
Tento článok sa zaoberá podmienkami odchodu do dôchodku zamestnancov verejnej správy na Slovensku, so zameraním na nároky na odstupné a odchodné. Cieľom je poskytnúť ucelený prehľad pre zamestnancov aj zamestnávateľov v tejto oblasti.
Pri skončení pracovného pomeru, najmä v súvislosti s odchodom do dôchodku, je dôležité rozlišovať medzi odstupným a odchodným. Ide o dve rozdielne peňažné plnenia, ktoré zamestnávateľ poskytuje zamestnancovi, avšak za rôznych podmienok a s odlišným účelom.
Dôležité je zdôrazniť, že ani odstupné, ani odchodné sa nepovažujú za mzdu. Pri výpočte oboch plnení sa vychádza z priemerného zárobku zamestnanca na pracovnoprávne účely, upraveného v § 134 Zákonníka práce.
Podmienky poskytovania odstupného a odchodného zamestnancom pri výkone práce vo verejnom záujme, ako aj výšku týchto plnení, upravuje viacero predpisov. Medzi najdôležitejšie patrí:
Podľa § 76a ods. 1 Zákonníka práce, zamestnancovi patrí pri prvom skončení pracovného pomeru po vzniku nároku na starobný dôchodok odchodné najmenej v sume jeho priemerného mesačného zárobku. Podmienkou je, aby zamestnanec požiadal o poskytnutie uvedeného dôchodku pred skončením pracovného pomeru alebo do desiatich pracovných dní po jeho skončení.
Prečítajte si tiež: Fungovanie a výzvy striedavej starostlivosti
Pre určenie výšky odchodného je teda relevantný priemerný mesačný zárobok zamestnanca. Spôsob jeho výpočtu je obsiahnutý v § 134 Zákonníka práce. Tento paragraf počíta aj so situáciou, kedy je priemerný zárobok zamestnanca nižší ako minimálna mzda, na ktorú by zamestnancovi vznikol nárok v kalendárnom mesiaci. V takomto prípade sa suma priemerného zárobku zamestnanca zvyšuje na sumu zodpovedajúcu tejto minimálnej mzde.
Zákon č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme vo svojom § 29 ods. 6 uvádza, že výška odchodného sa vypočítava z funkčného platu zamestnanca, ktorý mal priznaný v čase vyplatenia odchodného.
Zamestnankyňa v pozícii upratovačky končí pracovný pomer z dôvodu odchodu do starobného dôchodku. Jej funkčný plat je v súlade s prílohou č. 1 nariadenia vlády č. 359/2017 Z. z. vo výške 430,50 €. V súlade so zákonom č. 553/2003 Z. z. sa výška odchodného vypočítava z tohto funkčného platu.
Novela Zákonníka práce, ktorá nadobudla účinnosť 1.1.2022, priniesla možnosť pre zamestnávateľa ukončiť pracovný pomer so zamestnancom, ktorý dovŕšil 65 rokov veku a zároveň mu vznikol aj nárok na starobný dôchodok. Konkrétne, do ustanovenia § 63 ods. 1 Zákonníka práce, ktoré upravuje dôvody, pre ktoré môže zamestnávateľ dať zamestnancovi výpoveď, pribudlo nové písmeno f).
Ustanovenie § 63 ods. 1 písm. f) Zákonníka práce bolo Ústavným súdom SR pozastavené a od 1.1.2022 sa neuplatňuje.
Prečítajte si tiež: Vyhnite sa problémom s odovzdaním správy pre Úrad Práce
V prípade výpovede zo strany zamestnávateľa z dôvodu § 63 ods. 1 písm. f) Zákonníka práce, patrilo zamestnancovi odstupné v závislosti od počtu odpracovaných rokov u zamestnávateľa ku dňu ukončenia pracovného pomeru. Použité slovíčko „najmenej“ v danom ustanovení zákona znamenalo, že zamestnávateľ mohol dať takémuto zamestnancovi aj vyššie odstupné, ako mu patrilo zo zákona.
Ak zamestnávateľ nechce dať zamestnancovi výpoveď, ale chce, aby s ním podpísal dohodu o ukončení pracovného pomeru, je dôležité vedieť, aké má zamestnanec nároky na odstupné. V takomto prípade je vhodné poradiť sa s právnikom, aby boli chránené práva zamestnanca.
Zamestnávateľ môže so zamestnancom uzatvoriť dohodu o zvyšovaní kvalifikácie. V tejto dohode sa zamestnávateľ zaväzuje umožniť zamestnancovi zvýšenie kvalifikácie poskytovaním pracovného voľna, náhrady mzdy a úhrady ďalších nákladov spojených so štúdiom. Zamestnanec sa naopak zaväzuje zotrvať po skončení štúdia u zamestnávateľa určitý čas v pracovnom pomere alebo mu uhradiť náklady spojené so štúdiom, a to aj vtedy, keď zamestnanec skončí pracovný pomer pred skončením štúdia.
V decembri 2021 bol v parlamente prerokúvaný návrh novely zákona o štátnej službe, ktorý predložil poslanec Národnej rady SR za OĽaNO Miroslav Kadúc. Tento návrh obsahoval obmedzenie veku zamestnancov vo verejnej správe na 63 rokov. Parlament však novelu neschválil.
Kadúc argumentoval tým, že maximálny vek pre zamestnancov je stanovený v tretine členských štátov Európskej únie. Jeho návrh zároveň stanovoval povinnosť pre zamestnávateľa a pre služobný úrad v oblasti verejnej správy vyhlásiť výberové konanie na zamestnanecké miesto starobného dôchodcu, ktorý súčasne s platom poberá aj starobný dôchodok.
Prečítajte si tiež: Dopravná nehoda Michalovce
Cieľom návrhu bolo reagovať na skutočnosť, že veľká skupina osôb v dôchodkovom veku pracuje vo verejnej správe a okrem príjmu poberá aj starobný dôchodok. Kadúc tvrdil, že jeho návrh by prispel k zvýšeniu zamestnanosti mladých ľudí a absolventov vysokých škôl vo verejnej správe, ako aj k obmedzeniu súbežného poberania platu aj dôchodku.