Možnosti napadnutia vlastníctva na Slovensku

Vlastníctvo je základné právo, ktoré je chránené Ústavou Slovenskej republiky. Táto ochrana garantuje všetkým vlastníkom rovnaký obsah a právnu ochranu ich majetku. Napriek tejto ústavnej garancii existujú situácie, kedy môže byť vlastnícke právo obmedzené alebo dokonca napadnuté. Tento článok sa zameriava na možnosti napadnutia vlastníctva na Slovensku, predovšetkým prostredníctvom vyvlastnenia a sporov týkajúcich sa zápisov v katastri nehnuteľností, a tiež na ďalšie aspekty, ako sú napríklad spory o vydržanie pozemkov.

Obmedzenie vlastníckeho práva a vyvlastnenie

Ústava Slovenskej republiky vymedzuje štyri základné podmienky, za ktorých je možné vlastníctvo obmedziť aj proti vôli vlastníka. Tieto podmienky musia byť splnené kumulatívne, aby bolo obmedzenie vlastníckeho práva zákonné:

1. Na základe zákona: Obmedzenie vlastníckeho práva musí byť stanovené zákonom. Na Slovensku ide predovšetkým o stavebný zákon a zákon č. 282/2015 Z. z. o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb a o nútenom obmedzení vlastníckeho práva k nim, ktoré upravujú podmienky a presný postup pri vyvlastňovaní.
2. V nevyhnutnej miere: Vyvlastnenie môže postihnúť len tú časť nehnuteľnosti, ktorá je nevyhnutná pre realizáciu zámeru, pre ktorý sa vyvlastňuje.
3. Vo verejnom záujme na účel ustanovený zákonom: Musí sa preukázať verejný záujem na vyvlastnení a účel, pre ktorý sa vyvlastňuje, musí byť ustanovený zákonom. Verejný záujem na vyvlastnení sa musí preukázať vo vyvlastňovacom konaní.
4. Za primeranú náhradu: Vlastníkovi musí byť poskytnutá primeraná náhrada za vyvlastnenie, ktorá môže byť poskytnutá v peniazoch alebo napríklad formou náhradného pozemku.

Podrobnosti vyvlastnenia týkajúce sa podmienok a procesu vyvlastňovacieho procesu upravuje predovšetkým stavebný zákon č. 50/1976 Zb a zákon č. 282/2015 Z.z. Vyvlastňovacie konanie uskutočňuje príslušný okresný úrad v sídle kraja, v územnom obvode ktorého sa nachádza vyvlastňovaná nehnuteľnosť. Odvolacím orgánom je Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR.

Konanie sa začína na návrh subjektu - vyvlastniteľa, ktorý bude vyvlastňovanú nehnuteľnosť využívať pre účely, pre ktoré sa vyvlastňuje. Môže to byť štátny orgán, fyzická osoba alebo právnická osoba. V praxi sa táto podmienka realizuje zvyčajne tak, že vlastníkovi zašle navrhovateľ návrh kúpnej zmluvy. Ak vlastník na ponuku neodpovie, alebo ak ju odmietne, predpokladá sa, že podmienka je splnená a môže začať vyvlastňovacie konanie. Vzhľadom na zákonné znenie je však takýto „dôkaz“ skôr formalitou - navrhovateľ totiž preukazuje doručenkou, že vyvlastňovanému zaslal písomnú výzvu na kúpu predmetnej nehnuteľnosti či na zriadenie práva vecného bremena aj s uvedením navrhovanej odplaty a s upozornením, že ak vyvlastňovaný do 90 dní odo dňa doručenia neodpovie, bude sa predpokladať, že dohodu odmietol. Takáto podmienka však neprispieva k tomu, aby navrhovateľ skutočne vyvinul úsilie na odkúpenie nehnuteľnosti od vlastníka, a teda aby sa reálne pokúsil uzavrieť dohodu.

Podľa stavebného zákona (§ 109) vyvlastnením nezanikajú práva užívať byty a nebytové priestory, preto podľa niektorých interpretácií nie sú nájomcovia účastníkom vyvlastňovacieho konania. Domnievame sa, že takáto interpretácia nie je správna. Je pravdou, že právo užívať byt/nebytový priestor vyvlastnením priamo nezaniká. To však neznamená, že nájomcove práva zostanú nedotknuté - jedným z dôvodov výpovede nájmu bytu je totiž skutočnosť, že „je potrebné z dôvodu verejného záujmu s bytom alebo s domom naložiť tak, že byt nemožno užívať“ (§ 711 ods. 1 písm. e) Občianskeho zákonníka). Znamená to, že nájomca bytu práve z dôvodu vyvlastnenia bytového domu môže dostať (resp. dostane) výpoveď z nájmu bytu. Jeho užívacie práva sú teda priamo dotknuté (keďže vyvlastňovacie konanie bezprostredne ovplyvní dĺžku (a existenciu) nájmu bytu.

Prečítajte si tiež: Príspevok pre SZČO: Podrobnosti

Vyvlastňovací orgán nariadi vždy ústne pojednávanie o návrhu. Námietky proti vyvlastneniu musia účastníci vyvlastňovacieho konania, ako aj zúčastnené osoby uplatniť najneskôr pri prerokovaní návrhu na ústnom pojednávaní. Na námietky uplatnené neskôr, na námietky, ktoré sa v územnom konaní zamietli alebo ktoré mohol účastník uplatniť v územnom konaní, sa neprihliada.

V rámci vyvlastňovacieho konania sa skúma:

• účel, pre ktorý sa vyvlastňuje
• existencia verejného záujmu
• preukázanie, že prechod vlastníckeho práva (teda cieľ vyvlastnenia) nemožno dosiahnuť dohodou
• súlad vyvlastnenia s územným rozhodnutím, ktoré predchádza vyvlastňovaciemu konaniu; na základe územného rozhodnutia úrad skúma, či je vyvlastňovanie v súlade s cieľmi a zámermi územného plánovania (t.j. či navrhovaná činnosť, pre ktorú sa vyvlastňuje, sa má realizovať v súlade so záväznou časťou platného územného plánu). Ak sa na účel, pre ktorý sa vyvlastňuje, nevyžaduje vydanie územného rozhodnutia, súlad s cieľmi a zámermi územného plánovania sa skúma priamo vo vyvlastňovacom konaní
• rozsah vyvlastnenia: vyvlastniť možno len v nevyhnutnom rozsahu, a teda ak možno účel vyvlastnenia dosiahnuť iba obmedzením práva (napr. zriadením vecného bremena), nie je možné vlastnícke právo odňať v plnom rozsahu. Rovnako platí, že ak na realizáciu účelu, pre ktorý sa vyvlastňuje, stačí vyvlastniť len časť nehnuteľnosti, nemôže úrad rozhodnúť o vyvlastnení celej nehnuteľnosti.

Vyvlastňovací orgán rozhodne o:

• určení primeranej náhrady za vyvlastnenie, ktorá prislúcha jednotlivým vyvlastneným a určí lehotu podľa § 6 ods. 1, 2 alebo ods.

O odvolaní proti výrokom o vyvlastnení je príslušné rozhodnúť Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky. Na preskúmanie výrokov o náhrade je príslušný súd. Žaloba, ktorou sa účastník konania domáha preskúmania výroku o náhrade v súdnom konaní, musí byť podaná v lehote 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení.

Podľa stavebného zákona možno vyvlastniť len pre účely stavieb alebo iných opatrení v dotknutej lokalite, ktoré sú uvedené v zákone. To, že vyvlastňovacie konanie sa uskutočňuje pre niektorú z uvedených stavieb, ešte automaticky neznamená, že ide o stavbu vo verejnom záujme. Podľa zákona treba verejný záujem preukázať vo vyvlastňovacom konaní.

Prečítajte si tiež: Komplexná laserová rehabilitácia

Ak je možné majetkové vyrovnanie pridelením náhradného pozemku alebo náhradnej stavby a vyvlastňovaný s tým súhlasí, tento spôsob vyrovnania má prednosť pred poskytnutím náhrady v peniazoch. Problémom však je, že tento spôsob vyrovnania sa nevzťahuje na vyvlastnenie napr. pri stavbe diaľnic, ciest pre motorové vozidlá či letísk.

Podkladom na určenie náhrady za vyvlastnenie je všeobecná hodnota pozemku alebo všeobecná hodnota stavby, alebo všeobecná hodnota práva zodpovedajúceho vecnému bremenu; tá sa určí na základe znaleckého posudku nie staršieho ako dva roky. V prípade stavby diaľnic a ciest pre motorové vozidlá určuje osobitný zákon (č. 129/1996 Z.z.

Osobitná úprava vyvlastnenia podľa zákona č. 669/2007 Z.z.

V decembri 2007 začal platiť zákon o jednorazových mimoriadnych opatreniach v príprave niektorých stavieb diaľnic a ciest pre motorové vozidlá, ktorého účelom bolo urýchliť výstavbu konkrétnych úsekov diaľnic a ciest pre motorové vozidlá. Tento zákon zjednodušuje konania, skracuje lehoty a predovšetkým - umožňoval začať stavať cesty a diaľnice na pozemkoch, ktoré ešte neboli vyvlastnené a boli vo vlastníctve pôvodných vlastníkov. Naďalej však platia niektoré osobitné ustanovenia regulujúce vyvlastňovanie v prípade výstavby diaľnic a ciest pre motorové vozidlá.

Predovšetkým, dňom právoplatnosti územného rozhodnutia (rozhodnutia o umiestnení stavby diaľnice / cesty) vzniká zo zákona predkupné právo štátu na pozemok, na ktorom sa má uskutočniť stavba diaľnice / cesty. Znamená to, že takýto pozemok nemôže jeho vlastník predať inej osobe ako štátu. Toto predkupné právo sa zapíše aj do katastra nehnuteľností.

Okrem toho platia ďalšie špecifiká:

Prečítajte si tiež: Štatistiky a radikulopatia: Dôchodková politika

• náhrada za výkup pozemku / stavby je 1,2 násobok náhrady v peniazoch, ktorý by vlastník dostal vo vyvlastňovacom konaní (t.j.

Medzi diaľnice a rýchlostné cesty, na ktoré sa tento zákon vzťahuje, patria napríklad:

• D1 Bratislava /Petržalka - križovatka s D2 - Trnava - Trenčín - Žilina - Prešov - Košice - štátna hranica SR/Ukrajina
• D2 št. hranica ČR/SR - Kúty - Malacky - Bratislava - št. hranica SR/MR
• D3 Žilina - Kysucké Nové Mesto - Čadca - Skalité št. hranica SR/PR
• D4 št. hranica Rakúsko/SR - Bratislava - križovatka D2 Jarovce - križovatka Rovinka - križovatka s D1 Ivanka pri Dunaji - sever - križovatka s cestou II/502 - križovatka s cestou I/2 - križovatka s D2 Stupava juh - štátna hranica SR/Rakúsko
• R1 Trnava - Nitra - Žarnovica - Žiar nad Hronom - Zvolen - Banská Bystrica - Ružomberok
• R2 Trenčín križovatka D1 - Prievidza - Žiar nad Hronom - Zvolen - Lučenec - Rimavská Sobota - Rožňava - Košice
• R3 št. hranica MR/SR Šahy - Zvolen - Žiar nad Hronom - Turčianske Teplice - Martin - Kraľovany - Dolný Kubín - Trstená - št. hranica SR/PR
• R4 št. hranica MR/SR - Milhosť - Košice - Prešov - Giraltovce - Svidník - št. hranica SR/PR
• R5 št. hranica ČR/SR Svrčinovec - križovatka s D3
• R6 št.

Vklad do katastra nehnuteľností a jeho právne účinky

Vklad je jedným z troch druhov zápisov (poznámka, záznam, vklad), ktorými sa do katastra nehnuteľností zapisujú práva k nehnuteľnosti (§ 4 ods. 1 katastrálneho zákona). Dôležitosť vkladu spočíva v tom, že vkladom dochádza k zmene vlastníka nehnuteľnosti. Daňové úrady, občania a dokonca aj odborná verejnosť sú však často na pochybách a nedokážu jednoznačne určiť moment kedy sa mení vlastník nehnuteľnosti. Rozhodujú sa spravidla medzi dvomi možnosťami:

a) vlastnícke právo prechádza na nového vlastníka zápisom do katastra nehnuteľností (vkladom),

b) vlastnícke právo prechádza momentom právoplatnosti rozhodnutia o povolení vkladu.

V tejto súvislosti hovoríme o tzv. právotvorných účinkoch vkladu, ktoré vyplývajú z § 133 ods. 2 občianskeho zákonníka, ktorý ustanovuje: „Ak sa prevádza nehnuteľná vec na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo vkladom do katastra nehnuteľností podľa osobitných predpisov, ak osobitný zákon neustanovuje inak.“

Moment kedy dochádza k zmene vlastníka nehnuteľností je dôležitý z viacerých pohľadov. Či už z pohľadu daňovej povinnosti (daň z nehnuteľností), alebo z pohľadu výkonu vlastníckych práv. Ak bude nesprávne určený okamih, v ktorom prechádza vlastníctvo na nového vlastníka (predávajúci nebude vlastníkom), môže to mať za následok neplatnosť zmluvy.

Po prečítaní ustanovenia § 133 ods. 2 občianskeho zákonníka by sa mohlo zdať, že je nesporné, kedy dochádza k nadobudnutiu nehnuteľnosti, t. j. že vlastníctvo prechádza zápisom (vkladom) nového vlastníka do katastra nehnuteľností, konkrétne na list vlastníctva. Tento názor zastávame aj my, avšak v praxi sa vyskytujú aj iné názory, ktoré sú podľa nás výsledkom nedôslednej interpretácie právnych predpisov.

Názory, že vlastnícke právo prechádza na nadobúdateľa právoplatnosťou rozhodnutia o povolení vkladu, podľa nášho názoru vyplývajú z nesprávneho výkladu ustanovenia § 28 ods. 3 katastrálneho zákona, ktorý ustanovuje: „Právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného rozhodnutia správy katastra o jeho povolení.“

Pri aplikácii § 29 ods. 3 katastrálneho zákona štátne orgány, ale aj súkromné osoby nesprávne vykladajú slovné spojenie „na základe právoplatného rozhodnutia“ ako „právoplatným rozhodnutím.“ Podľa nášho názoru však k zmene vlastníka nedochádza „právoplatným rozhodnutím“, ale až vkladom, teda fyzickým zapísaním nového vlastníka do originálu listu vlastníctva. Slovné spojenie „na základe právoplatného rozhodnutia“ treba podľa nás vykladať tak, že podmienkou právnych účinkov vkladu je právoplatné rozhodnutie o jeho povolení. Ak by bol zápis do listu vlastníctva (vklad) vykonaný bez toho, že by bol predtým povolený, nemal by právne účinky, t. j. nedošlo by k zmene vlastníka.

Kataster slúži na zverejnenie údajov o vlastníkoch nehnuteľností, na ochranu ich práv a na posilnenie právnej istoty na trhu s nehnuteľnosťami. Obchodovanie s nehnuteľnosťami je obchodovaním s veľkými materiálnymi hodnotami a neraz má vplyv na základné životné podmienky občanov (bývanie), preto je tu právna istota zvlášť potrebná. Práve z tohto jediného dôvodu je zmena vlastníka viazaná na vklad (zápis) do katastra nehnuteľností, pretože práve zápisom sa zverejňuje kto je novým vlastníkom nehnuteľností. Týmto spôsobom sa predchádza vzniku neplatných zmlúv uzavretých s nevlastníkom, a teda aj mnohým sporom a konfliktom.

Aby údaje katastra mohli byť naozaj hodnoverné, štát prísne dohliada nad tým, čo sa do katastra zapíše na základe zmlúv. Tento dohľad sa vykonáva v rámci konania o povolení vkladu, kde správa katastra ako štátny orgán skúma zmluvu z hľadiska jej formálnych náležitostí (podpis, presné označenie nehnuteľnosti a pod.), ale aj z hľadiska jej súladu so zákonom. Keď správa katastra dospeje k záveru, že zmluva je v poriadku, vydá rozhodnutie o povolení vkladu. Následne je rozhodnutie o povolení vkladu predložené zapisovateľke, ktorá vykoná vklad, t. j. zapíše do listu vlastníctva nového vlastníka v lehote podľa § 43 ods. 1 písm. a) katastrálneho zákona. Týmto okamihom sa mení vlastník nehnuteľnosti a súčasne sa aj zverejňuje, kto je novým vlastníkom.

Nie je žiadny relevantný dôvod na to, aby k zmene vlastníka dochádzalo právoplatným rozhodnutím o povolení vkladu. Účelom tohto rozhodnutia nie je zmena vlastníka (nerozhoduje sa o tom, kto bude vlastník, pretože o tom môžu rozhodovať len zmluvné strany), ale jeho účelom je kontrola zmluvy, dozor štátu. Samotným rozhodnutím o povolení vkladu sa nemenia údaje katastra, tie sa zmenia až vykonaním vkladu. Zákon v záujme právnej istoty viaže zmenu vlastníka na vklad, teda na moment, keď sa nový vlastník zverejní na liste vlastníctva a ostatné osoby sa o ňom môžu dozvedieť.

Rozhodnutie o povolení vkladu má podľa § 31 ods. 4 katastrálneho zákona obsahovať aj označenie „dňa kedy nastali právne účinky vkladu", čo je jedna z mnohých ukážok nekoncepčnosti a nízkej kvality legislatívnej činnosti v oblasti katastra. Katastrálny zákon vyžaduje jasnovidecké schopnosti, ak má zamestnanec povoľujúci vklad už v čase povolenia vkladu vedieť kedy sa vykoná vklad (zápis) na list vlastníctva, a teda kedy nastanú právne účinky vkladu.

Diskusia o právnych účinkoch vkladu

V právnickej obci sa vedie rozsiahla diskusia o momente, kedy vznikajú právne účinky vkladu do katastra nehnuteľností. Niektorí právnici zdôrazňujú, že právne účinky vkladu nastávajú až vtedy, keď sa údaje fyzicky zapíšu do katastra nehnuteľností. Iní argumentujú, že rozhodnutie o vklade je vykonateľné vydaním a právoplatné podľa § 31 ods. 5 KZ.

Martin Maliar v reakcii na článok Kedy vznikajú právne účinky vkladu? uvádza, že je veľmi ťažké v pomeroch súčasnej právnej úpravy katastra nehnuteľností hľadať nejaké princípy, keďže ten súčasný koncept pripomína hru „zapíšeme a potom uvidíme“. Logické je riešenie ponúknuté v príspevku, ktoré hovorí o tom, že „účinky vkladu do KN nastávajú vtedy, ak sa do neho údaje zapíšu“.

Maliar ďalej kritizuje rýchlosť, do ktorej zákonodarca ženie správu katastra a nerozumie § 31 ods. 5 súčasného KZ a ani § 34 ods. 2 nového KZ. V navrhovanom systéme konania o vklade sa prevodca o tom, že začalo katastrálne konanie nemusí ani dozvedieť (§ 29 ods. 1 nového KZ). Nemusí teda ani vedieť, že bolo vydané rozhodnutie, ktoré ho zaväzuje. Právoplatnosť rozhodnutia znamená predsa to, že rozhodnutie je záväzné (najmä) pre účastníkov. Ako môže byť pre mňa záväzné niečo čo mi nebolo ani oznámené? Mám ja vôbec účinný prostriedok nápravy? Zrejme nie.

Maliar sa pýta, prečo nie je proti povoleniu vkladu prípustné aspoň odvolanie. Rozumel by tomu, ak by jedinou osobou, ktorá môže iniciovať vkladové konanie je zapísaná osoba (návrhu by sa v celom rozsahu vyhovelo). Ale v súčasnom systéme, keď návrh na vklad môže podať hocikto, kto tvrdí, že má nejakú zmluvu (súkromnú listinu). Ak proti povoleniu vkladu nie je prípustné odvolanie, už vôbec nerozumiem, prečo sa prokurátorovi umožňuje zásah do súkromnoprávnych vzťahov prostredníctvom protestu. Zákonodarca oproti tomu mne ako zapísanej osobe nedovolí samej chrániť moje súkromné práva (právo vlastniť majetok) ani odvolaním. Kam sa však všetci ponáhľajú?

Xénia Petrovičová v reakcii na Maliara uvádza, že o účinkoch zmluvy uzavretej s nevlastníkom by sa asi dala otvoriť samostatná diskusia (ja zastávam názor, že je neplatná, pre rozpor s účelom zákona, a aj o omyle sa dá uvažovať - neviem prečo nemáme v zákone zásadu Nemo plus iuris ad alium transferre potest quam ipse habet), zhodneme sa asi na tom, že uzavieranie takýchto zmlúv nezvyšuje právnu istotu, a teda je na mieste viazať účinky vkladu až na faktické zapísanie, teda na úkon správy katastra ktorý nazývame VKLAD.

Petrovičová ďalej uvádza, že problematika určenia správneho momentu (kedy sa nadobúda vlast. právo) vystupuje do popredia najmä pri starších vkladoch… ešte teraz sú niektoré nezapísané vklady, ktoré už sú povolené niekoľko rokov, nehovoriac o tom, keď ľudia uzavierajú kúpne zmluvy s ľuďmi nezapísanými v katastri (svoje pravo dokladujú rozhodnutím o povolení vkladu…) 3. upovedomenie o začatí vkladového konania sa v praxi (ktovie prečo) aj tak nezasielalo, nový KZ to len legalizuje. O rozhodnutí sa dozvie, pokiaľ vidím dobre, aj podľa novej úpravy, ale až po nadobudnutí právoplatnosti. To že sa účastník zmluvy(prevodca) dozvie o prevode je tak trošku zabezpečené povinnosťou overiť podpis. Možnosť nápravy až v správnom súdnictve je naozaj odradzujúca, navyše keď účastník musí mať advokáta.

Michal Novotný sa prikláňa k názoru, že vlastnícke právo sa nadobúda okamihom vkladu (teda vpisom na LV), nie PP, presne z tých dôvodov, ktoré uvádza aj autorka. Z toho ale plynie nielen to, že vydaním PP rozhodnutia bez vykonania vpisu na LV sa vlastníctvo nenadobúda, zároveň ale vpisom na LV bez právoplatného rozhodnutia sa vlastníctvo predbežne asi nadobúda (ak ide o vkladovateľné listiny).

Andrej Polak uvádza, že podľa súčasného znenia KZ § 28 vyplýva, že vlastnícke právo k nehnuteľnosti vzniká vkladom. Čo rozumieme pod vkladom vo všeobecnosti ustanovuje § 28 ods.3 je ním vydanie právoplatného rozhonutia SK o povolení vkladu. Podľa § 29 " vklad možno vykonať iba na základe právoplatného rozhodnutia SK. Podľa § 31 ods.5 právoplatnosť rozhodnutia vzniká dňom vydania rozhodnutia. Podľa § 43 ods.1 písm. a) zápis na LV sa vykoná v deň vydania rozhodnutia o povolení vkaldu najneskôr však nasledujúci deň. Z uvedeného vyplýva, že k zmene vlastníctva dochádza už vydaním rozhodnutia o povolení vkladu, lebo toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť už jeho vydaním. Takýto je doteraz uznávaný výklad, čiže aj rozhodnutiami o povolení vkladu, ktoré doposiaľ neboli zapísané prešlo vlastnícke právo.

Ďalšie možnosti napadnutia vlastníctva

Okrem vyvlastnenia a sporov o vklad do katastra nehnuteľností existujú aj ďalšie možnosti, ako môže byť vlastníctvo napadnuté. Medzi ne patria napríklad:

• Napadnutie zmluvy o prevode vlastníctva, závetu alebo darovacej zmluvy: Každý účastník zmluvného vzťahu má právo napadnúť zmluvu alebo inú právne záväznú listinu, ak je s jej obsahom nespokojný, poškodzuje ho a sú objektívne dôvody, pre ktoré by zmluva nemala vstúpiť do platnosti. Slovenský právny systém pripúšťa absolútnu a relatívnu neplatnosť zmluvy.
• Spory v dedičskom konaní: Ak účastník dedičského konania nesúhlasí s obsahom listiny (uznesenia o dedičstve, závetu, listiny o vydedení a i.), môže ho „napadnúť“, čo znamená, že môže použiť dostupné právne prostriedky na to, aby zvrátil účinky, ktoré táto listina vyvoláva, resp. ktoré mala vyvolať.
• Spory zo spotrebiteľských zmlúv: Spotrebiteľ by mal najmä v prípade komplikovanejších zmluvných vzťahov presne vedieť, či sa mu táto zmluva oplatí, alebo nie, teda zvážiť jej výhodnosť z pohľadu využiteľnosti zmluvy pre svoje potreby.
• Fyzické napadnutie a ublíženie na zdraví: Ak bolo napadnutím spôsobené len drobné ublíženie na zdraví, pôjde spravidla o priestupok proti občianskemu spolunažívaniu. Ak intenzita poškodenia zdravia bude vyššia ako "drobné ublíženie na zdraví", pôjde o poškodenie zdravia, ktoré je už chránené prostriedkami trestného práva.

Register obnovenej evidencie pozemkov (ROEP)

ROEP je skratka pre Register obnovenej evidencie pozemkov. Ide o štátom riadený proces, ktorého cieľom bolo obnoviť a doplniť chýbajúce údaje o pozemkoch a ich vlastníkoch, najmä tam, kde evidencia bola neúplná, nepresná alebo úplne chýbala. Tento proces bol zavedený zákonom č. 180/1995 Z. z., ktorý nadobudol účinnosť 1. septembra 1995.

Po roku 1950 došlo k zásadnej zmene právneho systému. Prijatím nového Občianskeho zákonníka č. 141/1950 Zb. bol zrušený tzv. intabulačný princíp, podľa ktorého vznikalo vlastnícke právo až zápisom do pozemkovej knihy. Nahradil ho deklaratórny princíp, ktorý zápis do pozemkovej knihy považoval len za formálne potvrdenie vlastníctva. V roku 1956 štát zaviedol jednotnú evidenciu pôdy (JEP). Tá však sledovala iba faktických užívateľov pôdy, nie jej skutočných vlastníkov. Dôležité bolo, kto pôdu užíva, napríklad jednotné roľnícke družstvo (JRD), nie kto ju vlastní. Proces kolektivizácie, ktorý prebiehal v 50. a 60. rokoch, spôsobil, že ľudia boli nútení „dobrovoľne“ odovzdať pôdu do družstiev. Vlastníctvo síce nebolo zrušené, ale prestalo sa aktívne riešiť a zápisy sa zastavili. Dedičstvá sa často ani neprejednávali, pretože pôda bola považovaná za bezcennú, keďže ju dedič nemohol reálne užívať.

Dôležitým zlomom bol 1. apríl 1964, kedy sa zápisy do pozemkovej knihy definitívne ukončili. Evidenciu nahradil nový systém podľa zákona č. 22/1964 Zb. o evidencii nehnuteľností.

ROEP sa spracovával pre každé katastrálne územie osobitne. Vyhotovenie ROEP zabezpečovali súkromné geodetické firmy poverené štátom. Údaje sa mali získavať z archívnych dokumentov, pozemkových kníh, dedičských rozhodnutí a iných listín. Ak sa vyskytli zjavné chyby (napr.

Proces sa mal začať vyvesením oznámenia o začatí ROEP na úradnej tabuli obce, ktoré takto malo zostať zverejnené až do jeho schválenia. Komisia mala zhromažďovať podklady, pripravovať návrh registra, doručovať výpisy vlastníkom a riešiť námietky. Správny orgán následne vydaval rozhodnutie o schválení ROEP.

ROEP pozostával z:

• Písomná časť - súpis pozemkov a identifikovaných vlastníkov.
• Grafická časť - tzv. mapa určeného operátu, zobrazujúca parcely registra E.

Hoci zákon z roku 1995 predpokladal, ukončenie prác na ROEP do piatich rokov (okolo roku 2000), v praxi sa tento cieľ ukázal ako nereálny. Prvé spracovania začali koncom 90. rokov, no samotná realizácia bola mimoriadne náročná a časovo rozťahaná. ROEP sa vykonával viac ako 25 rokov.

Proces ROEP (Register obnovenej evidencie pozemkov) priniesol do systému vlastníctva pôdy veľkú zmenu, každý pozemok dnes má svoj list vlastníctva. Aj keď je schválený ROEP verejnou listinou, jeho údaje nemusia byť vždy správne alebo úplné.

V prípade zistenia nesprávnych údajov v katastri existujú rôzne možnosti nápravy:

• Návrh na opravu údajov v katastri podľa zákona č. 180/1995 Z. Tento návrh je možné podať do 5 rokov od zápisu ROEP do katastra, iba ak nedošlo k prevodu alebo prechodu vlastníctva na inú osobu.
• Oprava chybných údajov podľa katastrálneho zákona 162/1995 Z. Používa sa v prípadoch, keď uplynula lehota 5 rokov.
• Určovacia žaloba na súde. Ak niekto tvrdí, že má byť zapísaný ako vlastník, ale v katastri figuruje iná osoba, môže podať žalobu podľa Civilného sporového poriadku.

tags: #možnosti #napadnutia #vlastníctva #na #Slovensku