Sociálny rozvoj a sociálna výchova: Definícia a význam

Úvod do sociálnej andragogiky

Sociálna andragogika je disciplína, ktorá sa zaoberá vzdelávaním, výchovou a sociálnou podporou dospelých jedincov v rôznych životných situáciách. Na rozdiel od tradičnej andragogiky, ktorá sa sústreďuje prevažne na vzdelávanie dospelých, táto oblasť zahŕňa aj prácu s jednotlivcami zo sociálne znevýhodnených skupín, ako sú nezamestnaní, ľudia so zdravotným postihnutím, seniori, migranti alebo iné ohrozené skupiny. V tomto článku sa pozrieme na význam sociálnej andragogiky, možnosti jej uplatnenia v praxi a jej prínos pre spoločnosť.

Význam sociálnej andragogiky

Sociálna andragogika zohráva kľúčovú úlohu v sociálnom začleňovaní a podpore dospelých jednotlivcov, ktorí čelia rôznym životným výzvam. Jej význam spočíva v niekoľkých základných oblastiach:

• Podpora celoživotného vzdelávania: Pomáha dospelým rozvíjať zručnosti a znalosti potrebné na zlepšenie ich kvality života, zvýšenie zamestnateľnosti a sociálnej integrácie.
• Prevencia sociálnej exklúzie: Práca s ľuďmi v nepriaznivej sociálnej situácii pomáha predchádzať ich izolácii, chudobe a iným negatívnym dôsledkom sociálneho vylúčenia.
• Posilňovanie individuálnej sebestačnosti: Podpora jednotlivcov pri hľadaní práce, vzdelávaní a adaptácii na meniace sa podmienky spoločnosti zvyšuje ich nezávislosť a sebavedomie.
• Zlepšenie kvality života: Edukačné programy zamerané na zdravotnú osvetu, finančnú gramotnosť alebo psychologickú podporu prispievajú k zlepšeniu celkového blaha jednotlivcov.
• Podpora aktívneho starnutia: Umožňuje seniorom zostať aktívnymi členmi spoločnosti, čím sa predchádza ich osamelosti a zhoršeniu zdravotného stavu.

Uplatnenie sociálnej andragogiky

Sociálni andragógovia nachádzajú uplatnenie v rôznych oblastiach verejného aj súkromného sektora. Medzi hlavné oblasti, kde môžu pôsobiť, patria:

1. Sociálne služby a komunitná práca

Sociálni andragógovia môžu pracovať v organizáciách poskytujúcich pomoc ľuďom v núdzi, ako sú napríklad nízkoprahové centrá, charitatívne organizácie, denné stacionáre alebo zariadenia sociálnych služieb. Pomáhajú klientom s orientáciou v sociálnom systéme, poskytujú im podporu pri hľadaní zamestnania, bývania či vzdelávania.

2. Vzdelávacie inštitúcie

V školách, univerzitách alebo vzdelávacích centrách môžu sociálni andragógovia organizovať kurzy a školenia pre dospelých, najmä v oblastiach ako rekvalifikácia, osobnostný rozvoj, občianska participácia či finančná gramotnosť.

Prečítajte si tiež: Všetko o 7. platovej triede pre sociálnych pracovníkov

3. Pracovné poradenstvo a podpora zamestnanosti

Na úradoch práce alebo v súkromných poradenských agentúrach môžu pomáhať nezamestnaným so zlepšením ich zručností, kariérnym poradenstvom a integráciou na pracovný trh. V spolupráci so zamestnávateľmi môžu podporovať inkluzívne pracovné prostredie.

4. Neziskový sektor a mimovládne organizácie

Neziskové organizácie a občianske združenia často zamestnávajú sociálnych andragógov pri projektoch zameraných na pomoc ohrozeným skupinám, ako sú migranti, ľudia so zdravotným postihnutím či obete domáceho násilia.

5. Zdravotnícke zariadenia a sociálne rehabilitačné centrá

V nemocniciach, hospicoch alebo rehabilitačných zariadeniach sa sociálni andragógovia podieľajú na vzdelávaní pacientov, podpore pri zvládaní ochorení a adaptácii na zmenené životné podmienky.

Prínos sociálnej andragogiky pre spoločnosť

Sociálna andragogika prináša spoločnosti mnohé výhody. Okrem priamej pomoci jednotlivcom prispieva k širšiemu spoločenskému rozvoju. Medzi jej hlavné prínosy patria:

1. Znižovanie nezamestnanosti

Vzdelávanie dospelých a podpora rekvalifikácie vedie k vyššej zamestnanosti a menšiemu počtu dlhodobo nezamestnaných osôb, čím sa znižuje ekonomická záťaž na sociálny systém.

Prečítajte si tiež: Práca sociálneho terapeuta v DSS

2. Sociálna integrácia znevýhodnených skupín

Pomoc marginalizovaným skupinám, ako sú ľudia so zdravotným postihnutím, seniori či migranti, vedie k väčšej inklúzii v spoločnosti a posilneniu ich práv a možností.

3. Zlepšenie duševného zdravia

Programy zamerané na osobnostný rozvoj, sebapoznanie a zvládanie stresu prispievajú k lepšej psychickej pohode jednotlivcov, čo má pozitívny vplyv aj na spoločnosť ako celok.

4. Podpora aktívneho občianstva

Vzdelávanie a zapojenie dospelých do komunitných aktivít zvyšuje ich záujem o spoločenské dianie, čím prispievajú k rozvoju demokracie a občianskej spoločnosti.

5. Zníženie kriminality a sociálnych problémov

Prevencia sociálnej exklúzie a podpora zamestnanosti znižujú riziko kriminality, bezdomovectva či závislostí, čo prispieva k bezpečnejšej spoločnosti.

Osobnostný a sociálny rozvoj (OSR)

Osobnostný a sociálny rozvoj (OSR) je prierezová téma, ktorá sa prelína celým vzdelávaním a zameriava sa na rozvoj kľúčových životných kompetencií. Jej hlavným cieľom je rozvíjať osobnosť žiakov predovšetkým v oblasti postojov a hodnôt. Prostredníctvom nej sa zároveň s vedomostným rozvojom žiakov cielene rozvíjajú aj ich osobné a sociálne kompetencie. Umožňuje žiakom rozmýšľať o sebe, o svojom aktuálnom živote, vzťahoch s ľuďmi a smerovaní v budúcnosti. Vedie ich k uplatňovaniu svojich práv a tiež k rešpektovaniu názorov, potrieb a práv ostatných. Usmerňuje ich v tom, ako chrániť svoje zdravie a odolávať rizikám.

Prečítajte si tiež: Čo by ste mali vedieť o sociálnom inžinierstve

Čo je osobnosťný a sociálny rozvoj?

Programy OSR sa zameriavajú na rozvoj kľúčových životných kompetencií. Ich cieľom je nadobúdanie praktických životných zručností a podpora jedinca pri hľadaní vlastnej cesty k spokojnému životu a kvalitným medziľudským vzťahom. Cieľom je rozvíjať sebaúctu, sebadôveru a schopnosť preberať zodpovednosť za svoje správanie v rôznych životných situáciách.

Prečo je osobnosťný a sociálny rozvoj dôležitý?

Prierezová téma Osobnostný a sociálny rozvoj predstavuje integrálnu súčasť moderného vzdelávania. Jej cieľom je formovať komplexnú osobnosť žiaka, a to nielen v oblasti vedomostí, ale predovšetkým v oblasti postojov, hodnôt a sociálnych kompetencií. Táto téma sa prelína celým vzdelávacím procesom a umožňuje žiakom hlbšie porozumieť sebe, svojim vzťahom a ich miestu v spoločnosti. Hlavným cieľom tejto prierezovej témy je rozvíjať ľudský potenciál žiakov a poskytnúť im základy pre plnohodnotný a zodpovedný život. Konkrétne sa zameriava na:

• Rozvoj osobnosti: Umožňuje žiakom premýšľať o sebe, o svojom aktuálnom živote, vzťahoch s ľuďmi a smerovaní v budúcnosti. Vedie ich k uplatňovaniu svojich práv a rešpektovaniu práv ostatných.
• Formovanie hodnôt a postojov: Žiaci sú vedení k tomu, aby si osvojili hodnoty ako tolerancia, empatia, zodpovednosť a úcta k druhým.
• Rozvoj sociálnych kompetencií: Prierezová téma rozvíja u žiakov schopnosť komunikovať, argumentovať, spolupracovať v skupine a riešiť problémy. Pomáha im prezentovať seba aj výsledky svojej práce.
• Podpora zdravého životného štýlu: Usmerňuje žiakov v tom, ako chrániť svoje zdravie a odolávať rizikám.

Ako sa realizuje osobnosťný a sociálny rozvoj?

Používanie metód osobnostno-sociálnej výchovy je možné v rámci ktoréhokoľvek predmetu (napr. Realizácia tematických programov OSR, ktoré sú obsiahnuté v očakávaných výstupoch jednotlivých vzdelávacích odborov rámcového vzdelávacieho programu (napr. Niektorým témam OSV (napr. sebapoznávanie, komunikácia, riešenie konfliktov a i.) je dobré venovať sa v samostatných programoch, ktoré umožňujú kvalitnejšiu a intenzívnejšiu prácu. Program „BYŤ ČLOVEKOM… Program osobnostno-sociálneho rozvoja „BYŤ ČLOVEKOM… to stačí“ je určený predovšetkým pre mladých ľudí vo veku od 12 do 30 rokov. K jednotlivým modulom programu BYŤ ČLOVEKOM … Práca s mladými ľuďmi v oblasti osobnostno-sociálneho rozvoja má v dnešnej dobe nesmierny význam, tak pre rozvoj jednotlivých mladých ľudí, ako aj celej našej spoločnosti.

• Integrácia do vyučovacích predmetov: Ciele a obsah prierezovej témy sú súčasťou viacerých predmetov, čím sa zabezpečuje jej komplexné a systematické rozvíjanie.
• Samostatný predmet: Škola môže zaradiť osobnosťný a sociálny rozvoj ako samostatný učebný predmet v rámci rozširujúcich hodín.
• Projektové vyučovanie: Vhodnou formou je realizácia projektov, ktoré sú zamerané na konkrétne aspekty osobnostného a sociálneho rozvoja.
• Kurzy: Efektívnou formou je aj realizácia kurzov, ktoré sa venujú špecifickým témam z oblasti osobnostného a sociálneho rozvoja.

Dôležitou podmienkou úspešnej realizácie je používanie aktivizujúcich a interaktívnych metód, ktoré motivujú žiakov k aktívnej účasti a sebareflexii. Výber spôsobu a času realizácie je v kompetencii každej školy, ktorá zohľadňuje svoje špecifické podmienky a potreby žiakov.

Výzvy a riešenia v kontexte globálnej spoločnosti

S aktuálnou realitou celosvetovej globálnej spoločnosti a s multikultúrnym charakterom slovenskej spoločnosti sa spájajú riziká predsudkov a stereotypov, ktoré sa prejavujú v rôznych podobách neznášanlivosti, rasizmu či xenofóbie. Žiaci sú každodenne vystavení rôznym kultúrnym vplyvom a dostávajú sa do kontaktu s príslušníkmi rôznych kultúr.

Multikultúrna výchova

Multikultúrna výchova je zaradená do obsahu vzdelávania s ohľadom na slovenské kultúrne prostredie, kde po stáročia spolunažívali príslušníci rôzneho etnického, národného, náboženského a kultúrneho pôvodu. Jej cieľom je:

• Rozvíjať toleranciu a rešpekt: Učiť žiakov vnímať a rešpektovať odlišnosti medzi ľuďmi.
• Predchádzať predsudkom a stereotypom: Pomáhať žiakom kriticky hodnotiť informácie a odmietať negatívne stereotypy o iných kultúrach.
• Podporovať interkultúrny dialóg: Umožňovať žiakom spoznávať rôzne kultúry a nadväzovať kontakty s ich príslušníkmi.

Vplyv médií a mediálna výchova

Médiá predstavujú významný faktor, ktorý vplýva na vývin osobnosti a socializáciu detí a mladých ľudí. Médiá sú integrálnou súčasťou každodenného života žiakov, pričom výrazne ovplyvňujú ich správanie, utváranie hodnôt a životný štýl. Preto je dôležité rozvíjať u žiakov mediálnu gramotnosť.

Hlavným cieľom prierezovej témy Mediálna výchova je rozvoj (postupné zvyšovanie úrovne) mediálnej gramotnosti žiakov - schopnosti kriticky prijímať, analyzovať, hodnotiť a komunikovať širokú škálu mediálnych obsahov a zmysluplne využívať médiá.

Environmentálna výchova

Problém zachovania života na Zemi sa stáva globálnym problémom. Environmentálna výchova umožňuje žiakom získať vedomosti, zručnosti, postoje a návyky k ochrane a zlepšovaniu životného prostredia dôležitého pre trvalo udržateľný život na Zemi.

Ochrana človeka a zdravia

V každodennom živote sa žiaci stávajú účastníkmi cestnej premávky ako chodci, cyklisti, cestujúci v prostriedkoch hromadnej alebo osobnej dopravy a pod.

Sociálny odbor a sociálna práca

Sociálny odbor je komplexná oblasť, ktorá zahŕňa teoretické poznatky, praktické zručnosti a etické princípy zamerané na zlepšovanie života jednotlivcov, rodín, skupín a komunít. Cieľom je podporovať sociálnu zmenu, rozvoj, súdržnosť a posilňovanie schopností ľudí v ich sociálnom fungovaní.

Definícia sociálnej práce

Sociálna práca je definovaná ako praktická profesia a akademická disciplína, ktorá podporuje sociálnu zmenu, sociálnu súdržnosť, práva a slobodu ľudí. Zásady sociálnej spravodlivosti, ľudských práv, kolektívnej zodpovednosti a rešpektovania rozdielností sú základom sociálnej práce.

K prijatiu slovenskej definície sociálnej práce prišlo na jar 1998 na národnej konferencii Systém sociálneho školstva na Slovensku. Účastníci sa zhodli na tom, že sociálna práca je špecifická odborná činnosť, ktorá smeruje k zlepšovaniu vzájomného prispôsobovania sa jednotlivcov, rodín, skupín a sociálneho prostredia, v ktorom žijú, a k rozvíjaniu sebaúcty a vlastnej zodpovednosti jednotlivcov s využitím zdrojov poskytovaných spoločnosťou. Je činnosťou v prospech klientov (jednotlivcov, rodín, skupín, komunít), ktorú možno charakterizovať pojmami „pomoc“, „podpora“ a „sprevádzanie“.

Pojem "sociálny"

Slovo sociálny je latinského pôvodu a má význam "spoločenský". Po druhej svetovej vojne sa používalo v trojakom význame:

• Vzťahujúci sa k spoločnosti, spoločenský - v širšom význame
• Týkajúci sa zlepšovania spoločenských pomerov - sociálna politika
• Týkajúci sa hmotného zabezpečovania jedinca v spoločnosti

Pojem sociálny a etymologicky význam tohto pojmu je viacznačný. V prvom rade pojem sociálny prekladáme ako spoločenský, teda týkajúci sa celej spoločnosti, alebo vyplývajúci zo spoločenského života, zodpovedajúci potrebám, záujmom a požiadavkám spoločnosti. Týka sa teda ľudskej komunity. Druhý význam pojmu sociálny sa týka všeobecného zaistenia jednotlivca v spoločnosti, alebo môžeme povedať, že je vzťahujúci sa na hmotné zabezpečenie členov ľudskej spoločnosti, na úpravy, usporiadanie spoločenských vzťahov a pod.

Ciele sociálnej práce

Sociálna práca sa zameriava na:

• Zlepšenie vzájomného prispôsobovania jednotlivcov, skupín a sociálneho prostredia.
• Rozvíjanie sebaúcty a vlastnej zodpovednosti s ohľadom na individuálne potreby a rozdiely.
• Poskytovanie pomoci, podpory a sprevádzania klientom bez ohľadu na ich vek, pohlavie, sexuálnu orientáciu, sociálnu príslušnosť, zdravotné postihnutie, rasu, kultúru, vierovyznanie a iné sociodemografické odlišnosti.

Funkcie a obsah sociálnej práce

Sociálna práca zahŕňa získavanie a spracúvanie informácií o príčinách vzniku alebo možného vzniku sociálnej núdze a o potrebe poskytovania sociálnej pomoci, voľbu a uplatňovanie foriem sociálnej pomoci a sledovanie účinnosti ich pôsobenia.

Sociálna práca ako praktická činnosť je profesionálna aktivita, ktorá umožňuje jednotlivcovi, skupinám a komunitám identifikovať, to jest eliminovať a riešiť alebo aspoň zmierniť osobné, skupinové, sociálne problémy alebo vplyvy prostredia, ktoré na nich vplývajú negatívne.

Miesto sociálnej práce v systéme spoločenskej starostlivosti

Človek v živote prechádza socializáciou - učí sa žiť v spoločnosti a získava schopnosti adaptovať sa na meniace sa životné podmienky. Sociálnym učením získava skúsenosti a schopnosti prekonávať obtiaže brániace mu v uspokojovaní svojich psychických a základných životných potrieb.

Súčasná sociálna práca vychádza z filozofického názoru - človek je sociálne a kultúrne ovplyvnený a je osobne zodpovedný za svoj život.

Vedeckosť sociálnej práce

Každá vedná disciplína má ujasnené a definované základné atribúty, ktoré má aj sociálna práca: predmet výskumu, metódy vedecko-výskumnej činnosti, pojmový aparát, zákony, vedecké paradigmy (paradigma - príklad, vzor - systém vedeckých poznatkov) a princípy, vzťahy s hraničnými a ostatnými vednými disciplínami.

Budovanie sociálnej práce ako vedného odboru predpokladá dvojsmernosť procesu poznávania, to znamená, že:

• Jeden smer predstavuje pohyb od teórie k praxi - syntetizujúci prístup k poznatkom iných vedných odborov a disciplín a ich systémové rozpracovanie na problematiku sociálnej praxe.
• Druhý „protismer“ predstavuje pohyb od praxe k teórii sociálnej práce.

Sociálna práca ako multidisciplinárna disciplína skúma praktický život človeka, skupiny, komunity v konkrétnom prostredí, ktoré je determinované súhrnom:

• Prírodného prostredia, ktoré špecificky komunikuje s jedincom.
• Širšieho spoločenského prostredia, ktoré vytvára ľudskú pospolitosť.
• Sociálneho prostredia, v ktorom sa reprodukujú ľudské vzťahy v prakticko-konkrétnych dimenziách.

Formovanie sociálnej práce vychádza z nasledujúcich potrieb:

• V postupnom formovaní ako disciplína napĺňa miesto, ktoré vzniká atomizovaním spoločenských vied a vied o človeku, čím približuje skúmanie sociálnych problémov k realite „každodenného života“ a súčasne upozorňuje a nastoľuje objavené problémy a vzťahy v reálnej podobe.
• Predmet SP je konkrétnym „urýchľovačom“ riešenia sociálnych problémov sprístupnením konkrétnych, praktických poznatkov z vied o človeku a spoločnosti (pedagogika - veda o výchove a príprave človeka na život); filozofické a psychologické disciplíny.
• Spoločenská prax vyžaduje jasne artikulovať sociálne problémy z pozície jednotlivca, skupiny, komunity, ako ich vníma, aké majú dopady a ako sa črtajú vývojové trendy spoločnosti, ktoré z nich sú sociálne únosné a akceptované človekom, občanom.
• Nezostáva v polohe vedeckého popisu sociálnych problémov.

Sociálna práca ako veda a umenie

Sociálna práca je umením, ktoré vyžaduje veľkú škálu schopností. Ide predovšetkým o porozumenie pre potreby druhých a schopnosť pomáhať ľuďom tak, aby sa na našej pomoci nestali závislými (aby nestratili schopnosť pomáhať si vlastnými silami).

Formy sociálnej práce

Sociálna práca sa delí na:

• Kuratívnu prácu: zaoberá sa už vzniknutými problémami prostredníctvom materiálnej pomoci, peňažnými a vecnými dávkami, poskytovaním sociálnych služieb, poradenstva, azylu. Využíva sankcie, dokonca i sociálnu izoláciu, čoho výsledkom je penitenciárna sociálna práca. Súčasťou tejto práce je aj uplatňovanie zákonných práv, odborných konzultácií a partnerského riešenia problémov. Represívne opatrenia treba účinne a efektívne využívať.
• Sociálnu prevenciu: sú opatrenia na zmiernenie alebo prekonanie hmotnej núdze alebo sociálnej núdze, ako aj na zabraňovanie príčin vzniku, prehlbovania alebo opakovania porúch psychického vývinu, fyzického vývinu alebo sociálneho vývinu občana.
• Preventívnu sociálnu prácu: je zameraná na predchádzanie vznikaniu dysfunkčných sociálnych procesov.

V preventívnej sociálnej práci rozlišujeme:

• Primárnu prevenciu: dôležitým prvkom je vyhľadávacia činnosť, uplatňovanie techník a metód, ktoré sú zacielené na diagnostikovanie, resp. vyhľadávanie občanov, u ktorých je potrebné a vhodné predchádzať sociálnym kolíziám.
• Sekundárnu prevenciu: napomáha zabraňovať prehlbovaniu už vzniknutých porúch a zároveň využíva vhodné a efektívne odborné metódy a postupy. Konkrétne formy - nápravná činnosť a liečebno-výchovná prevencia.
• Terciárnu prevenciu: napomáha predchádzať zhoršovaniu stavu hmotnej alebo sociálnej núdze a znižovať sociálne negatívne dôsledky.

Medzinárodná definícia sociálnej práce

Výkonný výbor Medzinárodnej federácie sociálnych pracovníkov (IFSW) a Rada Medzinárodnej asociácie škôl sociálnej práce (IASSW), organizácie ktoré sú v partnerstve s Medzinárodnou radou pre sociálny rozvoj (ICSW) sa zhodli na tom, že diskusia o novej globálnej definícii sociálnej práce bola ukončená a že navrhovaná definícia bude predložená členom obidvoch organizácií v júli 2014 počas konferencie v Melbourne v Austrálii.

Definícia v anglickom jazyku: “Social work is a practice-based profession and an academic discipline that promotes social change and development, social cohesion, and the empowerment and liberation of people. Principles of social justice, human rights, collective responsibility and respect for diversities are central to social work."

Preklad do slovenčiny: „Sociálna práca je praktická profesia a vedecký odbor, podporuje sociálnu zmenu, sociálnu súdržnosť, práva a slobodu ľudí. Zásady sociálnej spravodlivosti, ľudských práv, kolektívnej zodpovednosti a rešpektovanie rozdielností sú základom sociálnej práce. Táto definícia môže byť doplnená na národnej/štátnej a regionálnej úrovni.

Sociálna práca uznáva vzájomnú závislosť historických, sociálno-ekonomických, kultúrnych, politických a osobných faktorov, ktoré predstavujú možnosti alebo sú prekážkou pre ľudské blaho a rozvoj. Štrukturálne prekážky prispievajú k udržaniu nerovností, diskriminácie, zneužívania a k útlaku. Rozvoj kritického povedomia pomocou poznania štrukturálnych zdrojov útlaku a privilégií na základe príčin ako sú rasa, trieda, jazyk, náboženstvo, rod, zdravotné postihnutie, kultúra a sexuálna orientácia a rozvíjanie činností a stratégií za účelom riešenia inštitucionálnych a osobných prekážok sú základom pre emancipačnú prax, v ktorej sú ciele posilnenie práv a slobôd ľudí.

Poslanie v oblasti sociálnej zmeny je založené na predpoklade, že sociálna práca koná vtedy keď daná situácia na úrovni jednotlivca, rodiny, malej skupiny, komunity, alebo spoločnosti je chápaná ako situácia, ktorá potrebuje zmenu alebo rozvoj. Poslanie v oblasti zmeny je podporované potrebou zmeniť štrukturálne podmienky, ktoré prispievajú k marginalizácii, k sociálnemu vylúčeniu a k utláčaniu (aktívna rola). Iniciatívy za spoločenskú zmenu akceptujú snahy ľudí na podporu práv ľudí a na dosiahnutie ekonomickej, environmentálnej a sociálnej spravodlivosti.

Sociálny rozvoj znamená stratégiu pre intervenovanie, pre dosiahnutia želaného cieľa a predstavuje aj politický rámec spolu s inými vedľajším a hlavnými štruktúrami. Sociálny rozvoj založený na holistickom bio-psycho-sociálnom, duchovnom hodnotení, ktorý presahuje mikro a makro delenie, zahŕňa viacnásobné systémové úrovne, medzisektorovú a medziprofesijnú spoluprácu. Sociálny rozvoj je zameraný na trvalo udržateľný rozvoj.

Podpora a dodržiavanie ľudských práv a sociálnej spravodlivosti je motívom a dôvodom pôsobenia sociálnej práce. Profesia sociálnej práce uznáva potrebu, že ľudské práva musia byť v súlade s kolektívnou zodpovednosťou. Myšlienka kolektívnej zodpovednosti poukazuje na realitu, že ľudské práva jednotlivca môžu byť denne naplnené iba vtedy ak vezmeme na seba zodpovednosť jeden za druhého a aj zodpovednosť za životné prostredie. Zdôrazňuje význam tvorby vzájomných recipročných vzťahov medzi komunitami. Preto hlavné zameranie sociálnej práce musí byť podpora práv ľudí na každej úrovni a napomáhanie k riešeniam tam kde ľudia berú na seba zodpovednosť za vzájomné blaho.

Sociálna práca pokrýva prvú, druhú a tretiu generáciu ľudských práv. Prvá generácia sa týka občianskych a politických práv ako je sloboda vyjadrovania, sloboda presvedčenia, ochrana pred mučením a svojvoľným zadržaním. Druhá generácia sa týka sociálnych, ekonomických a kultúrnych práv, ktoré zahŕňajú práva na primeranú úroveň vzdelania, zdravotnej starostlivosti, bývania a práva jazyka menšín. Tretia generácia ľudských práv je zameraná na prírodný svet, na právo na biodiverzitu živočíšnych druhov a medzigeneračnú rovnosť. Tieto práva sú podporujúce navzájom a závislé.

V niektorých prípadoch nekonanie zla a rešpektovanie diverzity môže byť v nesúlade s uznávanými hodnotami, napr. tam kde v mene užívanej kultúry sú práva, vrátane práva na život, práva menšín ako sú ženy, homosexuáli, porušované. Globálne štandardy vzdelávania a školenia v sociálnej práci (Global Standards for Social Work Education and Training, 2004) sa venujú takýmto komplexným problémom, podporujú to, že sociálni pracovníci sú vzdelávaní o základných ľudských právach s vysvetlením takým že ich prístup môže uľahčiť konštruktívnu konfrontáciu a zmenu tam kde kultúrne hodnoty, presvedčenia a tradície porušujú základné ľudské práva. Keďže kultúra je sociálny konštrukt a dynamicky sa vyvíja, tak v nej prebieha zmena a vývoj. Konštruktívna konfrontácia a zmena môže byť usmernená.

tags: #sociálny #rozvoj #a #sociálna #výchova #definícia