Sociálne problémy detstva: Definície, príklady a teoretické východiská

Sociálne problémy detstva sú komplexnou oblasťou, ktorá zahŕňa širokú škálu javov a situácií ohrozujúcich blaho a vývoj detí. Tieto problémy presahujú individuálne ťažkosti a stávajú sa predmetom záujmu spoločnosti ako celku, vyžadujúc si korektívne a vyrovnávacie opatrenia. Pre hlbšie pochopenie tejto problematiky je nevyhnutné definovať kľúčové pojmy, preskúmať príčiny vzniku sociálno-patologických javov a analyzovať rôzne teoretické prístupy.

Vymedzenie základných pojmov

Sociálna patológia (deviácia)

Sociálna patológia je súhrnný pojem, ktorý označuje chorobné, nenormálne a všeobecne nežiaduce spoločenské javy. Francúzsky sociológ Émile Durkheim, jeden zo zakladateľov vedeckej sociológie, chápal sociálnu patológiu ako vedu o chorobách a nepriaznivých skutočnostiach, činoch a správaní, ktoré sa odchyľujú od stanovených noriem.

Norma predstavuje určité pravidlo alebo zásadu, ktorá je v danej spoločnosti prijímaná a očakávaná. Určuje, aké správanie je v konkrétnej situácii normálne (správne, vhodné) a aké nie je. Normy regulujú správanie, uľahčujú komunikáciu, vnášajú do vzťahov pravidelnosť a umožňujú predvídať správanie iných. Medzi rôzne typy noriem patria:

• Morálne normy: napr. promiskuita
• Obyčaje, zvyky, tradície: napr. červená stužka na ruke
• Náboženské normy: sviatosti, chodenie do kostola
• Právne normy: ústava, zákon
• Tabu: pedofília, mnohoženstvo, korupcia

Sociálna deviácia a anómia

Sociálna deviácia označuje odchýlku od očakávaného, štandardizovaného a inštitucionalizovaného správania, ktoré predpisuje sociálna norma platná v určitej spoločnosti, skupine alebo sociálnom útvare.

Anómia je špecifický stav spoločnosti, v ktorej viac alebo menej prestávajú platiť sociálne normy a zákony. Doslova znamená bezzákonnosť, oslabenie sociálnej kontroly a sociálnej regulácie. Pojem anómia je úzko spätý s pojmom socializácia.

Prečítajte si tiež: Všetko o 7. platovej triede pre sociálnych pracovníkov

Sociálna kontrola porovnáva reálne správanie jednotlivca alebo skupiny s normami a hodnotami spoločnosti a zisťuje odchýlky (deviácie) od štandardov spoločenského spolužitia. Oslabením sociálnej kontroly nastáva sociálna dezintegrácia, nedostatočná sociálna regulácia a sociálne deviantné správanie, čo vedie k spoločenskej destabilizácii a demoralizácii.

Existujú dva druhy sociálneho správania:

• Správanie konformné k normám: v zhode s platnými normami
• Správanie deviantné: odchýlne od noriem (na škále od konformného správania cez nonkonformné až po kriminalitu)

Patologické formy správania sú neadekvátne, neuvedomené pokusy jednotlivca adaptovať sa na ťažkú životnú situáciu a uspokojiť svoje potreby.

Hrčka (2001) rozlišuje tieto druhy sociálnej deviácie:

1. Zjavné deviantné správanie
2. Zjavné poruchy psychických funkcií, ktoré vedú k deviantnému správaniu duševne chorých
3. Zjavné deviantné fyzické charakteristiky jedinca (zmyslové poruchy, fyzické malformácie)
4. Sociálna deviácia postihuje sociálne normy, sociokultúrny útvar a sústavu sociálnych rolí.

Na posúdenie deviácie je potrebné poznať platné spoločenské normy, sankcie za nedodržiavanie noriem a hodnotový systém príslušnej skupiny alebo spoločnosti. Deviantné správanie vzniká ako dôsledok vzájomnej interakcie medzi indivíduom a spoločnosťou.

Prečítajte si tiež: Práca sociálneho terapeuta v DSS

Teórie deviantného správania

Existujú rôzne teórie, ktoré sa snažia vysvetliť príčiny deviantného správania. Tieto teórie možno rozdeliť do troch hlavných kategórií: biologické, psychologické a sociologické.

Biologické teórie

Tieto teórie predpokladajú, že existujú určité typy ľudí so sklonom k deviantným prejavom.

Psychologické teórie

Psychologické teórie sa zameriavajú na psychické charakteristiky nositeľa deviantného správania, pričom príčiny hľadajú v štruktúre osobnosti (paranoidná, schizoidná, závislá, narcistická, emočne nestabilná osobnosť). Medzi psychologické teórie patria:

• Psychoanalytické teórie:
  • Sigmund Freud popisuje deviantné správanie v závislosti od pudov k okamžitému vybitiu.
  • Erich Fromm vidí príčiny deviantných prejavov v neschopnosti uspokojiť pudovú energiu na sociálne prijateľnú formu.
  • Alfred Adler si všímal možnosti prekonať pocity menejcennosti a ich dopad na dospelý život.
  • Karen Horneyová sa zameriava na výchovné stratégie rodičov a ich vplyv na uspokojenie potreby bezpečia v detstve.
• Behavioristické prístupy: deviantné správanie je chápané ako naučené chovanie.

Sociologické teórie

Sociologické teórie vysvetľujú deviantné správanie ako dôsledok oslabenia alebo absencie sociálnej kontroly. Medzi základné sociologické teórie patria:

1. Teória štrukturálneho tlaku: Jedinec sa nachádza pod tlakom sociálneho prostredia, ktoré obmedzuje jeho egoistické priania (Durkheim, Merton, Parson). Merton rozlišuje rôzne spôsoby adaptácie na tlakovú situáciu:
   • Konformita: spoločnosťou schvaľované ciele sú dosiahnuté primeranými prostriedkami
   • Inovácia: ciele sú dosahované nelegitímnymi prostriedkami
   • Ritualizácia: jedinec rezignuje na dosiahnutie cieľov, ale dodržuje ustálené normy
   • Rebélia: odmietanie cieľov a prostriedkov realizácie a ich náhrada inými
   • Únik: odmietanie cieľov, pasívna reakcia, únik k droge, samovražedné konanie
2. Teória etiketizačná (nálepkovanie): Sociálne skupiny vytvárajú pravidlá a zaraďujú ľudí do kategórií (napr. nálepkou deviant).

Sociálna štruktúra a jej význam

Spoločenský život je komplexný systém vzťahov a interakcií. Sociálna štruktúra spoločnosti odráža usporiadanie jednotlivých častí do celku a poskytuje prehľad o trvalých prvkoch v spoločnosti, ktoré ju odlišujú od iných. Jedným z kľúčových prvkov tejto štruktúry je sociálny status, ktorý sa v priebehu dejín vyvíjal a nadobúdal rôzne podoby.

Prečítajte si tiež: Čo by ste mali vedieť o sociálnom inžinierstve

Štruktúra spoločnosti vyjadruje usporiadanie jej častí do celku, vytvárajúc sieť vzťahov medzi prvkami alebo časťami určitého celku. Táto štruktúra umožňuje zachytiť trvalé aspekty spoločnosti napriek zmenám a odhaľuje jej identitu. Vzniká na základe potreby ľudí združovať sa, vytvárať zoskupenia a vzájomné vzťahy. Správanie sa v týchto zoskupeniach sa riadi pravidlami, ktoré nadobúdajú ustálenú podobu a nazývajú sa sociálne roly.

Štruktúra spoločnosti vzniká postupne:

• Ľudia majú prirodzenú potrebu združovať sa s ostatnými na základe náklonnosti alebo s cieľom dosiahnuť spoločné ciele.
• Ľudia vytvárajú rôzne druhy zoskupení, od malých skupín priateľov až po rozsiahle organizácie.
• V týchto zoskupeniach sú ľudia rôzne spätí, napríklad spoločnými názormi, a vytvárajú vzájomné vzťahy.
• Správanie sa v zoskupeniach sa riadi určitými pravidlami, ktoré nadobúdajú ustálenú podobu a nazývajú sa sociálna rola.
• Na základe plnenia sociálnej roly získava jednotlivec určité postavenie v spoločnosti, ktoré sa nazýva sociálny status.

Poznanie štruktúry spoločnosti je dôležité, pretože umožňuje zachytiť trvalé prvky, pochopiť súčasný stav a vývoj, zaradiť jednotlivca a porovnať spoločnosti.

Na lepšie pochopenie štruktúry spoločnosti sa používajú štrukturálne rezy, ktoré predstavujú pohľady z určitého hľadiska záujmu. Súhrn týchto rezov umožňuje vytvoriť objektívny obraz spoločnosti. Medzi štrukturálne rezy patria:

• Sociodemografická štruktúra: Postavenie mužov a žien a ich vzťahy.
• Profesijná štruktúra: Postavenie jednotlivých profesií.
• Etnická a národnostná štruktúra: Zoskupenie jednotlivých národností a etnických skupín, ich počet a postavenie.
• Štruktúra príjmov a majetku: Výška príjmov, veľkosť majetku a životná úroveň obyvateľstva.
• Sociokultúrna štruktúra: Štýl života, kultúrne hodnoty a odlišnosti kultúr.
• Mocenská štruktúra: Rozdelenie moci medzi jednotlivými skupinami obyvateľstva v rámci politického systému.
• Sociálna stratifikácia: Usporiadanie spoločnosti do vrstiev na základe sociálnej nerovnosti.

Sociálny status je postavenie jednotlivca v spoločnosti alebo v sociálnej skupine. Je to sociálna pozícia, ktorú jednotlivec získava na základe plnenia sociálnych rolí, teda na základe toho, ako vykonáva svoju danú úlohu. S týmto postavením sú spojené určité práva a povinnosti. Každý človek zastáva viacero sociálnych statusov.

Rozlišujeme niekoľko druhov sociálnych statusov:

• Kľúčový sociálny status: Rozhodujúci status, ktorý charakterizuje jedinca a na základe ktorého ho poznajú ostatní členovia spoločnosti. Často sa spája so zamestnaním.
• Vrodený sociálny status: Status, ktorý je človeku daný od narodenia a nemôže ho zmeniť (rasa, pohlavie, vek).
• Získaný sociálny status: Status, ktorý človek získava svojou aktivitou a môže ho ovplyvniť (vzdelanie, profesia, ovládanie cudzích jazykov).
• Vnútený sociálny status: Status, ktorý jednotlivcovi vnúti spoločnosť (nezamestnanosť).

Sociálny status je premenlivý a nestály.

Sociálna nerovnosť a stratifikácia

Sociálne nerovnosti označujú stav, keď členovia spoločnosti nemajú rovnaký prístup k sociálnym zdrojom, ako sú moc, bohatstvo a prestíž. Nerovnosti môžu byť spôsobené rôznymi faktormi, ako sú štátna regulácia, spoločenské pomery, rodinné pomery a osobné dispozície.

Sociálna stratifikácia je usporiadanie spoločnosti do vrstiev alebo tried na základe sociálnej nerovnosti. Veľké skupiny ľudí sa odlišujú podľa rôznych kritérií, ako sú bohatstvo, príjmy, vzdelanie, životný štýl a prestíž povolania.

Medzi základné črty sociálnej stratifikácie patria:

• Univerzálnosť: Vyskytuje sa vo všetkých spoločnostiach.
• Dedičnosť: Sociálne postavenie sa často dedí z generácie na generáciu.
• Všeobecnosť: Ovplyvňuje všetky aspekty života.
• Rozdiely v chápaní: Rôzne spoločnosti a kultúry majú odlišné chápanie sociálnej stratifikácie.

V priebehu dejín sa vyvinuli rôzne systémy stratifikácie:

• Otrokárstvo: Extrémna forma sociálnej nerovnosti, kde sú niektorí ľudia majetkom iných.
• Kasty: Systém spojený s indickou kultúrou, kde je vylúčené posunúť sa z jednej kasty do druhej.
• Stavy: Systém, ktorý existoval v minulosti, kde bola spoločnosť rozdelená na šľachtu, kňazov a tretí stav (roľníci, obchodníci, remeselníci, mešťania).
• Triedy: Systém, kde nemajú presné stanovené hranice a existuje sociálna mobilita. Základom triedneho rozdelenia sú ekonomické rozdiely.

Sociálna statika je stav sociálnej štruktúry a sociálnej stratifikácie spoločnosti v danom momente. Charakterizuje, ako spoločnosť vyzerá pri pohľade zvonku, aké sú v nej vrstvy, sociálne pozície a vzťahy.

Sociálna mobilita je schopnosť jednotlivca a sociálnych skupín pohybovať sa v stratifikačnom systéme z jednej pozície do druhej, alebo z jednej vrstvy do druhej. Rozlišujeme:

• Vertikálnu mobilitu: Pohyb jednotlivca z jednej vrstvy do druhej (vzostupná alebo zostupná).
• Horizontálnu mobilitu: Pohyb jednotlivca z jednej sociálnej pozície do druhej v rámci tej istej sociálnej vrstvy.

Sociálna rola a situácia

Sociálna rola je očakávané štandardné správanie jednotlivca, vzor správania určený spoločenskými alebo skupinovými očakávaniami. Je to súbor práv a povinností, ktoré má jednotlivec v určitej konkrétnej situácii. Spoločnosť sa mení, a tým sa menia a vyvíjajú aj vzory správania. Jednotlivec má viac sociálnych rolí, ktorých počet závisí od jeho aktivity.

Sociálne roly získavame prostredníctvom pozorovania a napodobňovania, vlastnej skúsenosti a prostredníctvom inštitúcií. Učenie sociálnym rolám prebieha v procese socializácie. V tejto súvislosti rozlišujeme predpísanú rolu (očakávané správanie spojené s určitým sociálnym statusom) a výkon roly (skutočné správanie jednotlivca).

Sociálna situácia je stav, ktorý vzniká v procese interakcie jednotlivca a jeho sociálneho prostredia. Je to súhrn životných podmienok, okolností a vplyvov vzťahujúcich sa na určitú osobu alebo skupinu. Sociálnu situáciu nevytvárajú len vzťahy s najširším sociokultúrnym prostredím, ale aj vzájomné vzťahy medzi jedincami a jedinca so sociálnou skupinou.

Sociálne situácie nie sú stabilné skutočnosti. Dochádza k ich zmenám vlastným rozhodnutím jednotlivca alebo vonkajším zásahom. Každá sociálna situácia sa vyznačuje vlastnou dynamikou v súvislosti s klientom, s jeho vlastným rozhodovaním a spoluúčasťou. Dynamika sa vyvíja a mení vplyvom oboch interakčných partnerov, t.j. vplyvom a rozhodnutiami jednotlivca, ale aj vplyvom sociálneho prostredia.

Definovanie sociálnej situácie zahŕňa subjektívny význam (percepcia alebo interpretácia situácie jedincom) a objektívny význam (kultúrou formulované a zdieľané percepcie a interpretácie situácií).

Definícia sociálneho problému

Sociálny problém sú sociálne situácie a podmienky v ľudských vzťahoch spoločnosti, ktoré sú považované za obtiažne a nežiadúce, a ktorým je potrebné venovať pozornosť korektívnymi a vyrovnávacími opatreniami. Hranice medzi normálnym stavom a sociálnym problémom závisia od stupňa rozvoja spoločnosti, jej integrity a uniformity, resp. od zvykov, obyčajov, sociálnych noriem a legislatívy. Sociálny problém presahuje rámec individuality a môže zasahovať väčší počet ľudí.

Identifikácia sociálneho problému je založená na posúdení, či ide o stav, situáciu alebo tendenciu v ľudských a spoločenských vzťahoch, ktorým je potrebné venovať pozornosť formou korektívnych a vyrovnávacích opatrení. Pri hodnotení, či ide o sociálny problém, alebo nie, je uplatňovaný hodnotový systém danej spoločnosti.

Pri definovaní pojmu sociálny problém je možné rozlíšiť tri rozdielne prístupy:

• Objektívne chápanie: Za sociálny problém považuje také stavy alebo správanie, ktoré komplikuje dosahovanie spoločenských cieľov, poškodzuje plynulé fungovanie spoločnosti a narúša sociálnu rovnováhu.
• Subjektívne chápanie: Sociálnym problémom je len sociálny jav, ktorý je za sociálny problém pokladaný, ktorý je takto označený.
• Kombinované chápanie: Sociálnym problémom je len sociálny jav, ktorý výrazná časť spoločnosti pokladá za porušenie noriem alebo za zásah do hodnôt, ktorým je prisudzovaný zvlášť veľký význam.

Sociálna intervencia a funkcie sociálnej práce

Sociálna intervencia je všeobecný pojem používaný na označenie procesu alebo postupu zvoleného na dosiahnutie zmeny alebo prerušenia správania, zásah. Je chápaná v širšom zmysle ako zákrok, v užšom zmysle je cielený a premyslený zásah zameraný na zmiernenie ťaživej osobnej situácie sledovanej osoby.

Sociálna práca plní niekoľko základných funkcií:

• Ochranná funkcia: Riešenie už vzniknutých sociálnych udalostí, kedy je jednotlivec alebo sociálna skupina zvýhodnená vo vzťahu k ostatným.
• Preventívna funkcia: Snaha predchádzať určitým škodám na živote a zdraví, predchádzať nepriaznivým sociálnym situáciám.
• Kuratívna funkcia: Zameraná na odstraňovanie, neutralizovanie alebo zmierňovanie vzniknutých negatívnych procesov týkajúcich sa jednotlivca, skupiny a komunity.
• Stimulačná funkcia: Podporovať, podnecovať, vyvolávať žiadúce sociálne chovanie sa jednotlivcov a sociálnych skupín v ekonomickej oblasti, ale aj mimo nej.
• Rozdeľovacia a prerozdeľovacia funkcia: Prerozdeľovanie dôchodkov a účelové začleňovanie ľudí do spoločnosti.

Sociálna práca sa riadi niekoľkými základnými princípmi: solidarita, subsidiarita, spravodlivosť, zásluhovosť, univerzálnosť a participácia.

Typológie spoločnosti

V priebehu dejín existovalo mnoho rôznych spoločností. Sociológia ich rozdeľuje do niekoľkých skupín - typov podľa spoločných znakov.

Typológia podľa spôsobu práce, obživy a života:

• Spoločnosti lovcov a zberačov
• Pastierske spoločnosti
• Hortikultúrne spoločnosti
• Agrárne spoločnosti
• Industriálne spoločnosti

Typológia podľa kultúry:

• Monokultúrne spoločnosti
• Multikultúrne spoločnosti

Typológia súčasných spoločností:

• Demokratické spoločnosti
• Totalitné spoločnosti

Podmienky spolužitia

Spolužitie ľudí môže existovať iba vtedy, ak sa ľudia nachádzajú v rovnakom čase na rovnakom mieste, sú navzájom v kontakte a prebieha medzi nimi interakcia.

Spoluprítomnosť je existencia viacerých ľudí v rovnakom čase na rovnakom mieste. Počas spoluprítomnosti majú ľudia sklon konať rýchlejšie a spoľahlivejšie a nadviazať kontakt s inými ľuďmi. V niektorých situáciách sa odporúča tzv. "ohľaduplná ľahostajnosť", keď dávame najavo, že nemáme záujem byť v kontakte, ale zároveň sa nemusia obávať nepriateľstva.

Interakcia je vzájomný kontakt medzi ľuďmi, akékoľvek ovplyvňovanie, pôsobenie ľudí na iných, reagovanie na správanie sa ľudí s ktorými sme v kontakte. Interakcia môže prebiehať ako proces spontánny alebo ako proces, ktorý rešpektuje postavenie tých ľudí ktorý sa interakcie zúčastňujú.

Druhy interakcie: zámerná a nezámerná, spolupráca, súťaženie, výmena a konflikt.

Komunikácia je základ sociálnej interakcie a znamená prenos informácií, rôznych faktov, významov, správ a pod. Komunikácia sa môže uskutočňovať v priamom styku alebo v nepriamom styku.

Druhy komunikácie: verbálna (prostredníctvom reči) a neverbálna (prostredníctvom iných prostriedkov ako je reč, napr. prostredníctvom predmetov, mimiky, gestikulácie, dotykov).

Opakovaná sociálna interakcia so známkami podobnosti sa nazýva sociálne vzťahy. Delíme ich na osobné a pozičné. Sociálna sieť každého človeka tvorí súhrn všetkých jeho sociálnych vzťahov.

V každej spoločnosti prevažuje usporiadaná forma spolužitia, ktorá je organizovaná a usmerňovaná. Spoločnosť si vytvára hodnoty a normy.

tags: #sociálny #problém #detstva #definícia #príklady