
Európsky sociálny fond (ESF) je kľúčovým nástrojom Európskej únie, ktorý už viac ako 60 rokov podporuje sociálny rozvoj a zamestnanosť v členských štátoch. Jeho prínos pre Slovensko je významný, o čom svedčia aj projekty financované z tohto fondu v rámci operačných programov Efektívna verejná správa (OP EVS) a Ľudské zdroje (OP ĽZ). Tento článok podrobne rozoberá, čo je ESF, ako funguje, aké sú jeho ciele a ako sa implementuje na Slovensku.
Štrukturálne fondy EÚ, vrátane ESF, sú nástroje, ktoré Európska únia používa na znižovanie regionálnych rozdielov a podporu hospodárskej a sociálnej súdržnosti medzi členskými štátmi. Tieto fondy sú zamerané na investície do rôznych oblastí, ako sú infraštruktúra, inovácie, životné prostredie, vzdelávanie a zamestnanosť. Cieľom je posilniť konkurencieschopnosť regiónov a zlepšiť kvalitu života občanov.
Vývoj sociálnych funkcií európskych spoločenstiev a Európskej únie prebiehal v úzkej spolupráci s vývojom svetovej a európskej sociálnej a právnej kultúry, ktorú reprezentovali organizácie ako Organizácia Spojených národov, Medzinárodná organizácia práce a Rada Európy. Symbolická cesta od uhlia a ocele k sociálnej Európskej únii, ktorá zahŕňala ľudské práva a slobody (vrátane sociálnych a ekonomických práv), bola zložitá a neustále pokračuje.
Už prvá zmluva z roku 1951, zakladajúca Európske spoločenstvo pre uhlie a oceľ, obsahovala sociálne opatrenia, ktoré boli v súlade s dokumentmi medzinárodných organizácií. Išlo o idey voľného pohybu osôb, podpory zamestnanosti a zlepšovania životných a pracovných podmienok. Neskôr, Zmluva z roku 1957 o zriadení Európskeho hospodárskeho spoločenstva stanovila ako cieľ zlepšenie životných a pracovných podmienok pre pracovníkov s cieľom harmonizácie sociálnych systémov.
Na základe Rímskej zmluvy vznikol v roku 1960 Európsky sociálny fond ako hlavný nástroj sociálnej politiky Spoločenstva. Jeho hlavným cieľom bolo zlepšovanie možností zamestnania pracovníkov, zvyšovanie ich profesijnej a geografickej mobility a uľahčenie ich adaptácie na priemyselné zmeny, najmä prostredníctvom odborného vzdelávania a rekvalifikácie.
Prečítajte si tiež: ESF: Ciele a priority
V roku 1972 bol schválený politický postulát, že postup v sociálnopolitickej oblasti má mať rovnaký význam ako uskutočňovanie hospodárskej a menovej únie. V roku 1974 bol schválený Sociálnopolitický akčný program, ktorý odštartoval aktívnu sociálnu politiku Európskych spoločenstiev. V 80. rokoch boli prijaté smernice o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci. Jednotný európsky akt z roku 1987 zakotvil princíp politickej spolupráce a reformoval zakladajúce zmluvy o Európskych spoločenstvách.
V roku 1992 bola podpísaná Maastrichtská zmluva, ktorá priniesla Protokol o sociálnej politike a Dohodu o sociálnej politike. V roku 1997 bola podpísaná Amsterdamská zmluva, ktorá priniesla Kapitolu o zamestnanosti a Kapitolu o sociálnej politike ako súčasti Zmluvy o Európskom spoločenstve.
V roku 2000 bola prijatá Lisabonská stratégia, v rámci ktorej európsky sociálny model so svojimi rozvinutými systémami sociálnej ochrany mal byť základom transformácie do vedomostnej ekonomiky.
Logo Európskeho sociálneho fondu je vizuálnym symbolom jeho poslania a hodnôt. Reprezentuje investície do ľudí, rozvoj ich zručností a podporu zamestnanosti. Používa sa na všetkých projektoch financovaných z ESF, aby sa zdôraznil pôvod finančných prostriedkov a informovala verejnosť o prínosoch týchto projektov.
V programovom období 2014-2020 je z ESF vyčlenených viac ako 335 miliónov eur na projekty OP EVS a 163,5 milióna eur na projekty v rámci prioritnej osi 5 OP ĽZ. Projekty z oboch programov spravuje Ministerstvo vnútra SR.
Prečítajte si tiež: Európsky orgán pre poisťovníctvo
OP EVS sa zameriava na zvýšenie efektivity verejných inštitúcií a zníženie záťaže na občanov. Medzi hlavné ciele patria:
Ministerstvo vnútra SR ako riadiaci orgán pre OP EVS vyhlásilo šesť dopytovo-orientovaných výziev, aby verejné politiky vznikali v spolupráci s občanmi. V rámci OP EVS je aktuálne zazmluvnených 19 národných projektov za 114,6 miliónov eur. Pripravuje sa zmluva o nenávratný finančný príspevok pri ďalšom národnom projekte a jeden národný projekt je v procese odborného hodnotenia. Bolo vyhlásených 22 vyzvaní na národné projekty v hodnote 119,69 miliónov eur. Prebieha administratívne overovanie žiadostí v rámci šiestich dopytovo-orientovaných výziev pre mimovládne neziskové organizácie. Alokácia na tvorbu lepších verejných politík sa navyšuje o 15 miliónov eur.
Prioritná os 5 OP ĽZ sa zameriava na inklúziu v oblasti vzdelávania, zamestnanosti, zdravotnej starostlivosti a bývania, so zameraním na marginalizované rómske komunity. Medzi konkrétne projekty patria:
V rámci prioritnej osi 5 OP ĽZ je aktuálne schválených 5 národných projektov v celkovej výške 62 miliónov eur, ktoré sú zamerané na terénnu sociálnu prácu, komunitné centrá, vysporiadavanie pozemkov, monitorovanie a hodnotenie politík, ako aj na zdravotnú osvetu a zdravotnú starostlivosť v marginalizovaných rómskych komunitách. Bola schválená dopytovo-orientovaná výzva zameraná na miestne občianske poriadkové služby (MOPS) so 148 projektmi v sume 20,1 miliónov eur. Pripravuje sa ďalšia dopytovo-orientovaná výzva týkajúca sa mentoringu a tútoringu žiakov základných a stredných škôl v sume 5,9 milióna eur. V procese prípravy je aj národný projekt zameraný na vzdelávanie v materských školách s alokáciou 23,2 milióna eur.
Európsky sociálny fond prispieva k posilneniu účinnosti verejnej správy pri poskytovaní verejných služieb vo všetkých odvetviach. Jednou z priorít ESF je aj pomoc ľuďom zo znevýhodneného prostredia so zamestnaním, čo je súčasťou posilňovania sociálneho začlenenia. Európsky hospodársky priestor a európsky sociálny priestor smerujú k zvyšovaniu ekonomickej výkonnosti a k rozvoju konkurenčných schopností v spojení so sociálnou dimenziou.
Prečítajte si tiež: Nový program ESF+
Podnikateľské subjekty v Európskej únii pôsobia v európskom hospodárskom priestore, ktorý je ovplyvnený globalizáciou, novými technológiami, informačnou revolúciou, demografickými pomermi, zmenami na trhoch, migráciou a geopolitickými rozdielmi. Európsky hospodársky priestor a európsky sociálny priestor (jednotný sociálny priestor - single social area) smerujú k zvyšovaniu ekonomickej výkonnosti a k rozvoju konkurenčných schopností v spojení so sociálnou dimenziou. Podnikateľské subjekty v Európskej únii pôsobia v európskom hospodárskom priestore, ovplyvnenom globalizáciou, novými technológiami, informačnou revolúciou, demografickými pomermi, zmenami na trhoch, v obchodných štruktúrach, migráciou, geopolitickými rozdielmi atď. Vzniká a pôsobí európsky sociálny model, v ktorom sa realizujú nové vízie sociálnej spravodlivosti, sociálnej kohézie, sociálnej inklúzie, flexikurity, dôstojnej práce pre všetkých, zosúladenia pracovného a rodinného života, sociálneho partnerstva, rozvoja ľudského kapitálu atď.
Informovanie a publicita o pomoci zo štrukturálnych fondov EÚ má za cieľ zvyšovať povedomie a prehľadnosť o činnostiach Európskej únie. Týmto spôsobom sa vytvára ucelený obraz o pomoci v jednotlivých členských štátoch EÚ. Dôležité je zabezpečiť informácie o možnostiach pomoci zo štrukturálnych fondov EÚ, aby potenciálni žiadatelia mohli efektívne využívať dostupné zdroje.
Každý riadiaci orgán zodpovedný za implementáciu operačných programov financovaných z ESF zabezpečuje publicitu prostredníctvom Komunikačného akčného plánu.
Komunikačný plán je strategický dokument, ktorý definuje opatrenia v oblasti informačných aktivít a publicity štrukturálnych fondov.
Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR vypracovalo spoločný komunikačný plán pre Operačný program Vzdelávanie (OPV) a Operačný program Výskum a vývoj (OPVaV) na obdobie rokov 2007-2013. Tento plán bol aktualizovaný s cieľom zabezpečiť efektívne informovanie o možnostiach financovania a dosiahnutých výsledkoch.
Okrem Európskeho sociálneho fondu existuje aj sociálny fond zamestnávateľa, ktorý má iný účel a je regulovaný slovenským právom.
Sociálny fond zamestnávateľa tvoria finančné prostriedky, ktoré sa používajú na realizáciu podnikovej sociálnej politiky v oblasti starostlivosti o zamestnancov. Tento fond je povinný tvoriť každý zamestnávateľ, ktorý je právnickou osobou so sídlom na území SR alebo fyzickou osobou s trvalým pobytom alebo miestom podnikania na území SR a zamestnáva zamestnanca v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu.
Fond sa tvorí z povinného prídelu, ďalších prídelov a iných zdrojov.
Zamestnávateľ je povinný tvoriť povinný prídel do výšky 1 % z hrubej mzdy zamestnancov, len ak za predchádzajúci kalendárny rok dosiahol zisk a splnil všetky daňové povinnosti k štátu, obci a vyššiemu územnému celku a odvodové povinnosti k zdravotným poisťovniam a Sociálnej poisťovni.
Ďalšie prídel môže tvoriť zamestnávateľ zo zdrojov podľa zákona č. 152/1994 Z. z. alebo podľa iných všeobecne záväzných právnych predpisov, darov, dotácií a príspevkov poskytnutých zamestnávateľovi do fondu. Zamestnávateľ, ktorý vytvára zisk, môže prispievať do fondu prídelmi z použiteľného zisku.
Ak v kolektívnej zmluve nie je dohodnutý ďalší prídel do fondu, zamestnávateľ je povinný poskytnúť príspevok z ďalšieho prídelu do fondu na kompenzáciu výdavkov na dopravu do zamestnania a späť zamestnancovi, ktorého priemerný mesačný zárobok nepresahuje 50 % priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR za kalendárny rok predchádzajúci dva roky kalendárnemu roku, za ktorý sa tvorí fond. U zamestnanca s pracovným pomerom na kratší pracovný čas sa pri výpočte priemerného mesačného zárobku vychádza z ustanoveného týždenného pracovného času na pracovisku zamestnanca.
Tvorba fondu a čerpanie fondu sa vedie na osobitnom analytickom účte fondu alebo na osobitnom účte v banke alebo v pobočke zahraničnej banky. Fond sa tvorí najneskôr v deň dohodnutý na výplatu mzdy alebo platu. Za mesiac december môže zamestnávateľ tvoriť fond z predpokladanej výšky miezd alebo platov a previesť finančné prostriedky na účet fondu do 31. decembra. Ak zamestnávateľ vypláca mzdu alebo plat vo viacerých výplatných termínoch, za deň výplaty sa na účely tohto zákona považuje posledný dohodnutý deň výplaty mzdy alebo platu za uplynulý kalendárny mesiac. Zúčtovanie prostriedkov fondu za kalendárny rok vykoná zamestnávateľ najneskôr do 31. januára nasledujúceho roka. Nevyčerpaný zostatok fondu sa prevádza do nasledujúceho roka.
Európsky sociálny fond Plus (ESF+) je hlavný nástroj EÚ na investovanie do ľudí. S rozpočtom viac ako 99 miliárd EUR na obdobie rokov 2021 - 2027 je ESF+ hlavným nástrojom na realizáciu európskeho piliera sociálnych práv. ESF+ sa zameriava na:
ESF+ financuje širokú škálu aktivít a projektov v rôznych oblastiach:
Na Slovensku je implementácia ESF+ zabezpečovaná prostredníctvom operačných programov, ktoré sú vypracované v súlade s národnými prioritami a potrebami. Riadiace orgány zodpovedné za implementáciu týchto programov zabezpečujú, že finančné prostriedky sú efektívne a účelne využívané na dosiahnutie stanovených cieľov.
Medzi hlavné operačné programy financované z ESF+ na Slovensku patria:
Implementácia ESF+ na Slovensku prináša so sebou aj určité výzvy, ako napríklad administratívna náročnosť, potreba efektívneho monitorovania a hodnotenia projektov, ako aj zabezpečenie transparentnosti a zodpovednosti pri využívaní finančných prostriedkov.
Predvianočné Eurofórum EÚ SAV venovalo pozornosť zamestnanosti a pomoci Európskeho sociálneho fondu pre Slovensko. V zasadacej miestnosti Domu Európskej únie (Európske informačné centrum) v Bratislave bolo Eurofórum, ktoré usporiadali Ekonomický ústav SAV a Zastúpenie Európskej komisie (EK) v Slovenskej republike. Hlavným hosťom bol člen Európskej komisie pre zamestnanosť, sociálne záležitosti a rovné príležitosti Vladimír Špidla. Na predvianočnom stretnutí hovorili o dvoch témach: o politike zamestnanosti EÚ a jej relevancii pri znižovaní dlhodobej nezamestnanosti na Slovensku a o Európskom sociálnom fonde a možnosti jeho využitia pri znižovaní dlhodobej nezamestnanosti v SR.
Vladimír Špidla upozornil, že zamestnanosť je koncepcia politická a sociálna. "V rámci štruktúry Európskej únie existuje cieľ - plná zamestnanosť," povedal eurokomisár. "To znamená, že žiadny človek nie je natrvalo vyradený z trhu práce. Ďalej, moderná európska spoločnosť je založená na aktivite, ktorá umožňuje fungovanie sociálnych väzieb a sociálnych systémov. Preto európskou politikou je začleniť čo najviac ľudí do ekonomickej aktivity. Pravdou je, že medzi členskými krajinami EÚ sú podstatné rozdiely. Slovensko má minimálne dvadsaťpercentnú rezervu na trhu práce."