Sociálny program pre zamestnancov: Príklady a prehľad

Sociálny program pre zamestnancov predstavuje súbor benefitov a aktivít, ktoré zamestnávateľ poskytuje svojim zamestnancom nad rámec povinností vyplývajúcich zo zákona. Cieľom je zlepšiť pracovné a životné podmienky zamestnancov, zvýšiť ich spokojnosť, lojalitu a motiváciu, a tým prispieť k celkovej prosperite spoločnosti.

Účinnosť a obsah sociálneho programu

Účinnosť smernice sociálneho programu XY, s. r. o. je stanovená od 1. 1. Obsah smernice zahŕňa body 1. až 6., ktoré detailne definujú podmienky a pravidlá programu.

Sociálny fond ako základný kameň

Spoločnosť XY, s. r. o. tvorí sociálny fond v zmysle zákona č. 152/1994 Z. z. Tento fond je tvorený:

• Povinným prídelom podľa § 3 ods. 1 písm. a) zákona č. 152/1994 Z. z.
• Prídelom podľa § 3 ods. 1 písm. b) bod 1 zákona č. 152/1994 Z. z.

Dôležité je, že povinný prídel do výšky 1 % môže tvoriť len zamestnávateľ, ktorý za predchádzajúci kalendárny rok dosiahol zisk a splnil všetky daňové a odvodové povinnosti voči štátu, obci, vyššiemu územnému celku, zdravotným poisťovniam a Sociálnej poisťovni.

Ciele poskytovania benefitov

Hlavným cieľom poskytovania benefitov je:

Prečítajte si tiež: Kolektívne vyjednávanie Volkswagen Slovakia

• Posilniť stabilitu a vernosť zamestnancov k zamestnávateľovi.
• Motivovať a viesť k spokojnosti zamestnancov.
• Zvýšiť dobré meno spoločnosti XY, s. r. o.
• Zvýšiť atraktivitu a záujem pracovať v spoločnosti XY, s. r. o.

Príspevok na doplnkové dôchodkové sporenie (DDS)

O poskytovanie príspevku na DDS musí zamestnanec zamestnávateľa písomne požiadať a k žiadosti priložiť fotokópiu platnej zmluvy s niektorou z doplnkových dôchodkových poisťovní. Žiadosť spolu s prílohou zamestnanec podáva na mzdovom oddelení.

Náhrada príjmu počas dočasnej pracovnej neschopnosti

Výška náhrady príjmu v prvých 10 dňoch dočasnej pracovnej neschopnosti je 60 % denného vymeriavacieho základu určeného v súlade so zákonom č. 462/2003 Z. z. Podľa § 8 ods. 1 zákona č. 462/2003 Z. z.

Daňové aspekty zamestnaneckých benefitov

V rámci podnikovej sociálnej politiky je dôležité venovať pozornosť daňovým súvislostiam zamestnaneckých benefitov.

Oslobodenie od dane pri použití rekreačných, športových a zdravotníckych zariadení

Ustanovenie § 5 ods. 7 písm. d) zákona o dani z príjmov (ZDP) rieši oslobodenie od dane pre zamestnancov v prípade použitia rekreačných, športových, zdravotníckych, vzdelávacích, predškolských, telovýchovných alebo športových zariadení poskytnutých zamestnávateľom.

Použitie zariadenia: Použitím zariadenia sa rozumie použitie zariadenia zamestnávateľa v jeho vlastníctve a zariadenia, ktoré má zamestnávateľ v prenájme. Ide o poskytnutie zariadenia, resp. jeho časti, za ktoré zamestnávateľ zaplatí úhradu za prenájom (náklady za prevádzku a použitie priestorov, zariadenia - prístrojov napr. bio-lampy, inhalačné prístroje a pod.), nie o nákup služieb. Ide o zariadenia a prístroje, ktoré môže zamestnanec použiť sám bez asistencie.

Prečítajte si tiež: Všetko o 7. platovej triede pre sociálnych pracovníkov

Príklad: Ak zamestnávateľ prenajme autobus, ktorým sa zamestnanci dostanú na nejaké podujatie a tento prenájom je hradený zo sociálneho fondu, je možné uplatniť oslobodenie od dane.

Zdaniteľné plnenie: Ak zamestnanec môže akékoľvek zariadenie poskytujúce príslušné služby navštíviť kedykoľvek podľa svojho uváženia, hodnota poukážky je pre neho zdaniteľným príjmom zo závislej činnosti, ktorý sa zdaní v úhrne jeho zdaniteľných príjmov v zmysle § 35 ods.

Príklad: Zamestnávateľ poskytol zamestnancom poukážky na masáže vo fitnescentre zo sociálneho fondu. V uvedenom prípade nejde o použitie zariadenia, ale o fyzický výkon masáže, tzn., že zakúpenie lístka do rehabilitačného centra na masáže je pre zúčastnených zamestnancov zdaniteľným plnením, ktoré sa zdaní v úhrne ich príjmov v mesiaci poskytnutia lístka.

Stravovanie, doprava, vstupenky a iné benefity v rámci športových hier

Ak zamestnávateľ zabezpečí pre zamestnancov v rámci športových hier vo vlastnom alebo prenajatom zariadení aj stravovanie, dopravu, vstupenky, ski pas a iné v rámci sociálnej politiky, tieto benefity sú pre zamestnancov, ktorí sa predmetnej akcie zúčastnili, predmetom dane. Ide o nepeňažné plnenie poskytnuté v inej forme plnenia v súvislosti s výkonom závislej činnosti (§ 5 ods. 2 ZDP), t.j. o zdaniteľný príjem v plnej sume alebo vo výške rozdielu medzi hodnotou poskytnutého plnenia a sumou, ktorú zamestnanci uhradili. Tento príjem sa zdaní podľa § 35 tohto zákona v úhrne ich príjmov v mesiaci poskytnutia takéhoto peňažného alebo nepeňažného plnenia.

Použitie zdravotníckeho zariadenia

Použitím zdravotníckeho zariadenia zamestnancom alebo jeho rodinnými príslušníkmi, na ktoré sa vzťahuje predmetné oslobodenie, sa rozumie použitie zariadenia zamestnávateľa v jeho vlastníctve a zariadenia, ktoré má zamestnávateľ v prenájme (t.j. ide o poskytnutie zariadenia - nepeňažné plnenie, za ktoré zamestnávateľ zaplatí úhradu za prenájom, náklady za prevádzku a použitie priestorov, zariadenia - prístrojov napr.

Prečítajte si tiež: Práca sociálneho terapeuta v DSS

Vzdelávanie zamestnancov

Oslobodenie od dane pri vzdelávaní

Podľa ustanovenia § 5 ods. 7 písm. a) ZDP je od dane oslobodená suma vynaložená zamestnávateľom na vzdelávanie zamestnanca, ktoré súvisí s činnosťou alebo s podnikaním zamestnávateľa. Toto oslobodenie platí pre všetkých zamestnancov v zmysle definície uvedenej v § 2 písm. aa) ZDP.

Príklady:

• Zamestnávateľ - cestovná agentúra - zaplatil zamestnancovi kurz anglického jazyka.
• Zamestnanec účtovníckej firmy sa zúčastnil kurzu účtovníctva - zmeny v priebehu roka. Výdavky na kurz preplatil zamestnancovi zamestnávateľ.

Povinnosti zamestnávateľa pri vzdelávaní

V určitých situáciách je zamestnávateľ aj povinný zabezpečiť vzdelávanie, a to napr. v prípadoch upravených v ZP, a to konkrétne v § 153 a § 154 ZP.

Avšak uvedené je z pohľadu ustanovení ZDP už irelevantné, keďže ustanovenie § 5 ods. 7 písm. a) ZDP a aj ustanovenie § 19 ods. 2 písm. c) tretí bod ZDP má pre účely ZDP svoje vlastné pravidlá a neodvoláva sa na povinnosti určené osobitnými predpismi, ako napr. 311/2001 Z. z. alebo 124/2006 Z. z.

Prehlbovanie kvalifikácie

Základné práva a povinnosti zamestnávateľa a zamestnancov, ktoré sa týkajú zvyšovania kvalifikácie a vzdelávania zamestnancov, upravuje Zákonník práce v § 140 a § 153 až § 155. Prehlbovanie kvalifikácie je ďalšie vzdelávanie v rámci nadobudnutej kvalifikácie, pri ktorom sa v zmysle § 154 ods. 3 Zákonníka práce udržiava, prehlbuje alebo obnovuje už dosiahnutá kvalifikácia. Prehlbovanie kvalifikácie sa zabezpečuje účasťou na rôznych seminároch, školeniach, absolvovaním kurzov a pod. Účelom prehlbovania kvalifikácie zamestnancov je udržanie ich odborných znalostí potrebných na kvalitný výkon práce dohodnutej v pracovnej zmluve. Starať sa o prehlbovanie kvalifikácie je povinnosťou zamestnávateľa, čo vyplýva aj z článku 3 základných zásad stanovených Zákonníkom práce.

Zamestnávateľ znáša náklady spojené s prehlbovaním kvalifikácie zamestnancov, t. j.:

• mzdu zamestnanca, ktoré sú daňovým výdavkom podľa § 19 ods. 2 písm.
• úhradu poplatkov za školenia, kurzy a pod., ktoré sú daňovým výdavkom podľa § 19 ods. 2 písm. c) bod 3 ZDP, a pre zamestnanca sú ako výdavky vynaložené na doškoľovanie príjmom oslobodeným od dane podľa § 5 ods. 7 písm.
• úhradu cestovných výdavkov zamestnancovi podľa zákona o cestovných náhradách, ktoré sú daňovým výdavkom podľa § 19 ods. 2 písm. d) ZDP, a pre zamestnanca sú príjmom, ktorý nie je predmetom dane podľa § 5 ods. 5 písm.

Príklad: Zamestnávateľ vyslal mzdovú účtovníčku na školenie k novelám zákona o zdravotnom a sociálnom poistení. V tomto prípade ide o prehlbovanie kvalifikácie účtovníčky v súlade s potrebami zamestnávateľa aj zamestnanca. Náklady na úhradu poplatku za školenie sú daňovým výdavkom zamestnávateľa, pre účtovníčku sú príjmom oslobodeným od dane. Zamestnankyni za účasť na školení patrí mzda ako za výkon práce.

Zvyšovanie kvalifikácie

Zvyšovanie kvalifikácie je vzdelávanie, v rámci ktorého sa získava, rozširuje alebo zvyšuje kvalifikačný stupeň vzdelania. Zvýšením kvalifikácie musí zamestnanec získať predpoklady stanovené právnym predpisom, nevyhnutné na riadny výkon práce, t. j. získať vedomosti, schopnosti a predpoklady na výkon práce, ktoré pred zvýšením kvalifikácie nemal. Zamestnanec pri zvyšovaní kvalifikácie nadobudne vyšší stupeň vzdelania, čo je hlavným rozdielom medzi zvyšovaním kvalifikácie a prehlbovaním kvalifikácie. Nároky zamestnanca pri zvyšovaní kvalifikácie upravuje § 140 Zákonníka práce.

Účasť na ďalšom vzdelávaní, v ktorom má zamestnanec získať predpoklady ustanovené právnymi predpismi alebo splniť požiadavky nevyhnutné na riadny výkon práce dohodnuté v pracovnej zmluve, je prekážkou v práci na strane zamestnanca (§ 140 ods. 1 Zákonníka práce) bez automatického nároku na náhradu mzdy. To znamená, že zamestnávateľ môže návrh zamestnanca absolvovať ďalšie vzdelávanie s cieľom zvýšenia kvalifikácie odmietnuť, zamestnávateľ nemá povinnosť poskytovania študijných výhod. Toto odmietnutie sa však nemôže týkať samotného absolvovania štúdia, ale iba možnosti poskytnutia pracovného voľna a náhrady mzdy zamestnancovi.

Zákonník práce ustanovením § 140 ods. 2 však dáva zamestnávateľovi možnosť poskytovať zamestnancovi, ktorý si zvyšuje kvalifikáciu v rámci stredoškolského alebo vysokoškolského štúdia, pracovné voľno s náhradou mzdy v sume jeho priemerného zárobku, a to vtedy, ak predpokladané zvýšenie kvalifikácie je v súlade s potrebou zamestnávateľa.

Ak je zvýšenie kvalifikácie zamestnanca v súlade so záujmami zamestnávateľa a zamestnávateľ so zvýšením kvalifikácie súhlasí a preberá na seba možnosť poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno, v súlade s § 140 ods.

Zamestnávateľ, ktorý umožní zamestnancovi zvýšiť si kvalifikáciu, má v zmysle § 155 ods. 1 Zákonníka práce možnosť uzatvoriť so zamestnancom dohodu o zvýšení kvalifikácie. Dohoda o zvýšení kvalifikácie, okrem základných identifikačných údajov, musí v súlade s § 155 ods.

Ak zamestnávateľ súhlasí so zvyšovaním kvalifikácie zamestnanca a zvyšovanie kvalifikácie súvisí s činnosťou alebo podnikaním zamestnávateľa, vynaložené náklady na zvýšenie kvalifikácie sú daňovo uznaným výdavkom zamestnávateľa podľa § 19 ods. 2 písm. c) bod 3 ZDP. Suma vynaložená zamestnávateľom na zvyšovanie kvalifikácie, ktoré súvisí s činnosťou alebo podnikaním zamestnávateľa, okrem náhrady za ušlý zdaniteľný príjem, je u zamestnanca od dane oslobodená podľa § 5 ods. 7 písm. a) ZDP, za predpokladu, že ide o zvyšovanie stupňa vzdelania na vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa alebo druhého stupňa a zamestnanec je v pracovnoprávnom vzťahu u toho istého zamestnávateľa k začiatku príslušného akademického roka nepretržite aspoň 24 mesiacov.

Príklad: Zamestnanec má ukončené úplné stredné vzdelanie. Pracuje ako účtovník u toho istého zamestnávateľa už 4 roky. O zvýšení kvalifikácie informoval zamestnávateľa. Keďže zvýšenie kvalifikácie je aj v záujme zamestnávateľa, resp.

Štruktúra zamestnaneckých benefitov

Zamestnávateľ s cieľom vytvoriť priaznivé pracovné podmienky motivuje svojich zamestnancov poskytovaním benefitov. Zamestnanecké benefity znamenajú poskytovanie zamestnaneckých výhod zamestnancom, ktoré im zamestnávateľ poskytuje vo forme peňažných alebo nepeňažných plnení. Medzi zamestnanecké benefity nepatria poskytovanie tých výhod, ktoré zamestnanci prijmú od zamestnávateľa v rámci plnenia povinností zamestnávateľa zo všeobecne záväzných právnych predpisov, napr. zákon č. 311/2001 Z. z. alebo zákon č. 152/1994 Z. z.

• Peňažný zamestnanecký požitok: akákoľvek peňažná úhrada zamestnávateľa zamestnancom vo forme peňažných prostriedkov (príspevky zo sociálneho fondu, príspevok na doplnkové dôchodkové sporenie, životné poistenie, účelové sporenie).
• Nepeňažný zamestnanecký požitok: akákoľvek forma hodnoty daná zamestnávateľom zamestnancom (napr.

Zdroje financovania zamestnaneckých benefitov

Medzi zdroje financovania zamestnaneckých benefitov patria:

• povinný prídel vo výške 0,6 % až 1 % zo základu uvedeného v § 4 ods. 1 zákona o sociálnom fonde, t. j. zo súhrnu hrubých miezd alebo platov zúčtovaných zamestnancom na výplatu za kalendárny rok, príp. dohodnutej v kolektívnej zmluve alebo vo vnútornom predpise, ak u zamestnávateľa nemôže pôsobiť odborový orgán podľa osobitného predpisu, najviac vo výške 0,5 % zo základu ustanoveného v spomínanom § 4 ods.
• sumy potrebnej na poskytnutie príspevkov na úhradu výdavkov na dopravu do zamestnania a späť zamestnancom, najviac však vo výške 0,5 % zo základu ustanoveného v § 4 ods.
• ďalších zdrojov fondu, t. j.

Príklady dobrej praxe v sociálnom podnikaní

V rámci národného projektu Inštitút sociálnej ekonomiky II. sa spracovávajú príklady dobrej praxe z jednotlivých regiónov, v ktorých sa predstavujú sociálne podniky a podnikatelia, ktorí stoja za ich vznikom. Príklady dobrej praxe zviditeľňujú príbehy ľudí, ktorých cieľom nie je len zisk, ale aj príležitosť vytvárať nové pracovné miesta pre znevýhodnených jednotlivcov a zraniteľné osoby, ktoré by si prácu našli len ťažko, podporiť, či rozvoj regiónov a komunít.

Príklady sociálnych podnikov:

• Sociálny podnik Horné Hámre: Štyri obce z Kľakovskej doliny, Horné Hámre, Hrabičov, Župkov a Kľak spojili sily a vytvorili unikátny sociálny podnik zameraný na komunálne služby a poskytovanie služieb pre obyvateľov a ďalšie obce.
• Medovníkový domček s.r.o.: Sociálny podnik zamestnávajúci ľudí so zdravotným znevýhodnením.
• ABTEX, s.r.o.: Firma vyrábajúca pracovné a zdravotnícke odevy, ktorá získala štatút registrovaného sociálneho podniku a zamestnáva ľudí so zdravotným znevýhodnením.
• Bocianservis s.r.o.: Integrovaný sociálny podnik v oblasti prania a čistenia textilných výrobkov, ktorý zamestnáva zdravotne znevýhodnené osoby.
• MEPOS SNV - Mestský podnik služieb Spišská Nová Ves: Mestský sociálny podnik, ktorý skvalitňuje a zefektívňuje služby a súčasne vytvára pracovné príležitosti pre zraniteľné a znevýhodnené osoby.
• Allegria Košice ISP: Kaviareň v Košiciach, ktorá zamestnáva ľudí s fyzickým a mentálnym znevýhodnením.
• M and F s.r.o.: Sociálny podnik v Košiciach, ktorý sa venuje výrobe domácich sirupov a zamestnáva barmanov so skúsenosťami.
• Paloča s.r.o.: Obecný sociálny podnik v obci Plaveč, ktorý zabezpečuje stravu a jej rozvoz pre dôchodcov.
• SOCIAL FOOD s.r.o.: Sociálny podnik, ktorý zásobuje potravinami malé obce v okresoch Stará Ľubovňa a Sabinov.
• Antal shoes: Sociálny podnik v Medzilaborciach, ktorý vyrába barefootové topánky a zamestnáva miestnych obyvateľov.
• Obecný podnik Ihľany: Obecný podnik, ktorý sa venuje lesnému hospodárstvu a výrobe komponentov z dreva a zamestnáva Rómov.
• Pomáhaj a chráň: Sociálny podnik v Humennom, ktorý sa venuje záchrane zvierat a odchytu túlavých psov.
• Služby Šarišské Čierne: Sociálny podnik v obci Šarišské Čierne, ktorý zabezpečuje výrobu a predaj stavebného reziva a zber a vývoz komunálneho odpadu.
• ZBOR - STAV s.r.o.: Obecná stavebná firma v obci Zborov, ktorá realizuje stavebné zákazky a rozvíja infraštruktúru v obci a podporuje regionálny rozvoj a zvýšenie zamestnanosti.
• Obecný podnik Zborov nad Bystricou: Obecný podnik, ktorý sa venuje starostlivosti o zeleň a miestne komunikácie, zberu odpadu a pohrebným službám.
• Občianske združenie Herbatheca: Sociálny podnik v Žiline, ktorý sa venuje výskumu a vývoju kozmetických prípravkov z liečivých rastlín.

Interný firemný predpis

Súčasťou každého interného firemného predpisu by mal byť Pripomienkový list a Podpisový hárok. Ich vzory sú uverejnené ako príloha č. 3 a príloha č. 1. Sociálny program sa tvorí za účelom zlepšovania pracovných a životných podmienok zamestnancov. Je výrazom ocenenia práce zamestnancov a ich prispievaniu k plneniu úloh zamestnávateľa.

tags: #socialny #program #pre #zamestnancov #priklady