Sociálny vývin dieťaťa v mladšom školskom veku: Charakteristika a významné aspekty

Mladší školský vek, ktorý trvá od nástupu dieťaťa do školy (približne od 6 do 11 rokov), predstavuje významný medzník v jeho živote. Je to obdobie intenzívneho sociálneho vývinu, kedy sa dieťa adaptuje na nové prostredie, učí sa spolupracovať s rovesníkmi a osvojuje si spoločenské normy a hodnoty. Vstup do školy prináša zásadné zmeny v živote dieťaťa, pričom hra ustupuje do úzadia a nahrádza ju učenie.

Telesný vývin a jeho vplyv na sociálne interakcie

V tomto období dochádza k prvému obdobiu "vytiahnutosti", kedy rastú rýchlejšie končatiny a hlava sa zdá byť menšia v porovnaní s telom. Dieťa narastie približne 6-8 cm za rok a priberie 2-3 kg za rok. Hoci sa telesná výkonnosť zvyšuje, deti ešte nevedia efektívne hospodáriť so silami, čo môže viesť k rýchlej únave. Telesná zdatnosť a obratnosť zohrávajú dôležitú úlohu v sociálnom postavení dieťaťa v skupine vrstovníkov.

Psychický vývin a zmeny v poznávacích procesoch

Škola významne ovplyvňuje psychický vývin dieťaťa a prináša nové kvality.

Vnímanie a pociťovanie

Zdokonaľuje sa zraková ostrosť a rozlišovanie farieb. Vnímanie času sa zlepšuje okolo 8. a 9. roku.

Pozornosť

Zlepšuje sa stálosť a hĺbka sústredenia. Na konci tohto obdobia prevláda úmyselná pozornosť nad spontánnou.

Prečítajte si tiež: Všetko o 7. platovej triede pre sociálnych pracovníkov

Pamäť

Zdokonaľuje sa vplyvom učenia, opakovania a skúšania. Zlepšuje sa slovno-logická pamäť a vzrastá rozsah bezprostrednej aj dlhodobej pamäti. Do popredia sa dostáva úmyselná pamäť a klesá význam mimovoľnej pamäti.

Myslenie

Je slovno-logické a konkrétne, ale začína sa rozvíjať aj abstraktné myslenie. Dieťa vie riešiť kauzálne vzťahy a dochádza ku generalizácii - zoskupovaniu predmetov podľa spoločných znakov. Slovná zásoba sa strojnásobí a dieťa sa vyjadruje zložitejšie.

Predstavy a fantázia

Predstavy sú citovo zafarbené a týkajú sa konkrétnych predmetov a dejov z ich života. Fantázia je živá a nespútaná, ale konfabulácie sa okolo 10-11 rokov strácajú.

Emocionálny vývin a autoregulácia

Do psychického života dieťaťa vstupujú viac učitelia a spolužiaci. Dieťa si začína viac uvedomovať seba. Emócie a city sú bezprostredné, intenzívne a často impulzívne. Dieťaťu začínajú povinnosti, ktoré musí dodržiavať v súvislosti so školou. Učí sa samostatnosti, zodpovednosti a sebahodnote.

Sociálny vývin a vplyv prostredia

V mladšom školskom veku sa dieťa učí sociálnym zručnostiam, ktoré mu umožňujú orientáciu v prostredí a prispôsobenie sa. K rodine ako dominantnej sociálnej skupine sa pridáva škola, ktorá má svoje typické socializačné požiadavky.

Prečítajte si tiež: Práca sociálneho terapeuta v DSS

Vplyv rodiny

Rodina má rozhodujúci vplyv na dieťa a uspokojuje jeho potrebu istoty a porozumenia. Rodinné vzťahy sú dôverné, spoľahlivé, intímne a uvoľnené v sebaprejave.

Vplyv školy

Škola otvára dieťaťu nové možnosti, učí myslieť novým spôsobom a dáva možnosti uplatniť sa v oveľa väčšej skupine vrstovníkov. V prvých rokoch školskej dochádzky prevláda mechanický typ pamäti. Pod vplyvom školskej výuky sa skvalitňuje aj rečový prejav dieťaťa.

Vplyv vrstovníkov

Na formovanie dieťaťa má mimoriadny vplyv jeho vzťah k rovesníkom, predovšetkým jeho členstvo v detských skupinách (trieda, záujmový krúžok), kde sa formujú jeho postoje k iným a k sebe. Dieťa cíti veľmi silnú potrebu patriť do skupiny vrstovníkov.

Charakteristické črty dieťaťa v mladšom školskom veku

• Výraznejšie sa prejavujú individuálne rozdiely medzi deťmi.
• Mladší školský vek možno nazvať opravdivým vekom učenia.
• Myslenie a učenie podmieňuje prírodné a sociálne prostredie.
• Trvá závislosť dieťaťa na dospelých, ale nadobúda iné kvality (dospelý je predovšetkým zdrojom poznania, preto okrem rodičov nastupuje najmä vplyv učiteľa).
• Pod vplyvom sociálneho prostredia dieťaťa sa formuje jeho hodnotový systém a svedomie ako protiklad mravného správania.
• Integruje a doplňuje sa detské "ja" a stáva sa postupne nezávislejším od okolitých vplyvov.

Morálny vývin a formovanie hodnôt

V tomto období sa formuje hodnotový systém dieťaťa a jeho svedomie ako protiklad mravného správania. Dieťa začína chápať mravné normy a hodnoty a správa sa podľa nich.

Morálna heteronómia vs. autonómia

Na začiatku školskej dochádzky je pre dieťa typická morálna heteronómia, kedy pokladá za správne všetky príkazy a zákazy dospelých. Neskôr sa vyvíja morálna autonómia, kedy dieťa postupne zvnútorňuje mravné normy a chápe ich význam pre ľudské spolunažívanie.

Prečítajte si tiež: Čo by ste mali vedieť o sociálnom inžinierstve

Duševná hygiena a prevencia problémov

Je dôležité dbať na duševné zdravie dieťaťa a predchádzať stresu, preťažovaniu a odbúravať strach. V prípade náznakov narušenia psychického zdravia je potrebné kontaktovať psychológa. Narušenie psychického zdravia sa môže prejavovať neurózou, ADHD alebo poruchami správania.

Príčiny neprospievania a poruchy správania

Školská neúspešnosť môže byť spôsobená rôznymi faktormi, ako napríklad vzťah žiaka k školskej práci, úroveň rozumovej vyspelosti, osobnosť žiaka a vzťah učiteľa k žiakovi. Existujú rôzne poruchy správania, ako napríklad syndróm ADHD, utlmenosť, pasivita, hanblivosť, asociálne a delikventné správanie.

tags: #sociálny #vývin #dieťaťa #v #mladšom #školskom