- Kontaktujte nás / Centrála:
- 047 / 5511 200
- [email protected]
Dohoda o invalidnom dôchodku: Podmienky a Sociálna poisťovňa
Invalidný dôchodok je dôležitou súčasťou sociálneho systému, ktorý zabezpečuje príjem pre osoby, ktorých schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť je znížená v dôsledku zdravotného stavu. Sociálna poisťovňa zohráva kľúčovú úlohu pri posudzovaní nároku na invalidný dôchodok a jeho vyplácaní. Tento článok sa zameriava na podmienky nároku na invalidný dôchodok a na to, ako Sociálna poisťovňa pristupuje k tejto problematike.
Podmienky nároku na invalidný dôchodok
Nárok na invalidný dôchodok vzniká vtedy, ak poistenec spĺňa zákonom stanovené podmienky. Medzi tieto podmienky patrí:
Znížená schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť: Toto je hlavná podmienka. Posudzuje sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou osobou. Ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť presiahne určitú hranicu (viac ako 70 %), vzniká nárok na invalidný dôchodok. Táto hranica má vplyv aj na platenie poistného.
Potrebný počet odpracovaných rokov: Pre vznik nároku na invalidný dôchodok je potrebné splniť aj podmienku minimálneho počtu odpracovaných rokov. Tento počet sa líši v závislosti od veku poistenca.
Zdravotný stav: Zdravotný stav poistenca musí byť posúdený lekárskym posudkom, ktorý určí mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
Prečítajte si tiež: Dohoda o vykonaní práce pri invalidnom dôchodku
Sociálna poisťovňa a invalidný dôchodok
Sociálna poisťovňa má v procese priznávania invalidného dôchodku niekoľko dôležitých úloh:
Posudzovanie nároku: Sociálna poisťovňa posudzuje, či poistenec spĺňa všetky zákonom stanovené podmienky pre priznanie invalidného dôchodku.
Výpočet výšky dôchodku: Sociálna poisťovňa vypočíta výšku invalidného dôchodku na základe odpracovaných rokov a vymeriavacieho základu poistenca.
Výplata dôchodku: Sociálna poisťovňa vypláca invalidný dôchodok poberateľom v pravidelných intervaloch.
Kontrola: Sociálna poisťovňa má právo kontrolovať, či poberateľ invalidného dôchodku naďalej spĺňa podmienky pre jeho poberanie. Môže napríklad vyžadovať prehodnotenie zdravotného stavu.
Prečítajte si tiež: Výchova dieťaťa v striedavej starostlivosti
Informácie pre zamestnávateľov
Sociálna poisťovňa aktívne uľahčuje zamestnávateľom administratívu spojenú s platením poistného za zamestnancov. Od 1. júna 2022 sprístupňuje zamestnávateľom v elektronickej podobe informácie o ich zamestnancoch, ktoré sú potrebné na určenie obdobia, počas ktorého zamestnanec nie je povinný platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti z dôvodu priznania starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku vrátane dňa vydania rozhodnutia o priznaní tohto dôchodku. Toto sa deje bez potreby súhlasu zamestnanca.
Vplyv priznania dôchodku na platenie poistného
Priznanie invalidného dôchodku má vplyv na povinnosť platenia poistného. Poistné na invalidné poistenie neplatí zamestnanec, ktorý je dôchodkovo poistený po priznaní starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku. Zamestnanec, ktorému bol priznaný starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %, nie je poistený v nezamestnanosti. Za zamestnanca odvádza poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti zamestnávateľ.
Ak poistenec vykonáva viacero činností zamestnanca, poradie povinností platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti pre zamestnanca sa určuje výškou jeho vymeriavacieho základu. Postupuje sa od najvyššieho vymeriavacieho základu k najnižšiemu vymeriavaciemu základu. Ak je výška vymeriavacích základov zamestnanca rovnaká, prednostná povinnosť platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti pre zamestnanca sa viaže na vymeriavací základ dosiahnutý u toho zamestnávateľa, u ktorého poistenie zamestnanca vzniklo skôr. Ak zamestnanec súčasne vykonáva aj činnosť povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby, poistné na nemocenské poistenie a poistné na dôchodkové poistenie sa platí vždy prednostne z vymeriavacieho základu dosiahnutého z výkonu činnosti zamestnanca.
Špecifické situácie a výnimky
Existujú určité špecifické situácie a výnimky, ktoré ovplyvňujú nárok na invalidný dôchodok a platenie poistného.
Vylúčenie povinnosti platiť poistné pri starostlivosti o dieťa
Poistenec môže byť vylúčený z povinnosti platiť poistné aj v období, počas ktorého by mu trval nárok na materské, ak nárok na materské nevznikol z dôvodu nesplnenia podmienky získania najmenej 270 dní nemocenského poistenia. Vylúčená povinnosť platiť poistné bude trvať rovnaké obdobie a za rovnakých podmienok, ako by inak trval nárok na materské. Podmienky trvania vylúčenia povinnosti platiť poistné na sociálne poistenie sú podmienené starostlivosťou o dieťa, ktoré sa v jednotlivých prípadoch posudzuje individuálne. Ak poistenec vykonáva zárobkovú činnosť popri starostlivosti o dieťa (bez ohľadu na to, či ide o nový pracovnoprávny vzťah alebo podnikanie), Sociálna poisťovňa musí zhodnotiť, či čas výkonu práce, hoci aj v domácom prostredí, umožňuje starať sa o dieťa, t. j. či je reálne, aby sa poistenec popri výkone práce plnohodnotne staral o dieťa. Starostlivosť o dieťa musí byť poskytovaná osobne a celodenne, t. j. je nezastupiteľná inou osobou a osoba sa musí o dieťa starať na každodennej báze. Zároveň Sociálna poisťovňa musí skúmať aj to, či došlo k poklesu príjmu poistenca, keďže materské sa poskytuje ako náhrada strateného príjmu.
Prečítajte si tiež: Starobný dôchodca a dohoda
Ošetrovanie blízkej osoby
Podobne, vylúčenie povinnosti platiť poistné sa môže týkať aj prípadov, kedy poistenec potrebuje osobne a celodenne ošetrovať blízku osobu alebo sa osobne a celodenne starať o dieťa. Toto platí od prvého dňa potreby osobného a celodenného ošetrovania fyzickej osoby alebo potreby osobnej a celodennej starostlivosti o dieťa do skončenia potreby tohto ošetrovania alebo potreby tejto starostlivosti, najdlhšie do 14. dňa. V prípade ošetrovania fyzickej osoby, ktorá vyžaduje ošetrovanie inou fyzickou osobou z dôvodu potreby poskytovania osobnej starostlivosti v prirodzenom prostredí osoby, trvá toto vylúčenie najdlhšie do 90. dňa.
Príklady z praxe
Pre lepšie pochopenie problematiky uvádzame niekoľko príkladov z praxe:
Príklad 1: Pán Jozef, 55 rokov, pracoval ako stolár. V dôsledku vážneho úrazu pri práci mu bola diagnostikovaná invalidita s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 80 %. Po splnení podmienky odpracovaných rokov mu Sociálna poisťovňa priznala invalidný dôchodok.
Príklad 2: Pani Anna, 40 rokov, pracovala ako učiteľka. V dôsledku psychických problémov jej bola diagnostikovaná invalidita s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 75 %. Po splnení podmienky odpracovaných rokov jej Sociálna poisťovňa priznala invalidný dôchodok.
Príklad 3: Zamestnávateľ zistil, že jeho zamestnanec, pán Peter, poberá invalidný dôchodok. Vďaka elektronickej informácii od Sociálnej poisťovne zistil, že pán Peter je oslobodený od platenia poistného na invalidné poistenie.