Sociálny štát: Charakteristika a znaky

Sociálny štát je koncept, ktorý sa vyvíjal stáročia a jeho cieľom je zabezpečiť dôstojný život pre všetkých občanov. V tomto článku sa pozrieme na definície kľúčových pojmov, historický vývoj sociálnej politiky a charakteristické znaky sociálneho štátu.

Vymedzenie pojmov sociálnej politiky

Pre pochopenie konceptu sociálneho štátu je nevyhnutné definovať základné pojmy, ktoré sa v tejto súvislosti používajú.

Sociálny

Pojem "sociálny" sa vzťahuje na spoločnosť, jej vzájomné vzťahy a životné podmienky. Slovník slovenského jazyka uvádza tri roviny tohto pojmu:

• Vzťahujúci sa na ľudskú spoločnosť a vzájomné vzťahy ľudí.
• Týkajúci sa zlepšovania spoločenských pomerov.
• Týkajúci sa hmotného zabezpečenia jednotlivca v spoločnosti.

Sociálny prvok vyjadruje životné istoty, blaho a dobro občanov, pomoc a spolucítenie. Taktiež sa spája s kladnými ľudskými hodnotami, altruizmom a prospešnosťou pre spoločnosť.

Politika

Politika je správa verejných vecí, oblasť štátnych záležitostí a umenie riadiť štát. Označuje verejnú činnosť politických subjektov, ich účasť na štátnych záležitostiach a starostlivosť o určitý odbor, napríklad sociálnu politiku. Politika je činnosť jednotlivcov, rôznych spoločenských skupín, vrstiev, strán, združení, inštitúcií, štátov. Tieto politické aktivity sa stretávajú, vzájomne ovplyvňujú, konfrontujú. Ako výsledok vytvárajú politickú situáciu, politické pomery a podľa prevažujúcich politických pomerov a ich štátoprávnej inštitucionalizácie vytvárajú politický systém spoločnosti.

Prečítajte si tiež: Všetko o 7. platovej triede pre sociálnych pracovníkov

Sociálna politika

Sociálna politika je sústavné a cieľavedomé úsilie sociálnych subjektov o zmenu alebo udržanie sociálneho systému. Prejavuje sa rozhodovaním a činnosťou sociálnych subjektov a jej cieľom je zlepšovanie životných podmienok obyvateľstva a zabezpečenie sociálneho bezpečia v rámci hospodárskych a politických možností krajiny.

Hill (1983) uvádza, že sú možné 2 spôsoby chápania sociálnej politiky:

• vymedzuje sociálnu politiku ako súčasť verejnej politiky, ako jej určité oblasti
• definuje politiku na základe toho, čo ju odlišuje od ostatných polí

Široké poňatie - konkrétna činnosť štátu, ktorou sa ovplyvňuje sociálna realita spoločnosti. Užšie poňatie sa vymedzuje ako oblasť či súčasť hospodárskej politiky (napr. stabilizačnej, štrukturálnej a pod.). Cieľom-eliminácia sociálnych tvrdostí sprevádzajúcich fungovanie trhového mechanizmu. Sociálna politika vystupuje ako systém opatrení v oblasti zamestnanosti, mzdového vývoja a sociálneho zabezpečenia. Dôraz kladený na ochrannú rolu sociálnej politiky.

Sociálne zabezpečenie

Sociálne zabezpečenie je systém, ktorý zaručuje a poskytuje hmotné zabezpečenie občanom, ktorí nemôžu pracovať z dôvodov uznaných spoločnosťou. Kompenzuje nepriaznivé finančné dôsledky sociálnych udalostí a predchádza im. Podľa medzinárodných dokumentov poskytuje sociálne zabezpečenie ochranu a pomoc občanom v situáciách ohrozenia zdravia, nezamestnanosti, zdravotného postihnutia, pracovného úrazu, staroby, materstva, rodičovstva a úmrtia živiteľa.

Schéma sociálneho zabezpečenia je:

Prečítajte si tiež: Práca sociálneho terapeuta v DSS

• systém sociálneho poistenia (fondový systém oddelený od štátneho rozpočtu pokrýva oblasť dôchodkového poistenia a nemocenského poistenia)
• systém štátnej sociálnej podpory (sústava dávok poskytovaných pri štátom uznaných životných udalostiach)
• systém sociálnej pomoci (systém náhradných zdrojov sociálnej samostatnosti a bezpečnosti občana)

Nástroje sociálneho zabezpečenia:

1. Sociálne poistenie (dôchodkové, úrazové, nemocenské)
2. Štátna sociálna podpora (pôrodné, prídavky na deti)
3. Sociálna pomoc a služby

Sociálne poistenie je inštitucionálny systém, ktorým sa občan sám, svojou činnosťou, alebo niekto iný občana povinne zaisťuje pre prípad budúcej poistnej udalosti. Spravujú ho inštitúcie verejnoprávnej povahy - sociálna poisťovňa, doplnkom sú sociálne penzijné fondy. Sociálne poistenie sa delí na osem základných systémov: úrazové poistenie, nemocenské poistenie, zdravotné poistenie, poistenie v materstve, poistenie v starobe (dôchodkové), poistenie invalidity, poistenie pozostalých, poistenie v nezamestnanosti.

Štátna sociálna podpora označuje zaopatrovacie dávky, ktoré sú poskytované určitým skupinám osôb, viažuce sa na tie sociálne situácie, na ktoré sa nie je možné pripraviť. Nie je viazaná na odvody príspevkov z príjmu, je orientovaná na podporu jednotlivcov, rodinám v špecifických životných situáciách. Je postavená na univerzálnom princípe - dostane ju každý občan, ktorý sa ocitne v danej situácii.

Sociálna pomoc - pomoc poskytovaná štátom občanovi v stave núdze na uspokojovanie potrieb v nevyhnutnom primeranom rozsahu. Predstavuje peňažné dávky, vecné dávky, služby. Nárok je podmienený skúmaním odkázanosti jednotlivca alebo rodiny - dávky v hmotnej núdzi, príspevky na kompenzáciu zdravotných pomôcok, súbor činností, ktoré občanovi pomáhajú zabezpečiť základné životné podmienky, nadobudnúť sociálnu stabilitu a obnoviť sociálnu nezávislosť a sociálnu suverenitu. Sociálna pomoc prispieva k riešeniu situácie, ktorá je nad sily občana. Jej zmyslom je preklenúť núdzu a podieľa možno navrátiť občana do normálnej situácie. Sociálna pomoc je poskytovaná v hmotnej núdzi formou peňažných dávok, služieb, azylov a v sociálnej núdzi formou poradenstva, vytváraním klubov nezamestnaných a pod.služby (opatrovateľská, stravovanie, prepravná služba, starostlivosť v zariadení sociálnych služieb, sociálne pôžičky).

Sociálna ochrana

Sociálna ochrana je súbor nástrojov, ktoré zabezpečujú snahy verejnoprávneho subjektu o prevenciu a riešenie obtiažnych životných situácií, ktoré vedú k ekonomickej alebo sociálnej núdzi. Štát tak zaisťuje občianske práva na dôstojný život, rodinu a prácu.

Členíme ju na preventívnu, terapeutickú a rehabilitačnú sociálnu ochranu.

Prečítajte si tiež: Čo by ste mali vedieť o sociálnom inžinierstve

• Preventívna sociálna ochrana: mechanizmy, ktoré predchádzajú narušeniu integrity osobnosti (hygienické a medicínske služby, psychologické poradenstvo, inšpektorát práce, polícia, zákazy a príkazy).
• Terapeutická sociálna ochrana: individuálne riešenie konkrétnej obtiažnej sociálnej situácie (služba, dávka na zmiernenie nepriaznivej situácie).
• Rehabilitačná sociálna ochrana: opatrenia, ktoré občanovi pomáhajú nadobudnúť sociálnu stabilitu a obnoviť sociálnu nezávislosť (rehabilitačné strediská, rekvalifikačné kurzy).

Záchranná sociálna sieť

Záchranná sociálna sieť je systémové usporiadanie sociálneho poistenia, sociálnych podpôr a sociálnej pomoci, ktoré má zabezpečiť, aby v období ekonomických reforiem nebol žiadny občan existenčne ohrozený. Jej cieľom je zaistiť minimálnu hranicu životných potrieb. S myšlienkou prišla Svetová banka začiatkom 80-tych rokov 20. st. po problémoch s reformami v Ázii. Označuje systémové usporiadanie sociálneho poistenia, sociálnych (štátnych) podpôr a sociálnej pomoci, ktoré zabezpečuje, aby v období ekonomických reforiem nebol ani jeden občan existenčne ohrozený.

Vývoj sociálnej politiky

Sociálna politika sa vyvíjala od rodinnej a rodovej vzájomnosti cez pomoc chudobným až po komplexnú sústavu inštitúcií moderných spoločností zabezpečujúcich ľudské práva na existenciu, život, zdravie, sociálne zabezpečenie a vzdelanie. Počas vývoja sociálnej politiky prevládali v meniacich sa spoločenských systémoch aj rôzne názory. Sociálna politika je úsilie o riešenie vzniknutých sociálnych potrieb a problémov, na ktoré sociálne hnutia upozornili rôznymi spôsobmi, napr. aj revolúciou.

Historicky sa vyvinuli 4 sústavy sociálnych inštitúcií:

• model reziduálny welfare (starostlivosť)
• model priemyslového rozvoja
• model inštitucionálneho prerozdeľovania

Súčasne môžeme dodať ešte 2 najstaršie modely soc. politiky

• model paternalistický
• model charitatívny

Rodová solidarita

Najstaršie usporiadanie sociálnych vecí bolo založené na spoločnom úsilí rodu o prežitie. S deľbou práce a vyššou spoločenskou organizáciou vznikol problém starostlivosti o nezaradených do spoločenského systému tak, aby sa o seba postarali. Prostriedky prideľovala hlava rodiny, rodu alebo kmeňa. Rodová solidarita riešila problémy v danom usporiadaní. Kmeňová solidarita ovládaná náčelníkom sa vyvinula v paternalizmus.

Paternalizmus

Paternalizmus je otcovský, nadradený, ale partnerský a ochranný prístup. Rozdeľujeme ho na autokratický a antický.

• Autokratický paternalizmus: V patriarchálnom paternalizme na vrchole -otec, prideľoval role a prostriedky i sociálne slabším. Jedinci, ktorý tieto určené role nemohli zastávať, boli v niektorých spoločnostiach zabíjaní, neskôr začleňovaní primerane svojím možnostiam a schopnostiam do prídelového systému. O celkom neschopných sa starala rodina.Autokratický paternalizmusna vrchole - otec(náčelník, despota, diktátor), prideľoval role a prostriedky aj soc. odkázaným. Soc. inštitúcie štátu boli súčasťou prídelového systému. V prednej Ázií a severnej Afrike sa prideľovali role vládne, pracovné, bojové a s tým aj prostriedky k obžive. O neschopných sa spravidla starala rodina. Pokúšali sa vyjadrovať k soc. problémom, otázkam ľudského bytia, medziľudských vzťahov, a spoločenských organizácií, teda k otázkam soc. Trend soc. myslenia bol konzervatívny a tradičný, verilo sa že predvídané soc. zmeny budú zavedené neprirodzenými silami. Nepotrební otroci sa zabíjali a chudobní slobodní prepadali dlžnému otroctvu.Paternalistická starostlivosť - vznikla s rozpadom rodových systémov a deľbou práce sa vyznačovala tým že:bola súčasťou vládnych štruktúr ako nástroj vlády k tlmeniu sociálneho napätiavládna štruktúra určovala soc.potreby, na ktoré bude reagovať i spôsob ich uspokojeniavládna štruktúra systém spracovala a financovala, alebo tým niekoho poverilaPrvé štátne podpory - ľudom o ktorých sa štát opieral.(18. stor. p.n.l vojaci i právo vdovy na tretinu vojenského prídelu, keď zostal po zomrelom vojakovi nedospelý syn. Vojnoví veteráni dostávali prídely pôdy, aby boli zaistení v starobe.)
• Antický paternalizmus: Gréci - koncepcie sociálnych inštitúcií, ovplyvnili európsky politický vývoj. Ideál slobodného občana v slobodnom štáte sa stal východiskom sociálnej politiky v antike. Slobodný pán - živený svojimi otrokmi a preto nepotreboval žiadne sociálne garancie svojej existencie od štátu. Gréci nepovažovali súcit a pomoc slabším a chorým za kladné hodnoty. Najväčším sociálnym nebezpečenstvom pre slobodných občanov bolo schudobnieť a upadnúť do dlžného otroctva. Sociálne reformy -zamerané na navrátenie slobody dlžným otrokom. Medi hlavných antických mysliteľov sa radí Sokrates, Platón, Aristoteles. Platón sníva o ideály dokonalého demokratického štátu. V Platónov štáte -nedospelé zdravé deti odkázané na starostlivosť štátu. Chorých a zranených -liečiť, len pokiaľ je nádej, že sa vrátia na svoje miesto v deľbe práce. Nepredlžovať život. Platón - predchodca utopistov.Aristotela -zmyslom života -blaženosť. Hľadá dobro gréckeho štátu. Zavádzali sa diéty, ktoré boli sociálnou podporou, pripomínajúcou dnešnú podporu v nezamestnanosti.

Charita a starostlivosť o chudobných

charita 1. kresťanská láska k blížnemu; 2. dobročinnosť na podklade kresťanskej láskycharitas- láska, milosrdenstvoPrvý ucelený koncepčný rámec poskytli monoteistické cirkvi výzvou k filantropii. Rímskokatolícka cirkev -útulky a vznikali žobravé rády starajúce sa o chudobných. Rast chudoby v 13. a 14. storočí - schopné sa starať o najchudobnejších. O žobrákov sa začala starať šľachta a obce. Niektoré reformné kresťanské smery sa usilovali o sociálnu rovnosť (najvýznamnejší -husiti). Utopisti sa pokúšaliako o formuláciu spravodlivejšej občianskej spoločnosti. Predchodcovia- Tomas Morus, Thomamasso Campanella-len keď sú ľudia schopní vyrobiť dostatok, môžu sa mať lepšie a odstrániť sociálne rozdiely.Starostlivosť o chudobných ľudí na okraji spoločnosti v minulostiNedokázali sa uživiť prácou- telesne a duševne postihnutí. Telesne postihnutých ľudí - prirodzená súčasť života a starostlivosť o nich- povinnosť. Starostlivosť sa zamerala na vdovy a siroty, ktoré sa stratou živiteľa boli bez zabezpečenia základných podmienok. V mimoriadnych prípadoch sa mohli viac či menej spoliehať na dobročinnosť mesta alebo náboženskej obce - resp. na dobrú vôľu jednotlivých darcov a iniciátorov. Rizikový faktor predstavovala staroba, ktorá sa stávala príčinou sociálneho úpadku.Najstaršie sociálne ustanovizne zakladali a spravovali cirkvi- cirkevné rády, neskôr mestské samosprávy, bohatí -šľachtici alebo mešťania. Spočiatku neboli špecializovanými ústavmi, mali charakter všeobecnej zdravotno-sociálnej ustanovizne pod názvom špitál (hospitál), xenodochium. Starostlivosť dostávali chorí, chudobní, starci, siroty i pocestní. Aj neskoršie chudobince a tzv. opatrovacie ústavy (niekedy nazývané aj lazarety) boli ako pokračovatelia stredovekých xenodochií často jediným azylom pre starých a chorých ľudí spoločne s telesne a duševne postihnutými, niekedy spolu so sirotami.V praxi pretrvával univerzálny charakter ústavných zariadení. V polovici 19. storočia existovalo v Uhorsku pod názvom nemocnica 90 ústavov, ale až polovicu z nich tvorili starobince s pár posteľami. Najčastejší typ ústavu- kombinované zdravotnko-sociálne zariadenia. Úroveň starostlivosti v chudobincoch závisela od finančných možností a pre koho boli určené. Niektoré chudobince mali elitný charakter, podobný súčasným súkromným penziónom pre dôchodcov. Existovali ústavy poskytujúce vysoko nadštandardné služby( napr. lepšia strava v určitých dňoch). Ak zlyhala záchranná sociálna sieť v rámci rodiny a pomoc neposkytol ani zamestnávateľ, uplatnili jednoduché a ľahko kontrolovateľné formy pomoci. Vedenie obce poskytovalo opateru alebo možnosť obživy postihnutým tak, že ich zamestnávalo na pasenie zvierat, čistenie ulíc a iné pomocné alebo príležitostné práce. Najviditeľším problémom boli žobráci a tuláci V obdobiach ekonomických kríz - ľudia bez práce, čím počet žobrákov narastal. Prvé zásahy proti žobrákom mali zaviesť organizovaný poriadok a sociálnu kontrolu širokých vrstiev. Tvorcovia právnych predpisov o žobraní sa domnievali, že tento problém je možné odstrániť výchovou k pracovitosti. Mala byť základom prevýchovy a prostriedkom na odstránenie bezprácneho spôsobu života. Novou, účinnejšou formou starostlivosti o chudobných, zavedenou Jozefom II., sa mala stať inštitúcia nového typu, tzv. farský chudobinský ústav, teda orgán na centrálne získavanie a prideľovanie milodarov na území každej farnosti. Predstavovali prvú etapu systematizovanej a organizovanej štátnej sociálnej politiky na území Habsburskej monarchie s novými zásadami (zákaz žobrania, udeľovanie podpôr domácim "čestným" chudobným, vykazovanie "cudzích" žobrákov, evidencia a systemizácia financovania). Existovali robotárne ako inštitúcie nútených prác. Ak sa rodina nedokázala postarať o…

Princípy sociálneho učenia cirkvi

Polyteistické náboženstvá nemali učenie, v ktorom by bola zdôraznená súcitnosť a pomoc trpiacim. Až kresťanstvo formulovalo pomoc blížnemu. V najstarších dobách kresťanstva existovala dobročinnosť súkromná, ktorú realizovali jednotlivci a verejná, ktorú realizovala cirkev. Desatoro Božích prikázaní bolo zapracovaných do ústavy pravidiel chovania, formulovali pomoc blížnemu ako cnosť. Kľúčovým motívom bola láska k Bohu a k blížnemu. Pomoc blížnemu bola formulovaná ako cnosť. Láska k blížnemu sa má prejavovať skutkami a nesmie sa naslepo rozdávať, pretože tí, ktorí nechcú pracovať by sa iba podporovali v povaľačstve. Cestu do Božieho kráľovstva si musí zaslúžiť každý svojím pričinením v pozemskom živote. Najstaršou organizovanou pomocou ľuďom v núdzi, bola pomoc poskytovaná u nás cirkvou. Postupne sa táto starostlivosť stala predmetom činnosti náboženských obcí rehoľných rádov a ich kláštorov. Na neuspokojivé sociálne postavenie mnohých skupín obyvateľstva postihnutých epidémiami a hladomorom, cirkev reagovala zakladaním ústavov pri kláštoroch a kostoloch. Boli to rádové nemocnice a útulky pre chudobných, zmrzačených, starých ľudí, siroty, slepcov, ale často i pre ľudí postihnutých chorobou alebo stratou hlavy rodiny, vysokým počtom detí, či živelnou pohromou.

Reformné kresťanské smery usilovali o sociálnu rovnosť - najvýraznejšie bolo husitstvo. Starostlivosť o ľudí v n…

Typológia sociálneho štátu

Typológia sociálneho štátu - Bismarck, Beveridge, Myrdal.

Na formovaní sociálnej politiky v európskych krajinách sa podieľali predovšetkým tri svetové osobnosti:

• Otto von Bismarck
• Wiliam Henry Beveridge
• Gunnar Myrdal

Otto von Bismarck a konzervatívny model Welfare states

Prvým z veľkých reformátorov európskej sociálnej politiky bola Otto von Bismarck (1815-1898). V histórii je síce oveľa známejší ako zjednotiteľ nemeckej ríše (1871).Nemecko bolo do roku 1871 rozbité nielen na množstvo štátnikov, ale aj na množstvo socialistických spolkov, ktoré boli pre svojich členov nielen politickým, ale aj sociálnym a ekonomickým zázemím. r.1881 - Ríšsky snem schválil sociálno-politický program, v ktorom sa počítalo so zavedením poistenia pre robotníkov pre prípad úrazu, choroby, invalidity a starobyr.1890 - bola opäť povolená činnosť sociálno-demokratickej strany. Bismarckovo sociálne zákonodárstvo bolo súčasťou jeho politiky „cukru a biča“ v záujme stability štátu.

Systém sociálneho zabezpečenia sa realizoval v podobe troch zákonov:

• Zákon o nemocenskom poistení z roku 1883
• Zákon o úrazovom poistení z roku 1884
• Zákon o poistení pre prípad invalidity a staroby z roku 1889

Významným znakom zavedenej sústavy poistení bolo, že oddeľovala rôzne kategórie zamestnancov a robotníkov. · Prvýkrát si štát priznáva spoluzodpovednosť za sociálnu situáciu svojho obyvateľstva· Vzniká prvý systém sociálneho poistenia, založený na zamestnaneckom princípe· Náklady na tento systém sú rozdelené medzi zamestnancov, zamestnávateľov a štát

WELFARE STATES -patrí ku kľúčovým pojmom teórie sociálnej politiky. Označuje štát, kde sociálne podmienky, ktorých ľudia žijú, nie sú len vecou jedincov či rodín, ale i vecou verejnou. Každému z jeho občanov sa dostáva aspoň určitého uznaného minima podpory a pomoci v rôznych životných situáciach, ktoré jeho či jej rodinu ohrozujú.

KONZERVATÍNY MODEL: (Nemecko) - štát garantuje len spoločnosťou uznané minimálne životné štandardy, je vytvorený priestor pre neštátne subjektyv Korporatívny, pracovno-výkonovýv Prioritou je uspokojovanie potrieb na základe pracovného výkonu a zásluhyv Garancie štátu sú len minimálne životné štandardy uznané spoločnosťouv Vytvorený priestor pre neštátne subjekyv Dávky sú odrazom miezd a sú financované z príspevkov zamestnávateľov a zamestnancov

Wiliam Henry Beveridge a liberálny model Welfare states

Bismarckov model sociálneho poistenia sa postupne šíril v celej Európe, uplatnil sa aj vo Veľkej Británii, kde k nemu pribudlo aj poistenie proti nezamestnanosti ako ďalšiemu sociálnemu riziku. Dávky, ktoré vtedy vyplácali slabé poisťovne, boli nedostatočno a ľudia sa ocitli v biede. Hospodárskou krízou bola postihnutá aj Veľká Británia, vláda sa preto rozhodla reformovať sociálny systém. Koncom r.1942 predložil Beveridge návrh celonárodného systému poistenia, ktorý požadoval zásadné zmeny v poisťovníctve, zdravotníctve, školstve, v oblasti bývania a na trhu práce. Išlo o plán sociálneho štátu.Beveridge navrhol predovšetkým zaviesť určité garantované minimum, ktoré malo byť dostupné pre všetkých a zároveň systém, ktorý by umožňoval preskúmať, či ich príjem skutočne nedosahuje hranicu tohto minima. Zdôrazňoval, že sociálne poistenie je len súčasťou politiky sociálneho pokroku.

• Testovanie príjmov
• Začal používať termín spotrebný kôš, t.j. súbor typických tovarov, ktoré spotrebúva priemerná rodina
• Výrazne podporoval a stimuloval súkromnú iniciatívu
• Tým, že uplatnil rovnaký prístup k testovaniu príjmov pre účely sociálnych dávok, upevnil význam životného minima

LIBERÁLNY MODEL WELFARE STATE : (typický pre USA a časť GB)

• Minimálne zásahy štátu
• Každý sám o seba predovšetkým povinným a dobrovoľným poistením
• Štát stojí na konci s intervenciou
• Silný tretí sektor (mimovládne, občianske a iné organizácie)

Karl Gunar Myrdal a sociálno-demokratický model Welfare states

Karl Gunar Myrdal (1898-1987) - bol tretím z veľkých reformátorov sociálneho poisteniaBol to ekonóm, poslanec švédskeho parlamentu za sociálnu demokraciu, v r. 1972 mu bola udelená Nobelova cena za ekonómiu. Zameral sa na plánovité znižovanie chudoby a znižovanie sociálnych nerovností.

• Zavedenie materského príspevku a prijatie ďalších opatrení podporujúcich pôrodnosť
• Zavedenie prídavkov na deti
• Zavedenie príspevkov na bývanie
• Vyučovanie a stravovanie v školách zdarma
• Všeobecne dostupná zdravotná starostlivosť

Význam Myrdalovho modelu bol v tom, že uskutočnil štátnu sociálnu podporu smerujúcu plošne k tým skupinám, ktorým poistenie nebolo poskytované zo špeciálnych zdrojov a ktorých sociálna marginalizácia by mala za dôsledok oslabenie potenciálu celej spoločnosti.V európskom kontexte sa sformovali tri základné piliere sociálnej politiky:

• Sociálne poistenie
• Sociálna pomoc
• Štátna sociálna podpora

Štátna sociálna podpora, ktorej zakladateľom bol práve Myrdal, vyčleňuje systém dávok, vyjadrujúcich podporu určitým skupinám vo vzťahu k životnej udalosti, ktorá môže mať dlhodobý charakter. Je to štátom organizovaná solidarita.

Charakteristické znaky sociálneho štátu

Sociálny štát sa vyznačuje niekoľkými charakteristickými znakmi:

• Vysoká úroveň sociálneho zabezpečenia: Štát poskytuje občanom širokú škálu sociálnych služieb a dávok, ktoré im pomáhajú zabezpečiť základné životné potreby.
• Snaha o znižovanie sociálnych nerovností: Štát sa snaží znižovať rozdiely medzi bohatými a chudobnými prostredníctvom progresívneho zdaňovania, sociálnych dávok a služieb.
• Ochrana slabších skupín obyvateľstva: Štát chráni práva a záujmy znevýhodnených skupín, ako sú deti, starí ľudia, zdravotne postihnutí a nezamestnaní.
• Aktívna politika zamestnanosti: Štát sa snaží vytvárať podmienky pre plnú zamestnanosť a poskytuje podporu nezamestnaným.
• Všeobecná dostupnosť vzdelania a zdravotnej starostlivosti: Štát zabezpečuje, aby mali všetci občania prístup k bezplatnému alebo cenovo dostupnému vzdelaniu a zdravotnej starostlivosti.

tags: #sociálny #štát #charakteristika #znaky