Sociálny pracovník ako terapeut: Možnosti a obmedzenia

Sociálni pracovníci zohrávajú kľúčovú úlohu v spoločnosti, pomáhajú jednotlivcom, rodinám a komunitám prekonávať rôzne prekážky a zlepšovať ich životnú úroveň. Ich práca je rozsiahla a rôznorodá, vyžaduje si širokú škálu zručností a vedomostí. Tento článok sa zameriava na priblíženie pracovnej náplne sociálneho pracovníka, jeho rolí a dôležitosti v systéme sociálnej starostlivosti.

Úvod do sociálnej práce

Sociálna práca je profesia, ktorá sa zameriava na pomoc jednotlivcom, rodinám, skupinám a komunitám pri zlepšovaní ich sociálneho fungovania. Sociálni pracovníci sa snažia zmierňovať chudobu, nespravodlivosť a iné sociálne problémy. Ich cieľom je posilniť ľudí, aby sa dokázali sami postarať o svoje potreby a žiť plnohodnotný život.

Rôznorodosť rolí sociálneho pracovníka

Pracovná náplň sociálneho pracovníka je veľmi rôznorodá a závisí od špecializácie, pracovného prostredia a cieľovej skupiny. Sociálny pracovník je odborník, ktorý sa na profesionálnej úrovni zaoberá pomocou a pomáhaním.

Asistent sociálnej práce

Asistent sociálnej práce poskytuje informačné a poradenské služby na úrovni základného sociálneho poradenstva a vykonáva odborné činnosti, ktoré mu umožňuje príslušná legislatíva v oblasti nemocenských a dôchodkových dávok, príspevkov štátnej sociálnej podpory, sociálnych služieb, sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, pomoci v hmotnej núdzi, peňažných príspevkov na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia, služieb zamestnanosti. Samostatne vykonáva sociálnu rehabilitáciu. Asistent sociálnej práce pod gesciou sociálneho pracovníka vyhľadáva, oslovuje a motivuje na spoluprácu klienta s ohľadom na špecifiká a potreby príslušnej skupiny klientov. Poskytovanie informačných a poradenských služieb na úrovni základného sociálneho poradenstva v oblasti nemocenského a dôchodkového poistenia, nemocenských a dôchodkových dávok, príspevkov štátnej sociálnej podpory, sociálnych služieb, sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, pomoci v hmotnej núdzi, peňažných príspevkov na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia, služieb zamestnanosti, v oblasti spôsobilosti na právne úkony - obmedzenia, prinavrátenia, opatrovníctva. Podieľanie sa na vedení sociálnej dokumentácie klienta a zaznamenávanie sociálnych intervencií pod gesciou sociálneho pracovníka.

Sociálny pracovník ako úradník, poradca, manažér, vedec, pedagóg, psychológ a terapeut

Podľa Režníčka existujú viaceré typy rolí sociálneho pracovníka:

Prečítajte si tiež: Vzdelanie sociálneho terapeuta a sociálneho pracovníka

• Opatrovateľ alebo poskytovateľ sociálnych služieb: Pomáha klientom v ich bežnom živote pri zabezpečovaní dôležitých činností.
• Sprostredkovateľ služieb: Pomáha klientom získať kontakt s potrebnými sociálnymi zariadeniami, prípadne s inými zdrojmi pomoci.
• Učiteľ sociálnej adaptácie: Pomáha klientom modifikovať ich správanie tak, aby mohli účinnejšie riešiť svoje problémy.
• Poradca alebo terapeut: Pomáha klientom získať vhľad na ich postoje, pocity, spôsoby konania so zámerom napomôcť ich osobnostnému rastu alebo adaptabilnejšiemu správaniu.
• Prípadový manažér: Usiluje sa o zaistenie, koordináciu, vhodný výber a súvislé poskytovanie služieb, najmä u klientely s väčším množstvom sociálnych a zdravotných potrieb.
• Manažér pracovnej náplne v zariadení: Organizuje a plánuje prácu, načasovanie a dávkovanie intervencie, sleduje kvalitu poskytovania.

Sociálny pracovník v našich podmienkach musí preberať zodpovednosť za riešenie prípadu, pričom je obmedzovaný vo svojich kompetenciách a možnostiach aj nedostatkom času, či množstvom klientov.

Medzi ďalšie činnosti sociálneho pracovníka patrí:

• Zhromažďovanie informácií: To zahŕňa zhromažďovanie informácií, rozhovory s klientmi a ich rodinami, a analýzu ich situácie.
• Vypracovanie plánov pomoci: Na základe posúdenia potrieb klientov vypracuje sociálny pracovník individuálny plán pomoci, ktorý zahŕňa ciele, stratégie a konkrétne kroky na ich dosiahnutie.
• Poskytovanie priamej pomoci: Sociálny pracovník poskytuje priamu pomoc klientom, ktorá môže zahŕňať poradenstvo, terapiu, sprostredkovanie služieb, finančnú pomoc a iné formy podpory.
• Monitorovanie pokroku klientov: Sociálny pracovník pravidelne monitoruje pokrok klientov a upravuje plán pomoci podľa potreby.

Špecializácie v sociálnej práci

Sociálna práca sa delí na rôzne špecializácie, ktoré sa zameriavajú na špecifické cieľové skupiny a problémy:

• Sociálna práca s deťmi a rodinami: Zameriava sa na ochranu detí pred týraním a zanedbávaním, podporu rodín v krízových situáciách, a zabezpečenie náhradnej starostlivosti pre deti, ktoré nemôžu žiť vo vlastnej rodine.
• Sociálna práca so seniormi: Zameriava sa na pomoc seniorom pri zvládaní problémov spojených so starnutím, zabezpečenie dostupnosti zdravotnej a sociálnej starostlivosti, a podporu ich aktívneho zapojenia do spoločnosti.
• Sociálna práca s osobami so zdravotným postihnutím: Zameriava sa na pomoc osobám so zdravotným postihnutím pri prekonávaní bariér a zabezpečení rovných príležitostí, podporu ich nezávislosti a integrácie do spoločnosti.
• Sociálna práca s osobami závislými od návykových látok: Zameriava sa na prevenciu a liečbu závislostí, poskytovanie podpory osobám závislým od návykových látok a ich rodinám, a reintegráciu týchto osôb do spoločnosti.
• Sociálna práca v oblasti duševného zdravia: Zameriava sa na prevenciu a liečbu duševných ochorení, poskytovanie podpory osobám s duševnými ochoreniami a ich rodinám, a destigmatizáciu duševných ochorení.
• Sociálna práca v oblasti trestného práva: Zameriava sa na prácu s páchateľmi trestných činov, obete trestných činov, a ich rodinami, a na prevenciu kriminality.
• Sociálna práca v komunitách: Zameriava sa na rozvoj komunít, riešenie sociálnych problémov na komunitnej úrovni, a podporu aktívneho zapojenia občanov do života komunity.

Zručnosti a kvalifikácia sociálneho pracovníka

Sociálny pracovník by mal mať širokú škálu zručností a vedomostí, vrátane:

• Komunikačné zručnosti: Schopnosť efektívne komunikovať s klientmi, rodinami, kolegami a ďalšími odborníkmi. Jazyk ako hlavný komunikačný prostriedok medzi sociálnym pracovníkom a klientom má byť zrozumiteľný. Pri výbere jazykových prostriedkov by mal sociálny pracovník prihliadať na úroveň jazykovej kultúry klienta. Sociálny pracovník nemôže prejavovať svoju profesionalitu používaním cudzích slov, a tým vytvárať prekážky vo vzťahu medzi ním a klientom. Jeho vyjadrovanie musí byť vecné, jasné a prispôsobené stavu klienta.
• Empatia: Schopnosť vcítiť sa do situácie klientov a pochopiť ich pocity. Empatické chápanie situácie, v ktorej sa klient ocitol umožňuje sociálnemu pracovníkovi zvoliť nielen optimálnu formu komunikácie s klientom, ale tiež aj optimálnu mieru pomoci.
• Analytické zručnosti: Schopnosť analyzovať komplexné situácie a identifikovať problémy a potreby.
• Riešenie problémov: Schopnosť navrhovať a implementovať efektívne riešenia problémov.
• Organizačné zručnosti: Schopnosť efektívne organizovať prácu a spravovať čas.
• Etické správanie: Dodržiavanie etických zásad sociálnej práce a rešpektovanie dôstojnosti a práv klientov. Je založená na predpoklade, že sociálny pracovník akceptuje všeobecné zásady kladené na túto profesiu ako napr. zásada rovnosti klientov, zásada sociálnej solidarity, požiadavka diskrétnosti a pod.

Na výkon povolania sociálneho pracovníka je potrebné mať vysokoškolské vzdelanie v odbore sociálna práca. Okrem toho je dôležité absolvovať odbornú prax a neustále sa vzdelávať v oblasti sociálnej práce.

Prečítajte si tiež: Všetko o 7. platovej triede pre sociálnych pracovníkov

Psychologická príprava sociálnych pracovníkov

Psychologická príprava sociálnych pracovníkov je nevyhnutná pre efektívny výkon ich povolania. Zahŕňa rôzne aspekty, ako:

• Sociálny pracovník ako osobnosť
• Sociálny pracovník ako odborník v interakcii s inými
• Sociálny pracovník ako psychoterapeut
• Sociálny pracovník ako pedagóg
• Sociálny pracovník ako manažér
• Sociálny pracovník ako vedec

Sociálny pracovník ako odborník v styku s inými by mal byť teda aj sociálno - psychologickými poznatkami, zručnosťami a vedomosťami.

Sociálny pracovník ako psychoterapeut a poradca

Poradenstvo sociálneho pracovníka je jedna z možných ciest pomoci človeku, ktorý má problémy.

• Poskytovanie rád v akejkoľvek oblasti, ktorej sa sociálny či psychologický problém týka
• Poskytovanie informácií v oblasti sociálnej, právnej, pracovnej a pod. na zorientovanie klienta v danej problematickej oblasti
• Usmerňovanie správania za účelom získania možných sociálnych výhod zo strany rôznych organizácií, nadácií, bánk a pod.
• Učenie s cieľom získať novú kvalifikáciu, nové vedomosti, zručnosti za účelom znovuzaradenia sa do spoločnosti a získania nového zamestnania
• Zmena systému práce klienta
• Poradenstvo, ktorého podstata spočíva vo vysvetlení problému, postihnutia jeho jadra, vysvetlenia úlohy klienta pri riešení daného problému a v spoločnom hľadaní samotného riešenia problému

Sociálny pracovník ako pedagóg

Sociálny pracovník v styku klientom je veľmi často nútený vystupovať ako odborník, ktorý, vo všeobecnosti vzaté, učí klienta žiť po novom. Ide hlavne o získanie nových zručností a návykov, ktorých zákonitosti zmien a nadobúdania by mal sociálny pracovník poznať. Často táto časť práce predstavuje to najťažšie, z hľadiska neviditeľnosti, čo musí sociálny pracovník urobiť nakoľko odstránenie starých problematických návykov trvá dlho a je často málo efektívne.

Sociálny pracovník ako manažér

Každý z nás, ktorý chce postupovať vo svojej profesionálnej kariére, potrebuje a stať v priebehu svojho pracovného života manažérom, resp. ovládať určité manažérske postupy s cieľom zvýšiť možnosti svojho odborného rastu.

Prečítajte si tiež: Práca sociálneho terapeuta v DSS

Sociálny pracovník ako vedec a výskumník

Sociálny pracovník počas svojej praxe musí uskutočniť prieskumy, resp. výskumy určitých sociálnych alebo dokonca psychologických faktov, ktoré mu majú dopomôcť k získaniu širšej poznatkovej základni o určitých sociálnych problémoch.

Komplexnosť prípravy sociálneho pracovníka prekračuje možnosti jednej vednej disciplíny. Pripraviť kvalitného sociálneho pracovníka je úloha pre nás všetkých, ktorým nám záleží na pomoci ľuďom, ktorí nás potrebujú.

Osobnosť sociálneho pracovníka

Osobnosť sociálneho pracovníka je jedným z najdôležitejších nástrojov, ktoré má k dispozícii. Sociálny pracovník by mal byť poctivý, spravodlivý, pravdovravný, pracovitý a mal by vzbudzovať dôveru. Dôležitá je schopnosť komunikovať s klientom, inštitúciami a spoločenskými organizáciami.

Rozlišujeme niekoľko typov sociálnych pracovníkov:

• Pomáhajúci pracovník neangažovaný: Poníma svoju prácu iba ako výkon zverených právomocí.
• Pomáhajúci pracovník angažovaný: Táto profesia má veľkú príťažlivosť, a preto ju zodpovední pracovníci často vykonávajú aj za menší príjem.
• Angažovaný pracovník, ktorý sa príliš obetuje: Pre svojho klienta.

Osobnosť sociálneho pracovníka sa prirodzene prezentuje ako ideálny typ jedinca, ktorý disponuje s potrebnými profesionálnymi znalosťami a s pozitívnymi vlastnosťami, v ktorých nesmie chýbať humánnosť, schopnosť pracovať v tíme, schopnosť sebainštrumentalizácie, iniciatívnosť a dynamičnosť, morálna integrita, sociálne cítenie. má úctu k životu. V osobnostnej výbave by nemali chýbať iniciatíva a dynamičnosť. V poslednom čase sa sociálna práca zameriava na preventívne činnosti, medzi ktoré patrí aj vyhľadávanie klientov, teda osôb potrebujúcich pomoc sociálneho pracovníka. Bez iniciatívy by sociálny pracovník nemohol pracovať v oblasti prevencie a tiež by vo svojich konkrétnych praktických činnostiach nehľadal ani nové metodické postupy. K zásadným požiadavkám kladených na sociálneho pracovníka určite patrí aj požiadavka jeho morálneho kreditu. Empatické chápanie situácie, v ktorej sa klient ocitol umožňuje sociálnemu pracovníkovi zvoliť nielen optimálnu formu komunikácie s klientom, ale tiež aj optimálnu mieru pomoci. musí odrážať optimálnu mieru pomoci. Súčasťou osobnostnej výbavy sociálneho pracovníka mala by byť tiež zásadovosť a morálna integrita. Osobitý význam pre prax má požiadavka na zmysel pre humor a životný optimizmus. Životný optimizmus znamená, že sociálny pracovník aj napriek reálnemu vnímaniu situácie má dostatok viery v klientov potenciál, v jeho možnosť pozitívnej zmeny. Keď spomíname životný optimizmus a zmysel pre humor, v žiadnom prípade nemáme na mysli zľahčovanie situácie klienta, či jeho zosmiešňovanie. Zmysel pre humor má byť nápomocný sociálnemu pracovníkovi zvládať každodennú rutinu. Sociálny pracovník má vedieť túto vlastnosť používať v smere k sebe samému. Vlastnosť ako zmysel pre humor má pomôcť prekonávať životné a pracovné problémy, udržať si dobrú náladu a vieru, že aj tie najťažšie problémy sú riešiteľné. Schopnosť práce v tíme. Aj táto vlastnosť má byť súčasťou výbavy sociálneho pracovníka. Neustále bude pracovať s ľuďmi, ktorí sa sústreďujú na spoločné dielo, t.j., že sociálny pracovník bude spolupracovať s produktívnymi členmi skupiny, ktorí maximálne prispievajú k realizácii cieľa. Schopnosť inštrumentálizácie, teda schopnosť využívať samého seba ako pracovný nástroj - inštrument predpokladá, že bude so svojimi vedomosťami, vlastnosťami, schopnosťami a zručnosťami disponovať tak, aby ich využil v prospech klienta. Od sociálneho pracovníka sa vyžaduje zaangažovanie sa do problémov klientov, široké spektrum osobných skúseností, flexibilita, otvorenosť pri vyjadrovaní citov, postojov, schopnosť mať nadhľad nad problémom a pod. Avšak osobnú zaangažovanosť musí mať pod kontrolou, čo si žiada tzv. kognitívnu sebadištanciu, čo znamená, že sociálny pracovník reflektuje svoje vlastné city, myslenie a samozrejme konanie a nenecháva sa ovplyvňovať tzv. citovou nákazou. Vedieť iniciovať klienta k spolupráci je tiež profesionálnou kompetenciou. Podstatnou kompetenciou je podporovať klienta a viesť ho k samostatnosti. Tu sociálny pracovník pomáha klientovi prevziať zodpovednosť za vlastný život, učí ho kontrole vlastného konania, eliminácii správania vedúceho ku konfliktom a vedie ho k realizácii vlastných práv. Ďalšou požadovanou zručnosťou je komunikovať a kooperovať. Zmysel komunikácie v práci sociálneho pracovníka je daný potrebou nepretržitej interakcie s klientmi, kolegami, či inými odborníkmi. Ako jedna zo základných požiadaviek na výkon tejto profesie je znalosť verbálnej a nonverbálnej stránky komunikácie. schopnosťou nezaujatého, objektívneho hodnotenia informácií a pod. Ak hovoríme, že sociálny pracovník získava reflexívnu kompetenciu, tak sa učí zachytiť a porozumieť procesu myslenia a emočným stavom klienta. “Reflexívna kompetencia je založená na schopnosti nestratiť a nepoprieť vývoj v jeho základných črtách, ale integrovať ho do svojej profesionálnej výbavy.” Sociálna kompetencia je schopnosť porozumieť vzniku a vývoju určitých sociálnych situácii v ich integratívnej súvislosti s určitým historickým vývojom spoločnosti a vedieť nájsť aj tie skutočnosti, ktoré v prítomnej realite spôsobujú vznik individuálnych problémov klientov. Aktívna orientácia na vlastný odborný rast je základom na dosiahnutie a udržanie kompetencií. Sociálny pracovník je si vedomý dynamiky rozvoja sociálnej práce, jej zmien ako aj zmien klientov, preto je schopný riadiť svoj odborný a aj osobný rast. Využíva aj konzultácie s kolegami, aby problémové situácie zvládal profesionálne a včas.

Základy sociálnej práce

Medzinárodná federácia sociálnych pracovníkov (IFSW) definuje sociálnu prácu ako činnosť, ktorá podporuje sociálne zmeny, rieši problémy v medziľudských vzťahoch a zlepšuje život prostredníctvom rozvoja schopnosti robiť slobodné rozhodnutia. Sociálna práca zasahuje tam, kde dochádza k nezhodám v interakcii ľudí a ich okolia, pričom sa opiera o vedecké poznatky o ľudskom správaní a sociálnom systéme. Každá národná asociácia má svoju vlastnú definíciu sociálnej práce, ale všetky zdôrazňujú význam pomoci, ktorá smeruje ku skvalitneniu života jednotlivcov, rodín, skupín, komunít a tým celej spoločnosti.

V minulosti bola sociálna práca orientovaná represívne, zameriavala sa na odstraňovanie a nápravu nežiadúceho vývoja. V súčasnosti sa preorientovala na preventívne aktivity, ktoré sú zamerané na predchádzanie nežiadúceho vývoja v spoločnosti.

Sociálna práca je vnímaná ako multidisciplinárna až transdisciplinárna vedná oblasť, ktorá disponuje špeciálnymi metódami práce a teoreticky je zameraná na oblasť sociálnej starostlivosti o jednotlivca, rodinu, skupinu, komunitu či spoločnosť, ako aj na prípravu odborníkov do tejto oblasti. Je to aj praktická činnosť, ktorá je zameraná na predchádzanie alebo úpravu problémov jednotlivcov, rodín, skupín, komunít, na riešení ktorých sa sociálni pracovníci podieľajú prostredníctvom organizovaných sociálnych služieb.

Sociálna pomoc

V slovenských podmienkach je sociálna práca vnímaná ako činnosť, ktorá je orientovaná na získavanie a spracúvanie informácií o príčinách vzniku hmotnej núdze a sociálnej núdze, ako aj o potrebe poskytovania sociálnej pomoci, o voľbe adekvátnej formy sociálnej pomoci a sledovaní jej účinnosti (Zákon NR SR č. 448/2008 Z.z.). Súčasná sociálna práca má verejný charakter - je dostupná pre všetkých občanov, inštitucionálnu formu - na všetkých úsekoch praktickej sociálnej práce sú vytvorené inštitúcie, preventívny charakter - zameriava sa na predchádzanie alebo minimalizovanie patologických javov v spoločnosti, pluralitu zdrojov - využíva všetky dostupné zdroje pre potreby klientov, úzky vzťah medzi teóriou a praxou - prax je základ pre rozvoj sociálnej práce ako vednej disciplíny a premenlivý charakter - súvisí so sociálnymi, ekonomickými, kultúrnymi a politickými podmienkami konkrétnej krajiny.

Pomoc a pomáhanie v sociálnej práci

Fylogenéza ľudstva ukazuje, že človek na prežitie potrebuje pomoc svojej rodiny, skupiny. Pomoc je prirodzenou a nevyhnutnou kategóriou ľudstva. V najstarších dejinách bola pomoc súčasťou života existencie ľudskej spoločnosti a vyskytovala sa v súvislosti s niektorou z foriem akútneho ohrozenia ako boli napríklad choroba, či agresia alebo osirenie, ovdovenie, chudoba a telesné postihnutie.

V stredoveku boli vytvorené dve formy poskytovania pomoci: spontánna a osobná pomoc - dávanie almužny, organizovaná pomoc pre ľudí, o ktorých sa nedokázali postarať ich rodiny alebo blízki (seniori, siroty, chorí, …) Medzi prvé organizované inštitúcie zamerané na pomoc zaraďujeme špitály. Špitál poskytoval stravu, ošatenie, ošetrenie, ale i duchovnú pomoc a prístrešie, ktoré zastrešovala cirkev.

Pomoc sa najskôr poskytovala individuálne, neskôr sa začala organizovať a stala sa predmetom úvah mnohých mysliteľov a snahou obcí a miest.

Pomoc a jej jednotlivé formy sa postupne profesionalizovali a utvárali sa pomáhajúce profesie, medzi ktoré dnes zaraďujeme povolania ako: lekár, ošetrovateľ, sestra, psychológ, terapeut a poradca, kňaz, sociálny pracovník a iné. Pojem pomoc sa mení spolu so zmenami, ktoré prebiehajú vo vnútri spoločnosti a je závislá na jej štruktúre, kultúre, náboženstve a podobne.

Z historického hľadiska je možné pri poskytovaní pomoci rozlíšiť tri formy: individuálnu, dobrovoľnú pomoc orientovanú na aktuálnu pomoc, sociálnu politiku štátu prostredníctvom práva a financií má preventívny charakter a služby orientované na človeka cez sociálnu prácu, zdravotnú starostlivosť a verejné vzdelávanie, čo odzrkadľujú tri najzákladnejšie starostlivosti o jednotlivca.

Pomoc má v ľudskej spoločnosti výnimočné miesto, je chápaná ako základný morálny princíp, ktorý ovplyvňuje fungovanie spoločnosti. Každý človek je odkázaný na pomoc pri rozvoji svojej osobnosti počas životného cyklu. Starostlivosť je prirodzenou súčasťou pomoci.

Starostlivosť môžeme charakterizovať aj ako aktivitu namierenú na človeka a jeho stránky existencie, nad ktorými ľudia nemajú žiadnu moc: - zraniteľnosť a závislosť - na svet prichádzame ako zraniteľní, čím vzniká naša závislosť na ostatných. Táto závislosť vznikajúca zo zraniteľnosti robí život človeka krehkým. S neustálym nárastom potreby pomoci sa kontinuálne zvyšovala aj miera pomoci a rozširovali sa formy poskytovanej pomoci. Prvotné individuálne pomáhanie prestalo spĺňať požadovanú úroveň, pomoc sa začala organizovať a postupne sa vytvárali inštitúcie, ktoré sa zaoberali jej realizáciou a ktoré sú dnes vo veľkej miere financované (a tým aj kontrolované) z verejných zdrojov.

Vznik inštitúcií bol základným predpokladom pre poskytovanie pomoci na odbornej úrovni a je namierená na oblasť zvládania problémov a rizík modernej spoločnosti. Sociálna práca je zaradená medzi pomáhajúce profesie. Je to profesionálne konanie sociálnych pracovníkov, ktoré je orientované na poskytovanie pomoci, sprevádzanie a obnovovanie prirodzených sociálnych kompetencií jednotlivcov, rodiny, skupiny či komunity.

Počas životného cyklu sa stretávame s rozličnými formami pomoci, vrátane celej škály foriem sociálnej pomoci. Z hľadiska zamerania môžeme pomoc deliť na: horizontálnu a vertikálnu. Pri horizontálnom členení ide o pomoc, potreba ktorej vychádza z oblastí napríklad: zdravotnej, hospodársko-materiálnej, psychologickej (psychoterapia), sociálnej (poradenstvo). Pri vertikálnom členení rozlišujeme pomoc podľa jej adresátov, teda pomoc je určená - jednotlivcom, rodinám, skupinám, komunitám, spoločnosti (sociálno-právna ochrana, duševná hygiena, …) a globálnemu svetovému spoločenstvu (napr. rozvojová pomoc)

Ak klient pomoc hľadá a pre pomoc za sociálnym pracovníkom prichádza môžeme súhlasiť s prof. Ludewigom, že dochádza ku štyrom základným typom pomoci: odborné vedenie, sprevádzanie, poradenstvo a terapia. Tieto štyri typy pomoci sú odrazom očakávania klienta, ktorý prichádza za sociálnym pracovníkom.

• „Pomôž nám rozšíriť naše možnosti“ dôvodom pomoci je chýbanie alebo nedostatok zručností. Pomoc realizujeme poskytovaním poznatkov a vedomostí.
• „Pomôž nám využiť naše možnosti“ dôvodom pomoci je pre vnútorné zablokovanie systému. Spôsobom pomoci je podpora existujúcej štruktúry.
• „Pomôž nám znášať našu situáciu“ dôvodom pomoci sú neodstrániteľné problémy. Spôsobom pomoci je stabilizácia systému pomocou cudzej štruktúry.
• “Pomôž nám odstrániť naše utrpenie“ dôvodom pomoci sú odstrániteľné problémy. Spôsob pomoci je prispieť k riešeniu (odstráneniu) problematického systému.

Ak klient pomoc nehľadá a neprichádza si pre ňu k sociálnemu pracovníkovi potom spoluprácu sociálneho pracovníka s klientom môžeme nazvať skôr starostlivosťou, opatrovaním, kontrolou, poručníctvom a podobne.

Ponúkanie pomoci by malo byť formou spolupráce, v ktorej sa stretávajú dvaja rovnocenní partneri => klient a sociálny pracovník.

V praxi v rámci profesionálneho konania sociálneho pracovníka môžeme rozlíšiť osem spôsobov práce s klientom. Prvé štyri môžeme označiť ako kontrolu: objasňovanie, presvedčovanie, dozor. Tieto spôsoby práce na základe klientovej žiadosti sa môžu zmeniť na ponuku pomoci v hociktorom okamihu (ak ju sociálny pracovník dokáže zachytiť a počuť). Zvyšné štyri spôsoby práce priraďujeme k činnostiam vychádzajúcim z princípu pomoci: sprevádzanie, vzdelávanie (návody a poučenie), poradenstvo a terapia.

tags: #sociálny #pracovník #ako #terapeut #možnosti #a