Sociálny vplyv: Definícia a prejavy patológie v súčasnej spoločnosti

Úvod

Súčasná spoločnosť čelí zložitým výzvam, ktoré ohrozujú jej stabilitu a narúšajú fungovanie rodiny ako základnej bunky spoločnosti. Tento článok sa zaoberá sociálno-patologickými prejavmi, ktoré sú pre túto dobu príznačné, pričom sa zameriava na definíciu sociálneho vplyvu a na to, ako sa odráža v rôznych aspektoch spoločenského života.

Človek a sociálne prostredie

Človek je spoločenská bytosť, ktorá nemôže existovať v izolácii. Ľudské bytie je úzko späté s prostredím, ktoré má zásadný vplyv na formovanie osobnosti a kvalitu života. Sociálne prostredie zahŕňa javy, stavy, procesy a vzťahy, ktoré človeka obklopujú v rodine, sociálnej skupine, spoločenskej vrstve a celej spoločnosti. Je to súhrn vplyvov ostatných ľudí a skupín, s ktorými sa jedinec stretáva a ktoré ovplyvňujú jeho vývoj a správanie.

Pre človeka je prirodzené nadväzovať vzťahy s inými ľuďmi, rozvíjať pocit spolupatričnosti a vzájomnosti. Bez existencie prostredia a medziľudských vzťahov nemôže človek plne rozvíjať svoj potenciál. Byť súčasťou sociálneho prostredia, patriť do rodiny a spoločnosti znamená žiť v súlade s určitými pravidlami a hodnotami, ktoré by mali odrážať názorovú pluralitu a byť v súlade s cieľmi, ktoré si spoločnosť stanovuje.

Sociálna patológia: Keď sa spoločnosť odchyľuje od normy

V každej spoločnosti dochádza k zlyhávaniu jednotlivcov a skupín, čo ohrozuje stabilitu spoločenstva a vedie k nezdravým prejavom. Vtedy hovoríme o patológii. Pojem patológia vo všeobecnosti označuje niečo choré, nezdravé, čo ohrozuje stabilitu, istotu a pokoj. Dotýka sa všetkých oblastí ľudského života, rôznych aspektov spoločnosti, rodiny a jednotlivca.

V kontexte sociálneho života, existencie v sociálnom prostredí, konania, slobodného rozhodovania a situácie, v ktorej sa človek nachádza, hovoríme o sociálnej patológii. Sociálna patológia je súhrnný pojem, ktorý označuje choré, nenormálne alebo všeobecne nežiaduce spoločenské javy, vrátane sankcionovaných foriem deviantného správania, ako aj štúdium príčin ich vzniku a existencie.

Prečítajte si tiež: Všetko o 7. platovej triede pre sociálnych pracovníkov

Medzi takéto javy patrí agresia, alkoholizmus, drogové závislosti, samovražednosť, prostitúcia, homosexualita, rozvodovosť, nezamestnanosť, patologické hráčstvo, vojna a násilie. K novším formám patologických prejavov patrí extrémizmus a rôzne druhy závislostí, ako napríklad závislosť od internetu (netománia), televízie, sexuálna závislosť, workoholizmus, patologické nakupovanie a prejedanie sa.

Medzi najčastejšie sociálno-patologické javy dnešnej doby patrí alkoholizmus, toxikománia, gamblerstvo a ostatné závislosti, členstvo v extrémistických skupinách a náboženských sektách, xenofóbia a rasizmus, domáce násilie, chorobné prenasledovanie, šikanovanie v škole, na pracovisku (mobbing, bossing), v sociálnych a výchovných inštitúciách voči klientom týchto inštitúcií, prostitúcia, promiskuita, účasť na pornoprodukcii, kupliarstvo, komerčné sexuálne zneužívanie, vandalizmus vrátane sprejerstva, násilie na štadiónoch, pouličné násilie a asociálnosť šírená prostredníctvom internetu.

História a vývoj pojmu sociálna patológia

Pojem sociálna patológia prvýkrát použil anglický filozof a sociológ Herbert Spencer (1820-1903), ktorý ju chápal v súvislosti so spoločnosťou ako so špecifickým druhom ľudského organizmu, v ktorom platia rovnaké zákony. Bol presvedčený o jednote spoločenských (sociálnych) a prírodných zákonov, ktoré ovplyvňujú ľudské správanie. Tento biologizmus bol neskôr kritizovaný a pojem sociálna patológia bol nahradený pojmom sociálna deviácia.

Na rozdiel od Spencera, Èmile Durkheim (1857-1917), francúzsky zakladateľ vedeckej sociológie, považoval sociálnu patológiu za vedu o chorobách a nepriaznivých skutočnostiach, činoch a správaní, ktoré sa odchyľujú od stanovených noriem, ale súčasne sú organickou súčasťou života sociálnych celkov.

Významný český sociológ Inocenc Arnosšt Bláha použil termín sociálna patológia na zdôraznenie poruchy sociálnych procesov a sociálnych zariadení, vo funkcii determinantov individuálnych a hromadných porúch.

Prečítajte si tiež: Práca sociálneho terapeuta v DSS

Vo všeobecnosti môžeme vymedziť pojem sociálnej patológie v súvislosti so sledovaním, skúmaním a pozorovaním negatívnych sociálnych javov vyskytujúcich sa v spoločnosti na úrovni jednotlivcov, skupín, širších spoločenstiev či celku. Stanovenie patologického aspektu predpokladá stanovenie normality.

Normalita vs. patológia: Hľadanie hraníc

Nie je možné rozpoznať normálne od nenormálneho, zdravé od chorého, ak nevieme rozlíšiť, čo je korektné, dobré a normálne. Na správne vymedzenie pojmu normality je potrebné zohľadniť faktor času a priestoru. Každá doba a každá kultúra sa vyznačuje svojou konformitou, zaužívanými zvykmi, pravidlami, normami, hodnotami a náboženstvom. Ich dodržiavanie či nedodržiavanie, zmeny a prijímanie nových pravidiel závisia od základov existencie ľudského bytia, stanovenia hraníc vzájomného spolužitia, vývoja spoločnosti, kvantitatívnych a kvalitatívnych ukazovateľov ekonomického rozvoja a sociálnej a kultúrnej vyspelosti národa.

Posudzovanie normality nie je jednoduché. V literatúre možno nájsť dvojaké chápanie normality, a to ako vnútornú istotu, prežívanie vlastného sveta a normalitu, ktorá je typická pre sociálny štát, teda pomoc pri zvládaní existujúcich sociálnych problémov. Je teda ponímaná subjektívnym prežívaním konkrétneho jedinca a následne sociálnym a kultúrno-etickým aspektom.

Za normálne je zmysluplné pokladať sociálne javy a procesy, ale aj sociálnu situáciu, ktoré umožňujú človeku také životné prejavy, aké sú výsledkom konsenzu a nepotrebujú vždy znova a znova osobitnú argumentáciu pre vlastné zdôvodňovanie. Pojem normality sa dá vysvetliť pomocou spoločenských vzťahov, spoločenských rolí, postojov, vzorcov správania či kultúry v danej spoločnosti. Nie je však možné stotožňovať normalitu so štandardom. To, čo je pre jedného prirodzené a normálne, nemusí byť automaticky pre druhého. Je nevyhnutné upozorniť aj na socio-kultúrnu určenosť sociálno-patologických javov a ich premenlivosť v závislosti od času a prostredia, predovšetkým s ohľadom na vekové kategórie mládeže a dospelých.

Faktory ovplyvňujúce vznik sociálno-patologických javov

Sociálno-patologické javy sa zväčša vyskytujú tam, kde dochádza k istým druhom problémov a záťažových situácií, ktoré vyvolávajú vnútorný tlak a nepokoj. Človek nedokáže takýto stav akceptovať, prispôsobiť sa mu alebo čeliť a nachádzať riešenia. Sociálna patológia je tak spätá s pojmom sociálny problém, ktorý sa definuje ako vývojové tendencie v ľudských vzťahoch a v spoločnosti, ktoré sú považované za ťaživé (problémové) a ktorým je nutné venovať pozornosť formou korektívnych a vyrovnávacích, ale zvlášť preventívnych opatrení.

Prečítajte si tiež: Čo by ste mali vedieť o sociálnom inžinierstve

O sociálnom probléme hovoríme až vtedy, keď problém presahuje osobnú situáciu, zasahuje väčší počet ľudí a vyžaduje riešenie. Je chápaný ako záťažová situácia, ktorú treba riešiť z pohľadu celej spoločnosti i každého jednotlivca.

Medzi faktory ovplyvňujúce vznik sociálno-patologických javov patrí nefunkčnosť rodiny, degradácia zaužívaných pravidiel, noriem a hodnôt, zdravotné problémy, smrť, zadlženosť, nezamestnanosť a iné.

Interdisciplinárny prístup k riešeniu sociálnej patológie

Problémy sociálnej patológie sú v centre záujmu mnohých vedných disciplín, ako sú právne vedy, sociálna psychológia, sociológia, sociálna pedagogika a sociálna práca. Každá z týchto vied prispieva k riešeniu danej problematiky do takej miery, do akej je schopná v rámci svojho predmetu záujmu získať potrebné poznanie konkrétneho sociálno-patologického javu. Sociálna práca predstavuje integrovanú disciplínu zaoberajúcu sa problematikou sociálnej patológie nielen v teoretickej, ale najmä praktickej rovine, a to zväčša v podobe sociálnej služby, ktorá je schopná riešiť individuálne, rodinné i celospoločenské problémy aj v súvislosti s nadväznosťou na sociálnu politiku.

Vplyv sociálno-patologických javov na jednotlivca, rodinu a spoločnosť

Sociálno-patologické javy sa dotýkajú každého jednotlivca, rodiny, ako aj celej spoločnosti. Sú nebezpečné a predstavujú ohrozenie a nestabilitu celej society. Ich eventualita presahuje individuálne zlyhávania a dotýka sa všetkých vekových kategórii, detí, mládeže i dospelej populácie, ako aj inštitúcií, organizácií a celej spoločnosti.

Zlyhanie jednotlivca môže mať za následok patologický zárodok širšieho spoločenstva, v ktorom jednotlivec existuje, a spoločenstvo, ktoré má znaky patologických prejavov, vyvoláva deštrukciu menších skupín a jednotlivcov. Ide o reťazovú reakciu, ktorú netreba podceňovať.

Patológia rodiny: Keď zlyháva základný pilier spoločnosti

Jedným z dôležitých systémov, kde zlyhávanie vyvoláva ďalšie zhubné reakcie a kde sa najviac ukazujú nepriaznivé účinky patologických prejavov, je rodina. Rodina predstavuje sociálny systém, súbor sociálnych vzťahov, ktoré sa pravidelne aktualizujú a reprodukujú v procese interakcie. Sociálny systém zdieľa aj normatívny systém s funkčným súborom sankcií, čo znamená určitý druh zhody alebo vynútenej poslušnosti so zreteľom na to, čo sa v rámci systému a medziľudských interakcií deje, alebo čo by sa malo diať.

Rodinný systém je postavený na sociálnych vzťahoch jednotlivých členov, každý člen rodiny má svoje postavenie a svoje úlohy, ktoré by mal plniť. Platia tu určité pravidlá v rámci sociálneho statusu a spoločnej deľby práce. Rodina je základom a dôležitým elementom spoločnosti.

Pre funkčnosť rodiny sú veľmi dôležité vzťahy medzi jej členmi, ich vzájomná pomoc a akceptácia potrieb. Pozitívne sociálno-psychologické usporiadanie rodiny s primeraným ekonomickým zabezpečením je dobrou konšteláciou pre pozitívne smerovanie rodiny a zabezpečenie jej normality. Normalita sa dá chápať ako ideál - úspešnosť rodín sa vzťahuje k hodnotám ako je vernosť, porozumenie, tolerancia a pod., a k splneniu určitých úloh, napr. správna výchova dieťaťa. Normalita je aj transakčný proces - pozornosť sa upriamuje na prebiehajúci proces v čase, čiže do úvahy sa berie sociálny a časový kontext rodiny.

Zmeny v spoločnosti po roku 1989 a ich dopad na rodinu

Spoločenský vývoj po roku 1989 priniesol do našej spoločnosti dlho očakávanú slobodu, nové obzory a možnosti, ale aj zmeny do všetkých oblastí života, vrátane rodín. Hoci ide o mnoho pozitívnych zmien v oblasti hospodárstva, ekonomiky a politiky, treba si všímať aj dôsledky týchto úspechov. Prenikanie nových prvkov západného sveta prináša okrem pozitívneho rázu aj chaos, prevracanie hodnôt, nestabilitu, neistotu a zmätok.

To, čo sa považovalo za prvoradé, a tým myslíme rodinu a jej stabilitu, sa odsúva do pozadia. Tradičná rodina, jej hodnoty a úlohy v nej začínajú byť v rozklade, so všetkými negatívnymi dôsledkami.

Rodina je základným socializačným subjektom, ktorý má bezprostredný vplyv na ďalšie smerovanie a uplatnenie sa svojich najmladších členov, detí, v spoločnosti. Dieťa je veľmi vnímavé a svojich rodičov považuje za vzory, ich správanie a konanie považuje za správne a zvykne ich kopírovať. Možno tak očakávať, že dieťa bude prospešné pre spoločnosť v takom rozsahu, ako sú prospešní jeho rodičia. Okrem toho, rodina má vplyv na psychické rozpoloženie dieťaťa. Výchova dieťaťa vo funkčnej rodine podmieňuje jeho zdravý vývin. Dieťa, ktoré vyrastá v harmonickej rodine, v ktorej nachádza emočnú podporu, kde prejavy lásky, spolupatričnosti, vzájomného zdieľania radosti i starostí sú súčasťou spolunažívania, je vybavené dostatočnou schopnosťou zdieľať každodenný život i v dospelom veku.

Emocionálna funkcia rodiny akoby zapadala do úzadia. Konzumný spôsob života a jeho zabezpečovanie oberá hlavne mužov o rodinný život. Nedostatok času pre rodinu, nedostatok kontaktov s deťmi, možností prijímať a dostávať lásku ohrozuje mužov rôznymi patologickými prejavmi v ich rodinných vzťahoch. Ak chýba spolupráca zo strany mužov, ženy sa v takejto rodine cítia neslobodné a ukrátené o vlastné formy sebarealizácie. Preferovaním bohatstva a konzumného spôsobu života sa takto oslabuje úcta k materstvu a otcovstvu. V moderných rodinách väčšinou chýba láskyplné pochopenie a vzájomná úcta, čo spôsobuje, že rodine chýba jednota, šťastie a rovnoprávnosť. K tomuto nedostatku sa potom pridáva strata otcovskej a materskej autority. Mnohí rodičia si nevedia poradiť s vlastnými deťmi už od puberty. Návrat k pravým morálnym a kresťanským hodnotám môže byť východiskom z tejto dilemy. Dnešné rodiny akoby sa vymykali z hodnôt a princípov,…

tags: #sociálny #vplyv #otaykz #definícia