
Platobná neschopnosť zamestnávateľa je nepríjemná situácia, ktorá môže nastať v pracovnoprávnych vzťahoch. V takýchto prípadoch je dôležité, aby boli zamestnanci chránení a mali zabezpečené uspokojenie svojich nárokov z pracovného pomeru. Jedným z nástrojov tejto ochrany je garančné poistenie, ktoré je súčasťou systému sociálneho poistenia na Slovensku. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o garančnom poistení, jeho podstate, podmienkach a nárokoch zamestnancov v prípade platobnej neschopnosti zamestnávateľa.
Garančné poistenie je jedným z podsystémov sociálneho poistenia. V zmysle § 2 písm. d) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej len „ZSP“) sa garančným poistením rozumie poistenie pre prípad platobnej neschopnosti zamestnávateľa na uspokojovanie nárokov zamestnanca, na úhradu odmeny a výdavkov predbežného správcu podľa osobitného predpisu a na úhradu povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie nezaplatených zamestnávateľom do základného fondu príspevkov na starobné dôchodkové sporenie.
Na účely garančného poistenia sa podľa § 165 ZSP tvorí základný fond garančného poistenia. Z tohto fondu sa uhrádzajú príspevky na starobné dôchodkové sporenie, ktoré nezaplatil zamestnávateľ podľa zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení (ďalej len „ZSDS“) zo základného fondu garančného poistenia do základného fondu príspevkov na starobné dôchodkové sporenie do 60 dní odo dňa splatnosti týchto príspevkov.
Sociálna poisťovňa je povinná podľa § 226 ods. 1 písm. f) ZSP postúpiť príspevky na starobné dôchodkové sporenie podľa § 26 ods. 3 ZSDS na bežný účet dôchodkového fondu príslušnej dôchodkovej správcovskej spoločnosti do 10 dní od priradenia platby príspevkov na starobné dôchodkové sporenie sporiteľovi a do 45 dní od ich priradenia na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici, najskôr však odo dňa splatnosti týchto príspevkov, alebo postúpiť príspevky na starobné dôchodkové sporenie na bežný účet dôchodkového fondu príslušnej dôchodkovej správcovskej spoločnosti do 5 dní od ich uhradenia zo základného fondu garančného poistenia a postúpiť penále podľa § 241a ZSP na bežný účet dôchodkového fondu príslušnej dôchodkovej správcovskej spoločnosti do 5 dní od uhradenia tohto penále zo správneho fondu.
Zamestnávateľ sa v zmysle ustanovení § 12 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení považuje za platobne neschopného, ak bol na neho podaný návrh na vyhlásenie konkurzu alebo ak sa začalo konkurzné konanie bez návrhu. Deň vzniku platobnej neschopnosti zamestnávateľa je deň doručenia návrhu na vyhlásenie konkurzu príslušnému súdu.
Prečítajte si tiež: Daňový a odvodový prehľad spoločníka
V prípade, ak sa zamestnávateľ stane platobne neschopným a nemôže uspokojiť peňažné nároky zamestnancov z pracovnoprávnych vzťahov, tieto nároky sa uspokoja dávkou garančného poistenia podľa zákona č. 461/2003 Z.z o sociálnom poistení.
Ustanovenie § 22 ods. 1 Zákonníka práce (ďalej len „ZP“) ukladá zamestnávateľovi informačnú povinnosť, ktorá sa bezprostredne viaže na uplatňovanie nárokov zamestnancov vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov pri vzniku platobnej neschopnosti zamestnávateľa v zmysle § 21 ZP. Táto informačná povinnosť sa nevzťahuje len na zamestnávateľa, ale aj na predbežného správcu konkurznej podstaty a na správcu konkurznej podstaty.
Informačná povinnosť v zmysle uvedeného ustanovenia je prioritne adresovaná zástupcom zamestnancov. Ak však u zamestnávateľa nepôsobia žiadni zástupcovia zamestnancov, táto informačná povinnosť je adresovaná priamo zamestnancom, a to všetkým zamestnancom, bez ohľadu na to, či ide o zamestnanca pracovnom pomere alebo o zamestnanca vykonávajúceho práce na základe niektorej z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. O platobnej neschopnosti je zamestnávateľ, resp. predbežný správca konkurznej podstaty alebo správca konkurznej podstaty povinný informovať do 10 dní od jej vzniku.
Ustanovenie § 22 ods. 2 ZP ukladá každému zamestnancovi oznamovaciu povinnosť, obsahom ktorej je poskytnutie všetkých informácií potrebných v súvislosti s potvrdením nárokov z pracovnoprávneho vzťahu podľa zákona o sociálnom poistení. Adresátom tejto oznamovacej povinnosti zamestnanca je zamestnávateľ, resp. predbežný správca konkurznej podstaty alebo správca konkurznej podstaty. Základnou podmienkou na vznik oznamovacej povinnosti zamestnanca je existencia žiadosti zamestnávateľa, predbežného správcu konkurznej podstaty alebo správcu konkurznej podstaty.
Zamestnancom na účely garančného poistenia je fyzická osoba v právnom vzťahu zakladajúcom zamestnávateľovi garančné poistenie. Nárok na dávku garančného poistenia má teda zamestnanec garančne poisteného zamestnávateľa, ak sa takýto zamestnávateľ stal platobne neschopný a nemôže uspokojiť nároky tohto zamestnanca. Ide o zamestnávateľa, na ktorého môže byť vyhlásený konkurz podľa zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „ZoKR“).
Prečítajte si tiež: Garančné poistenie: Prehľad pre spoločníkov s.r.o.
Garančné poistenie je poistenie subjektov, na ktoré môže byť vyhlásený konkurz podľa ZoKR. Podľa § 18 ods. 1 ZSP je povinne garančne poistený zamestnávateľ, ktorý je:
Do garančného fondu Sociálnej poisťovne platí podľa § 135 ZSP iba garančne poistený zamestnávateľ poistné sadzbou 0,25 % z vymeriavacieho základu. Ide o vymeriavací základ, ktorý v období od 1. 1. 2012 do 31. 12. 2012 predstavuje maximálne sumu 1 153,50 €/mesiac (1,5 x 769 €/mesiac, čo je 1,5-násobok všeobecného vymeriavacieho základu, ktorý platil v kalendárnom roku 2010). ZSP neustanovuje povinnosť platiť poistné na garančné poistenie zamestnancovi.
Vymeriavací základ zamestnávateľa sa podľa § 138 ods. 8 ZSP zhoduje s vymeriavacím základom jeho zamestnanca, ktorý je ustanovený na účely platenia poistného na nemocenské poistenie. Podľa § 138 ods. 1 ZSP je to zdaniteľný príjem zamestnanca, ktorý vykonáva zárobkovú činnosť uvedenú v § 3 ods. 1 písm. a) ZSP a aj podiel na zisku vyplatený obchodnou spoločnosťou alebo družstvom zamestnancovi bez účasti na základnom imaní tejto spoločnosti alebo družstva. Na účely garančného poistenia sa do vymeriavacieho základu zamestnávateľa zahŕňa aj odmena jeho zamestnanca za prácu, ktorú zamestnanec vykonáva na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru.
Do vymeriavacieho základu sa nezahŕňa:
Zamestnávateľ nie je povinný podľa § 140 ods. 6 ZSP platiť poistné na garančné poistenie v období, počas ktorého jeho zamestnanec nie je povinný platiť poistné na nemocenské a dôchodkové poistenie a poistenie v nezamestnanosti (v zásade ide o obdobia, kedy sa zamestnancovi poskytujú dávky nemocenského poistenia v súlade so ZSP).
Prečítajte si tiež: Sprievodca pre matky: Dôchodkové poistenie
Podľa § 18 ods. 2 ZSP platí, že povinne garančne poistený nie je zamestnávateľ uvedený v § 18 ods. 1 ZSP, ktorým je:
S účinnosťou od 1. 1. 2012 bol ZoKR novelizovaný zákonom č. 348/2011 Z. z. Zmena v ZoKR ovplyvnila ustanovenia ZSP súvisiace s garančným poistením, pretože rozšírila okruh subjektov, na ktorých sa § 2 ZoKR nevzťahuje, nemôže byť na nich vyhlásený konkurz, preto nie sú povinné od 1. 1. 2012 platiť garančné poistenie. V § 2 ZoKR sa s účinnosťou od 1. 1. 2012 zákonom č. 348/2011 Z. z. za slovo „celok“ vkladá čiarka a slová „rozpočtová organizácia a príspevková organizácia v zriaďovateľskej pôsobnosti obce a vyššieho územného celku“.
Zamestnanec má nárok na dávku garančného poistenia vtedy, ak zamestnávateľ nemôže uspokojiť jeho nároky z pracovnoprávneho vzťahu. Medzi tieto nároky patria:
Zamestnanec však nemá nárok na dávku garančného poistenia podľa § 102 ods. 3 ZSP, ak bol na platobnú neschopnosť zamestnávateľa písomne upozornený. Dávka garančného poistenia nebude poskytnutá, ak zamestnávateľ síce nároky z pracovnoprávneho vzťahu neuspokojuje, ale nebol podaný návrh na vyhlásenie konkurzu príslušnému súdu.
Pre vznik nároku na dávku garančného poistenia musia byť splnené nasledovné podmienky:
Ak nebol podaný návrh na vyhlásenie konkurzu na príslušného zamestnávateľa, tak i v prípade nevyplatených miezd zamestnancom nevznikne nárok na dávku garančného poistenia. V takomto prípade má zamestnanec možnosť pracovný pomer okamžite skončiť podľa § 69 ods. 1 písm. b) ZP, ak mu zamestnávateľ nevyplatí mzdu alebo náhradu mzdy, alebo ich časť do 15 dní po uplynutí jej splatnosti. Pri takomto okamžitom skončení pracovného pomeru má zamestnanec nárok na náhradu mzdy v sume svojho priemerného mesačného zárobku za výpovednú dobu 2 mesiacov.
Okruh osôb oprávnených podať návrh na vyhlásenie konkurzu ustanovuje ZoKR. Sú to: dlžník, veriteľ, likvidátor dlžníka alebo iná osoba.
Nárok na dávku garančného poistenia zamestnanca nezávisí podľa § 109 ods. 1 ZSP od plnenia povinností zamestnávateľa platiť a odvádzať poistné na garančné poistenie. ZSP ustanovuje, že všetky nároky zamestnancov vyplývajúce z povinného sociálneho poistenia sú zachované bez ohľadu na to, či si ich zamestnávateľ plní povinné odvodové povinnosti. Na vyplácanie nemocenských dávok, dôchodkových dávok, dávok v nezamestnanosti a dávok garančného poistenia dotknutých zamestnancov to nemá vplyv.
Dávka garančného poistenia sa poskytuje v sume príslušného nároku, zníženého o:
Dávka garančného poistenia sa poskytne najviac v rozsahu 3 mesiacov z posledných 18 mesiacov trvania pracovnoprávneho vzťahu predchádzajúcich začiatku platobnej neschopnosti zamestnávateľa alebo dňu skončenia pracovnoprávneho vzťahu z dôvodu platobnej neschopnosti zamestnávateľa.
Dávka garančného poistenia je najviac v sume 3-násobku jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu určeného ku dňu vzniku platobnej neschopnosti zamestnávateľa. Ak platobná neschopnosť vznikla v období od 1. januára do 30. júna kalendárneho roka, použije sa všeobecný vymeriavací základ, ktorý platil v kalendárnom roku dva roky predchádzajúcom kalendárnemu roku, v ktorom vznikla platobná neschopnosť. Ak platobná neschopnosť vznikla v období od 1. júla do 31. decembra kalendárneho roka, použije sa všeobecný vymeriavací základ, ktorý platil v kalendárnom roku predchádzajúcom kalendárnemu roku, v ktorom vznikla platobná neschopnosť.
Ak platobná neschopnosť vznikla alebo vznikne v období od 1. 7. 2011 do 30. 6. 2012, odvodzuje sa z trojnásobku 1/12 sumy všeobecného vymeriavacieho základu, ktorý platil v kalendárnom roku 2010. Od 1. 7. 2011 do 30. 6. 2012 je to suma 3 x 769 = 2 307 €.
V prípade, že by celková potvrdená výška neuspokojených mzdových nárokov bola vyššia, pobočka Sociálnej poisťovne je oprávnená vyplatiť len sumu, ktorá nepresahuje limit určený 3-násobkom jednej dvanástiny príslušného všeobecného vymeriavacieho základu podľa obdobia, ku ktorému sa dávka viaže.
Ak zamestnanec nemal uspokojené nároky z pracovnoprávneho vzťahu u viacerých platobne neschopných zamestnávateľov, nárok na dávku garančného poistenia, ako aj určenie jej maximálnej výšky sa posudzuje samostatne z každého pracovnoprávneho vzťahu.
Nárok na dávku garančného poistenia si zamestnanec uplatní podaním písomnej žiadosti o vyplatenie dávky najneskôr do 60 dní od vzniku platobnej neschopnosti zamestnávateľa alebo odo dňa skončenia pracovnoprávneho vzťahu v príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne. Príslušná je pobočka Sociálnej poisťovne podľa miesta trvalého pobytu zamestnanca alebo podľa sídla zamestnávateľa alebo jeho organizačnej zložky, ak evidenciu miezd vedie iná právnická osoba alebo fyzická osoba, alebo ak útvar, ktorý vedie evidenciu miezd, je mimo územia SR.
Tlačivá žiadostí o poskytnutie dávky garančného poistenia sú k dispozícii v pobočkách Sociálnej poisťovne, ale aj na internetovej stránke Sociálnej poisťovne. Žiadosť vyplní a potvrdí predbežný správca konkurznej podstaty alebo správca konkurznej podstaty, alebo zamestnávateľ. Uvedie v nej nároky z pracovnoprávneho vzťahu za posledné 3 mesiace tohto vzťahu pred vznikom platobnej neschopnosti zamestnávateľa alebo za posledné 3 mesiace pred skončením pracovnoprávneho vzťahu, ktoré neboli zo strany zamestnávateľa uspokojované.
V prípade, že súd začaté konkurzné konanie zamietol, prerušil alebo zastavil, nárok zamestnancovi nevzniká. V prípade, že súd rozhodne o vyhlásení konkurzu, nároky potvrdzuje zamestnancovi správca konkurznej podstaty. Ak bol ustanovený predbežný správca konkurznej podstaty ešte pred vyhlásením konkurzu, potvrdzuje nárok na dávku zamestnancovi práve on.
V prípade, že spomínané osoby nepotvrdia nárok zamestnancovi, poskytne mu poisťovňa preddavok na túto dávku. Zamestnanec však musí preukázať vznik nároku na dávku garančného poistenia. Ak zamestnávateľ, predbežný správca konkurznej podstaty alebo správca konkurznej podstaty predloží požadované údaje, poisťovňa doplatí zamestnancovi rozdiel medzi poskytnutým preddavkom na dávku garančného poistenia a nárokom na dávku. Požadované údaje však musia byť predložené najneskôr do jedného roka od poskytnutia preddavku.
Novela ZSP s účinnosťou od 1. 1. 2014 preddavok na dávku garančného poistenia zvyšuje. Podľa § 116 ods. 5 ZSP sa poskytuje preddavok na dávku garančného poistenia v sume životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu podľa osobitného predpisu.
S účinnosťou od 1. 7. 2013 je v platnosti (podľa § 5 ods. 6 zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) opatrenie MPSVR SR č. 186/2013 Z. z. o úprave súm životného minima. Suma životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu je s účinnosťou od 1. 7. 2013 ustanovená vo výške 198,09 eura. Podľa tohto opatrenia predstavuje výška preddavku na dávku garančného poistenia v období od 1. 1. 2014 do 30. 6. 2014 sumu 198,09 eura za jeden kalendárny mesiac.
Rozdiel medzi poskytnutým preddavkom na dávku garančného poistenia a nároku na dávku garančného poistenia sa doplatí, ak zamestnávateľ, predbežný správca konkurznej podstaty alebo správca konkurznej podstaty splnia povinnosť ustanovenú v § 234 ZSP alebo § 22 ZP najneskôr do jedného roka od poskytnutia preddavku. Ak zamestnávateľ nesplní povinnosť ustanovenú v § 234 ZSP alebo § 22 ZP najneskôr do jedného roka od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia súdu a predbežný správca konkurznej podstaty alebo správca konkurznej podstaty nesplnia povinnosť ustanovenú v § 234 ZSP alebo § 22 ZP v lehote najneskôr do jedného roka od poskytnutia preddavku, doplatí sa do 30 dní od uplynutia tejto lehoty dávka garančného poistenia do výšky minimálnej mzdy zamestnancov v pracovnom pomere odmeňovaných mesačnou mzdou podľa zákona o minimálnej mzde (v roku 2013 je to suma 337,70 eura a v roku 2014 je to suma 352 eur). V súlade s § 2 ods. 1 zákona č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde.
Nárok na výplatu dávky garančného poistenia alebo jej časti sa premlčí uplynutím 3 rokov odo dňa, za ktorý dávka alebo jej časť patrili.
Nároky z garančného poistenia sú tak ustanovené legislatívou toho štátu EÚ, v ktorom dochádza k výkonu činnosti zamestnanca. Smernica EÚ poskytuje iba minimálny stupeň ochrany práv zamestnancov. Určuje, že garančné poistenie v príslušnom štáte EÚ chráni všetky kategórie zamestnancov (pracujúcich aj na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, zamestnancov s kratším pracovným časom a s pracovnoprávnym vzťahom na dobu určitú atď.). Vo výnimočných prípadoch umožňuje vylúčiť z pôsobnosti smernice určité kategórie zamestnancov. Ide o prípady, ak má zamestnanec garantovanú inú formu záruky.
Viaceré štáty EÚ osobitne posudzujú osoby, ktoré sú spoločníkmi a akcionármi obchodných spoločností, ak majú majetkovú účasť u svojho zamestnávateľa. Smernica EÚ umožňuje odmietnuť poskytnúť dávku garančného poistenia, prípadne jej sumu znížiť, ak zamestnanec sám alebo spolu so svojimi blízkymi osobami bol vlastníkom podstatnej časti príslušnej spoločnosti a súčasne mal značný vplyv na jej činnosti.
Zamestnávateľ vykonáva činnosť na území najmenej 2 štátov vtedy, ak je v druhom štáte stále hospodársky prítomný a má tam zastúpené ľudské zdroje. Ak zamestnanec pracuje na území SR v nadnárodnej spoločnosti, ktorá zamestnáva zamestnancov v Nemecku aj na území SR, alebo ak občan SR pracuje u zahraničného zamestnávateľa v inom členskom štáte EÚ, nárok na dávku garančného poistenia sa posudzuje podľa legislatívy štátu EÚ, v ktorom zamestnanec vykonáva činnosť zamestnanca.
Dodržiavanie predpisov upravujúcich pracovné vzťahy a pracovné podmienky kontroluje inšpekcia práce. Spory medzi zamestnancom a zamestnávateľom o nároky z pracovnoprávnych vzťahov prejednávajú a rozhodujú súdy. Ak zamestnávateľ neplní pracovnoprávne nároky zamestnanca, zamestnanec má právo obrátiť sa na príslušný súd, ktorý je jediný oprávnený zaviazať zamestnávateľa na splnenie nároku zamestnanca, napr. vydanie príslušného dokumentu, vyplatenie mzdy, odstupného a pod. Inšpektoráty práce nemajú právomoc prejednávať a rozhodovať o nárokoch zamestnancov vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov. Ich úlohou je predovšetkým preventívna činnosť. Na vynútenie toho, aby povinný subjekt dodržiaval príslušnú právnu povinnosť, môžu inšpektoráty práce uložiť pokutu.
Podľa prechodného ustanovenia § 293cv bod 3 novely ZSP platí, že ak platobná neschopnosť zamestnávateľa podľa § 18 ods. 1 ZSP vznikla pred 1. 1. 2014, nárok na dávku garančného poistenia sa posudzuje a suma tejto dávky sa určuje podľa ZSP účinného do 31. 12. 2013.
tags: #garančné #poistenie #nároky #z #pracovnoprávnych #vzťahov