sexuálne násilie6270,5 %
Sociálna izolácia3640,9 %

Všetky respondentky (100 %) zažili fyzické a psychické násilie. Ekonomické násilie zažilo 86,4 % respondentiek, sexuálne násilie 70,5 % a sociálnu izoláciu 40,9 %.

Tabuľka 8: Frekvencia výskytu násilia

Frekvencia násiliaPočet respondentiekPercentuálne zastúpenie
Denne2427,3 %
Týždenne3640,9 %
Mesačne1820,5 %
Občasne1011,4 %

Najčastejšie sa násilie vyskytovalo týždenne (40,9 %) a denne (27,3 %).

Tabuľka 9: Vplyv násilia na rozhodovanie respondentiek

Vplyv na rozhodovaniePočet respondentiekPercentuálne zastúpenie
Obmedzené7281,8 %
Bez vplyvu1618,2 %

Násilie obmedzovalo rozhodovanie väčšiny respondentiek (81,8 %).

Prečítajte si tiež: Práca sociálneho terapeuta v DSS

Tabuľka 10: Medicínska intervencia

Medicínska intervenciaPočet respondentiekPercentuálne zastúpenie
Áno6068,2 %
Nie2831,8 %

Viac ako dve tretiny respondentiek (68,2 %) potrebovali medicínsku intervenciu v dôsledku násilia.

Tabuľka 11: Deti v starostlivosti respondentiek

Deti v starostlivostiPočet respondentiekPercentuálne zastúpenie
Áno5461,4 %
Nie3438,6 %

Viac ako polovica respondentiek (61,4 %) mala v starostlivosti deti.

Tabuľka 12: Trestnoprávna zodpovednosť páchateľa

Trestnoprávna zodpovednosťPočet respondentiekPercentuálne zastúpenie
Začaté trestné stíhanie3034,1 %
Nezačaté trestné stíhanie5865,9 %

V 34,1 % prípadoch bolo začaté trestné stíhanie voči páchateľovi.

Diskusia

Výsledky výskumu poukazujú na závažnosť problematiky domáceho násilia na Slovensku. Vysoké percento žien zažíva fyzické a psychické násilie, ktoré má negatívny vplyv na ich život a rozhodovanie. Alarmujúce je, že len v tretine prípadov je začaté trestné stíhanie voči páchateľovi. Je potrebné zvýšiť informovanosť o možnostiach pomoci týraným ženám a zabezpečiť efektívnu ochranu obetí.

Prečítajte si tiež: Čo by ste mali vedieť o sociálnom inžinierstve

tags: #sociálny #pohľad #na #násilie #v #rodine