Sprostredkovanie služieb sociálnym pracovníkom: Definícia a význam

Spolupráca medzi odborníkmi v zdravotnej a sociálnej starostlivosti je v súčasnosti nevyhnutná pre zlepšenie a skvalitnenie poskytovaných služieb. Sociálny pracovník zohráva kľúčovú úlohu pri sprostredkovaní služieb, čím pomáha klientom prekonávať prekážky a využívať príležitosti v ich sociálnom prostredí.

Úvod do problematiky

Sociálna práca sa zameriava na interakciu medzi klientmi a ich sociálnym prostredím, pričom spolupracuje s rôznymi pomáhajúcimi odbormi. Táto spolupráca je neodmysliteľnou súčasťou sociálnej práce, najmä pri sprostredkovaní pomoci klientom. Na individuálnej úrovni môžu mať ľudia problémy s porozumením chorobe a odporúčanej liečbe z dôvodu rôznych faktorov, ako sú mentálne alebo telesné postihnutia, nízka úroveň gramotnosti alebo jazyková bariéra. V takýchto prípadoch je úlohou sociálneho pracovníka vysvetliť tieto zložité otázky pacientom a ich rodinám.

Definícia spolupráce a jej prvky

Spolupráca je proces, pri ktorom dve alebo viac osôb spolupracujú prostredníctvom sprostredkovania nápadov a myslenia s cieľom dosiahnuť spoločný cieľ. Z psychologického hľadiska ide o druh sociálnej interakcie a základnú formu sociálneho správania. Spolupráca je dobrovoľná a vyžaduje si paritu medzi účastníkmi, kde je prínos každého človeka ocenený a každý má rovnakú právomoc pri rozhodovaní.

Dôležité aspekty spolupráce:

• Vzájomné ciele: Profesionáli nemusia zdieľať všetky ciele, ale stačí jeden spoločný, ktorý je dostatočne dôležitý pre udržanie ich pozornosti.
• Spoločná zodpovednosť pri rozhodovaní: Spolupracovníci musia prevziať zodpovednosť za aktívne zapojenie sa do rozhodovania.
• Zdieľanie zdrojov: Zdieľanie času, vedomostí a materiálov môže zvýšiť pocit spolupatričnosti medzi profesionálmi.
• Zdieľanie zodpovednosti za výsledky: Či už sú výsledky pozitívne alebo negatívne, všetci zúčastnení jednotlivci sú zodpovední za výsledky.

Model interdisciplinárnej spolupráce

Bronstein (2003) predstavila model, ktorý obsahuje prvky interdisciplinárnej spolupráce, určený na identifikáciu zložiek úspešnej spolupráce medzi sociálnymi pracovníkmi a členmi iných odborov. Medzi tieto prvky patrí:

Prečítajte si tiež: Všetko o 7. platovej triede pre sociálnych pracovníkov

• Vzájomná závislosť: Odborníci sú závislí vo vzájomnej interakcii pri tvorbe spoločných cieľov a úloh v procese intervencie.
• Novovytvorené profesionálne činnosti: Týkajú sa aktov spolupráce, tvorby programov a štruktúr, ktoré môžu dosiahnuť viac, ako by bolo možné dosiahnuť, ak by tí istí odborníci pracovali samostatne.
• Flexibilita: Znamená prispôsobivosť všetkých členov odborného tímu meniacim sa podmienkam intervencie.
• Kolektívne vlastníctvo cieľov: Vedie ku vzniku spoločnej zodpovednosti za celý proces intervencie a za jeho výsledky.
• Reflexia procesu: Vzťahuje sa k spoločnému uvažovaniu spolupracovníkov o procese spolupráce.

Faktory ovplyvňujúce medziodborovú spoluprácu

Bronstein (2003) špecifikovala štyri skupiny faktorov, ktoré vytvárajú podmienky pre existenciu alebo neexistenciu medziodborovej spolupráce v sociálnej práci:

1. Dokonalá znalosť vlastnej profesijnej role: Zahŕňa oddanosť nastaveniu konkrétnej organizácie, vernosť sociálnej práce ako profesie, rešpekt ku kolegom a ekologický, holistický pohľad na prax.
2. Štrukturálne charakteristiky: Zahrňujú medziodborovú spoluprácu na riadenie prípadovej práce, kultúru organizácie, nevyhnutné úradné úkony, autonómiu jednotlivých profesií a celkový čas a priestor venovaný spolupráci na intervencii.
3. Osobnostné charakteristiky členov odborného tímu: Ovplyvňujú medziodborovú spoluprácu tým, akým spôsobom sú profesijné role aplikované v praxi odborníkmi.
4. História spolupráce: Odráža skúsenosť každého člena odborného tímu s medziodborovou spoluprácou v danej organizácii a tradícia spolupráce v organizácii je určujúca pre jej ne/využívanie v procese intervencie.

Reeves a kol. (2010) zdôrazňujú aj ďalšie faktory:

• Procesuálne faktory: Čas a priestor, rutiny a rituály, informačné technológie, nepredvídateľnosť, naliehavosť, zložitosť a delegovanie úloh.
• Organizačné faktory: Organizačná podpora, profesijné združenia a strach z vedenia sporu.
• Kontextové faktory: Kultúra, diverzita, pohlavie, politická vôľa a ekonomika.

Pozitívne a negatívne faktory spolupráce

Abramson a Mizrahi (1996) rozdeľujú faktory spolupráce na tie, ktoré prispievajú k pozitívnej a negatívnej spolupráci.

Pozitívne faktory:

• Rešpektovanie spolupracovníkov
• Rovnaké perspektívy vzťahujúce sa na prípad
• Dobrá kvalita komunikácie

Negatívne faktory (prekážky spolupráce):

• Konflikty medzi spolupracovníkmi
• Súťaž rolí
• Nejasnosť rolí
• Nejasné definovanie rolí
• Rozdiely v profesijnom socializačnom procese
• Komunikačné problémy
• Dominancia lekárov

Tieto faktory autorky zoskupili do konštruktov, ktoré odrážajú konkrétne aspekty spolupráce: aspekty vzťahujúce sa na prípad, skúsenosti so spolupracovníkmi, interakcia medzi spolupracovníkmi a kompetencie spolupracovníkov.

Rozdiely v prístupoch lekárov a sociálnych pracovníkov

Podľa Roberts (1989) spoluprácu lekárov a sociálnych pracovníkov ovplyvňuje predovšetkým vzťah medzi nimi. Existujú rozdiely v ich prístupoch:

Prečítajte si tiež: Práca sociálneho terapeuta v DSS

• Kvantita verzus kvalita: Biofyzikálna orientácia lekárov môže byť v rozpore s psychosociálnou orientáciou sociálnej práce.
• Autonómia pacienta: Lekári sú zodpovední za stanovovanie liečby, zatiaľ čo sociálni pracovníci rešpektujú pacienta ako autonómnu bytosť, ktorá sa podieľa na stanovovaní terapeutického plánu.
• Tvrdé a mäkké dáta: Lekári sa zameriavajú na objektívne „tvrdé dáta“, zatiaľ čo sociálna práca považuje subjektívne „mäkké“ dáta za dôležitejšie.
• Profesionálna zodpovednosť voči pacientom s emocionálnymi problémami: Riešenie emocionálnych problémov pacientov je neoddeliteľnou súčasťou profesie sociálneho pracovníka, zatiaľ čo lekári môžu byť necitliví alebo znechutení pacientmi s emocionálnymi problémami.
• Rozdielne perspektívy o rolách v interdisciplinárnom tíme: Sociálni pracovníci sú vzdelávaní a trénovaní k spolupráci s inými profesiami, zatiaľ čo lekári sú trénovaní k tomu mať nespochybniteľne vedúcu úlohu v akomkoľvek multidisciplinárnom tíme.

Prekážky medziodborovej spolupráce na Slovensku

V Slovenskej republike sa otázkou medziodborovej spolupráce zaoberali napr. Repková a kol. (2011). Identifikovali štrukturálne a profesionálne prekážky:

• Štrukturálne prekážky: Rozličné organizovanie a financovanie zdravotných a sociálnych intervencií, nedostatočná koordinácia legislatívy v oblasti zdravotnej a sociálnej starostlivosti.
• Profesionálne prekážky: Vlastný profesionálny záujem a autonómia a medziodborová konkurencia o domény; konkurenčné ideológie a hodnoty; ohrozenia istoty zamestnania; rozporné pohľady na záujmy a úlohy klienta/spotrebiteľa.

Podpora efektívnej spolupráce

Repková a kol. (2011) navrhujú niekoľko faktorov, ktoré podporujú efektívnu spoluprácu:

• Spoločná vízia: Konkrétne stanovuje, čo sa má dosiahnuť v zmysle cieľov, orientovaných na užívateľa; objasňuje cieľ spolupráce ako mechanizmu na dosiahnutie takých cieľov; a mobilizuje úsilie, týkajúce sa cieľov, výsledkov a mechanizmov.
• Zrozumiteľnosť úloh a povinností: Stanovuje a odsúhlasuje „kto robí čo“ a navrhuje organizačné opatrenia, pomocou ktorých sa majú plniť úlohy a povinnosti.
• Vhodné motivácie a odmeny: Podpora správania v organizácii v súlade s dohodnutými cieľmi/povinnosťami, využívanie vlastných záujmov na kolektívne ciele.
• Zodpovednosť za spoločnú prácu: Monitorovať dosiahnuté úspechy vo vzťahu ku stanoveným víziám; aby jednotlivci a agentúry zodpovedali za plnenie predurčených úloh a povinností; a poskytovať spätnú väzbu a kontrolu vízie, povinností, motivácie a ich vzájomných vzťahov.

Záver

Spolupráca odborníkov zameraných na zdravotnú a sociálnu starostlivosť je základným predpokladom starostlivosti o klienta/pacienta. Poznanie faktorov, ktoré ovplyvňujú interdisciplinárnu spoluprácu, môže prispieť k zlepšeniu vzájomných vzťahov a komunikácie medzi uvedenými odborníkmi pri dosahovaní spoločného cieľa - riešenie zdravotných a sociálnych aspektov životnej situácie pacienta/klienta. Sociálny pracovník, sprostredkovávajúci služby, je teda kľúčovým článkom v systéme zdravotno-sociálnej starostlivosti, ktorý pomáha klientom orientovať sa v komplexnom systéme služieb a zabezpečuje ich dostupnosť a účinnosť.

Legislatívny rámec sociálnej práce na Slovensku

Zákon č. 219/2014 Z. z. o sociálnej práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov upravuje podmienky výkonu sociálnej práce na Slovensku. Tento zákon definuje sociálnu prácu ako odbornú činnosť zameranú na pomoc jednotlivcom, rodinám, skupinám a komunitám pri riešení ich sociálnych problémov, predchádzaní ich vzniku a rozvoji ich schopností a možností.

Odborná spôsobilosť sociálneho pracovníka

Podmienkou výkonu sociálnej práce je odborná spôsobilosť, ktorá sa preukazuje vysokoškolským vzdelaním v odbore sociálna práca alebo v príbuznom odbore a absolvovaním akreditovaného vzdelávacieho programu. Sociálny pracovník je povinný sa sústavne vzdelávať a zvyšovať svoju odbornú úroveň.

Prečítajte si tiež: Čo by ste mali vedieť o sociálnom inžinierstve

Povolenie na výkon samostatnej praxe

Sociálny pracovník, ktorý vykonáva samostatnú prax, musí mať povolenie vydané Komorou sociálnych pracovníkov a asistentov sociálnej práce Slovenskej republiky (ďalej len „Komora“). Povolenie sa vydáva na základe splnenia podmienok stanovených zákonom, ako sú odborná spôsobilosť, bezúhonnosť a poistenie zodpovednosti za škodu.

Komora sociálnych pracovníkov a asistentov sociálnej práce

Komora je samosprávna stavovská organizácia, ktorá združuje sociálnych pracovníkov a asistentov sociálnej práce. Komora dohliada na výkon sociálnej práce, chráni práva a záujmy svojich členov, zabezpečuje ich odborný rozvoj a vydáva etický kódex sociálneho pracovníka.

Členstvo v komore

Členstvo v Komore je dobrovoľné. Členom Komory sa môže stať fyzická osoba, ktorá spĺňa podmienky stanovené zákonom a zaplatí členský príspevok. Člen Komory má právo voliť a byť volený do orgánov Komory, zúčastňovať sa na činnosti Komory a využívať služby, ktoré Komora poskytuje.

Orgány komory

Orgánmi Komory sú:

• Snem Komory (najvyšší orgán)
• Predstavenstvo Komory
• Profesijná rada Komory
• Disciplinárna komisia Komory

Disciplinárna zodpovednosť

Členovia Komory sú disciplinárne zodpovední za porušenie povinností stanovených zákonom a etickým kódexom. Za disciplinárne previnenie môže byť uložené disciplinárne opatrenie, ako je písomné napomenutie, peňažná pokuta, prerušenie členstva alebo vylúčenie z Komory.

Akreditácia vzdelávacích programov

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) akredituje vzdelávacie programy v oblasti sociálnej práce. Akreditácia je podmienkou na to, aby vzdelávacia inštitúcia mohla uskutočňovať vzdelávacie programy, ktoré sú uznávané na účely výkonu sociálnej práce.

Akreditačná komisia

Minister zriaďuje akreditačnú komisiu ako poradný orgán na overovanie plnenia podmienok akreditácie. Členmi akreditačnej komisie sú odborníci z teórie a praxe pôsobiaci v oblasti sociálnej práce, zástupcovia univerzít a vysokých škôl a zástupca profesijnej rady Komory.

Podmienky akreditácie

Podmienky akreditácie vzdelávacích programov sú stanovené zákonom a vykonávacími predpismi. Medzi hlavné podmienky patrí odborná úroveň vzdelávacieho programu, kvalifikácia lektorov, materiálno-technické zabezpečenie a systém hodnotenia kvality.

Rozhodnutie o akreditácii

Ministerstvo rozhodne o udelení akreditácie do 90 dní odo dňa začatia konania. Ak nemožno vzhľadom na povahu veci rozhodnúť v lehote, môže ju minister primerane predĺžiť. Ministerstvo môže odňať akreditáciu, ak vzdelávacia inštitúcia porušila povinnosti stanovené zákonom.

Profesijný titul

Sociálny pracovník, ktorý vykonáva sociálnu prácu, má právo používať profesijný titul „sociálny pracovník“. Sociálny pracovník, ktorý vykonáva sociálnu prácu v špecializovanom odbore sociálnej práce, má právo používať profesijný titul „sociálny pracovník špecialista“.

Poplatky

Žiadateľ je povinný uhradiť Komore poplatok za úkony súvisiace s vydávaním povolení a uznávaním dokladov o vzdelávaní. Výška poplatkov je stanovená v sadzobníku poplatkov, ktorý vydáva Komora.

#

tags: #sociálny #pracovník #sprostredkovanie #služieb #definicia