Sociálny pracovník: Práva, povinnosti a etické aspekty

Sociálna práca je komplexná a dynamicky sa rozvíjajúca profesia, ktorá zohráva kľúčovú úlohu v spoločnosti. Sociálni pracovníci sa zameriavajú na zlepšovanie životnej funkčnosti jednotlivcov, skupín a komunít, pričom ich vedomosti vychádzajú z interdisciplinárneho poňatia sociálnej práce, zahŕňajúceho filozofické, psychologické, sociologické, etické, politické, právne a ekonomické prístupy. V tomto článku sa budeme venovať právam a povinnostiam sociálnych pracovníkov na Slovensku, s dôrazom na relevantnú legislatívu, aktuálne zmeny a etické aspekty tejto profesie.

Právny rámec sociálnej práce na Slovensku

Základná právna úprava týkajúca sa oprávnení osôb konajúcich vo veciach sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately sa nachádza v zákone č. 305/2005 Z. z. Tento zákon upravuje rôzne aspekty sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, vrátane oprávnení a povinností sociálnych pracovníkov.

Dôležitým právnym predpisom je aj zákon č. 219/2014 Z. z. o sociálnej práci a o podmienkach na výkon niektorých odborných činností v oblasti sociálnych vecí a rodiny. Tento zákon upravuje sociálnu prácu, podmienky na jej výkon, zriadenie, postavenie a pôsobnosť Slovenskej komory sociálnych pracovníkov a asistentov sociálnej práce a podmienky na výkon niektorých odborných činností v oblasti sociálnych vecí a rodiny.

Oprávnenia sociálnych pracovníkov v oblasti sociálnoprávnej ochrany detí

Podľa ustanovenia § 93b ods. 1 zákona č. 305/2005 Z. z. majú sociálni pracovníci v oblasti sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately viaceré oprávnenia, ktoré im umožňujú efektívne vykonávať svoju prácu.

Vstup do obydlia

Medzi základné oprávnenia patrí aj vstup do obydlia. Na každý vstup do obydlia však potrebujú pracovníci súhlas osoby, ktorá obýva túto nehnuteľnosť a stará sa o dieťa. Ak by táto osoba odmietla vstup do obydlia a tým by znemožnila výkon jeho oprávnení, podľa ustanovenia § 93b ods. 2 v spojení s ustanovením § 93f a 93g môže pracovníkovi súd povoliť vstup do obydlia za účelom preverenia stavu dieťaťa. V takomto prípade poskytuje súčinnosť a asistenciu pracovníkovi príslušník Policajného zboru SR.

Prečítajte si tiež: Všetko o 7. platovej triede pre sociálnych pracovníkov

Preukazovanie sa poverením

Pred každým vykonaním svojho oprávnenia podľa ustanovení § 93b ods. 1 písm. a) až c) sa musí pracovník preukázať písomným poverením orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.

Osobná spolupráca a poskytovanie informácií

Pracovník má právo žiadať od osoby osobnú spoluprácu, ak je to pre výkon jeho oprávnení potrebné. Osoba je povinná takúto spoluprácu pracovníkovi poskytnúť.

Zvukové a obrazové záznamy

Rovnako je pracovník podľa ustanovenia § 93b ods. 1 písm. h) oprávnený vyhotoviť, a to aj bez súhlasu prítomnej fyzickej osoby, zvukový záznam na účely preukázania priebehu vykonávania opatrení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. O vyhotovovaní obrazového záznamu, obrazovo-zvukového záznamu a zvukového záznamu pri výkone oprávnenia podľa § 93b ods. 1 písm. a) až c) v prostredí podľa § 4 ods. 1 písm. a) a b) musí byť osoba vopred písomne informovaná pred samotným výkonom jeho oprávnenia. Bez predchádzajúceho upozornenia môže vyhotoviť takéto záznamy iba v prípade, ak zistí okolnosti nasvedčujúce tomu, že dieťa je vystavené ohrozeniu života, zdravia alebo neľudskému alebo zlému zaobchádzaniu.

Písomný záznam

Z vykonania oprávnenia podľa ustanovenia § 93b ods. 1 písm. a) až d) je pracovník povinný vyhotoviť písomný záznam, ktorý je súčasťou spisu vedeného na orgáne sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.

Osobný pohovor s dieťaťom

Podľa ustanovenia § 93b ods. 1 písm. b) je pracovník oprávnený osobne preverovať starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin dieťaťa alebo osobne zisťovať dôvody nevhodného správania sa detí v prostredí podľa § 4 ods. 1 písm. a), b) a d) najmä návštevou dieťaťa a rozhovorom s dieťaťom, s rodičom dieťaťa, s inou osobou, ktorá sa osobne stará o dieťa, alebo s fyzickou osobou, ktorá má s dieťaťom blízky vzťah. Je na pracovníkovi, aby posúdil, či vzhľadom na vek a rozumovú vyspelosť dieťaťa je možné vykonať s ním pohovor aj osamote alebo je vhodnejšie ho vykonať v prítomnosti osoby, ktorá je blízkou osobou maloletého dieťaťa.

Prečítajte si tiež: Práca sociálneho terapeuta v DSS

Povinnosti rodičov a iných osôb voči sociálnemu pracovníkovi

Zákon v ustanovení § 93e upravuje povinnosti rodičov detí a iných osôb, ktoré sa o dieťa starajú. Medzi tieto povinnosti patrí aj umožniť pracovníkovi orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately výkon jeho oprávnení a poskytnúť mu potrebné informácie.

Sociálna práca v školách a školských zariadeniach

Novela školského zákona a novela zákona o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch od 1. januára 2025 prinášajú zmeny v oblasti sociálnej práce v školách a školských zariadeniach. V školskom zákone v znení účinnom od 1. januára 2025 je nový § 152b, ktorý definuje „sociálnu prácu v škole a školskom zariadení“. V škole a školskom zariadení môže byť vykonávaná sociálna diagnostika, sociálne poradenstvo a ďalšie metódy, techniky a postupy sociálnej práce. Tieto činnosti možno vykonávať aj terénnou formou a vykonáva ich sociálny pracovník, ktorý po novom nie je kategóriou odborného zamestnanca podľa zákona č. 138/2019 Z. z. a ktorý musí spĺňať podmienky odbornej spôsobilosti podľa osobitného predpisu, ktorým je § 5 zákona č. 219/2014 Z. z. o sociálnej práci a o podmienkach na výkon niektorých odborných činností v oblasti sociálnych vecí a rodiny a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Podľa § 5 ods. 1 písm. a) zákona č. 219/2014 Z. z. je kvalifikačným predpokladom na výkon odbornej činnosti sociálneho pracovníka získané vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v študijnom odbore sociálna práca.

Nanovo je určený predmet činnosti sociálneho pedagóga v škole a v školskom zariadení, ktorý je podľa § 27 ods. 2 zákona č. 138/2019 Z. z. Z uvedeného vyplýva, že škola a školské zariadenie, kde pôsobí sociálny pedagóg, upraví náplň pracovnej činnosti tejto kategórie odborného zamestnanca podľa uvedenej legislatívnej zmeny. Pôsobenie sociálneho pracovníka v školách má však aj naďalej svoje opodstatnenie a aj keď už od 1.1.2025 nebude kategóriou odborného zamestnanca a zároveň bude nepedagogickým zamestnancom školy, bude môcť rozvíjať oblasť sociálnej práce v škole aj s ohľadom na to, že detí a rodín s rôznymi problémami pribúda.

V praxi však všetky školy a školské zariadenia, ktoré do 31.12.2024 zamestnávali sociálneho pracovníka ako odborného zamestnanca, a to aj v prípade personálneho zabezpečenia podporných opatrení - pridelených pracovných úväzkov členov školských podporných tímov, sociálnych pracovníkov ako odborných zamestnancov už nebudú zamestnávať, pretože podľa § 90g ods. 1 zákona č. 138/2019 Z. z. (prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. januára 2025) „odborný zamestnanec zaradený do kategórie sociálny pracovník podľa predpisov účinných do 31. decembra 2024 sa od 1. januára 2025 zaradí do kategórie sociálny pedagóg“. Ak škola alebo školské zariadenie bude chcieť zamestnať sociálneho pracovníka podľa nových pravidiel, uzatvorí pracovný pomer so sociálnym pracovníkom, ktorý bude spĺňať podmienky odbornej spôsobilosti podľa § 5 zákona č. 219/2014 Z. z., a teda nebude sa naň vzťahovať zákon č. 138/2019 Z. Na výkon sociálnej práce v škole a školskom zariadení sa tak vzťahuje zákon č. 219/2014 Z. z., ktorý upravuje sociálnu prácu, podmienky na výkon sociálnej práce a zriadenie, postavenie a pôsobnosť Slovenskej komory sociálnych pracovníkov a asistentov sociálnej práce a podmienky na výkon niektorých odborných činností v oblasti sociálnych vecí a rodiny.

Prečítajte si tiež: Čo by ste mali vedieť o sociálnom inžinierstve

Slovenská komora sociálnych pracovníkov a asistentov sociálnej práce

Podľa § 3 zákona č. 219/2014 Z. z. je Slovenská komora sociálnych pracovníkov a asistentov sociálnej práce samosprávna stavovská organizácia, ktorá združuje sociálnych pracovníkov a asistentov sociálnej práce. Členstvo v komore je dobrovoľné.

Člen komory má právo voliť a byť volený do orgánov komory, podieľať sa na činnosti komory, obracať sa na komoru so žiadosťami, návrhmi a sťažnosťami, byť informovaný o činnosti komory a využívať odbornú pomoc komory. Člen komory je povinný dodržiavať stanovy komory, Etický kódex sociálneho pracovníka a iné predpisy komory, platiť členské príspevky a poplatky a aktívne sa podieľať na činnosti komory.

Orgánmi komory sú snem komory, rada komory, dozorná rada komory, disciplinárna komisia a predseda komory. Snem komory je najvyšší orgán komory, ktorý schvaľuje stanovy komory, volí a odvoláva členov rady komory, dozornej rady komory a disciplinárnej komisie, schvaľuje rozpočet komory, schvaľuje výšku členského príspevku a poplatkov a rozhoduje o ďalších záležitostiach komory. Štatutárnym orgánom komory je predseda komory.

Disciplinárna zodpovednosť sociálnych pracovníkov

Členovia komory sú povinní dodržiavať Etický kódex sociálneho pracovníka a iné predpisy komory. V prípade porušenia týchto povinností môžu byť členom uložené disciplinárne opatrenia.

Disciplinárne opatrenia, ktoré možno uložiť členovi komory, sú:

• písomné napomenutie za porušenie povinnosti
• peňažnú pokutu až do výšky 150 eur za opakované porušenie povinnosti alebo za porušenie povinnosti
• pozastavenie výkonu sociálnej práce na dobu najviac jedného roka za porušenie povinnosti alebo za opakované porušenie povinnosti
• vyčiarknutie zo zoznamu sociálnych pracovníkov za závažné porušenie povinnosti alebo za neplnenie povinnosti

Disciplinárne opatrenia nemožno uložiť súbežne. Ak sa člen komory dopustí závažného porušenia povinnosti počas doby, kedy má podmienečne uložené disciplinárne opatrenie, podmienečne uložené disciplinárne opatrenie sa vykoná.

Disciplinárne konanie sa začína na návrh alebo z vlastného podnetu disciplinárnej komisie. Lehotu na rozhodnutie o disciplinárnom previnení v prvom stupni, ktorá je 60 dní od začatia konania, môže primerane predĺžiť odvolací orgán.

Sústavné vzdelávanie sociálnych pracovníkov

Sociálni pracovníci sú povinní sa sústavne vzdelávať a zvyšovať si svoju odbornú kvalifikáciu. Komora organizuje rôzne vzdelávacie aktivity pre svojich členov. Sústavné vzdelávanie je zamerané na prehlbovanie, udržiavanie a obnovovanie vedomostí, zručností a spôsobilostí potrebných na výkon sociálnej práce.

Podmienky na výkon sociálnej práce

Na výkon sociálnej práce je potrebné splniť určité podmienky, ktoré sú upravené v zákone č. 219/2014 Z. z. Medzi tieto podmienky patrí získanie vysokoškolského vzdelania v odbore sociálna práca, absolvovanie odbornej praxe a získanie povolenia na výkon sociálnej práce.

Komora odníme povolenie, ak držiteľ povolenia prestal spĺňať podmienky, držiteľ povolenia neplní povinnosť sústavne sa vzdelávať alebo ak držiteľ povolenia závažným spôsobom porušil Etický kódex sociálneho pracovníka alebo iné predpisy komory.

Sociálna posudková činnosť a ľudské práva

Sociálna posudková činnosť je oblasť sociálnej práce, ktorá si vyžaduje profesionálne kompetencie odborníka, ktorý okrem teoretických poznatkov a aplikovania základných metód a prístupov sociálnej práce využíva aj znalosti z oblasti základných ľudských práv a slobôd. Znalosť ľudských práv je potrebná najmä pri správnej aplikácii ľudsko-právnych dokumentov, vrátane Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím.

Ľudské práva sú oprávnenia, ktoré prislúchajú každej ľudskej bytosti od narodenia až po smrť. Štát je povinný ľudské práva garantovať a prijať nevyhnutné opatrenia na ich ochranu. Dôležitosť dodržiavania ľudských práv a slobôd v sociálnej práci má byť nielen samozrejmosťou, ale aj povinnosťou.

Každý štátny zamestnanec je povinný dodržiavať Ústavu Slovenskej republiky, zákony ako aj právne záväzné medzinárodné zmluvy a dohovory, zdržať sa všetkého, čo by mohlo ohroziť jeho nestrannosť. Je potrebné zabezpečiť, aby každý štátny zamestnanec, bol oboznámený aj s ľudskými právami, pričom ich povinnosťou je dbať na to, aby nikdy nedošlo k ich porušeniu. Znalosť ľudských práv má mimoriadny význam v sociálnej práci a rovnako to platí pri sociálnej posudkovej činnosti.

Sociálny pracovník sa má riadiť princípmi kresťanského humanizmu, má konať v súlade s etickým kódexom sociálneho pracovníka, hájiť ľudské práva a slobody sociálne slabších jedincov, má konať spravodlivo, v súlade s morálnymi a etickými princípmi.

Spravodlivé posudzovanie má značný vplyv na kvalitu života posudzovanej osoby, preto táto činnosť vyžaduje kvalifikovaného odborníka na posudkovú činnosť. Profesia sociálnej práce úzko súvisí s ľudskými právami, nakoľko uznáva základné hodnoty ako sociálna spravodlivosť, rešpekt, ľudská dôstojnosť a sebaurčenie. Význam ľudských práv v sociálnej práci je nepochybná. Pomocou nich môže každý jednotlivec žiť plnohodnotne a ľudsky dôstojne.

Rešpektovanie základných práv a slobôd je základom moderného demokratického a právneho štátu. Dodržiavanie a garancia ľudských práv je záväzkom štátu, ktorý je povinný ľudské práva chrániť, pričom jednotlivec má právo vyžadovať, aby štát jeho právo rešpektoval a chránil.

Princíp rovnakého zaobchádzania je upravený v čl. 12 ods. 2) Ústavy SR kde je uvedené, že práva a slobody sa zaručujú všetkým bez ohľadu na rôzne dôvody. Síce dôvod zdravotné postihnutie tam nie je upravené výslovne, z pojmu iné postavenie možno vyvodiť, že tento pojem zahŕňa aj dôvod zdravotného postihnutia.

Dohovor o právach osôb so zdravotným postihnutím bol prijatý Valným zhromaždením OSN v roku 2006. V roku 2010 bol tento Dohovor ratifikovaný Slovenskou republikou a tým sa stal právne záväzným dokumentom, ktorý má prednosť pred našimi zákonmi. Cieľom Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím podľa čl. 1 je „presadzovať, chrániť a zabezpečovať plné a rovnaké využívanie všetkých práv a základných slobôd všetkými osobami so zdravotným postihnutím a podporovať úctu k ich prirodzenej dôstojnosti“.

Zásada rovného zaobchádzania neznamená len zákaz diskriminácie, ale aj to, že je potrebné dbať na to, aby k diskriminácii nikdy nedošlo, teda vykonať aj preventívne opatrenie na zabránenie diskriminácie. Podľa antidiskriminačného zákona každý má právo aj na ochranu pred diskrimináciou a právo domáhať sa svojich práv na súde.

Medzi základné zásady prístupu k osobe so zdravotným postihnutím patria rešpektovanie autonómie klienta, jeho jedinečnosti, akceptácia, humánnosť, konanie dobra, nehodnotiaci postoj, nepoškodzovanie a spravodlivé zaobchádzanie.

Problematika ľudských práv v zákone č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách sa nachádza v prílohe č. 2 zákona, kde sú upravené podmienky kvality poskytovanej sociálnej služby. Okrem toho celý zákon o sociálnych službách vychádza z ľudsko-právnych záväzkoch. Ľudsko-právne záväzky sú obsiahnuté aj v rôznych medzinárodných dokumentoch, národných programoch ako napríklad aj v dokumente Národné priority rozvoja sociálnych služieb na roky 2021 - 2030.

Záväzky spočívajú v tom, aby ľudia so zdravotným postihnutím mohli viesť samostatný, nezávislý život a aby bolo zabezpečené ich plné začlenenie do spoločnosti. Slovenská republika sa zaviazala k ľudsko-právnemu prístupu, má zabezpečiť podmienky pre slobodný, nezávislý život hlavne pre ľudí s ťažkým zdravotným postihnutím, odkázaných na pomoc iných.

Každá ľudská bytosť má právo participovať v spoločnosti, byť rovnocenným partnerom, rozhodovať o svojom živote, vyvíjať rôzne aktivity podľa vlastného výberu, nikoho nemožno obmedzovať v tom, kde ako a s kým chce žiť, nakoľko všetci ľudia sú si rovný v dôstojnosti a v právach. Je potrebné im zabezpečiť aj prístup k službám, k potrebným pomôckam a dbať na to, aby nedošlo k ich segregácii a izolácii v spoločnosti.

Najdôležitejším medzinárodným dokumentom, ktorý upravuje integráciu do spoločnosti je Dohovor o právach osôb so zdravotným postihnutím, ktorý medzi všeobecné zásady dohovoru v článku 3 uvádza rešpektovanie prirodzenej dôstojnosti, nezávislosti, nediskriminácie ako aj plné a účinné zapojenie do spoločnosti.

Etika sociálnej práce

Podľa Radoslava Goldmanna a Martiny Cichej (2004) je ťažké vymedziť etiku sociálnej práce kvôli veľkej zložitosti vzťahov sociálneho pracovníka a klienta. Princípmi práce s klientom sa v 50.rokoch venoval Felix Biestek (Nečasová, 2010). Etickými princípmi v práci s klientom sa zaoberajú viacerí autori, avšak väčšinou ide o modifikáciu Biestekových princípov (Banks, 2006).

Medzi základné etické princípy patria:

• Prospešnosť (beneficiencia): predpokladá konanie maximalizujúce prospech klienta.
• Neškodnosť (non-maleficiencia): vyjadruje požiadavku, aby sociálny pracovník obmedzil a predchádzal možným rizikám v procese pomoci, t.j. žiada vylúčenie akéhokoľvek úmyselného i neúmyselného poškodenia alebo ublíženia.
• Autonómia (svojbytnosť): rešpektovať rozhodnutie klienta podľa vlastného presvedčenia. Autonómni klienti môžu podľa svojho uváženia presunúť zodpovednosť za rozhodovanie na inú osobu.
• Spravodlivosť (justice): princíp vyžadujúci rovnaké zaobchádzanie s ľuďmi, ktorí sú v podobnej situácii, nerobiť rozdiely medzi klientmi, poskytovať potrebnú starostlivosť každému, kto ju potrebuje, bez diskriminácie. Tu sa uplatňuje problematika tzv. alokácie (rozdelenia) ekonomických a ľudských zdrojov (odborníci).
• Diskrétnosť: ide o zachovávanie dôverných informácií v tajnosti.
• Ohľaduplnosť: je morálnou kvalitou, ktorá si vyžaduje, aby mal sociálny pracovník záujem o potreby sociálnych klientov ako aj o ich želania a požiadavky.
• Zodpovednosť: výrazom zodpovednosti je napríklad aj dodržanie sľubov a dohôd.

Na základe týchto princípov etiky sociálnej práce je postavený Etický kódex sociálnych pracovníkov Slovenskej republiky, ktorý bol prijatý Valným zhromaždením Asociácie sociálnych pracovníkov na Slovensku 31.mája 1997. Výhodou Etického kódexu sociálnych pracovníkov Českej republiky, na rozdiel napr. od Etického kódexu amerických sociálnych pracovníkov je, že ľudské práva sú tu výslovne pomenované, a tak je zrejmé ich úzke spojenie so sociálnou prácou. V Kódexe sú ľudské práva chápané jednak ako východisko, jednak ako kritérium pre eticky správne konanie.

Princípy sociálnej spravodlivosti, ľudských práv, spoločnej zodpovednosti a rešpektovanie rozmanitosti sú ústredné pre sociálnu prácu. Podopretá teóriami sociálnej práce, spoločenských vied, humanitnými a miestnymi poznatkami, sa sociálna práca zaoberá ľuďmia štruktúrami, aby podnecovala životné zmeny a zlepšovala blaho spoločnosti.

Je nielen poslaním, ale aj povinnosťou sociálneho pracovníka vykonávať sociálnu prácu svedomitoa zodpovedne, dodržiavať pri jej výkone najvyšší možný štandard profesionality v súlade s právnymi predpismia dostupnými vedeckými poznatkami tak, aby sociálna práca bola vykonávaná vždy v prospech klientaa so zreteľom na najlepší záujem klienta sociálnej práce. Etické povedomie je zásadnou súčasťou profesionálnej činnosti sociálneho pracovníka. Jeho schopnosť a záväzok k etickému konaniu je základným aspektom kvality výkonu sociálnej práce.

Hlavným cieľom Etického kódexu sociálneho pracovníka je úsilie o napĺňanie poslania sociálnej práce, tak ako je definované v medzinárodnej definícii IFSW/IASSW (2014). Okrem toho etický kódex, predstavuje kľúčové etické hodnoty profesie a základné etické princípy v rámci jednotlivých oblastí zodpovednosti, je oporou pre sociálnych pracovníkov, poskytuje etické štandardy výkonu praxe sociálnej práce, je nástrojom na hodnotenie profesionálneho etického konania, podporuje etickú diskusiu a reflexiu a prispieva k identite sociálnej práce ako profesie a posilňuje jej status.

Etický kódex podporuje formovanie profesie sociálneho pracovníka a jeho dodržiavanie je jedným zo základných predpokladov profesionálneho výkonu sociálnej práce ako aj úcty spoločnosti k tejto profesii. Dodržiavanie etického kódexu je preto v záujme sociálneho pracovníka.

Hodnoty sociálnej práce

Sociálna práca je dynamicky sa rozvíjajúcou profesiou, založenou na hodnotách, akými sú sociálna spravodlivosť, ľudská dôstojnosť a dôležitosť medziľudských vzťahov. Je komplexnou profesiou, ktorá nachádza uplatnenie v rôznych rezortoch a oblastiach spoločnosti.

Sociálna spravodlivosť

Sociálny pracovník má zodpovednosť za podporu sociálnej spravodlivosti vo vzťahu k celej spoločnosti ako aj vo vzťahu k ľuďom, ktorí užívajú služby sociálnej práce, usiluje sa zaistiť všetkým ľuďom prístup k potrebným informáciám, službám a zdrojom, rovnosť príležitostí a účasť na procese rozhodovania, vytvára podmienky, ktoré užívateľom služieb sociálnej práce umožňujú dosiahnuť to, na čo majú právo, prispieva k odstráneniu prejavov a príčin sociálnej nespravodlivosti, diskriminácie, útlaku a bariér podporujúcich sociálne vylúčenie, angažuje sa o dosiahnutie sociálnej zmeny, sociálneho rozvoja a sociálnej inklúzie, zvlášť v prospech zraniteľných a utláčaných jednotlivcov a skupín ľudí.

Služby sociálnej práce sú poskytnuté každému užívateľovi služieb bez ohľadu na pôvod, farbu pleti, rasu, etnickú príslušnosť, národnosť, jazyk, vek, pohlavie, rod, sexuálnu orientáciu, zdravotný stav, vierovyznanie, politické presvedčenie, manželský a rodinný stav, sociálno - ekonomický status a bez ohľadu na to, ako sa podieľa na živote celej spoločnosti.

Ľudská dôstojnosť

Sociálna práca je založená na rešpektovaní dôstojnosti všetkých ľudí bez rozdielu a na dodržiavaní ľudských práv, ako sú uvedené v medzinárodných dokumentoch.

Sociálny pracovník zaobchádza s každým človekom starostlivo a úctivo, majúc na zreteli individuálne rozdiely, kultúrnu, náboženskú, národnostnú a etnickú rôznorodosť, usiluje o zveľadenie spôsobilostí PSS, podporuje jeho vlastnú zodpovednosť a autonómiu, právo na sebaurčenie a spoluúčasť.

tags: #sociálny #pracovník #povinnosti #a #práva