
V súčasnej dobe, charakterizovanej neustálym vedecko-technickým rozvojom a dynamickými spoločenskými premenami, je kľúčové mať zdravého, osobnostne zrelého, vzdelaného a tvorivého človeka. Pre pracovné uplatnenie je typické, že si človek nevystačí len s inštitucionalizovanou vzdelávacou prípravou, ale rozhodujúca je flexibilita a schopnosť dopĺňať a modifikovať svoje schopnosti a zručnosti. V tomto kontexte sa neustále zvyšujú požiadavky na celoživotný rozvoj a vzdelávanie pracovníkov rôznych profesií.
Do centra pozornosti sa dostáva lektor, o ktorom sa v poslednom desaťročí vo vzťahu k jeho pracovným požiadavkám veľa diskutuje. Lektori pracujú s ľuďmi, ovplyvňujú rast osobnosti, formujú a zušľachťujú človeka, preto je nesmierne dôležité, aby disponovali kompetenciami, ktoré ich predurčujú na výkon tejto práce. Kvalitné vykonávanie tejto profesie závisí nielen na vzdelaní, ale aj na žiaducich osobnostných vlastnostiach, sociálnej kompetencii a iných spôsobilostiach. Sociálnu kompetenciu možno najintenzívnejšie rozvíjať kvalitnou odbornou teoretickou i praktickou prípravou, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú výcviky zamerané na rozvoj daných kompetencií.
Výcvik sociálnej kompetencie je zameraný na využívanie aktívnych metód skupinovej psychologickej práce a jeho cieľom je rozvíjať sociálnu kompetenciu a osobnosť jednotlivcov. Výcvik možno chápať ako systematicky plánovaný prístup realizovaný v umelo vytvorenom a kontrolovanom prostredí v atmosfére dôvery a podpory, ktorým dochádza k ovplyvneniu skupinových procesov a skupinového správania a v ktorom majú účastníci na základe vlastného zážitku priestor k rozvoju sociálnej kompetencie umožňujúcej efektívne zvládať nové sociálne situácie, vytvárať pozitívne sociálne interakcie a používať účinnejšie alternatívy v sociálnom správaní.
Výskum sa zameral na zistenie, aký vplyv má sociálno-psychologický výcvik na vybrané osobnostné premenné. Na sledovanie týchto premenných prostredníctvom dvoch testových meraní v experimentálnej a kontrolnej skupine v úvode a na záver sociálno-psychologického výcviku bol použitý dotazník NEO-FFI.
V experimentálnej skupine, v ktorej bol aplikovaný 80 hodinový výcvik, bolo zaznamenané štatisticky významné zníženie hodnôt premennej N (neurotizmus) na hladine významnosti 0,01, zvýšenie hodnôt v osobnostných faktoroch E (extraverzia) a P (prívetivosť) na hladine významnosti 0,01 a zvýšenie hodnôt v premenných O (otvorenosť voči skúsenosti) a S (svedomitosť) na hladine významnosti 0,05.
Prečítajte si tiež: Všetko o 7. platovej triede pre sociálnych pracovníkov
Výskumný súbor tvorili lektori pôsobiaci v rôznych inštitúciách a zariadeniach Nitrianskeho kraja. Výskumu sa zúčastnilo spolu 42 vzdelávateľov dospelých, ktorí boli rozdelení do dvoch experimentálnych a dvoch kontrolných skupín. V experimentálnych skupinách bol realizovaný 80 hodinový výcvikový program zameraný na rozvíjanie sociálnej kompetencie po dobu pol roka.
Výskum bol zameraný na experimentálne overovanie vplyvu výcviku sociálnej kompetencie na vybrané osobnostné premenné (N - neurotizmus, E - extraverzia, O - otvorenosť voči skúsenosti, P - prívetivosť, S - svedomitosť), ktoré boli merané štandardizovaným multidimenzionálnym dotazníkom NEO-FFI (NEO päťfaktorový osobnostný inventár), ktorý vychádza z päťfaktorového modelu osobnosti nazývaného „Big Five“.
Dotazník NEO-FFI je použiteľný od 14 do 81 rokov a nemá časové obmedzenie (trvá zvyčajne 10-15 minút). Administrovaný materiál tvorí 60 položiek a testovaná osoba hodnotí položky pomocou 5-bodovej škály (0 - neplatí to pre mňa vôbec, 1 - platí to pre mňa len málo, 2 - ani platí, ani neplatí, 3 - platí to pre mňa prevažne, 4 - platí to pre mňa úplne). Dotazník sa hodnotí pomocou stanovených základných dimenzií osobnosti - neurotizmus, extraverzia, otvorenosť voči skúsenosti, prívetivosť, svedomitosť.
V experimentálnej skupine bolo v meraní, ktoré sa realizovalo po ukončení výcvikového programu, zaznamenané štatisticky významné zníženie hodnôt až o 3,29 bodu v osobnostnej dimenzii N (neurotizmus) v porovnaní s úvodným meraním. Keďže v prvom meraní boli zaznamenané u lektorov prekvapivo vyššie priemerné hodnoty v porovnaní so štandardnými hodnotami, tento výrazný pokles hodnôt je považovaný za pozitívum. Úvodné skóre v dimenzii neurotizmus je charakteristické vyššou emotívnosťou, neistotou, náladovosťou a zvýšenou nervozitou. Pokles priemerných hodnôt tejto dimenzie poukazuje na emočne stabilnejšie, vyrovnanejšie a spokojnejšie správanie. Práve neurotizmus je jedným z negatívnych faktorov, ktoré ovplyvňujú efektivitu interpersonálnych vzťahov, ktoré sú pre lektora v jeho práci dôležité.
Vzostup hodnôt v dimenziách osobnosti (E, O, P, S) naznačuje posun správania smerom k adaptívnejším formám. Najvýraznejší posun hodnôt v smere zvýšenia o 3,71 bodu v porovnaní vstupného a výstupného merania v experimentálnej skupine bol zistený v osobnostnej premennej E - extraverzia. Zvýšené skóre v dimenzii extraverzia možno interpretovať ako posun k aktívnejšiemu, energickejšiemu a spoločenskejšiemu správaniu. Extraverti sa vyznačujú zvýšeným záujmom o ľudí vo vonkajšom svete, bývajú spokojní, optimistickí a zhovorčiví, čo je dôvodom, prečo sú v spoločnosti obľúbení.
Prečítajte si tiež: Práca sociálneho terapeuta v DSS
U účastníkov experimentálnej skupiny bol v záverečnom meraní po realizácii výcviku oproti úvodnému meraniu zaznamenaný štatisticky významný nárast (o 1,34 bodu) v priemerných hodnotách skupiny v osobnostnej škále O - otvorenosť voči skúsenosti. Z uvedeného vyplýva, že možno hovoriť o adaptívnejším formách správania v zmysle nekonvenčného a tvorivého správania vyznačujúceho sa predovšetkým zvedavosťou. Otvorení jednotlivci sú zvedavejší na vonkajší, ale i vnútorný svet a ich život je prevažne skúsenostne bohatší.
V osobnostnej premennej P (prívetivosť) bolo v druhom meraní zaznamenané štatisticky významné zvýšenie priemerných hodnôt o 2,38 bodu v porovnaní s prvým meraním. Zvýšenie skóre v tomto faktore (P) naznačuje posun k tolerantnému, ohľaduplnému a citlivému správaniu.
Okrem dotazníka NEO-FFI existujú aj ďalšie metódy, ktoré sa používajú na hodnotenie osobnosti a predpokladov pre rôzne oblasti.
Oxfordský test osobnosti identifikuje 10 dôležitých osobnostných znakov, ktoré ovplyvňujú budúcnosť. Test trvá 30 - 60 minút a po vyplnení 200 otázok nasleduje spracovanie odpovedí a individuálne vyhodnotenie s expertom na osobnostnú analýzu. Výsledkom je kompletný a podrobný obraz o osobnosti a porozumenie momentálnemu stavu schopností a osobnostných čŕt.
Holandov kód alebo RIASEC je teória voľby povolania na základe typu osobnosti. Ľudia sú rozdelení do šiestich typov:
Prečítajte si tiež: Čo by ste mali vedieť o sociálnom inžinierstve
Hollandov výskum ukazuje, že každý typ osobnosti sa hodí na iné povolanie a vie prekvitať iba v určitom odvetví. Keďže žiadny človek nespadá iba pod jeden typ osobnosti, Holandov kód sa skladá z troch písmen. Prvé písmeno určuje majoritný typ osobnosti, ďalšie dve písmená vyjadrujú minoritný typ osobnosti.
V kontexte sociálneho vplyvu a osobnostných predpokladov je dôležité venovať pozornosť aj problémom správania sa detí predškolského veku, psychomotorickým poruchám učenia a poškodeniam mozgu. Diferenciálna diagnostika organicity a vývinová diagnostika percepčno-motorických funkcií sú kľúčové pre včasnú intervenciu. Na neuropsychologické spracovanie sa používa neuropsychologická batéria testov.
Na posúdenie interpersonálnych vzťahov a osobnostnej stability sa používajú dotazníky, ktoré hodnotia psychickú labilitu, sebaistotu, interpersonálne vzťahy a väzby, emocionalitu, tendenciu k aktivite, depresiu, úzkosť, impulzívnosť, neuropsychickú stabilitu, sebaovládanie, extraverziu, empatiu a zrelosť osobnosti. Tieto dotazníky môžu pomôcť pri zisťovaní predispozícií, napríklad diagnostike depresie, ako aj pri odlíšení anxiety, ktorá brzdí výkon, od tej, ktorá motivuje k práci.