
Mladší školský vek, ktorý trvá od nástupu dieťaťa do školy (približne od 6 do 11 rokov), predstavuje významný medzník v jeho živote. Je to obdobie intenzívneho sociálneho vývinu, kedy sa dieťa adaptuje na nové prostredie, učí sa spolupracovať s rovesníkmi a osvojuje si spoločenské normy a hodnoty. Vstup do školy prináša zásadné zmeny v živote dieťaťa, pričom hra ustupuje do úzadia a nahrádza ju učenie.
V tomto období dochádza k prvému obdobiu "vytiahnutosti", kedy rastú rýchlejšie končatiny a hlava sa zdá byť menšia v porovnaní s telom. Dieťa narastie približne 6-8 cm za rok a priberie 2-3 kg za rok. Hoci sa telesná výkonnosť zvyšuje, deti ešte nevedia efektívne hospodáriť so silami, čo môže viesť k rýchlej únave. Telesná zdatnosť a obratnosť zohrávajú dôležitú úlohu v sociálnom postavení dieťaťa v skupine vrstovníkov.
Škola významne ovplyvňuje psychický vývin dieťaťa a prináša nové kvality.
Zdokonaľuje sa zraková ostrosť a rozlišovanie farieb. Vnímanie času sa zlepšuje okolo 8. a 9. roku.
Zlepšuje sa stálosť a hĺbka sústredenia. Na konci tohto obdobia prevláda úmyselná pozornosť nad spontánnou.
Prečítajte si tiež: Všetko o 7. platovej triede pre sociálnych pracovníkov
Zdokonaľuje sa vplyvom učenia, opakovania a skúšania. Zlepšuje sa slovno-logická pamäť a vzrastá rozsah bezprostrednej aj dlhodobej pamäti. Do popredia sa dostáva úmyselná pamäť a klesá význam mimovoľnej pamäti.
Je slovno-logické a konkrétne, ale začína sa rozvíjať aj abstraktné myslenie. Dieťa vie riešiť kauzálne vzťahy a dochádza ku generalizácii - zoskupovaniu predmetov podľa spoločných znakov. Slovná zásoba sa strojnásobí a dieťa sa vyjadruje zložitejšie.
Predstavy sú citovo zafarbené a týkajú sa konkrétnych predmetov a dejov z ich života. Fantázia je živá a nespútaná, ale konfabulácie sa okolo 10-11 rokov strácajú.
Do psychického života dieťaťa vstupujú viac učitelia a spolužiaci. Dieťa si začína viac uvedomovať seba. Emócie a city sú bezprostredné, intenzívne a často impulzívne. Dieťaťu začínajú povinnosti, ktoré musí dodržiavať v súvislosti so školou. Učí sa samostatnosti, zodpovednosti a sebahodnote.
V mladšom školskom veku sa dieťa učí sociálnym zručnostiam, ktoré mu umožňujú orientáciu v prostredí a prispôsobenie sa. K rodine ako dominantnej sociálnej skupine sa pridáva škola, ktorá má svoje typické socializačné požiadavky.
Prečítajte si tiež: Práca sociálneho terapeuta v DSS
Rodina má rozhodujúci vplyv na dieťa a uspokojuje jeho potrebu istoty a porozumenia. Rodinné vzťahy sú dôverné, spoľahlivé, intímne a uvoľnené v sebaprejave.
Škola otvára dieťaťu nové možnosti, učí myslieť novým spôsobom a dáva možnosti uplatniť sa v oveľa väčšej skupine vrstovníkov. V prvých rokoch školskej dochádzky prevláda mechanický typ pamäti. Pod vplyvom školskej výuky sa skvalitňuje aj rečový prejav dieťaťa.
Na formovanie dieťaťa má mimoriadny vplyv jeho vzťah k rovesníkom, predovšetkým jeho členstvo v detských skupinách (trieda, záujmový krúžok), kde sa formujú jeho postoje k iným a k sebe. Dieťa cíti veľmi silnú potrebu patriť do skupiny vrstovníkov.
V tomto období sa formuje hodnotový systém dieťaťa a jeho svedomie ako protiklad mravného správania. Dieťa začína chápať mravné normy a hodnoty a správa sa podľa nich.
Na začiatku školskej dochádzky je pre dieťa typická morálna heteronómia, kedy pokladá za správne všetky príkazy a zákazy dospelých. Neskôr sa vyvíja morálna autonómia, kedy dieťa postupne zvnútorňuje mravné normy a chápe ich význam pre ľudské spolunažívanie.
Prečítajte si tiež: Čo by ste mali vedieť o sociálnom inžinierstve
Je dôležité dbať na duševné zdravie dieťaťa a predchádzať stresu, preťažovaniu a odbúravať strach. V prípade náznakov narušenia psychického zdravia je potrebné kontaktovať psychológa. Narušenie psychického zdravia sa môže prejavovať neurózou, ADHD alebo poruchami správania.
Školská neúspešnosť môže byť spôsobená rôznymi faktormi, ako napríklad vzťah žiaka k školskej práci, úroveň rozumovej vyspelosti, osobnosť žiaka a vzťah učiteľa k žiakovi. Existujú rôzne poruchy správania, ako napríklad syndróm ADHD, utlmenosť, pasivita, hanblivosť, asociálne a delikventné správanie.