Sociálny systém Švédsko: Mýtus alebo realita úspešného sociálneho štátu?

Myšlienka sociálneho štátu ako úspešne realizovaného a udržateľného systému je závislá od príbehov jeho zavedenia v praxi. Diskusie o sociálnom štáte sa často spájajú so Švédskom a prípadne aj s ostatnými škandinávskymi krajinami. Mnohí akademici, politici a ekonómovia deklarujú úspech týchto režimov, ktoré podľa nich dokázali spojiť demokratické hodnoty s princípmi sociálneho štátu s dlhodobým hospodárskym rozvojom. Preto je dôležité venovať téme sociálneho štátu v Škandinávii cielenú pozornosť a oprieť sa o skutočné preukázateľné skúsenosti tohto systému.

Zlaté roky Švédska pred zavedením sociálneho štátu

Východiskom pre mýtus úspechu Švédska je obdobie ekonomického rastu, ktoré pripravilo pôdu pre zavedenie sociálneho štátu. Obdobie medzi rokmi 1870 až 1970 sa vo Švédsku označuje za zlaté roky. Produktivita v tomto období vzrástla 17-násobne. Tomu sa priblížili iba Japonsko (16-násobok) a Fínsko (14-násobok). Výsledkom bol prerod z krajiny s príjmom na obyvateľa na úrovni 40 až 50 % Spojeného kráľovstva počas prvej polovice 19. storočia na prosperujúcu krajinu.

Faktory hospodárskeho rastu

Rast hospodárstva Švédska je pripisovaný viacerým faktorom. Prvým odrazovým mostíkom bola vysoká miera industrializácie, ktorá začala vo Švédsku prinášať svoje ovocie v polovici 19. storočia. Bola naštartovaná reformami na podporu slobodného podnikania a zmenami umožňujúcimi budovanie zdravých trhových inštitúcií. Prvou takou reformou bola pozemková reforma z konca 18. storočia.

Vplyv pozemkovej reformy

Tieto reformy pozitívne vplývali na tvorbu motivácií v oblasti pôdohospodárstva. Nastavenie vlastníckych práv a zefektívnenie ich využívania stálo za prudkým zvyšovaním poľnohospodárskej produkcie. Zabezpečené vlastnícke práva a stabilná a nízka miera zdanenia v porovnaní s feudálnym zriadením dali roľníkom mieru istoty, ktorú potrebovali na rozvoj využívania svojej pôdy.

Ďalšie opatrenia na podporu trhu

V nadväznosti na to zaviedlo Švédsko ďalšie opatrenia na vytvorenie stabilného trhového prostredia, ktoré viedli k prudkému nárastu inovatívnosti a podnikateľských aktivít. Boli to tieto trhové opatrenia, ktoré stáli za úspechom Švédska a posunuli ho na piedestál krajín, od ktorých si môžeme brať príklad.

Prečítajte si tiež: Všetko o 7. platovej triede pre sociálnych pracovníkov

Industrializácia a inovácie

Výsledkom týchto reforiem bola prudká industrializácia Švédska, vedená najmä vynálezmi a podnikateľskými aktivitami. S ohľadom na počet obyvateľov, Švédsko dokázalo priniesť svetu veľa vynálezov, vrátane dynamitu, guľôčkového lôžka alebo chladničky. Z týchto vynálezov vznikli spoločnosti ako SKF, AGA alebo Electrolux. Okrem toho sa Švédsko stalo domovom viacerých úspešných výrobných firiem, medzi ktoré patria Volvo, Saab alebo Ericsson. Takmer všetky švédske giganty vznikli v období 19. a začiatku 20. storočia. Položili tak základ ekonomického úspechu, kvôli ktorému sa ostatné krajiny začali otáčať smerom k Švédsku.

Neutralita a mier

Posledným aspektom úspechu Švédska bol fakt, že sa táto krajina vyhla obom svetovým vojnám, ako aj ďalším konfliktom. Švédsko je totiž krajinou s najdlhším neprerušeným obdobím mieru. Nebolo súčasťou žiadneho konfliktu od roku 1809. Švédsko tak za svoj úspech vďačí politike voľného trhu, vynaliezavosti svojich občanov a úspešnému vyhýbaniu sa vojne.

Zrod a vývoj sociálneho štátu vo Švédsku

Problém prišiel so zmenou tohto trendu v momente začatia budovania sociálneho štátu. Zrod sociálnych štátov v krajinách západnej a severnej Európy v povojnovom období bol dlhodobý proces s pomalým začiatkom od konca 19. storočia a skokovým rastom po druhej svetovej vojne. Tak to bolo aj v prípade Švédska.

Prvé kroky k sociálnemu štátu

Prvé základy boli položené v roku 1891, kedy vláda začala prispievať na dobrovoľné poistenie pre prípad choroby. Výrazným krokom bolo zavedenie povinného dôchodkového systému v roku 1913 a dávky v nezamestnanosti pre chudobných obyvateľov o rok neskôr. Toto bol však iba začiatok, ktorý vláda sociálnych demokratov doviedla do dôsledkov v povojnovom období.

Princípy sociálneho štátu v povojnovom období

Princípom tohto systému v povojnovom období bolo vytvorenie systému paušálnych dávok na báze občianstva, financovaného z daní, univerzálne dostupné sociálne a zdravotnícke služby a schémy na ochranu príjmov pokrývajúce všetkých pracujúcich. Základom tohto systému sa stalo presvedčenie, že blahobyt (sociálne zabezpečenie) jednotlivca je zodpovednosťou spoločnosti ako celku. Každý občan krajiny má právo na sociálne zabezpečenie, ktoré je distribuované na základe rovnosti.

Prečítajte si tiež: Práca sociálneho terapeuta v DSS

Ideologická hegemónia sociálnych demokratov

Švédski sociálni demokrati mali v krajine ideologickú hegemóniu od konca druhej svetovej vojny. Prejavilo sa to aj v podobe spoločenskej hegemónie, ktorá začala tvarovať spoločnosť podľa vlastného obrazu. Základnými princípmi v spoločnosti sa tak stali univerzalizmus a dekomodifikácia, teda deklarované „oslobodenie života jednotlivcov od závislosti na trhu“.

Politika plnej zamestnanosti a sociálne poistenie

Kombinácia univerzálnosti sociálneho systému Švédska s dekomodifikáciou si vyžaduje však politiku plnej zamestnanosti, ktorá by takto štedrý systém vedela udržať. To znamená, že poskytovanie sociálneho zabezpečenia je postavené na systéme sociálneho poistenia pre pracujúce obyvateľstvo, čo financuje sociálne služby a podporu. V praxi tento systém priniesol penziu, zdravotné poistenie, rodičovské poistenie a poistenie v nezamestnanosti. Poistenie príjmu bolo nastavené vo výške 100 % pôvodného príjmu. Penzie boli nastavené na úroveň 75 % najvyššieho príjmu obyvateľa.

Zmena rodinnej politiky

Výsledkom bola aj zmena rodinnej politiky. Rodinný model muža, živiteľa, sa nahradil modelom dvoch živiteľov, matky a otca. S tým súvisela aj politika inkluzívneho verejného systému starostlivosti o deti v podobe predškolských zariadení. Výsledkom bol finančne náročný systém, ktorý sa snažil riešiť problém chudoby.

Kríza švédskeho sociálneho a ekonomického systému

Kríza sociálneho a ekonomického systému Švédska nenechala na seba dlho čakať. Prvé príznaky krízy prišli v roku 1977 v podobe výrazného deficitu verejných financií. Tie sa prejavili najmä v období ekonomickej krízy sedemdesiatych rokov. To sa skombinovalo s neúspešnými opatreniami na stimulovanie priemyselných odvetví, ktoré sa ocitli v problémoch.

Rast verejného dlhu a devalvácia koruny

Jedným z prvých znakov ekonomických problémov Švédska bol rast verejného dlhu. Ten stúpol z 26 % HDP v roku 1976 na vyše 84 % v roku 1996. Na udržanie tejto politiky muselo Švédsko pristúpiť k devalvácii švédskej koruny. Celkovo politika sociálneho štátu bola neudržateľná z dôvodu postupného erodovania produktivity v krajine.

Prečítajte si tiež: Čo by ste mali vedieť o sociálnom inžinierstve

Regulácie pracovného trhu a rast nákladov

Popri tom boli zavedené viaceré regulácie pracovného trhu v 70-tych rokoch, ako predlžovanie výpovednej doby, pracovné povolenia, opatrenia na podporu bezpečnosti a ochranu zdravia pri práci. Výsledkom bol podstatne rýchlejší rast nákladov na zamestnávanie než produktivity práce. Po viacerých krátkodobých opatreniach sa kríza vrátila v 90-tych rokoch 20. storočia.

Kultúra závislosti a spoločenské problémy

Posledným aspektom, ktorý bol na švédskom sociálnom systéme kritizovaný, bol aspekt spoločenský. Podľa rôznych kritikov tento systém vytvoril kultúru závislosti, ktorá nebola predtým vôbec znakom švédskej spoločnosti. Generácie vyrastajúce v tomto systéme si zvykli na to, že ich blahobyt je zodpovednosťou spoločnosti, a že si príspevky od štátu zaslúžia. Príkladom tohto trendu je aj fakt, že miera poberateľov sociálneho zabezpečenia v krajine vzrástla medzi rokmi 1989 až 1994 z 5,9 na 8,1 percenta, čo je úroveň, kde sa približne drží doteraz.

Problémy s prisťahovalectvom

To sa stalo problematickým najmä v kontexte rozvoja diskusií o prisťahovalcoch a spoločenských problémoch a nepokojoch. Aj samotní švédski sociálni demokrati si začali uvedomovať spoločenské dopady štedrého sociálneho štátu, ktorý prilákal do krajiny množstvo prisťahovalcov. Centrom týchto problémov bolo mesto Malmö, v ktorom je takmer polovica obyvateľstva migrantmi alebo deťmi migrantov. Spoločenské problémy viedli k stavu, kedy v tomto meste bola miera vrážd na úrovni 3,4 na 100 000 obyvateľov, zatiaľ čo v rámci Švédska je toto číslo na úrovni 1,1, na Slovensku 1,5, v Českej republike 0,6 a v Nórsku 0,5 vrážd na 100 000 obyvateľov (všetky údaje za rok 2017). Tento trend viedol k zvyšovaniu podpory extrémistických hnutí, ktoré ohrozujú stabilitu demokratického systému.

Reformy a návrat k ekonomickému rastu

Švédsko sa však dokázalo zo svojej minulosti do značnej miery poučiť. Potrebovalo na to ale dôjsť na pokraj krízy, kedy začali samotní Švédi požadovať reformy. Snaha švédskej vlády nájsť cestu naspäť z ekonomickej krízy viedla k vytvoreniu Lindbeckovej komisie. Tá mala pripraviť návrhy reforiem na návrat k ekonomickému rastu, ktorý Švédsko zúfalo potrebovalo. Na ilustráciu, v roku 1995 malo Švédsko 20 rokov s priemerným rastom HDP (fixných cien, v parite kúpnej sily) na úrovni 1,6 %, výrazne pod úrovňou OECD alebo EÚ-15. Lindbeckova komisia priniesla reformy, ktoré pomohli dostať Švédsko znova na prvé miesta z hľadiska rastu HDP ako aj v oblasti rastu disponibilného príjmu a produktivity.

Okresanie sociálneho štátu

Časť reforiem spočívala v okresaní štedrého sociálneho štátu. To viedlo k vytvoreniu nového dôchodkového systému, z dôvodu zvyšujúcich sa nákladov kvôli vyššiemu podielu starších obyvateľov. Reforma bola nevyhnutná aj kvôli nízkemu ekonomickému rastu a faktu, že starý systém stratil štedrosť pri plošnej aplikácii, ktorou bol definovaný. Cieľom nového systému bolo vytvoriť udržateľný systém s ohľadom na mieru ekonomického rastu a s prepojením medzi príspevkami do systému a benefitmi.

Zmeny v poistení v nezamestnanosti a sociálnych službách

Systém poistenia v nezamestnanosti sa tiež stal dobrovoľným, hoci dostáva podporu zo strany štátu. Ľudia bez poistenia dostávajú finančnú asistenciu. Tento systém v súčasnosti pokrýva 90 percent pracujúcich. Sociálne služby sa dostali pod správu lokálnej samosprávy a poskytujú individuálnu a rodinnú starostlivosť a ošetrovateľstvo a starostlivosť o starších ľudí a ľudí so zdravotným postihnutím.

Znižovanie miery prerozdeľovania a daňového zaťaženia

Tieto zmeny umožnili postupné znižovanie miery prerozdeľovania (z úrovne 71,7 % verejných výdavkov k HDP v roku 1993 na 55,1 % v roku 2000, z ktorej ešte mierne klesla na súčasných približne 52 percent) a pokles daňového zaťaženia. To sa stalo problémovým najmä v období vysokej miery globalizácie a vysokej miere daňovej konkurencie.

Daňová reforma storočia

Predchádzajúci daňový systém výrazne zdaňoval bohatých ľudí hoci firemné dane zostávali na relatívne nízkej úrovni. Zmena v tomto systéme nazvaná „daňovou reformou storočia“ bola zavedená v roku 1991. Najvyššia úroveň dane bola znížená z 80 % na 50 %. Došlo aj k zjednodušeniu systému, vďaka ktorému až 85 % daňovníkov nemusí podávať daňové priznanie. Tí platia len lokálnu daň z príjmu na úrovni 30 %. Podobne aj všetok podnikateľský príjem sa zdaňuje na úrovni 22 %.

Reforma verejných financií

Podobne sa začala aj zmena v oblasti reformy verejných financií. V roku 1997 sa zaviedlo pravidlo, ktoré prinútilo Švédsko mať v priemere minimálne 2 % prebytok rozpočtu počas obdobia hospodárskeho cyklu. Toto pravidlo sa neskôr zmiernilo na 1 % prebytok. Za iba 15 rokov využívania tohto pravidla padol verejný dlh na úroveň takmer 30 % HDP.

Výsledky reforiem

Výsledky reforiem na seba nenechali dlho čakať. Z krajiny na chvoste rebríčkov rastu HDP sa stala krajina, ktorá žiari nielen v porovnaní s krajinami Európskej Únie ale aj celej OECD.

Švédsky sociálny štát: Mýtus alebo realita?

Historické fakty potvrdzujú, že úspech švédskeho sociálneho štátu je len mýtom. Ekonomickým zázrakom sa krajina stala pred jeho zavedením, vďaka sérii reforiem, ktoré podporili podnikateľské prostredie a rozvoj obchodu. Prvá kríza systému prišla po necelých dvadsiatich rokoch a celý systém musel byť zreformovaný za ďalších pätnásť rokov. To, čo zo systému zostalo, má s ospevovaným systémom pramálo spoločné, zatiaľ čo negatívne spoločenské dôsledky ako kultúra závislosti na štáte vo svojej podobe pretrvala. Švédsky sociálny štát teda rozhodne nie je tým úspechom, z ktorého by si iní mali brať príklad.

Súčasný sociálny systém Švédska

Vo švédskom sociálnom systéme dnes pôsobí veľmi veľa súkromných spoločností. Tie fungujú lepšie ako štát, ktorý v 90. rokoch minulého storočia takmer skolaboval. Pri zmienení škandinávskeho sociálneho modelu si veľa z nás predstaví zasľúbenú severskú krajinu, v ktorej všetko funguje a vláda sa stará o každého svojho občana. Lenže skutočnosť je dosť vzdialená od týchto predstáv.

Trhová ekonomika s prvkami sociálneho štátu

Dnes máme vo Švédsku trhovú ekonomiku, ktorá má prvky sociálneho štátu. Ide tak o akýsi zmiešaný model kapitalizmu a socializmu. Preto si nemyslím, že by dnes mala byť naša krajina nejakým vzorovým príkladom sociálneho štátu, lebo sa v minulosti ukázalo, že veľmi nefungoval. Je to už len akýsi mýtus. Naša krajina a občania sú bohatí skôr z iných dôvodov.

Ekonomická sloboda a pracovný trh

Z ekonomického pohľadu je naše hospodárstvo veľmi slobodné. Pravidelne sa umiestňujeme na popredných priečkach rebríčka ekonomickej slobody v rámci celého sveta. Veľmi špecifický a unikátny je aj švédsky pracovný trh v porovnaní s ostatnými vyspelými štátmi.

Štruktúrovaný pracovný trh

Švédsky pracovný trh je veľmi štruktúrovaný. Zástupcovia zamestnancov a zamestnávatelia sú primárne v zhode a nedochádza medzi nimi k nejakým zásadným bojom či stretom. Obe strany totiž chápu, že pokiaľ si má krajina zachovať svoje bohatstvo, tak musí zostať konkurencieschopná v rámci globálneho obchodu. Firmy a odborári rovnako vnímajú dôležitosť produktivity práce.

Súkromný sektor v sociálnom systéme

Do sociálneho systému, ktorý bol v minulosti štátny, respektíve verejný, sme pustili súkromný sektor. Vo Švédsku dnes existuje a funguje mnoho firiem, ktoré poskytujú sociálne služby. Dnes rodičia dostávajú vouchery, ktorými platia za školy svojich detí. Zároveň si môžu vybrať, do ktorej školy dajú svojich potomkov. V oblasti poskytovania starostlivosti o starších občanov funguje mnoho súkromných poskytovateľov, ktorí si navzájom konkurujú. Náš verejný sociálny systém prešiel liberalizáciou a dnes vďaka súkromnému sektoru funguje oveľa lepšie.

Odbory a ich rola

Švédsko je najviac odborárska krajina na svete. Viac ako 70 percent zamestnancov je združených v odboroch. Odborárski predáci si preto uvedomujú, že majú zodpovednosť za celú spoločnosť. Dokážu vyjednávať so zamestnávateľmi a vedia, kde sú reálne hranice ich požiadaviek. Náš pracovný trh s veľkým podielom ľudí v odboroch popiera mnohé štúdie, ktoré konštatujú, že odbory a produktivita sa navzájom vylučujú. V tomto sme svetová výnimka.

Vzťah odborárov a politických strán

Tradiční odborári, ktorí zastupujú robotníkov, teda manuálne pracujúcich ľudí, tradične veľmi úzko spolupracujú so sociálnymi demokratmi. Aj keď to prepojenie je oveľa menšie oproti 70. a 80. rokom minulého storočia. A potom máme odborárov, ktorých členovia sú predovšetkým z radov duševných pracujúcich. Tí sú striktne apolitickí. Zakladajú si na svojej nezávislosti.

Migrácia a trh práce

Švédsky trh práce nedokáže zamestnať všetkých migrantov, ktorí u nás skončili. Hlavnými dôvodmi sú bariéry minimálnej mzdy a štedré sociálne dávky. Vo Švédsku však nemáme zákonom stanovenú minimálnu mzdu, avšak existujú zmluvy medzi odborármi a zamestnávateľmi, na základe ktorých sa určujú minimálne mzdy v jednotlivých sektoroch a oblastiach. V niektorých odvetviach však neexistujú žiadne mzdové limity. Najviac trpia pri súčasnom nastavení ženy s nízkym vzdelaním. Tie si totiž veľmi ťažko hľadajú prácu. Niektorí švédski politici si uvedomujú, že takto súčasný systém nemôže fungovať a bude musieť prísť k zmene. To si však vyžiada ešte veľa polických hádok a vyjednávania naprieč celým politickým spektrom a rovnako tak aj medzi odborármi a zamestnávateľmi. Odborári totiž nechcú, aby sa kvôli migrantom znižovalo odmeňovanie, čo je pochopiteľné. Na druhej strane by firmy uvítali viac pracovnej sily. Momentálne beží program, keď štát dotuje niektoré pracovné miesta, ktoré sú slabo platené. Bude sa však musieť nájsť nejaký iný model, ktorý by bol dlhodobo udržateľný.

Potrebné reformy

Predovšetkým reformy dôchodkového a daňového systému. Zmeny by potreboval aj trh s nehnuteľnosťami, pretože vďaka reguláciám máme v niektorých regiónoch nedostatok bývania. Tieto reformy si však vyžadujú širokú politickú podporu.

Verejná správa a sociálna politika na miestnej úrovni

Švédska ústava ukladá verejnej správe osobitnú povinnosť podporovať sociálnu starostlivosť a zabezpečenie, čo sa významnou mierou týka aj obcí. V podmienkach unitárneho štátu obce v sociálnej sfére tesne spolupracujú s centrálnymi štátnymi orgánmi ako aj s krajmi.

Úlohy obcí v sociálnej sfére

V 1. kapitole, § 2, ods. 2 švédskej ústavy sa deklaruje, že základným cieľom verejnej činnosti je osobné, ekonomické a kultúrne blaho jednotlivca, čo má konkrétne znamenať osobitnú povinnosť (särskilt ålliga) verejnej správy zabezpečovať právo na prácu, bývanie a vzdelanie a podporovať sociálnu starostlivosť a zabezpečenie (social omsorg och trygghet) a dobré životné prostredie. Tento základ švédskej sociálnej politiky a švédskeho chápania sociálnej spravodlivosti sa premieta do celého radu špecifík, charakterizujúcich jej vykonávanie všetkými orgánmi verejnej správy, vrátane obcí.

Orgány zodpovedné za sociálnu politiku

Na národnej úrovni za plnenie týchto úloh zodpovedá predovšetkým Ministerstvo zdravotníctva a sociálnych vecí (Socialdepartement). Výkon sociálnej politiky je v pôsobnosti štátnych agentúr, medzi ktoré patria najmä Štátny úrad sociálneho poistenia (Riksförsäkrinfverket), ktorý dohliada na všeobecné poistné pokladne (allmän főrsäkringskassan), Štátny úrad pre zdravotníctvo a sociálne veci (Socialstyrelsen) a Švédska národná rada pre ústavnú starostlivosť (Statens institutionsstyrelse).

Regionálna a miestna samospráva

Významná časť sociálnej politiky (s výnimkou štátneho sociálneho poistenia - Försakring) je vykonávaná regionálnou (kraje) a miestnou (obce) územnou samosprávou. Vo Švédsku je 21 krajov a 290 obcí, ktorých organizačné usporiadanie a činnosti sa môžu čiastočne odlišovať. Otázky zdravotníctva sú potom predovšetkým v pôsobnosti krajov (lan). Preto kraje zodpovedajú aj za medicínsku rehabilitáciu, vrátane poskytovania technických kompenzačných pomôcok (vrátane - napríklad - tlmočníckych služieb pre nepočujúcich).

Starostlivosť o zdravotne postihnutých

Pokiaľ ide o starostlivosť o zdravotne postihnutých, z veľkej časti je zabezpečovaná centrálne - prostredníctvom Štátnej rady pre otázky zdravotne postihnutých (Statens handikappråd - SHR), ktorá je tiež vládnou agentúrou. Sú v nej zastúpené organizácie zdravotne postihnutých , vecne príslušné ministerstvá, Švédske združenie krajov, Švédske združenie obcí, organizácie zamestnávateľov a pod. Štát im poskytuje finančné granty na krytie nákladov, vznikajúcich v súvislosti s poskytovaním služieb zdravotne postihnutým.

Obecné zastupiteľstvo a sociálna komisia

Činnosť obcí vo Švédsku sa riadi predovšetkým zákonom o obecnej samospráve (Kommunallag). Najvyšším orgánom obce je občanmi volené obecné zastupiteľstvo (kommunfullmäktige), ktoré jediné má právo rozhodovať vo veciach, kde vystupuje obec ako zmluvná strana, resp. kde to určuje zákon. Sociálnu oblasť pokrýva v obci sociálna komisia (Socialnämnd), ktorej zákon o sociálnych službách (Socialtjänslag) ukladá v 3. hlave §1 "podrobne sa zoznamovať so životnými podmienkami v obci, … informovať o sociálnych službách v obci, prostredníctvom činnosti spočívajúcej vo vyhľadávaní osôb ktoré potrebujú pomoc a iným spôsobom rozvíjať predpoklady pre kvalitné životné podmienky, zodpovedať za starostlivosť a služby, informácie, poradenstvo, podporu a ošetrovanie, finančnú pomoc a ďalšiu pomoc rodinám a jednotlivým osobám, ktoré to potrebujú".

Zákon o sociálnych službách

Sociálna pomoc má byť k dispozícii každému, kto ju potrebuje. Zákon o sociálnych službách zveruje túto oblasť plne do pôsobnosti obcí. Pritom už v § 1 sa zdôrazňuje kľúčová rola sociálnych služieb v celej švédskej sociálnej politike, spočívajúca najmä v individuálnom charaktere ich poskytovania (na rozdiel od univerzalizmu systému sociálneho poistenia a štátnych dávok).

Podpora živobytia a pomoc

Nárok na sociálny príspevok (socialbidrag) je v právnej úprave, platnej od 1. 1. 2002 zmenený jej rozdelením na podporu živobytia (§ 6b) a inú pomoc (§ 6f). Podpora živobytia pokrýva základné potreby jednotlivca a zahŕňa ”štátnu normu” - najnižšiu štandardnú čiastku, o ktorej rozhoduje každoročne vláda a ktorá pokrýva šesť položiek rozpočtu (jedlo, ošatenie a obuv, zábava a voľný čas, jednorazové tovary, zdravie a hygiena, noviny - telefón - TV poplatky) - plus niektoré individuálne podmienené výdavky (bývanie, spotreba elektriny v domácnosti, doprava do zamestnania a zo zamestnania, poistenie domácnosti, lekárska starostlivosť, urgentná zubná starostlivosť, okuliare, členské v odboroch alebo poistenie v nezamestnanosti). Ako doplnok k podpore živobytia má obec možnosť, nie však povinnosť, poskytnúť všeobecnú pomoc v inej forme (§ 6g), ako navýšenie na to, čo bolo nad rámec § 6b, napr. nábytok a vybavenie, splácanie dlžôb a väčšie zubolekárske zákroky.

tags: #sociálny #systém #Švédsko