
Strata blízkeho je vždy spojená s emocionálnou záťažou, ku ktorej sa často pridružujú aj finančné starosti. Štát preto poskytuje príspevok na pohreb, jednorazovú dávku, ktorá má pozostalým pomôcť pokryť časť nákladov spojených s pohrebom. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o príspevku na pohreb, podmienkach jeho získania, potrebnej dokumentácii a postupe pri podávaní žiadosti, ako aj o situáciách, kedy pohreb zabezpečuje obec.
Príspevok na pohreb je štátna sociálna dávka, ktorou štát prispieva na úhradu výdavkov spojených so zabezpečením pohrebu zomretého. Je to jednorazová dávka, ktorej cieľom je zmierniť finančnú záťaž pozostalých v ťažkej životnej situácii.
Na príspevok na pohreb majú nárok pozostalí, ktorí zabezpečili pohreb zosnulého, pričom zosnulá osoba musela mať ku dňu úmrtia trvalý pobyt na území Slovenskej republiky. O finančnú pomoc môže požiadať len oprávnená plnoletá fyzická osoba, ktorá zabezpečila pohreb. Právnické osoby na príspevok nemajú nárok. Žiadať môže:
Príspevok na pohreb je jednorazová štátna dávka vo výške 200 eur. Výška príspevku je pevne stanovená a nezávisí od skutočných nákladov na pohreb. Od 1. januára 2025 je výška príspevku 200 €. Príspevok na pohreb sa naposledy zvyšoval na začiatku roka 2025. Predtým bol na rovnakej úrovni zhruba 17 rokov. Príspevok na pohreb sa od nového roka zvýšil zo sumy 79,67 eura na 200 eur. Vyplýva to z novely zákona o príspevku na pohreb, ktorá nadobudla účinnosť od 1. januára.
Oprávnená osoba uplatňuje nárok na príspevok na pohreb podaním písomnej žiadosti na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny príslušnom podľa miesta posledného trvalého pobytu alebo prechodného pobytu zomretého. Oprávnená osoba, ktorá zabezpečuje pohreb, si uplatňuje nárok na príspevok podaním písomnej žiadosti.
Prečítajte si tiež: Všetko o 7. platovej triede pre sociálnych pracovníkov
K žiadosti o príspevok na pohreb je potrebné predložiť:
Žiadosť o príspevok na pohreb musíte podať najneskôr do 12 mesiacov od dátumu úmrtia zosnulého. Po tejto lehote nárok na príspevok zaniká.
Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny je povinný rozhodnúť o priznaní príspevku do 30 dní od doručenia kompletnej žiadosti. Následne je príspevok vyplatený do ďalších 30 dní od vydania rozhodnutia.
Štát môže pri pohrebe v niektorých prípadoch prispieť aj viac peňazí. Maximálna výška sumy náhrady nákladov spojených s pohrebom je v tomto roku na úrovni 3 861,20 eura. K dávke patrí aj náhrada výdavkov na smútočné ošatenie a cestovných výdavkov na prepravu z miesta trvalého pobytu na miesto pohrebu a späť. Získať ju môže nezaopatrené dieťa zomrelého a osoba, ktorá so zomrelým v čase jeho smrti žila v spoločnej domácnosti.
Za zamestnanca, ktorý zomrel v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania, sa vypláca aj jednorazové odškodnenie. Je to dávka na preklenutie nepriaznivej finančnej situácie rodiny po strate príjmu zamestnanca. Jednorazové odškodnenie za zamestnanca, ktorý zomrel v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania, je v sume 77 195,70 €. Maximálna suma úhrnu súm jednorazového odškodnenia nezaopatrených detí je totožná. U úrazového poistenia môže byť vyplatená ešte pozostalostná renta.
Prečítajte si tiež: Práca sociálneho terapeuta v DSS
Odporúčame podať žiadosť čo najskôr po pohrebe, aby ste sa vyhli možným komplikáciám.
V prípade nejasností alebo potreby pomoci pri vypĺňaní žiadosti sa neváhajte obrátiť na pracovníkov Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny.
Uistite sa, že máte všetky potrebné dokumenty predtým, ako podáte žiadosť.
Príspevok na pohreb upravuje zákon č. 238/1998 Z. z. o príspevku na pohreb v znení neskorších predpisov. Ďalšie súvisiace právne predpisy:
Niekedy sa stane, že zomretého nemá kto pochovať. Môže ísť o prípady bezdomovcov alebo ľudí z domovov sociálnych služieb, prípadne hospicov, ktorí nemajú žiadnych známych príbuzných. V takom prípade musí podľa ustanovenia § 52 zákona č. 5/2004 Z. z. o pohrebníctve pochovanie zabezpečiť obec na vlastné náklady. Takáto situácia sa niekedy hovorovo označuje ako sociálny pohreb. Ak ide o ľudské pozostatky cudzinca, obec je povinná bezodkladne oznámiť jeho úmrtie Ministerstvu zahraničných vecí Slovenskej republiky alebo príslušnej diplomatickej misii, alebo konzulárnemu úradu štátu, ktorého bol mŕtvy štátnym príslušníkom. Tiež, ak sa do siedmich dní odo dňa úmrtia nebohého nezistí jeho totožnosť, obec zabezpečí pohreb.
Prečítajte si tiež: Čo by ste mali vedieť o sociálnom inžinierstve
Občiansky zákonník výslovne hovorí, že dedič po poručiteľovi (teda zosnulom) zodpovedá za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy do výšky jeho nadobudnutého dedičstva. Preto je potrebné obrátiť sa s požiadavkou na úhradu nákladov na dedičov zosnulého, resp. pohľadávku na náhradu nákladov prihlásiť aj do dedičského konania. To, že pohreb zabezpečuje obec, totiž nasvedčuje tomu, že pochovávaná osoba zrejme nedisponovala zázemím, ktoré by takúto úhradu umožňovalo. Takže preto sa obce musia pripraviť na to, že náhradu svojich výdavkov nemusia nikdy uvidieť. Preventívne by preto mali urobiť všetko, čo je v ich silách, aby našli príbuzného alebo inú osobu, ktorá sa o pohreb postará.
Až na niekoľko tisícok eur sa môže v mestách vyšplhať ročný účet za sociálne pohreby.
„Sociálnych pohrebov pribúda pre zlú sociálnu a ekonomickú situáciu ľudí, ktorí majú problémy s nákladmi na život. Financie na pohreb im nezostávajú. Istú úlohu zohráva aj nezáujem pozostalých podieľať sa na finančných nákladoch spojených s pohrebnými službami, alebo aj pre zlé dôchodkové zabezpečenie v starobe,“ tvrdí hovorkyňa mesta Trenčín.
Nemalý problém má mesto tiež s vymáhaním peňazí za sociálne pohreby. Mestu sa vrátili financie na pohrebné služby za uplynulé tri roky iba v troch prípadoch, aj to iba preto, že išlo o korektných príbuzných. „Vždy ide o nepriamych príbuzných, preto mesto nemá dosah na vymáhanie pohľadávok.
Každé nahlásenie úmrtia je náročné z dôvodu zisťovania možných príbuzných zomrelého, nakoľko oznamovateľ o úmrtí mestu neposkytne žiadne základné informácie o zomrelom. Mnohokrát sa stalo, že príbuzní nemali vedomosť o úmrtí svojho blízkeho a až na základe našej informácie zabezpečili pochovanie na vlastné náklady,“ tvrdí hovorca mesta Žilina.
Mesto sa zúčastňuje dedičského konania, pri ktorom si uplatňuje finančné náklady spojené so zabezpečením pohrebu zomrelého. Pôžičky ani iné formy splácania pohrebu nie sú možné.
Ako hovorí Andrej Jančovič z útvaru propagácie a cestovného ruchu na Mestskom úrade v Nitre, v meste sídli Fakultná nemocnica, hospic a iné zariadenia poskytovateľov sociálnych služieb nielen pre obyvateľov mesta Nitry. „Veľakrát sa stane, že chorého bezdomovca privezú do nemocnice alebo hospicu, kde zomrie. Mesto či obec ho musí pochovať na vlastné náklady." Riešením by podľa neho bola zmena v zákone. Pochovávanie by mala zabezpečiť obec podľa miesta posledného trvalého bydliska zomrelého, prípadne riešiť formou refundácie nákladov. „Vzniknuté náklady vymáhame cez dedičské konania. Nie sme zástancami splácania pohrebu. Stalo sa nám, že pohreb zabezpečilo mesto, pretože príbuzní odmietli zosnulého pochovať, ale keď prišlo k dedičskému konaniu a zistili, že zostalo nejaké dedičstvo (byt, peniaze…), tak rýchlo zaplatili mestu pohrebné náklady,“ objasňuje Jančovič.