Sociálny pracovník ako poradca: povinnosti, priestor a etika

Sociálna práca je dynamická oblasť, ktorá reaguje na meniace sa potreby spoločnosti. V tomto kontexte zohráva sociálny pracovník dôležitú úlohu poradcu, ktorý klientom pomáha orientovať sa v zložitých životných situáciách a hľadať riešenia ich problémov. Hoci sociálne poradenstvo nemá na Slovensku dlhú tradíciu, jeho význam v súčasnosti narastá, keďže čoraz viac ľudí sa ocitá v sociálnej a materiálnej núdzi.

Význam sociálneho poradenstva

V súčasnosti sa neustále zvyšuje počet ľudí, ktorí sú odkázaní na pomoc štátu, nachádzajú sa v sociálnej a hmotnej núdzi a nie sú schopní riešiť svoje problémy bez pomoci inej zainteresovanej osoby alebo inštitúcie. Systematické sociálne poradenstvo nemá v našej sociálnej práci takmer žiadnu tradíciu. Niektoré prvky poradenstva sa síce sporadicky objavovali, ale boli využívané živelne, nekoncepčne a často iba laicky. Sociálne poradenstvo môže efektívne fungovať iba v prostredí, kde je dostatok možností pre rast každého človeka a priestoru pre potrebnú zmenu, kde životný priestor človeka neblokujú také kritériá ako pohlavie, rasa, vierovyznanie, národnosť, politická príslušnosť. Problematika sociálneho poradenstva sa stáva aktuálnou v období, keď sa kumulujú sociálne problémy.

Úlohy a povinnosti sociálneho poradcu

Slovo poradenstvo je odvodené od slova radiť, čím sa mylne vytvára dojem, že poradca je človek, ktorý dáva rady, hotové návody a riešenia, disponuje prostriedkami, ktoré klientovi okamžite pomôžu zvládnuť situáciu či vyriešiť problém. Obraz omnipotentného poradcu vyvoláva v klientovi neprimerané očakávania, že poradca za neho jeho problém bleskovo vyrieši a on bez straty času a bez námahy dostane do ruky hotový produkt. Koncepcia vševedúcich a všemohúcich poradcov je lákavá pre klientov i sociálnych poradcov, ale žiaľ, nemá zakotvenie v realite. Preto úlohou sociálneho poradcu je minimalizovať neprimerané očakávania klienta, ponúknuť mu aktívnu participáciu na riešení problému, pri čom by ho mal sociálny poradca podporovať, informovať, vzdelávať, vytvárať podmienky pre zmenu, mal by byť katalyzátorom procesu riešenia problému, mal by pomáhať klientovi nahliadnuť na rôzne možnosti a alternatívy konštruktívnej zmeny.

Sociálny pracovník, ktorý pracuje s klientom v oblasti sociálneho poradenstva, pôsobí ako sociálny poradca. Vzhľadom na krátku históriu sociálnej práce ako vedného odboru samozrejme existujú problémy s formalizovaním tejto profesie. Vo väčšine organizácií existuje viac menej len katalóg činností, resp. náplne práce, ktoré hovoria o výpočte pracovných aktivít človeka. Ak sa aj nachádza priame pomenovanie sociálneho pracovníka, neexistujú jeho formálne špecializácie. Z tohto dôvodu len predpokladáme, že každý sociálny poradca môže pracovať ako sociálny pracovník, ale nie naopak. Teda, že sociálna práca tvorí všeobecný základ, na ktorý nadväzuje špecializácia - napríklad sociálne poradenstvo.

Pracovná skupina odborníkov na sociálne poradenstvo (Mydlíková, 2002) pracovne definovala kvalifikačné predpoklady na výkon práce sociálneho poradcu ako predpoklady vzdelanostné a osobnostné. Vzhľadom na to, že v súčasnosti neexistujú všeobecne platné predpisy na výkon tohto povolania, skupina odborníkov považuje za potrebné, aby človek, ktorý chce pracovať ako sociálny poradca mal:- minimálne ukončené bakalárske vzdelanie sociálnej práce a 120 hodín sociálno-psychologického výcviku a minimálne 3 roky práce s klientom pod priamou supervíziou odborného supervízora- resp. Počas výkonu svojej ďalšej praxe sa musí ročne podrobiť odbornej supervízii v rozsahu minimálne 6 hodín. Tieto supervízie smerujú k pomoci riešiť metodiku práce s klientom, ale aj k základným psychohygienickým mechanizmom. Vzdelanie samo o sebe ešte nedáva záruky na kvalitné poskytovanie sociálneho poradenstva. V pomáhajúcich profesiách je súčasťou základných kvalifikačných predpokladov aj osobnostná kapacita pracovníka.

Prečítajte si tiež: Všetko o 7. platovej triede pre sociálnych pracovníkov

Priestorové podmienky pre sociálne poradenstvo

Efekt poradenskej práce je do značnej miery závislý od vonkajších podmienok, v ktorých sa poradenský proces odohráva. Optimálne je, ak je poradňa umiestnená v samostatných priestoroch, kde jej činnosť nie je rušená činnosťou iných inštitúcií. V podmienkach sociálnej práce nebude ľahké zabezpečiť samostatnú poradenskú miestnosť pre sociálneho poradcu. Ak sociálny poradca nemá primerané priestorové možnosti, mal by zvoliť stratégiu konzultovania s klientom v jeho prostredí (domácnosť, škola, pracovisko), kde sa možno dá nájsť priestor zabezpečujúci anonymitu. Ak máme možnosť konzultovať s klientom vo vyhradených priestoroch, architektúra priestorov poradne by mala zaručovať anonymitu klienta. V praxi to znamená, že klient čakajúci na prijatie či konzultáciu, by nemal byť vystavený zraku verejnosti. Vstupnou miestnosťou poradne by mala byť čakáreň. Poradne, ktoré z najrôznejších dôvodov nemajú čakáreň, majú sťaženú prácu. Okrem toho, že je to zjavne nepohodlné, táto situácia stresuje klientov, ktorí často nechcú zverejňovať svoju návštevu poradne a radi by ostali anonymní. Sedenie v čakárni by malo byť pohodlné, pretože klient môže čakať na konzultáciu či prijatie dlhší čas. Ukázalo sa, že je užitočné, ak je v čakárni viac možností sedenia ako dve tri stoličky vedľa seba alebo jedna lavica. Klienti, ktorí majú vážne problémy, chcú byť niekedy so svojimi problémami sami, mimo iných ľudí, rozhádaní klienti by tiež nemali sedieť v tesnej blízkosti, pretože blízkosť ich môže ohrozovať, provokovať a zvyšovať agresivitu. Čakajúci by mali mať k dispozícii noviny, časopisy a populárno-náučné brožúry, aby si skrátili čas čakania, prípadne ho pre seba využili tým, že získajú nové informácie. Dvere do konzultačných miestností by mali byť zvukotesné. Dôležité je samotné zariadenie konzultačnej miestnosti. Osvedčili sa dva druhy sedenia. Pracovný stôl poradcu by mal slúžiť v prevažnej miere na vybavovanie administratívy spojenej s jeho prácou. S klientom by mal poradca pracovať za pracovným stolom iba výnimočne. Takto sa pracuje v profesiách, ktoré nemajú samostatnú konzultačnú miestnosť pre každého pracovníka - napríklad sociálni kurátori, pracovník na úrade práce. Vtedy je užitočné upraviť sedenie s klientom tak, že stoličku pre klienta dá poradca zboku stola, aby minimalizoval komunikovanie cez prekážku a boli si s klientom čo najbližšie. Pracovať cez stôl sa odporúča s veľmi agresívnymi klientmi, ktorí môžu poradcu ohrozovať. Pri frekventovanej práci s agresívnymi klientmi je potrebné trocha netradične zariadiť konzultačnú miestnosť. Je dobré, ak miestnosť má dvoje dvere, aby v prípade hroziaceho napadnutia mal poradca možnosť ústupu. Do takýchto konzultačných miestností sa montuje signalizačné zariadenie, ktoré umožňuje poradcovi včas privolať pomoc. Optimálne sedenie s klientom je v "sedacom kúte", na kreslách alebo pohodlných stoličkách.

Formy sociálnej práce

Sociálna práca ako každý iný vedný odbor potrebuje pri získavaní nových poznatkov istý systém postupov pri práci. Ako aplikovaná vedná disciplína využíva celý systém jednotlivých foriem a metód ostatných humanitných vied. V sociálnej práci sa všeobecne používajú dve základné delenia foriem, a to z aspektu cieľovej skupiny a z aspektu miesta výkonu. Niektorí autori rozlišujú ešte delenie podľa formy prejavu na ústnu a písomnú, ktoré majú ešte ďalšie delenia, napríklad na elektronickú, telefonickú, osobnú, listovú a podobne. Ak je cieľovou skupinou poradcu jednotlivec, je forma sociálnej práce individuálna. Ak pracuje poradca so skupinou, forma je skupinová. V sociálnej práci však poradcovým klientom môže byť aj organizácia, rodina, neformálna skupina, komunita, spoločnosť. Všetky tieto formy sú len obdobou skupinovej formy práce. Ambulantná sociálna práca sa vykonáva obyčajne na pracovisku sociálneho poradcu, prípadne v spoločných priestoroch skupiny iných odborníkov. Sociálny klient sem prichádza zo svojho prirodzeného prostredia tak často a na takú dobu, ako sa s poradcom dohodol. Rezidenciálna, inštitucionálna sociálna práca sa realizuje v sociálnom zariadení, v ktorom poradca pracuje s istou špecifickou skupinou klientov tohto zariadenia. Pri terénnej sociálnej práci dochádza poradca za klientom do jeho prirodzeného prostredia, v ktorom veľmi efektívne dokáže vypracovať sociálnu diagnózu a realizuje obyčajne aj sociálnu terapiu.

Klient v sociálnom poradenstve

Klient je slovo latinského pôvodu, ktorým sa v starovekom Ríme označovala neplnoprávna osoba hospodársky aj právne závislá od svojho patróna (ochrancu), ďalej označovaná ako zverenec, chránenec. V Slovníku cudzích slov sa tiež pojem vysvetľuje ako ten, kto sa dá zastupovať právnym zástupcom alebo pacient (ten ale v zmysle liečenej osoby), prípadne ako stály zákazník. Sociálnym klientom je človek, ktorý nie je schopný sám ani s pomocou svojej rodiny zabezpečiť si základné životné podmienky alebo ktorý je v sociálnej núdzi, vzhľadom na svoje ťažké zdravotné postihnutie. Klienti sa dostávajú k sociálnemu poradcovi obyčajne dvoma spôsobmi: - spontánne, hoci miera ich spontaneity je veľmi rôzna- distribúciou, teda sú poslaní nejakou inou autoritou, resp. inštitúciou.Veľkú časť sociálnej klientely tvoria práve distribuovaní klienti. Tento fakt kladie vysoké nároky na prácu poradcu v počiatočných fázach poradenského procesu, v ktorých musí poradca použiť celý repertoár svojich vedomostí a zručností na to, aby dokázal klienta motivovať k ďalšej spolupráci. Sociálny klient môže byť človek, predstavujúci istú skupinu, s charakteristickým sociálno-diagnostickým prvkom (bezdomovec, závislý, zdravotne postihnutý, opustený, starý a chorý, chudobný, opustené dieťa, týrané a zneužívané dieťa, prostitútka, nezamestnaný, utečenec, recidivista, mládež s poruchami správania, týraná žena a podobne). Príslušnosť klienta k istej sociálnej skupine však pre poradcu nemusí byť, a obyčajne ani nie je, problémom. Problematickými sa pre poradcu stávajú klienti, ktorí v poradenskom procese prejavujú prvky poruchového správania sa vo vzťahu k poradcovi.

Sociálne poradenstvo na Slovensku a evidencia klientov

Sociálne poradenstvo na Slovensku nemá veľmi bohatú tradíciu. Poskytujú ho predovšetkým mimovládne organizácie, združujúce isté skupiny ľudí laikov aj odborníkov, pracujúcich najmä pre sociálne a zdravotne postihnutú klientelu. Povolenia na poskytovanie sociálneho poradenstva neštátnym subjektom vydáva Akreditačná komisia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR v zmysle zákona o sociálnej pomoci. Ani v tomto zákone sa priamo nedefinuje rozsah a obsah evidencie, ani spôsob dokumentácie sociálnych klientov. Situácia v poradenstve je teda taká, že mimovládne organizácie pracujú kvalitatívne aj kvantitatívne oveľa masívnejšie v oblasti sociálneho poradenstva, ale zväčša nemajú zavedený systém evidencie a dokumentácie svojich klientov. Na druhej strane štátne orgány majú vypracovaný systém dokumentácie a evidencie klientov, avšak ich klientela nie je taká rozsiahla ani rozmanitá. Ak k poradcovi klient prichádza so žiadosťou o poskytnutie informácie, resp. o sprostredkovanie získania takejto informácie, nemá zmysel viesť dôkladnejšiu evidenciu. Krátky záznam do písanky, resp. do počítača o tom, kto (klient a nemusí byť menovite, ale stačí jeho príslušnosť k istej klientskej skupine, resp. iný dôležitý identifikačný znak), kedy (deň, hodina), miesto (vaša pracovňa, terén) a typ informácie.

Etika v sociálnom poradenstve

Začiatkom minulého storočia, keď sa sociálna práca začínala formovať ako veda, sa odborníci intenzívne zaoberali práve etickými aspektmi tejto novovznikajúcej vednej disciplíny. Wronská už v roku 1937 (Matoušek, 2001) tvrdila, že zakaždým, keď sa nejaká práca vykonávaná dobrovoľne a z nadšenia vyvinie do povolania, dostáva nový charakter a vyžaduje odborné výkony a znalosti. Ak spoločnosť žiada pre výkon tejto činnosti odborné profesionálne zručnosti, znamená to, že uznáva význam tohto povolania, a tým aj jeho profesionálom zveruje určitú autoritu. Wronská ďalej uvádza, že vzhľadom k závažnosti spoločenských úloh sa musí sociálny pracovník riadiť pevne stanovenou etikou svojho povolania. Každá spoločnosť si vytvára systém formálnych aj neformálnych pravidiel, podľa ktorých jej jednotlivé články - ľudia, fungujú. Tieto pravidlá sa nazývajú etikou, morálkou danej spoločnosti. Všeobecne sa etika definuje ako súhrn pravidiel o spoločenskom správaní, ktoré sa týkajú vonkajšieho prejavu, vzťahu k ľudom (Slovník cudzích slov, 1981). Celkový systém etických pravidiel sa rozdrobuje do mnohých podsystémov podľa rôznych kritérií. Ak sa zvolí ako kritérium profesia, tak možno vytvoriť istý systém krokov, potrebných pre zabezpečenie bezpečnosti klienta, ochrany poradcu a profesionálneho statusu poradenstva alebo konkrétneho združenia. Takýto systém sa nazýva etickým kódexom. Etický kódex sociálneho pracovníka v sebe obsahuje najmä požiadavku na jeho vedomosti, zručnosti, skúsenosti, chránenie dôstojnosti klienta, netolerovanie predsudkov, ponechanie plnej moci klientovi, prejav trvalého záujmu o klienta, profesionálnu zodpovednosť, zodpovednosť za štandardnosť služieb, spolupráca s inými a dodržiavanie dôvernosti (Strieženec, 1999). V poradenskom vzťahu sú dve základné zložky: klient, poradca.

Prečítajte si tiež: Práca sociálneho terapeuta v DSS

Supervízia v sociálnom poradenstve

Supervízia je metóda kontinuálneho zvyšovania profesionálnej kompetencie poradcu, vedie pracovníka k samostatnému vykonávaniu profesie, chráni klienta pred nekompetentnými a jatrogenizujúcimi intervenciami poradcu a súčasne chráni status profesie alebo profesijnej skupiny. Hlavným pracovným prostriedkom poradcu je osobnosť a profesionálne zručnosti, preto supervízia zahŕňa v sebe integráciu osobnostných vlastností poradcu, jeho teoretické znalosti a praktické skúsenosti. Supervízia má rôzne stupne vývinu, ktoré sa od seba líšia prístupom i využívanými formami a metódami práce. Prvé kroky v supervízii predstavuje školská supervízia. Školská supervízia sa objavuje v učebných plánoch, keď študenti začínajú praxovať na špecializovaných pracoviskách. Supervízormi sú jednak pedagógovia v škole, ktorí študentov na supervíziu pripravujú a jednak špeciálne pripravení pracovníci v teréne, ktorí tútorsky vedú študenta rôznymi fázami jeho prípravy. Kontakty študentov s praxou majú rôzne etapy. Na začiatku štúdia to bývajú exkurzie a mapovanie rôznych poradenských zariadení. Študent na vlastnej koži zažije rolu klienta v poradenskom zariadení, kde by mal prísť so svojím reálnym problémom alebo so snahou niečo v svojom živote zmeniť. Ďalšou fázou študentskej praxe by malo byť pozorovanie práce skúsených odborníkov a diskusia o tom, čo sa v procese práce s klientom odohralo. Potrebné je, aby sa postupne študent mohol aktívne zapojiť do poradenskej práce po boku svojho supervízora. Supervízor musí požiadať klienta o dovolenie a ak klient odmietne, je povinný to akceptovať. Výber problému a klienta na supervízne sedenie je veľmi dôležitý.

Legislatíva upravujúca činnosť sociálneho pracovníka

(Nasleduje výpočet legislatívy, ktorý je uvedený v poskytnutom texte.)

• Zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov
• Zákon č. 305/2005 Z. z. zákonov v znení neskorších predpisov
• Zákon č. 447/2008 Z. z. a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
• Zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov
• Zákon č. 219/2014 Z. z.

(Nasledujú ustanovenia týkajúce sa odnímania povolenia a podmienok pre výkon sociálnej práce, ako aj prechodné ustanovenia, ktoré sú uvedené v poskytnutom texte.)

Odňatie povolenia a povinnosti držiteľa povolenia:

• Komora odníme povolenie, ak držiteľ povolenia prestal spĺňať podmienky podľa § 7 ods. 2 písm.
• Držiteľ povolenia neplní povinnosť podľa § 10 ods. 1 písm.
• Splnenie osobitného kvalifikačného predpokladu podľa odseku 1 písm. oprávneným orgánom podľa právnych predpisov príslušného štátu.
• Kvalifikačného predpokladu podľa odseku 1 písm. podľa odseku 1 písm. b) sa primerane vzťahuje § 5 ods. Sústavné vzdelávanie v nadstavbovej odbornej činnosti fyzických osôb podľa § 12 ods. písm. a) a osobitný kvalifikačný predpoklad podľa odseku 1 písm. údaj o doterajšej praxi, údaje podľa § 8 ods. 1 písm. Komora združuje členov komory. Členstvo v komore je dobrovoľné.
• Písm. na výkon sociálnej práce a vykonávanie sociálnej práce v praxi. o zápis do zoznamu členov komory. lehote 30 dní odo dňa doručenia tohto oznámenia.
• Dňom pozastavenia platnosti povolenia podľa § 11 ods. 1, ak člen komory nevykonáva sociálnu prácu podľa § 3 ods. uložením disciplinárneho opatrenia podľa § 25 ods. 2 písm. uložením disciplinárneho opatrenia podľa § 25 ods. 2 písm. odňatím povolenia podľa § 11 ods. 4 písm. Člen komory má právo podľa odseku 1 písm. písm. alebo odborníkovi z oblasti sociálnych vecí a rodiny. sociálnej práce.
• Štatutárny orgán komory je predseda komory. Funkcie v orgánoch komory podľa odseku 1 písm. Členovi orgánu komory podľa odseku 1 písm. Snem komory je najvyšší orgán komory. schvaľuje výšku členského príspevku a poplatkov podľa § 40 ods. podľa § 23 ods. 3 písm. komory. písomné napomenutie za porušenie povinnosti podľa § 17 ods. 2 písm. peňažnú pokutu až do výšky 150 eur za opakované porušenie povinnosti podľa § 17 ods. 2 písm. b) a c) alebo za porušenie povinnosti podľa § 17 ods. 2 písm. porušenie povinnosti podľa § 17 ods. 2 písm. a) alebo za opakované porušenie povinnosti podľa § 17 ods. 2 písm. povinnosti podľa § 17 ods. 2 písm. a) alebo za neplnenie povinnosti podľa § 17 ods. 2 písm. Disciplinárne opatrenia podľa odseku 2 nemožno uložiť súbežne. opatrení podľa odseku 2 písm. podmienečne uložené disciplinárne opatrenie sa vykoná. začatia konania. vety, môže ju primerane predĺžiť odvolací orgán. Ak rozpočet na nasledujúci rozpočtový rok nebol schválený do 31. roka, spravuje sa hospodárenie komory v období od 1. schválenia rozpočtu na príslušný rozpočtový rok rozpočtovým provizóriom. poplatky podľa § 40 ods. podmienok podľa § 29 ods. 1 písm. b) až d) a na overenie plnenia podmienok udelenia akreditácie podľa § 33 ods. práce. členom. § 5 ods. § 13 ods. neodňatie akreditácie podľa § 32 ods. 2 písm. činnosti alebo lektorskej činnosti. Podmienka odbornej praxe lektora podľa odseku 4 písm. b) alebo odseku 5 písm. odseku 4 písm. b) alebo odseku 5 písm. doklady a dokumentácia preukazujúce splnenie podmienok podľa § 29 ods. 1 písm. predĺžiť minister. § 30 ods. závažným spôsobom alebo opakovane porušila povinnosť podľa § 33 ods. podľa § 33 ods. akreditácie podľa § 29 ods. 1 písm. udelenia akreditácie alebo nový spôsob plnenia podmienok udelenia akreditácie. podmienky udelenia akreditácie podľa § 29 ods. 1 písm. b) až d). písm. nadstavbový vzdelávací program uskutočňuje. na úrovni lektora podľa § 29 ods. 4 a ods. 7 prvej vety. odňatá akreditácia podľa § 32 ods. 2 písm. správnom konaní okrem § 26, 60, 62 až 68 všeobecného predpisu o správnom konaní, ak § 31 ods. Žiadateľ je povinný uhradiť komore poplatok za úkony podľa § 9 ods. o absolvovaní vzdelávania vydaného zahraničnou inštitúciou. držiteľ povolenia k oznámeniu o zmenách podľa § 9 ods. 4 a k žiadosti o vydanie rovnopisu povolenia podľa § 9 ods. preukázania splnenia podmienky kvalifikačného predpokladu podľa § 5 ods. vymenovaním členov prípravného výboru. Členstvo v prípravnom výbore je čestné. prípravného výboru majú nárok na cestovné náhrady podľa osobitného predpisu,6) ktoré im vzniknú v súvislosti s činnosťou v prípravnom výbore. sociálnej práce. písomne doručené od 1. januára 2015 do 31. Prvé zasadnutie prípravného výboru zvolá ministerstvo. členov predsedu prípravného výboru väčšinou hlasov prítomných členov. prípravného výboru. organizačne zabezpečí zasadnutie ustanovujúceho snemu komory do 30. od 1. februára 2015 do 30. júna 2015. a potvrdenie o vykonávaní sociálnej práce v praxi. o vykonávaní sociálnej práce v praxi. Ak je k 1. komory zvolia do 31. Rokovanie ustanovujúceho snemu komory vedie predseda prípravného výboru. väčšinou prítomných zakladajúcich členov komory a zvolí orgány komory. členov komory sa § 45 ods. Fyzická osoba, ktorá k 1. pracovnom vzťahu a nespĺňa kvalifikačný predpoklad ustanovený v § 5 ods. 1, sa považuje kvalifikačný predpoklad ustanovený v § 5 ods. k 1. januáru 2015 a údaj o dĺžke vykonávania týchto pracovných činností. prax sociálneho pracovníka. získaného vzdelania podľa odseku 1 písm. U fyzickej osoby, ktorá spĺňa kvalifikačný predpoklad ustanovený v § 5 ods. 1 písm. b) a ktorá vykonáva k 1. kvalifikačného predpokladu ustanoveného v § 5 ods. 1 písm. a), sa považuje kvalifikačný predpoklad ustanovený v § 5 ods. 1 písm. odbornej činnosti do 31. Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. Na člena komory, ktorý má prerušené členstvo v komore k 31. tohto prerušenia povinnosť podľa § 17 ods. 2 písm. d) v znení účinnom od 1. Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. Sociálnemu pracovníkovi, ktorý k 31. predpokladu na výkon špecializovanej odbornej činnosti, začne lehota podľa § 5a ods. 1 v znení účinnom od 1. januára 2024 plynúť od 1.

Prečítajte si tiež: Čo by ste mali vedieť o sociálnom inžinierstve

tags: #sociálny #pracovník #ako #poradca #povinnosti