Sociálny štát podľa Jana Kellera: Medzi nerovnosťou a nesúmerateľnosťou

Sociálny štát, pilier povojnovej európskej spoločnosti, čelí v súčasnosti mnohým výzvam. Jan Keller, ľavicový sociológ a environmentalista, sa dlhodobo venuje otázkam globalizácie, postmodernej spoločnosti a kríze sociálneho štátu. Jeho analýzy poukazujú na prehlbujúce sa nerovnosti, rozpad spoločnosti na nesúmerateľné svety a eróziu solidarity, ktoré ohrozujú samotné základy sociálneho štátu.

Korene krízy: Presun daňového zaťaženia a rastúca nerovnosť

Keller vychádza z údajov, ktoré poukazujú na zásadný posun v daňovom zaťažení. Zatiaľ čo v Nemecku v roku 1950 platili zamestnanci štvrtinu všetkých daní, v roku 2000 to boli už štyri pätiny. Naopak, podiel tých, ktorých príjmy expandovali, na platení daní klesol z troch štvrtín na jednu pätinu. Tento trend, ktorý sa prejavuje aj v ďalších krajinách, vedie k chronickému nedostatku financií vo verejnom sektore a k oslabovaniu sociálneho štátu.

Navyše, narastá nerovnosť v troch rovinách: medzi vlastníkmi a akcionármi veľkých firiem a ľuďmi práce, medzi manažérmi a radovými zamestnancami a medzi tými, ktorí majú plnohodnotnú prácu, a tými, ktorí sú závislí od sociálneho štátu. Priemer sociálnych dávok vzhľadom na priemerný príjem prakticky vo všetkých krajinách Európy klesá, čo prehlbuje sociálnu exklúziu a vytvára tlak na ďalšie obmedzovanie sociálnych práv.

Postindustriálna spoločnosť a prekarizovaná práca: Nové výzvy pre sociálny štát

Prechod z industriálnej do postindustriálnej spoločnosti, charakterizovaný nárastom služieb a vzdelanosti, priniesol so sebou nové výzvy pre sociálny štát. Jednou z nich je tzv. prekarizovaná práca, teda rôzne neplnohodnotné a neisté formy zamestnania, ktoré sa stávajú čoraz bežnejšou súčasťou trhu práce.

Prekarizovaná práca, ktorá zahŕňa pracovné pomery na dobu určitú, kratší pracovný čas, prácu cez agentúry a rôzne formy dohôd mimo pracovného pomeru, má negatívny dopad na financovanie sociálneho štátu. Zamestnanci vykonávajúci prekarizovanú prácu sú často pod hranicou chudoby a neodvádzajú dane ani poistné, pričom zároveň potrebujú od sociálneho štátu doplatiť k životnému minimu.

Prečítajte si tiež: Jan Keller o sociálnom štáte

Spoločnosť presýpacích hodín: Zmiznutie strednej vrstvy a nárast nesúmerateľnosti

Keller, odvolávajúc sa na koncept "spoločnosti presýpacích hodín" Alaina Lipietza, poukazuje na zmenšovanie strednej vrstvy a nárast sociálnej nesúmerateľnosti. Bohatí bohatnú a chudobní chudobnejú, pričom stredná vrstva sa ustavične zužuje a jej príslušníci čelia sociálnemu deklasovaniu.

Táto nesúmerateľnosť sa prejavuje aj v astronomických rozdieloch v príjmoch a majetku. Príkladom je majiteľka firmy L'Oréal, ktorej ročný príjem sa rovná príjmu 15 700 Francúzov pracujúcich za minimálnu mzdu. Podobne, majetok troch najbohatších ľudí na planéte je väčší, než je súhrn všetkého bohatstva 48 najchudobnejších štátov sveta.

Arogancia financií a kríza solidarity: Dve strany tej istej mince

Keller kritizuje "aroganciu financií", teda podriadenie ekonomiky finančníctvu, ktoré sa odtrhlo od reálnej ekonomiky a stalo sa nástrojom špekulácií a maximalizácie zisku pre úzku skupinu ľudí. Finančné špekulácie, ktoré prinášajú viac ako obchod so zbraňami, sú ťažko regulovateľné a vedú k prehlbovaniu nerovnosti a k destabilizácii ekonomiky.

Súčasne s tým dochádza ku kríze solidarity, ktorá nahlodáva samotné základy sociálneho štátu. Desolidarizácia sa prejavuje na rôznych úrovniach: na trhu práce, v rodine, medzi starými a mladými, medzi zdravými a chorými a medzi ľuďmi s plnohodnotnou a neplnohodnotnou prácou.

Konzervatívna ľavica ako alternatíva?

Keller sa hlási ku konceptu konzervatívnej ľavice, ktorá zdôrazňuje význam národného štátu, tradičných hodnôt a sociálnej solidarity. Konzervatívna ľavica sa stavia kriticky k progresivistickej agende, ktorá podľa Kellera vedie k rozkladu spoločnosti a k uprednostňovaniu záujmov menšín pred záujmami ľudových vrstiev.

Prečítajte si tiež: Všetko o 7. platovej triede pre sociálnych pracovníkov

Keller kritizuje migračnú politiku EÚ a zdôrazňuje právo ľudí rozhodovať o tom, s kým chcú vo svojej krajine žiť. Zároveň poukazuje na negatívny dopad ekologickej agendy, ktorá vedie k zvyšovaniu nákladov pre ľudové vrstvy a k prehlbovaniu sociálnych nerovností.

Prečítajte si tiež: Práca sociálneho terapeuta v DSS

tags: #sociálny #štát #jan #keller