
Sociálny pracovník v nemocnici je neoddeliteľnou súčasťou tímu zdravotníckych pracovníkov. Jeho prítomnosť a činnosť sú kľúčové pre zabezpečenie komplexnej starostlivosti o pacientov, ktorí sa ocitli v náročných životných situáciách v dôsledku choroby, úrazu alebo iných nepriaznivých okolností.
Sociálna práca v zdravotníckom zariadení je zameraná na analýzu sociálnych dôsledkov, ktoré vyplývajú z hospitalizácie pacienta. Tieto dôsledky môžu byť náhle, v prípade úrazov alebo akútnych ochorení, alebo dlhodobé, ak sa vplyvom hospitalizácie zvýraznia existujúce sociálne problémy pacienta. Cieľom sociálneho pracovníka je zrealizovať odbornú analýzu sociálnych problémov, stanoviť sociálnu diagnózu a navrhnúť plán riešení na zmiernenie alebo vyriešenie týchto dôsledkov. Dôležitým aspektom je aktívna spolupráca pacienta a jeho okolia, ako aj multidisciplinárna kooperácia so zdravotníckymi pracovníkmi, úradmi, štátnymi a samosprávnymi inštitúciami a inými organizáciami.
Hlavným cieľom je poskytnúť pacientovi a jeho sociálnemu okoliu (rodina, komunita) odporúčania v zmysle súboru sociálnych intervencií k zabezpečeniu hlavne oblasti následnej starostlivosti po ukončení hospitalizácie v zdravotníckom zariadení. Sociálny pracovník v ÚVN SNP Ružomberok-FN poskytuje pomoc a poradenstvo (v zmysle platných právnych predpisov a v súlade s možnosťami terénnych služieb) pacientom všetkých vekových skupín, ktorí sa pre nepriaznivý zdravotný stav alebo vplyvom životnej udalosti dostali do situácie, ktorú nie sú schopní sami riešiť.
Činnosť sociálneho pracovníka zahŕňa:
V prípade, že si zdravotný stav pacienta vyžaduje umiestnenie do zariadenia sociálnych služieb, sociálny pracovník zrealizuje podrobnú analýzu zdravotného a sociálneho stavu pacienta. Pri rozhodovaní o umiestnení pacienta do zariadenia sociálnych služieb je potrebné zohľadniť viacero kritérií:
Prečítajte si tiež: Všetko o 7. platovej triede pre sociálnych pracovníkov
Administratívny postup umiestňovania pacienta do ZSS sa skladá z troch fáz:
Po vyhodnotení aktuálneho zdravotného a sociálneho stavu pacienta a rozhodnutí o zahájení procesu umiestnenia do ZSS sa určí, o aký typ zariadenia ide. Zariadenia sociálnych služieb sa delia na:
Po vyhodnotení celkového stavu a výbere druhu sociálnej služby sa spisuje Žiadosť o posúdenie odkázanosti, ktorá obsahuje:
K žiadosti sa prikladá lekársky nález na účely posúdenia odkázanosti na sociálnu službu, ktorý analyzuje aktuálny zdravotný stav žiadateľa vzhľadom na vybraný druh sociálnej služby. Nález musí obsahovať aj aktuálny popis duševného stavu žiadateľa, stav mobility a stav kontinencie. Odporúča sa priložiť kópie prepúšťacích správ za posledné obdobie a nálezy od odborných lekárov (psychiatrické vyšetrenie) nie staršie ako 3 mesiace.
Po skompletizovaní žiadosti sa táto zaregistruje na príslušnom úrade:
Prečítajte si tiež: Práca sociálneho terapeuta v DSS
Dané úrady po podaní žiadosti o posúdenie odkázanosti na sociálnu službu spracovávajú danú žiadosť v zmysle vypracovania zdravotného a sociálneho posudku odkázanosti na sociálnu službu, na základe ktorých sa vydáva konečné rozhodnutie o odkázanosti na sociálnu službu a posudok o odkázanosti na sociálnu službu, ktorý obsahuje:
Po vydaní a správoplatnení rozhodnutia o odkázanosti na sociálnu službu sa končí prvá fáza procesu umiestnenia do ZSS.
Druhá fáza umiestňovania osoby do ZSS začína zmonitorovaním zariadení sociálnych služieb v rámci kraja, ktorý daný druh sociálnej služby podľa rozhodnutia o odkázanosti na sociálnu službu vydanou obcou alebo vyšším územným celkom poskytujú. Odporúča sa už počas prvej fázy umiestňovania osoby do ZSS zmonitorovať poskytovateľov pobytových sociálnych služieb.
Po rozhodnutí o výbere zariadenia sociálnych služieb sa s daným zariadením uzatvára písomná zmluva o poskytovaní sociálnej služby, ktorá obsahuje:
K zmluve sa prikladá potvrdenie o príjme danej osoby za aktuálny a predchádzajúci kalendárny rok a potvrdenia o vyhlásení o majetkových pomeroch. Na základe tejto žiadosti sa daná osoba zaeviduje do zoznamu čakateľov. Zmluvu o poskytovaní sociálnej služby na stanovený druh sociálnej služby podľa rozhodnutia na stanovenú sociálnu službu je možné uzatvoriť aj s viacerými zariadeniami sociálnych služieb (dvoma a viac).
Prečítajte si tiež: Čo by ste mali vedieť o sociálnom inžinierstve
Tretia fáza znamená konkrétne stanovenie termínu nástupu žiadateľa do konkrétneho zariadenia sociálnych služieb. V prípade ak vybrané zariadenie sociálnych služieb disponuje voľným miestom a žiadateľ súhlasí je možné daný nástup doriešiť už pri druhej fáze, t.j. pri uzatváraní zmluvy o poskytovaní sociálnej služby.
K nástupu do zariadenia sociálnych služieb je nutné sa riadiť pokynmi sociálneho pracovníka vybraného zariadenia sociálnych služieb. K nástupu do zariadenia sociálnych služieb sa obvykle riešia nasledovné veci:
Cieľom sociálnej práce v zdravotníctve je poskytnúť oporu, podporu, sprevádzanie a pomoc pri zlepšovaní životných možností človeka, ktorý je pre svoju chorobu určitým spôsobom znevýhodnený. Práve v zdravotníckom zariadení sa často odkryjú latentné problémy, ako je napr. týranie a zanedbávanie dieťaťa, nevyhovujúce sociálne prostredie, závislosť na alkohole a drogách atď.
Sociálny pracovník v zdravotníctve vychádza vo svojej práci z holistického modelu chápania človeka ako bio-psycho-sociálno-spirituálnej bytosti. Pomoc sociálneho pracovníka máva spravidla charakter sociálnej agendy, sociálno-právneho poradenstva a sprostredkovania (žiadosti o umiestnenie do iných zariadení, kontaktovanie iných inštitúcií a pod.). Podľa vzdelania a ďalšieho výcviku sociálneho pracovníka a tiež miestom v multidisciplinárnom tíme však nemusí mať činnosť sociálneho pracovníka v nemocnici len administratívny charakter. Napríklad na psychiatrických oddeleniach môže sociálny pracovník s relevantným výcvikom v psychoterapii pôsobiť ako ko-terapeut, prípadne terapeut. Môže tiež koordinovať dobrovoľnícke aktivity v nemocnici, pôsobiť ako case manager a pod.
Nepriaznivý pre sociálnych pracovníkov v zdravotníctve je fakt, že pozícia sociálneho pracovníka doteraz nemá vytvorený právny status, chýba presné vymedzenie kompetencií sociálnych pracovníkov v zdravotníckych zariadeniach a nie sú pre nich vytvorené miesta s príslušným platovým zaradením. Pre doriešenie právneho postavenia sociálneho pracovníka v zdravotníctve je nutné formulovať právne začlenenie pracovnej pozície zdravotne sociálneho pracovníka (sociálny pracovník v zdravotníctve) do kategórie iných zdravotníckych pracovníkov s vysokoškolským vzdelaním novelizáciou zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti a taktiež legislatívne zadefinovať sociálnu starostlivosť o pacienta ako súčasť multidisciplinárneho prístupu k chorému alebo ranenému pacientovi a ich dôsledkami na sociálne prostredie.
Do zoznamu takzvaných iných zdravotníckych pracovníkov by mali od januára budúceho roka pribudnúť sociálni pracovníci. Vyplýva to z návrhu novely zákona, ktorý ešte v auguste tohto roka prešiel pripomienkovým konaním. Medzi vymenované povolania takzvaných iných zdravotníckych pracovníkov, ako sú logopéd, psychológ, liečebný pedagóg, fyzik alebo laboratórny diagnostik, by sa malo zaradiť aj povolanie sociálny pracovník. Tak znie základná myšlienka návrhu novely zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch a stavovských organizáciách v zdravotníctve. Navrhované doplnenie podľa jej slov zlegitimizuje postavenie sociálneho pracovníka a výkonu sociálnej práce v oblasti zdravotníctva.
V súvislosti s doplnením sociálneho pracovníka medzi iné zdravotnícke povolania je podľa návrhu potrebné doriešiť aj jeho mzdové náležitosti.
Profesionalizácia sociálnej práce je neodmysliteľnou súčasťou dobre a kvalitne fungujúceho sociálneho systému každej vyspelej krajiny. Sociálny pracovník by mal spĺňať určité kvalifikačné štandardy:
Byť kompetentným v sociálnej práci znamená, že sociálny pracovník disponuje určitými právomocami pre konkrétny okruh svojej pôsobnosti. Kompetentne konať znamená konať na základe a v zmysle týchto právomocí, so znalosťou problematiky a so zodpovednosťou za vlastné konanie.
Sociálny pracovník v zdravotníctve má nepochybne svoje nezastupiteľné miesto. Rieši špecifické úlohy podľa typu zdravotníckeho zariadenia, typu oddelenia, počtu pacientov atď. Mal by mať vedomosti z:
Práca sociálnych pracovníkov je náročná, veľmi zaujímavá, ale nie vždy docenená. Od pracovníka sa vyžaduje zodpovedný a ľudský prístup, osobné nasadenie, flexibilitu a v určitom zmysle i oddanosť svojmu povolaniu. Úspechy v tejto oblasti často nie sú viditeľné ihneď, predchádza im dlhodobá, mravčia práca sociálnych pracovníkov.
Sociálny pracovník je profesionál, ktorý pracuje s ľuďmi, je neustále v interakcii s človekom a jeho osobnosť by sa mala odvíjať od určitých osobnostných predpokladov, charakterových a povahových vlastností. Sociálnemu pracovníkovi nesmie byť cudzie to, čo je ľudské. Podstatou sociálnej práce je ľudský vzťah, predpokladom ktorého je optimálna komunikácia. Sociálny pracovník by mal mať primeranú dávku inteligencie, všeobecného prehľadu a pozitívne vlastnosti dobrého človeka ako: poctivosť, spravodlivosť, pravdovravnosť, pracovitosť, čestnosť, dôvernosť, slušnosť, zodpovednosť, trpezlivosť a obetavosť. Jeho morálny postoj má byť príkladom pre druhých a vzorom pre klienta i spoločnosť, s ktorými prichádza neustále do kontaktu.
Sociálny pracovník by mal mať vlastnosti zrelej osobnosti, medzi ktoré patrí citová stabilita, životný optimizmus a životné skúsenosti, ktoré mu pomáhajú reagovať, zvládať a prekonávať zaťaženie prameniace z náročnosti povolania. Pri kontakte s klientom sa sociálny pracovník nezaobíde bez komunikácie a aktívneho počúvania, ktoré v podstatnej miere ovplyvňujú vzťah klient - sociálny pracovník. Schopnosti efektívne komunikovať sa nedá naučiť len pochopením teórie, ale predovšetkým neustálym komunikačným a tréningovým procesom.
Sociálny pracovník v zdravotníctve využije skúsenosti s individuálnou, rodinnou a skupinovou prácou. Pri riešení problémov klienta/pacienta si musíme uvedomiť, že vzťah klienta k jeho chorobe nezávisí len od jeho osobnosti, ale aj od rodinného zázemia, a od etnických i kultúrnych tradícií. Tímová práca je častokrát náročná a môže viesť ku konfliktom. Sociálny pracovník by mal mať schopnosti znášať konflikty a vedieť ich riešiť. V zdravotníctve všetci zainteresovaní vykonávajú svoju prácu v špecifických podmienkach ľudskej núdze, bolesti, utrpenia a odkázanosti na pomoc iných, preto hádam ani netreba zdôrazňovať, že práve tu stále viac vstupujú do popredia otázky ľudskej dôstojnosti, morálnych a etických princípov.
Sociálny pracovník nesie zodpovednosť za svojich klientov, má prístup k zdravotnej dokumentácii a je nutné aby vždy chránil dôvernosť všetkých informácii, ktoré o klientovi získal. S tým úzko súvisí skutočnosť, že okrem profesionálnych kompetencií získaných prostredníctvom rôznych foriem vzdelávania, sociálny pracovník musí disponovať komplexnou osobnostnou výbavou.
Osobnosť sociálneho pracovníka sa odvíja od:
Sociálny pracovník dodržiava pri svojej práci určitý postup:
Sociálny pracovník sa musí najskôr zoznámiť so zdravotnou dokumentáciou (chorobopisom) pacienta. Zistí, o aký zdravotný problém u pacienta ide, konzultuje s ošetrujúcim lekárom, dozvedá sa predpokladaný typ liečby, jej dopad a prognózu ochorenia. Sociálny pracovník nikdy nesmie dopustiť, aby k pacientovi pristupoval s predsudkami, pod vplyvom názorov iných ľudí (lekárov, sestier), svoj úsudok si o pacientovi vytvára sám. Pri prvom stretnutí sa sociálny pracovník pacientovi predstaví a vysvetlí mu, akú pomoc mu môže ponúknuť.
Klient/pacient musí porozumieť poslaniu sociálneho pracovníka. Dôraz je kladený na rozhovor o predmete spolupráce, vrátane formálnej dohody o právach a povinnostiach zúčastnených. Dôležité je získať si dôveru klienta/pacienta. Pacienta je treba posudzovať ako súčasť jeho rodiny v celom doterajšom živote, nielen v čase rozvinutia choroby. Dôležité je, za akých okolností došlo k vzájomnému stretnutiu (či z iniciatívy sociálneho pracovníka alebo od klienta, prípadne na odporučenie iného zdravotníckeho pracovníka). Metóda - individuálny rozhovor.
Sociálny pracovník štruktúrovaným rozhovorom zisťuje psychosociálnu anamnézu:
Okrem umiestňovania pacientov do ZSS sa sociálny pracovník venuje aj ďalším činnostiam:
Príkladom je prípad 60-ročnej pani Emílie, ktorá prešla liečbou karcinómu prsníka s následnými metastázami. „Komunikatívna, slobodná a bezdetná pacientka vyžadovala 24 hodinovú starostlivosť a nemal sa o ňu kto postarať. Požiadala nás o pomoc a umiestnenie vo vyhovujúcom zariadení. Pri rozhovoroch sme zistili, že trpí bolesťami, depresiami a stavmi bezradnosti,“ spomína si pani Stehlíková, sociálna pracovníčka. „Podarilo sa nám vybaviť umiestnenie v hospici v Trenčíne, kde pani Emíliu prijali. Po niekoľkých mesiacoch sme opäť hľadali vhodné miesto pre umiestnenie jedného pána do zariadenia, ktorý vyžadoval paliatívnu starostlivosť. A vtedy som narazila na článok o tomto hospici, kde bol uverejnený príbeh našej klientky: „Prichádzam k Vám s úctou a láskou.“ Týmito slovami sa prihovorila personálu pri príchode do zariadenia. Hospicový tím jej odpovedal: „My sa budeme usilovať k Vám pristupovať s úctou a láskou".
Sociálny pracovník by mal byť komunikatívny, empatický, citlivý a asertívny. Dôležitá je schopnosť pracovať v tíme, riešiť problémy a orientovať sa v legislatíve.
tags: #sociálny #pracovník #v #nemocniciach #povinnosti