Sociálny systém v manažmente: Definícia a charakteristika

Úvod

V oblasti manažmentu, najmä v kontexte sociálnej práce, zohráva kľúčovú úlohu sociálny systém. Tento článok sa zameriava na definovanie a charakteristiku sociálneho systému v manažmente, pričom vychádza z teoretických východísk a praktických aplikácií. Cieľom je poskytnúť komplexný pohľad na túto problematiku a objasniť jej význam pre efektívne riadenie a interakciu v sociálnej oblasti.

Definovanie sociálneho systému

Pri definovaní sociálneho systému v manažmente je dôležité vychádzať z teoretických základov systemického prístupu. Vo všeobecnosti, keď hovoríme o sociálnom systéme, máme na mysli systém pozostávajúci z ľudí, ako napríklad rodina, pracovná skupina alebo skupina priateľov. Avšak, nemecký sociológ Niklas Luhmann ponúka odlišný pohľad, ktorý hovorí, že sociálne systémy sú systémy komunikácie. V tomto ponímaní prvkami systému nie sú ľudia, ale jednotlivé prehovory alebo komunikačné akty. Vzťahy medzi nimi sú dané nadväznosťou v čase a udržiavaním jednej témy. Hranicou takéhoto sociálneho systému je jeho zmysel.

Sociálne systémy v tomto kontexte neobsahujú ľudí, aj keď sa bez nich nezaobídu. Ľudia sú pre ne nevyhnutným prostredím. Podobne ako biologický systém, aj sociálny systém neustále stojí na križovatke, kde sa rozhoduje o jeho udržaní alebo ukončení. Udržanie systému v tomto zmysle znamená udržanie témy, ktorá je pre systém zmysluplná. Zmena témy mení zmysel a s ním aj celý systém. Každý systém má tri základné charakteristiky: prvky, vzťahy medzi nimi a hranice, ktoré ho odlišujú od ne-systému (prostredia, iného systému). Systém vzniká a zaniká so zmenou svojich prvkov, teda komunikačných aktov a ich napojenia.

Charakteristika sociálneho systému v manažmente

Sociálny systém v manažmente má niekoľko kľúčových charakteristík:

• Komunikácia: Komunikácia je nevyhnutnou zložkou interakcie v manažmente sociálnej práce. Je to významný spojovací článok, ktorým sa oznamujú a prijímajú určité informácie. Komunikácia by sa mala považovať za jednu z najdôležitejších súčastí riadenia sociálnej práce ako prepojenie s jej štruktúrami, efektívnosť riadenia, koordináciu a spätnú väzbu na zabezpečenie procesu prepojenia komunikácie.
• Interakcia a vzťahy: Sociálny systém je založený na interakcii medzi jednotlivými členmi a skupinami. Vzťahy, ktoré sa vytvárajú v rámci systému, ovplyvňujú jeho fungovanie a efektivitu. V dlhodobej interakcii sa medzi poskytovateľmi služieb a klientmi vytvárajú väzby, ktoré odrážajú kvalitu poskytovaných služieb. Čím je služba kvalitnejšia, tým pozitívnejší náboj získava vzájomný vzťah.
• Štruktúra a organizácia: Sociálny systém má určitú štruktúru a organizáciu, ktorá určuje, ako sú jednotlivé prvky systému prepojené a ako fungujú. Táto štruktúra môže byť formálna (napríklad organizačná štruktúra firmy) alebo neformálna (napríklad neformálne pracovné skupiny).
• Ciele a hodnoty: Sociálny systém má svoje ciele a hodnoty, ktoré určujú jeho smerovanie a správanie. Tieto ciele a hodnoty môžu byť explicitné (napríklad misia a vízia organizácie) alebo implicitné (napríklad neformálne normy a pravidlá).
• Dynamika a zmena: Sociálny systém je dynamický a neustále sa mení. Zmeny v prostredí, v ktorom systém funguje, alebo v samotnom systéme môžu viesť k jeho transformácii a adaptácii. Sociálny systém - podobne ako biologický systém - neustále stojí na křižovatce, na které se rozhoduje o jeho udržení či ukončení. V tomto pojetí to znamená udržení takového tématu, které je pro tento systém smysluplné. Protože se změnou tématu se mění smysl a s ním i celý systém.
• Otvorenosť: Organizácia je otvorený systém, ktorý interaguje s okolím.

Sociálny manažment

Sociálny manažment je rozvíjajúca sa hraničná veda spoločensko-ekonomického charakteru. Článok je zameraný na problematiku manažmentu a sociálneho manažmentu v kontexte objasňovania jeho miesta v systéme sociálnej práce. Poskytuje komparáciu teoretických východísk manažmentu v korelácii s poznatkami zo sociálneho manažmentu.

Prečítajte si tiež: Všetko o 7. platovej triede pre sociálnych pracovníkov

Prístupy k manažmentu

Existuje niekoľko prístupov k manažmentu, ktoré ovplyvňujú chápanie sociálneho systému v manažmente:

• Vedecké riadenie: Racionálna príprava a racionálne vykonávanie výrobných a obslužných procesov na najnižších úrovniach podniku. Základy položil inžinier F. W. Taylor. Orientuje sa na skúmanie človeka ako objektu riadenia (maximalizovať výsledok práce robotníkov pri minimalizácie jej potreby), vypracoval metódu štandardizácie, resp. normovanie práce, veľká úloha materiálnej motivácie - človek je ekonomická bytosť, dôsledná deľba práce medzi fyzickou prácou a duševnou prácou.
• Administratívne riadenie: Vypracovanie a doporučenie hlavných manažérskych funkcií. Hl. predstaviteľ - Henry Fayol - riadenie firmy ako celku a formulovanie jeho všeobecných princípov. Výrobné podniky plnia 6 funkcií (objekt riadenia): technická, obchodná, finančná, ochranná, účtovná, riadiaca. Osobitné miesto má riadenie. Obsah riadenia predstavujú manažérske funkcie: predvídanie, organizovanie, prikazovanie, koordinovanie, kontrola.
• Byrokratický prístup: Základné princípy: 1. celková činnosť sa má rozdeliť na elementárne, najjednoduchšie operácie, 2. princíp hierarchie, nadriadenosti, podriadenosti, autority, 3. potreba pravidiel - štandardnosť uskutočňovania úloh, 4. formálne, neosobné, nestranné, nezaujaté riadenie, 5. súlad kvalifikácie s požiadavkami na zastávané miesto, vysoký stupeň lojálnosti k organizácii, 6. organizácia byrokratickej formy vytvára systém, ktorý presnosťou, stálosťou, pevnosťou disciplíny a spoľahlivosti prevyšuje ktorýkoľvek iný systém.
• Behavioristický prístup: Firma nie je len technický a ekonomický, ale aj sociálny systém, uspokojovanie sociálno-psychologických potrieb, produktivita práce súvisí so spokojnosťou robotníkov, dominantné miesto majú neformálne pracovné skupiny, demokratické štýly riadenia ľudí, vedúci musia vedieť jednať s ľuďmi, efektívne komunikačné kanály.
• Systémový prístup: Jadrom riadenia je prijímanie rozhodnutí. riadenie, resp. jednotlivé časti sú logickými procesmi a možno ich vyjadriť matematicky. Najznámejšia skupina: vedci operačného výskumu.

Manažment v sociálnej práci

Okolnosti života a individuálne osobitosti klienta sú východiskové informácie pre každého pracovníka v oblasti sociálnej práce - ak má mať jeho činnosť náležitú odbornú úroveň. Ako postupovať pri poznávaní osoby klienta, ktorému treba pomôcť? Ako sledavať jeho problém? Ako skvalitniť vedenie dokumentácie o klientovi?

Príklady aplikácie sociálneho systému v manažmente

• Supervízia v sociálnej práci: Supervízia ako profesionálna činnosť sa aj vďaka jej legislatívnemu ukotveniu dostala do povedomia širšej odbornej verejnosti. Prax ukazuje, že ide o zmysluplné opatrenie, pokiaľ manažment organizácie, ktorý supervíziu objednáva, vie, čo môže od supervízie očakávať. Príspevok upozorňuje na niektoré myšlienky Alfréda Kadushina, ktorý ako prvý spracoval špecifiká pre supervíziu v sociálnej práci. Aj keď sa jedná o americké prostredie, zostávajú jeho podnety pre nás veľkou inšpiráciou. Pre supervízorov v praxi sme vybrali niekoľko tém ako je samotná história a kreovanie supervízie v historickom kontexte, ďalej sme sa zaoberali jeho prínosom pre individuálnu supervíziu, faktormi, ktoré supervíziu ovplyvňujú a samotnou osobnosťou supervízora.
• Sociálne poradenstvo: V súčasnosti veľmi aktuálny problém - dlhy. Cieľom príspevku je poukázať,na v súčasnosti veľmi aktuálny problém - dlhy.

Národné odlišnosti v manažmente

Preberaním americkej technológie a priemyselných vedomostí vzniká nie kópia amerického manažmentu, ale môžeme sledovať určité národné odlišnosti. Napríklad, japonský manažment vznikol a rozvíjal sa ako výsledok svojráznosti historického vývoja a kultúry Japonska. Zrodil sa japonský systém manažmentu ako protiváha amerického systému manažmentu. Reaguje na zmeny skôr a energickejšie, úspešnejšie sa prispôsobuje zložitým problémom industriálnej a postindustriálnej spoločnosti. Japonské úspechy sú založené na jedinečnej schopnosti používať importované nástroje, či už ide o spoločenské inštitúcie alebo materiálne metódy, na stelesnenie japonských hodnôt a na dosiahnutie japonských cieľov. V Japonsku zohráva vysokokvalifikovaná centrálna regulácia ekonomiky významnú úlohu. Nikde na svete nie je taký kolektivizmus, sociálne orientácie a sociálne motívy ako v Japonsku. Snaha vytvoriť z podniku demokratický štát.

Porovnanie amerického a japonského manažmentu:

Prečítajte si tiež: Práca sociálneho terapeuta v DSS

Prečítajte si tiež: Čo by ste mali vedieť o sociálnom inžinierstve

tags: #sociálny #systém #v #manažmente #definícia #charakteristika