
V psychológii osobnosti sa čoraz viac pozornosti venuje nielen negatívnym, ale aj pozitívnym aspektom ľudského charakteru. Po dlhodobom zameraní na toxické osobnostné črty, ako je Temná triáda, sa do popredia dostáva koncept dobromyseľnosti, reprezentovaný tzv. Svetlou triádou. Tento článok sa zameriava na Svetlú triádu, jej jednotlivé zložky a ich vplyv na rôzne aspekty života.
S myšlienkou Svetlej triády osobnostných čŕt pôvodne prišla študentka psychológie Laura Johnson. Neskôr psychológovia Scott Barry Kaufman, David Yaden, Elizabeth Hyde a Eli Tsukayama identifikovali tri pozitívne črty, ktoré tvoria takzvanú „svetlú triádu„:
Tieto črty nie sú priamym opakom toxických vlastností, ale predstavujú istý kontrast, ktorý ponúka vyváženejší pohľad na ľudskú povahu.
Slovo kantizmus pôvodne označovalo filozofické názory Immanuela Kanta a jeho školy. Podobne ako v prípade machiavelizmu, sa význam preniesol aj do psychológie osobnosti. V Kantovej morálke sa nachádza koncept kategorického imperatívu, ktorý hovorí, že človek by sa mal správať tak, aby jeho činy boli základom pre univerzálne zákony. To znamená, že každé rozhodnutie by malo byť robené tak, aby sa dalo odporučiť všetkým ľuďom v každej situácii. Kant a jeho škola verili, že všetko konanie by malo byť založené na univerzálnych morálnych princípoch a že všetky jednotlivé skutky by sa mali hodnotiť podľa toho, ako prispievajú k vyššiemu dobru pre všetky zúčastnené strany.
Keď Scott Barry Kaufman posunul kantizmus z filozofie do psychológie a do svojho výskumu o osobnosti a individuálnych rozdielov, musel ho z filozofických výšin preniesť na úroveň pozorovateľného a merateľného správania. Podľa neho kantizmus vlastne znamená správanie sa podľa kategorického imperatívu („mravný zákon vo mne“ slovami samotného Kanta) a podľa princípu univerzality (neegoistická preferencia všeobecného dobra).
Prečítajte si tiež: Nadobúdateľ a dobromyseľnosť
Humanizmus ako osobnostná črta je vlastne vierou v to, že akíkoľvek ľudia sú hodnotní a zaslúžia si rešpekt a dôstojnosť. Humanizmus znamená uznať jedinečnú hodnotu a prínos každého jednotlivca. Z toho sa odvíjajú kvality ako zmysel pre spravodlivosť a rovnosť a snaha o rovnocenné vzťahy s ostatnými ľuďmi, aj s výrazne odlišnými. Napríklad, za človeka s vysokou úrovňou humanizmu by bol považovaný ten, kto prejavuje radosť a oceňuje úspechy ostatných okolo seba aj ľudstva ako takého.
Viera v ľudskosť zahŕňa vieru, že ľudstvo a ľudia sú vo svojej podstate dobrí. Viera v ľudskosť je taktiež presvedčením, že zhovievavosť je základným prvkom prítomným vo všetkých ľudských bytostiach. Súčasťou je viera v potenciál ľudskej rasy, dôvera v schopnosti ľudí prekonať problémy a smerovať k lepšej budúcnosti.
Všetci ľudia majú aj pozitívne, aj negatívne osobnostné vlastnosti, niektorí z nás majú nevýrazné jedny aj druhé, u iných jedny alebo druhé prevažujú, existujú aj takí ľudia, ktorí majú zastúpené výrazné črty z obidvoch strán. Každý človek je jedinečný tým, ako sa jeho spôsoby myslenia, správania a temné črty prelínajú s jeho svetlými emóciamia črtami.
Výskumníci zistili, že existujú rozdiely v životných okolnostiach, ktoré by mohli byť základom pre osobnostné vlastnosti svetlej a tmavej triády. Napríklad je vcelku potvrdené, že vlastnosti tmavej triády sú spojené s väčšou nepredvídateľnosťou v detstve, agresivitou, morálnym úsudkom podľa toho čo je práve vyhovujúce, sebectvom, mocou a nezrelými obrannými štýlmi, zatiaľ čo u vlastností svetlej triády tomu bolo presne naopak. Nedá sa však jednoznačne tvrdiť, že čokoľvek z tohto, napríklad sebectvo v detstve je príčinou neskorších toxických čŕt - jedno i druhé môžu mať napríklad spoločný genetický základ.
Jedno z prvých zistení z pracovného sveta bolo, že humanizmus aj viera v ľudskosť vykázali silný pozitívny vzťah k pracovnej spokojnosti, tieto črty sa ale ukázali aj ako predpovedajúci činiteľ toho, nakoľko sa bude človek prejavovať prosociálne v online prostredí. Kantizmus bol v jednom aj druhom prípade bez významného vzťahu. Čerstvý článok slovenských autoriek E. Lisej a M. Valachovej poukázal nato, že humanizmus a viera v ľudskosť prispievajú aj ku pracovnej/kariérovej odolnosti, humanizmus ďalej aj ku motivácii pre kariéru a k pracovnej identite, viera v ľudskosť zasa k ochote akceptovať zmeny v práci.
Prečítajte si tiež: Dobromyseľnosť držby v kontexte judikatúry
Väčšina zistení však zatiaľ príliš nerozlišuje medzi jednotlivými črtami Svetlej triády a vnímaju ako jednu kompozitnú vlastnosť, pri ktorej sa síce občas oplatí pozrieť na jednotlivosti z ktorých pozostáva, avšak to podstatné je spoločné.
Aby sme si črty Svetlej triády úplne neidealizovali (lebo aj tak vyznievajú dosť idealisticky a niektoré zdroje nazývajú ich nositeľov svätcami každodenného života), je zrejmé, že pre svojich nositeľov môžu predstavovať aj nevýhody, najmä v prostrediach, ktoré sa svojimi hodnotami veľmi odlišujú od orientácie týchto čŕt. No aj v žičlivom prostredí môže zrejme človek s veľkou vierou v ľudskosť a nestanovujúci hranice skončiť ako zneužívaný inými, či inak doplatiť na svoju dobromyseľnosť alebo naivitu. Inými slovami, aj priveľa dobroty môže niekedy škodiť. Kedy a koľko je v tomto ohľade priveľa, je otázkou pre budúce výskumy.
Dobromyseľnosť, reprezentovaná Svetlou triádou, predstavuje dôležitý aspekt ľudskej osobnosti, ktorý prispieva k spokojnosti v práci, prosociálnemu správaniu a odolnosti voči stresu. Hoci so sebou môže niesť aj určité riziká, jej pozitívny vplyv na jednotlivca a spoločnosť je nepopierateľný. Budúce výskumy by sa mali zamerať na hlbšie pochopenie nuáns jednotlivých čŕt Svetlej triády a ich interakcie s rôznymi životnými situáciami.
V každom riadku si vyberte iba jednu vlastnosť, ktorá vás najviac vystihuje. Na záver spočítajte v každom stĺpci počet vybratých vlastností.
Prečítajte si tiež: Judikatúra k držbe a dražbe
tags: #dobromyselnost #psychológia